pondelok, 29. mája 2006

Vé Gé


Nick je už raz taký, čo nevie, nepovie. Ej, ale ja som rovnaká. Ale uznajte, musela som sa pochváliť s tým darčekom, nie?

Cesta k nemu bola poeticky povediac celkom slušne zarúbaná. A aj relatívne vtipná. Minulý víkend prišiel Johnny, a šli sme sa napapať na Račko,do nášho obľúbeného červeného podniku. Tam sme sa celkom nažhavili, keďže sme sa dlhšie nevideli. Po ceste na električku ma drahý stiahol iným smerom a vtiahol ma do TOHO OBCHODU, kde sme Jasperovi zaobstarali Salvatora Živenu.

Tváril sa ten milý Johnny ako veľký hrdina, ale jeho pravá tvár sa ukázala, až keď sa staršia z predavačiek na nás obrátila s otázkou, či nám môže nejako pomôcť. Johnny až podozrivo rýchlo odpovedal: "Ďakujeme, zatiaľ pozeráme." Teta (nedá mi ju tak nenazvať) sa diskrétne vzdialila a môj drahý, zrazu akýsi červený (hlavne uši) mi šepká: " Keď ja sa pred tebou hanbím."

Musela som sa smiať. Nakoniec to dobre dopadlo. Spýtal sa s rumencom v lícach na to, čo súvisí s Venušou a gulôčkami, nechal si vysvetliť, ako to funguje, ako sa to zavádza, co sa s tým stvára. Dozvedeli sme sa, že je dobré ich nosiť pri upratovaní. To ma asi navnadí (na upratovanie, alebo čo).

Johnny radšej rýchlo zaplatil, ešte som narýchlo pokynula Salvatorovmu bratovi vo výklade a bežali sme kadeľahšie. Po ceste z OBCHODU, ktorý (ako mnohí isto viete) sa nachádza presne za zastávkou slávneho autobusu 39, sme prechádzali okolo mladíka (okej, tak puberťáka), ktorý nahodil desne drsný výraz, ale ako sme ho obchádzali, neubránil sa úšknu na celú hubu. Asi závidel ;).

sobota, 27. mája 2006

Čo nám týždeň priniesol, bocian našťastie nič

  • Narodeninovú párty jednej spoločnej známej v homo bare. No fuj, boli tam ho ho homosexuáli! Ale dobre bolo. Tam bola posledne videná sýkorka menom Matúš. Chcem číslo!
  • V Eláme sme dali oldies párty. To sa nám dievenky opili. A ja tuším tiež, toľko vodiek s krídlami som ešte nemal. A ešte som tam aj bývalého stretol, aby sa nezabudlo.
  • Že vraj chytil som maďarská prízvuk. Úplne ma to prekvapkalo. Ja a maďarský.
  • Pecosita dostala neskorší narodeninový darček od frajera, hádajme čo. Sú to dve slová. Jedno má dačo s Venušou a druhé dačo s guľôčkami.
  • Jednu svadbu v Rakúsku. Strašne dobrá sýkorka tam bola, ach jaj. Snáď nebudem mať na fotkách otvorené ústa.
  • Reed sa nám zakukal do násťročnej sýkorky. Ako Jasper povedal, vitaj v Nickovom svete. Veľmi smiešne Jasper!
  • Charlie nám málo spala, no to je u nej normálne. Kiežby mi stačilo v priemere štyri až päť hodín spánku denne.
  • Zmenil som dočasne pracovisko. A tak som u jedného nemenovaného mobilného operátora za debila.
  • Inak bol týždeň blbec. Až na pár spravených skúšok nežnejšej časti našej štvorky. Nie, ja som nespravil ešte ani jednu a Reed už doštudoval. Naozaj myslím holky.
  • A nakoniec týždňa musel dôchodca nášho pána učiteľa upozorniť na zákaz konzumácie jedla v električke. Ďakujeme, už mu to ozaj musel niekto povedať.

streda, 17. mája 2006

Konečne som muž

V utorok som po dlhom čase navštívil bývalú. Prácu samozrejme, ženu asi ťažko. Idem si tak po chodbe s bývalou kolegyňou a počujeme za nami hlasy.

- Kto je to ten mladý fešák pred nami?

Otočil som sa a spoznali ma.

- To je nebodaj mladý Nickie!

Dozvedel som sa, že vyzerám spokojne, zdravo, chudo a že som sa zmenil. Že vraj som zmužnel. Konečne som muž! A tak dlho som na to čakal.

f4.nick@gmail.com to f4.reed@gmail.com at 09:54

Ahojte herecky :)

Neuverite, dnes je ale europsky, ci svetovy boj proti homofobii, takze Reed,
dnes ta budem tolerovat ;))

Pha :))

Nickie

nedeľa, 14. mája 2006

Horúčka sobotňajšej noci

Sobota bola nudná a vstávanie nutné. Už o pol šiestej ráno som bol na nohách a do dvanástej som sa nezastavil. Brekeke! Popoludní som z povinností snáď-budúco-pracovných presedlal na povinnosti vyváracie a reálne-pracovné. Double brekeke!

Večer začal ostýchavo. Jasper sa chvíľu ondel, ale potom dorazil. S láskavým dovolením Pána sirupu (rozumej Nick) namiešala Pecosita brzdu a ja som z komory vytiahol hruškovicu (ročník 2004). Je dobrá na upaľovanie bacilov a rozviazanie jazyka.

O baciloch nič neviem, ale jazyky sa nám rozviazali. A veci sa začali vyjasňovať. Pucle (osobne dávam prednosť výslovnosti „pazl“, ktorá je však širokej verejnosti zo záhadných dôvodov zatiaľ neznáma) do seba zapadlo. A my tiež, hoci niektorí brzdili a iní zas nie.

Priznávam, som iný.

P.S.
Chlapi – či mám napísať radšej „kvetiny“, ako hovorieva Jasper (?) – na niečo sme zabudli... Ono to nie je len o tom, že musí byť sympatický, inteligentný, vtipný, verný a dobrý. Musí aj neuveriteľne priťahovať, a to v tých najnemožnejších situáciách. Ich meine HALLO! Keby tomu tak nebolo, tak už by sme dávno... Poviem to takto: sme sympatickí, inteligentní, vtipní, verní a dobrí.

štvrtok, 11. mája 2006

Štence


Štence sú malé.
Vidím.

Štence sú nevinné.
Dúfam.

Štence sú hlučné.
Nesmierne!

Sobota ráno. Po fláme. Budím(e) sa už o pol ôsmej za rytmického zvuku škrípajúcej hojdačky. Kde sú tie časy, keď rodičia strčili štence pred telku a štencom do ruky fungl nový ovládač? Nová doba! Štence sú na čerstvom vzduchu od prvého kohútieho kikiríík.

Streda popoludní. Snažím sa pracovať. Vonku zase revú štence. Nájde sa snáď nejaký svedomitý rodič, ktorý im vysvetlí, že keď jačia, akoby ich drali z kože, odráža sa nimi vydaný vreskot od stien okolo stojacich domov?

Na(ne)šťastie, nie som svedomitý rodič a tiež si myslím, že štence by horeuvedenému vysvetleniu porozumeli asi ako textu piesne od Björk. Volím prístup v štýle, ktorý je štencom blízky – hodný päťdesiatich centov: „Kurva, držte huby!“

(A nabudúce... keď budem z tretieho poschodia štence verbálne vychovávať, otvorím si okno, aby ma lepšie počuli. Sľubujem!)

streda, 10. mája 2006

Kotva

Mám obľúbenú Pí Ár menedžérku. Padli sme si do oka hneď pri prvom stretnutí. Tuším vtedy, keď si prilepila vlastnú žuvačku na rukáv a celý čas ju dávala dole. Alebo to bolo vtedy, keď si obliala celú klávesnicu kofolou? Alebo vtedy, keď mala na sebe ten mech? Ehh, vlastne videl som ju v niečom inom?

Aby sa tu ale zase nerozprávalo o tom, aký som povrchný, opíšem ju a hodím na seba lepší obraz. Zoberte si desiatich Nickov, ako objemom myslím, a dostanete objem menedžérky. (To vôbec nebolo povrchné Nickie, ideš ďalej, ide ti to.) To by nebolo ani na škodu, pokiaľ by nechodila ako kosačka a nebola oblečená ako je, v mechu. Pí Ár menedžérka musí vyzerať! (Týmto si zo seba Nickie striasol podozrenie z povrchnosti, bravó!)

Najviac ma dorazila svojou inteligenciou a odbornosťou. Včera som si našiel od nej e-mail s otázkou, čo znamená v CMS systéme KOTVA (v angličtine Anchor). Mal som sto chutí napísať „Kokotská tvár, ty krava“. No ovládol som sa. To preto, že ju mám naozaj rád. Najmä, keď ju nevidím.

utorok, 2. mája 2006

Sýkorky s príchuťou jahodového sirupu

Sú naozaj všade. Na ulici, v električke, v autobuse, v obchode a dokonca aj v banke! No je to normálne? V nedeľu v posilňovni (áno chodím tam občas a nie len očumovať, či kvôli sprchám) bola vyšportovaná opálená sýkorka, ach. Dnes na zastávke mladší dvojník Lee Rayna z Blue (na fotke), objímajúci dáke dievča. Nevadí, chcem na neho číslo, nie každý je hneď dokonalý!

A v autobuse taký športovec. V podstate priemer, ale tak pekne pozeral. A hlavne vždy odvrátil zrak, keď som na neho pozrel. Nenamýšľam si, vážne. Ale ten účes by mal zmeniť. Potom mi môže napísať, ak toto číta. Alebo ho dáme ostrihať Pecosite, tá s tým má skúsenosti.

Ďalej sýkorka, ktorá vždy cestuje mojím autobusom, och. A dnes na obchodnej, uff, aká modelkovská tvár inej sýkorky. Nepáčia sa mi také typické modelkovské, ale tento mal dačo do seba. Dačo veľa, asi som nemal pozerať s otvorenými ústami.

A nakoniec, predchvíľou v električke. Sedel priamo predo mnou. Oči krásne hnedé, mihalnice dlhé, krása, jednoducho krása. Na záver človek príde domov, že sa pochváli a čo sa nestane. Rozbije sa mu jahodový sirup v chodbe. Teraz len zistiť, čím to bolo. Či tým vytržením zo sýkoriek alebo tým, že po tých krásnych sýkorkách som zbadal len Pecositu s Charlie. (Určite mi povedia strigôň, ale ja len pátram po príčinách.)

pondelok, 1. mája 2006

Čerešne

Tak ale toto musím napísať. Pre istotu ešte raz otočím kľúčikom a idem na to. Aj na holky prišla jar. Najmä dnešným dňom. Máj, lásky čas prišiel, a s ním aj chuť bozkávania sa pod rozkvitnutou čerešňou. „Čo na to povieš Nickie?“, zdôraznila Pecosita a pozrela tými jej šibalskými očami. Jáj, keby Džony vedel! A tak, tak som sa pre istotu zavrel v izbe. Zase! Snáď ich to rýchlo prejde. Reed, vráť sa konečne, nech na ne nie som sám.

Kým príde si pustím niečo tématické.. La la la.. Keď sa na vás chlapec, zadíva uprene, ako tie čerešne, budete červené. La la la.. Tak čo, je to aspoň do divadla?