piatok, 29. septembra 2006

Romantická hádanka alebo Trošku staršia novinka alebo Odhalenie (?)

Dnes tu nenájdete žiadne konkrétnosti, žiadne odpovede, žiadne klepy ani iné novoty. Budete si ich totiž musieť domyslieť sami. Nápovedou nech sú tieto dve dôkazové fotky.


Otázky teda znejú:

Kto je na fotkách?
Kto to dielo vytvoril?
Prečo ho vytvoril?
Čo z toho vyplýva?
Chytí sa toho bulvár?
Je to záväzné alebo je to zo srandy?

Odpovede sa možno dozviete a možno nie. Za najkreatívnejšie prípadne najviac sa približujúce odpovede a dohady uverejnené vdiskusií MOŽNO aj niečo vyhráte, prípadne MOŽNO niekedy nabudúce zverejníme celú pravdu.

štvrtok, 28. septembra 2006

Tlačenka ohľadom Hviezdoslavovho námestia

Sme proti. Sme proti zlému návrhu riešenia americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí. Ako môže normálne rozmýšľajúci človek postaviť protitankové stĺpiky len tak na námestí, aby ich tanky videli? Och. Navrhujeme vysadiť živý plot, a tým stĺpiky dostatočne skryť. Za živým plotom odporúčame vykopať vodnú priekopu. Prekvapenie zaručené. Aj pre všetky nepriateľské tanky bežne sa premávajúce po Bratislave.


Neviem, čo mali za bezpečnostného analytika, ale bezpečnosti sa venujem už zopár rokov. Do kúpelne chodím zásadne v protišmykových jarmilkách. Dotyčný bezpečnostný analytik ale zabudol na zásadnú vec. Čo bude chrániť ambasádu v prípade útoku vrtuľníkom? Ale Lajči, nezúfaj, aj na to máme riešenie. Navrhujeme cez celé námestie rozprestrieť nepriestrelnú oceľovú sieť hrubú pol metra. Na okolitých strechách protivzdušnú raketovú ochranu a iné drobné nepostrehnuteľné vylepšenia nekaziace estetický dojem celého námestia.

No ale musím končiť, lebo mám pocit, že je za rohom paranoja. Áá, nie, už je pri mne. Ale aby som nezabudol. Sme proti takýmto amatérskym riešeniam. Sme proti. Aj proti tomu, že sa chudák Hviezdoslav teraz musí v hrobe obracať. Tak sa potom nečudujme, ak bude jeho socha horeznačky.

Koniec tlačenky.

streda, 27. septembra 2006

Reklamácia

Začali sa nám množiť reklamácie. Nie, nedistribuujeme vadné výrobky. Problém je skôr v tom, že nedistribuujeme žiadne. Články myslím.

Decká, písať by aj bolo o čom...

Napríklad o tom, ako sme s Charlie navrhli dopravnému podniku, aby prepravoval cestujúcich za polku (alebo valčík, či tango). Alebo o tom, ako sme s Cositou a Nickom urobili tlačové vyhlásenie ohľadom Hviezdoslavovho námestia. Či o tom, ako som sa rozpísal (viac prezradiť nemôžem, má to byť hádanka).

Len toho času je akosi pomenej...

Ženskej časti F4 (teraz myslim Charlie a Pecositu) začala tento týždeň škola. Vhupli do toho rovnými nohami, diplomovka klope na dvere a popritom stíhajú ešte aj pracovať a behať v údolí (ale len po druhú neónovú lampu, lebo by ich mohol niekto v tej tme nebodaj znásilniť).
Charlie len toť prišla z Kánarov opálená ako čokoládka. Kanárika nedoniesla, za to sa jej však začala šúpať pokožka medzi poprsím. Vyzerá to ako dáky sektársky znak. Sorry, Cha.
Pecosita sa rozšupla chodením von – asi nám chce ísť príkladom. Tento týždeň bola otrokom „o“ a včera vygruntovala celé naše obydlie.

Pánska časť F4 pokračuje vo full-time-ovom zvyšovaní DPH (ako hovorím ja, lebo som Polepetko) a muchlovaní.
Nick chrlí vtipy, ktorým nikto nerozumie (naposledy miesto toho, aby sa uložil, sa uložil ako) a programuje, až sa mu z kečky parí a keď už nevie ako ďalej (ako napríklad včera a dnes), tak jednoducho skonštatuje, že tam má asi chybu, aby následne prišiel na to, že to nie je jeho chyba.
Ja sa hrabem v paragrafoch (človek sa každý deň naučí čosi nové) a zase učím, behám (aj za druhú lampu, lebo človek nikdy nevie) a žehlím košele (toho človeka, čo ušil prvú košeľu a vynašiel žehličku, navrhujem verejne popraviť).

A preto, z hore uvedených dôvodov, nedistribuujeme momentálne žiadne články. Ale ako sa hovorí pánu farárovi, keď vyzve k oľutovaniu hriechov, vynasnažím(e) sa polepšiť...

pondelok, 18. septembra 2006

Naprogramovaná?

Čítam, čo som napísala zhruba pred rokom. Doslova to vystihuje moju náladu minulého týždňa. Mám pocit, že v posledných rokoch žijem v akýchsi ročných cykloch. Nie všetky udalosti sa dejú každoročne, ale ak sa udejú, tak zvyčajne v rovnakom období roka.


Zaľúbim sa väčšinou v januári.

Prácu mením zvyčajne v marci.

Najšťastnejšia bývam v apríli.

Rozchádzam sa obvykle v júni.

V auguste zažívam nezáväzné sexi dobrodružstvá.

V septembri mávam obvyklú jesennú depku bez udania dôvodu.

A dnes sa nebojím priznať, že sa už teším na január...

štvrtok, 14. septembra 2006

Hubov výrok dňa

Môj najukecanejší kolega, volajme ho Huba, včera naozaj perlil. Rozprávali sme sa o nejakom dievčati, načo sa kolegyňa spýtala, že či rozprávame o mojej frajerke. V tom Huba zahlásil. „Ale veď Nickie má určite chalana, že Nickie.“ Skoro ma prekotilo.

Reed to uzavrel tým, že som si nemal obliekať teplý outfit. Hneď som ho vyviedol z omylu, keďže už druhý týždeň nenosím nič biele, ani ružové. Nechápem len to, ako na to prišiel. Ja a ho-ho-homosexuál? Boh ma ochraňuj.

utorok, 12. septembra 2006

Senzácie, šuškandy a iné bulvárne útvary

Niektoré momenty majú svoje čaro. Sú momenty, ktoré získajú to svoje práve vtedy, keď na ne myslím v čase, kedy dnes už nie je dnes, ale zajtra ešte nie je zajtra. Napríklad tieto.

No dobre, tak toto bol fakt trápne poetický začiatok. Stop. Znovu:

Keďže si uvedomujem, že nás žeriete, a nemôžete sa dočkať toho, aby ste sa dozvedeli, čo je u nás nové, nech sa páči. Trochu bulváru.

(Upozornenie: tento článok obsahuje niekoľko, ehm...dosť, výkričníkov. Napriek tomu, že ja osobne ich nemám rada, nedalo sa inak. Za pochopenie vopred ďakujem.)

F4 CORNER

Reed nás opustil...

Sme z toho všetci smutní. Veľmi smutní. Neprišlo to ale ako rana z čista jasna. Akosi sme to očakávali. Okolnosti tomu nasvedčovali. Pobalil si svoj batôžtek a je fuč.

Až do nedele. Odviezol sa ďáááleko preč, lebo sme mu už liezli na nervy.

Teda vlastne nie. Išiel navštíviť kamarátku do Mníchova. A pýtal sa, čo mi má odtiaľ priniesť. V poslednej dobe som dosť brzda, nič originálne mi nenapadlo, tak som zo seba vydolovala nechutné klišé: „Co ti frnkne do nosu...“ Tak dúfam, že mi donesie nejaké orechy, v ktorých budú fasa handry, na ktoré zbalím princa na koni a príde fucking happy end alebo nejaký iný druh vyvrcholenia. Tak ako dnes, keď sme s Charlottkou dali spoločný SEX. Ale o tom neskôr.

Hovadsky nepríjemná sitjuešn...

...nastala, keď nám v robote vypli vodu. Úplne. Bez varovania. Jednoducho zrazu netiekla. A čo to znamená? No, to, že hajzlíky nesplachovali, nemohli sme si ani ruky umyť a nebolo z čoho variť kafe. Tragédia!

Najprv to bola celkom sranda, ale tri hodky po obede všetci tak nejako ozelenievali. Plné močové mechúre (aj iné ústrojenstvá) bojovali s nevôľou použiť wécka s tým, že nebude možné spláchnuť.

Rozmaznaní sme. Ono je to ale fakt rozdiel používať suché záchodky napríklad na festivale, alebo na horskej chate, než v kancelárií plnej kolegov.

Bonznem teraz niečo.

Pripravení? Tri štýýýri! ( a tu si predstavte palcový titulok, hociaký)

Charlottka papala necelozrnné cestoviny a potoooom....si dala aj zákusok.(!!!!!!!!) Tam, kde minule. Ale majú tam nového čašníka. Treba ísť okuknúť. Vyzerá ale tak na 17. Charlottka po ňom aj kukala, ale Nick sucho skonštatoval: „Milá moja, darmo sa usmievaš. Fúkol mu do ucha ten druhý fešák.“ Tak, a potom, že človek má mať nádej.

CELEBRITY CORNER

Osud, alebo náhoda?


Stretla ho! Už druhý krát. V električke! Sympatického moderátora hlavných správ verejnoprávnej telky. Prvý krát to bolo tuším v nedeľu. To sme boli prítomní všetci a klasicky sme v električke perlili, ako vždy, keď sa my štyria stretneme v nejakom prostriedku MHD. Vtedy sa sympatický moderátor dosť podozrivo uškŕňal najmä na Charlottiných hlodoch. Veď bodaj by nie. Kto by už zadržal smiech, keby naša krehká okatá Charlie na plné ústa v električke zarevala: „ Nick, mal si si oholiť tie metrové fúzy, šak ti na to stúpim!“

Osud, alebo vyššia moc (kto z koho?) zariadlil, že dnes sa stretli znova. Reed dostal domácu úlohu nabudúce hrať (hhahaha) očividného homosexuála, aby tým Charlottke neskazil šancu. A teraz príde senzácia! Ready?

Charlottka sľúbila, že ak to osud zariadi tak, že sa stretnú opäť (ach), tak mu dá.....svoje telefónne číslo!

Drahí naši čitatelia, týmto vás prosím o poskytnutie akýchkoľvek informácií o súkromnom živote tohto usmiateho sympaťáka. Ženatý? Deti? Milenka? Farba spodného prádla? Gay? Všetko chceme vedieť pre dobro milovanej Charlie. Veď on bol celý zladený! Je to jej osudový muž! Zmilujte sa!

Vopred ďakujem.

Superstar or lost....?

Dnes sme mali celkovo šťastie na „mediálne známe“ osbnôstky aj celkom milé celebRITKY. Nebudem teraz spomínať, že sme stretli pár finalistov Vyhulených...ehm, Vyvolených, alebo víťazku Štetky, ehm, pardón Nevesty pre svetríkového Honzu. To je úplne nepodstatné a bežné! Pravda je taká, že sme stretli našu „kamošku“ Zdenku. Išli sme totiž pozrieť Reedovho bračeka (ktorému týmto odkazujeme, že tá briadka, ehm...radšej nie. Strnisko je viac sexi.). Je zamestnaný v jednom veľmi nóbl podniku. A ona tam prišla! Zdenka! Krásna je, treba uznať. A potom sa to stalo! Pozrela na nás. Ako keby pokrútila hlavou. Pamätá si...Nie, to isto nebolo preto, lebo sme obchytkávali tú briadku Reedovho bračeka....a.....

...nespoznala nás. Hm. Divné.

Sklamanie sme chceli s Charlie vybehať, tak sme sa navliekli do teplákov a šup šup na tradičnú trasu. Dnes však nebola tradičná, ale netradičná. Našli sme totiž ďalšieho finalistu Superstar. A to rovno za domom. On bol chudáčik stratený, ale celkom milý. Išiel oproti nám vyzerajúc zmätene. Najprv sme ho nezaregistrovali, ale ako sme prechádzali popri ňom, oslovil nás. Áno, samotný Tomáš Zababku...ehm Bezdeda. Pýtal sa na cestu a my, sme mu, ako správne žienky, ktoré bežia vždy rovnakou trasou veľmi poradiť nevedeli. Teda vedeli, ale on chcel poznať skratku...a to my teda fakt akože neovládame, skratky. Chápeš cica moja? A nechceli sme, aby sa ešte viac stratil, a on to nechcel risknúť, zjavne sme boli zmätené viac ako on. Potom sa nás spýtal, či chodíme takto večer behať. A my sme prikývli. Odpovedal: „Aj ja by som mal,“ tľapkajúc sa po celkom slušnom pupku. Že by sa k nám chcel nabudúce pridať?


THE SEX CORNER

Isto ste nezabudli. Sľúbila som, že detailnejšie popíšem, ako sme dali s Charlottkou spoločný SEX po behu. Táááákže, tu to máte:

Prišli sme domov upachtené a po ničom inom sme netúžili, len sa oddať SEXU. Spoločne. Uvoľniť napätie z celého dňa. Dnes naposledy. Charlottka odchádza na dovolenku.

A tak sme si ho dali. Bolo to také zvláštne iné ako po minulé razy. Plné napätia, uvoľnenia, aj slzička nejaká z očka vytiekla. Naplno sme sa sústredili len naň. Úplne nás pohltil.

Posledná časť nášho dušu hojaceho seriálu nám padla ohromne vhod. Všetko dobre skončilo.

THE END

Bobor superstar...

...alebo mrňa prerazila aj v zahraničí :)
Nedá mi to. Včera som ho našla tam, kde by som ho nečakala. Bobra. A nenormálne ma tento kúsok hodnotnej poézie potešil. Potešte sa aj vy.

nedeľa, 10. septembra 2006

Tlamine lastúrniky

Kedysi dávno, pradávno v krajine, kde sa piesok preosievať nemusel, lebo bol ako hladká múka 00 extra špeciál, a voda klasifikovala ako pitná, keďže podiel aktívneho chlóru zodpovedal STN 75 7111, žila Tlama.

Tlama pochádzala z rodiny miestneho podnikateľa, ktorý sa zaoberal produkciou, odchovom, chovom, sádkovaním, zberom a dovozom živých lastúrnikov. Tlamina mama vlastnila reštauráciu „LastÚRNIK“, ktorá bola v celej krajine vychýrená svojimi kulinárskymi špecialitami pripravovanými z Pošvovky (Ensis directus), Vŕtačky lodnej (Teredo navalis), Rozďavy obrovskej (Tridacna gigas), sestier jedlých – Ustrice a Slávky, a iných lastúrnikov.

Tlamin otecko bol veľmi zaneprázdnený muž. Okrem toho, že v celej krajine prevádzkoval jediné zariadenie, kde sa lastúrniky vhodné na konzumáciu prijímali a finalizovali – odstraňoval sa z nich kal, nečistoty, blato a sliz, musel v zmysle nariadenia vlády č. 318/2003 Z.z., ktorým sa ustanovujú minimálne opatrenia na tlmenie určitých chorôb lastúrnikov, uchovávať záznamy o živých lastúrnikoch a pozorovanej abnormálnej mortalite.

Bolo na dennom poriadku, že Tlamin tatko odišiel i na niekoľko dní do zahraničia, či už do Stredomoria, Indie, Dánska alebo napríklad do Maroka, kde na príslušnom úrade Direction de l´élevage (Riaditeľstvo pre chov zvierat) vybavoval overenia a potvrdenia, že živé lastúrniky spĺňajú požiadavky smernice 91/492/EHS. Odchádzajúc, vzal do náručia svoju jedinú Tlamu, vtlačil jej pusu na pusu a podal ju svojej manželke so slovami: „Drž Tlamu.“ A ona držala.

Tlama rástla s lastúrnikmi a na lastúrnikoch. Kým jej spolužiaci čítali v „Prírodovede pre 3. ročník ZŠ, diel 1., ISBN 80-7158-286-7“ o párnokopytníkoch, Tlama už dávno vedela, že lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity.... že párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody... že gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán a k oplodneniu dochádza vo vode a... že vývin je nepriamy cez larvu typu veliger a u Unionoidea cez glochídium. Tlama mala Filipa a povolanie vopred isté.

A tak sa Tlama celý svoj život venovala otcovým lastúrnikom. A možno sa im venuje až doteraz, ak medzitým nepomreli – či už lastúrniky alebo Tlama.

piatok, 8. septembra 2006

Piatkove ranne njuzy

Dobre rano stvorka,

sice keby bolo na mne, tak napisem rovno zle rano, lebo nic krajsie sa na zaciatok tohto dna ani povedat neda. Ale ako povedal moj kolega, praje sa vzdy dobre bez ohladu na poveternostnu situaciu.

1. v noci sa zobudim o 3:15, lebo musim ist na zachod..neznasam chodit na zachod v noci, kukam do Nickovej izby ci sa v noci odstahoval, kedze boli pootvorene dvere..vstanem o siestej a tma!!! fuci a do tohto mam ist von?!

2. neviem co si obliect, kedze VRAJ ma byt PEKNE, asi tak 29°C :) tomu by ani dieta neuverilo a vonku fuci, prsi a okolo slnka to ani neutekalo..

3. otvorim vchodove dvere, nasledne dazdnik, ktory mi hned otoci opacne, stahujem a nez dojdem na zastavku, mam rozfukane a zmoknute vlasy a to som si rano pred zrkadlom hovorila, ako dobre dnes vyzeram..zabudnite, jak manuska..

4. aby toho nebolo malo, pred nosom mi odisla 12, takze som nestihla 70ku o 7.15, nez prisla dalsia, som sa drkotala viac ako 5 minut na zastavke a potom este aj na druhej, kedze sme dosli 2 minuty po tom, co odisla 70ka..a potom poslali MALU!!! natrepana do popuku a kedze prsalo, moc otvorenych okien nebolo..zadus sa alebo vystup a chod peso..to su mi moznosti...

5. dazdnik nevydrzal napor vetra, ked som ho na tie 3 sekundy otvorila a pokrutila sa jedna palicka a druha sa roztrhla, takze budem musiet prisivat tycku k tej ciernej latke alebo kupit novy dazdnik..snad nebudem chodit s takym potrhanym...

ach, to je rano a este dojdem do kuchynky v praci a nejaka mala holka si pouzila moju vodu!! to je ta dnesna mladez..

dufam, ze mate lepsie rano..podelte sa aj ked nie
prajeme si lepsi den
idem robit
Charlie

streda, 6. septembra 2006

Hlúpa?

Nedávno som mala celkom zaujímavú msnkovú debatu s kamarátom, ktorý žije v UK. Neviem, ako sme sa k tomu dostali, ale spomenul nejakú svoju známu, ktorá naletela sobášnemu podvodníkovi a ten ju potom obral o všetky ťažko zarobené peniaze. Vyjadrila som ľútosť nad dotyčnou. Muselo to byť pre ňu strašné, keď zistila, že človek, ktorému verila a myslela si o ňom, že mu na nej záleží, je len peňazí chtivý sviniar. Sebavedomie v prdeli a ešte aj švorc.


Kamarát mi oponoval, že veď je to to isté, ako keď obchodníci presvedčia zákazníka, aby kúpil aj to, čo v skutočnosti nechce. Využijú jeho hlúposť. Aj ona bola hlúpa a nechala toho týpka túto skutočnosť využiť, aby dosiahol zisk. Zarazilo ma to, ale v istom zmysle mal pravdu. Obchodníci hrajú na city, a hľadajú slabé miesta v človeku. Lenže predsa len, je trochu iné nechať niekoho veriť v lásku a potom ho odkopnúť a ešte obrať, než ho presvedčiť, aby si kúpil nejakú nepotrebnú haraburdu, alebo službu, ktorú nikdy nevyužije.

Kamarát potom utrúsil poznámku, ktorá mnou mierne zatriasla: „No, jasné, že bola hlúpa. Keby si ju videla, došlo by ti to. Veď má doma zrkadlo, malo jej to dôjsť. Ako mohla uveriť, že sa mu páči?“

No, mohla a veľmi jednoducho. Chcela uveriť. Chcela spoznať ten pocit, že ju má niekto rád. Nepochopiteľné? Pre mňa nie. Keď niekto hovorí, že ma má rád, a aj sa tak správa, mám pochybovať? Dokedy? Čo je dôkazom toho, že takéto slová nevypúšťa len s nejakým zištným úmyslom? Ktoré slová treba brať vážne a ktoré sú len kaleráby? Treba nabehnúť na amícky systém a podpisovať premanželské zmluvy?

Skúsenosti môžu za to, že sa voči slovám stávame odolnejšími. Získavame nadhľad. Filtrujeme. Pochybujeme. Chránime sa, ale zároveň prichádzame o krásnu eufóriu a pocit šťastia z vlastnej výnimočnosti a opätovaného (?) citu.

Je človek, ktorý túži byť milovaný hlúpy? Je naivný, keď uverí, že je výnimočný a hodný lásky? Je žena, ktorá síce nikdy nevyhrá súťaž krásy, úplne mimo realitu, keď uverí, že pre niekoho by krásnou byť mohla?

utorok, 5. septembra 2006

Predražený účes

Návštevu u rodičov v mojom rodnom mestečku zvyknem využiť aj na návštevu kaderníčky. Je dobrá, bo je telepatka a dokáže pretaviť moju predstavu vo vlasatú realitu. Okrem toho, oproti tým bratislavským salónovým expertkám má aj značne nižšie ceny. Dostanem kvalitu za rozumnú cenu.

Minule som to však neprešpekulovala až tak dokonale. Vybrala som sa ráno do salónu, všetko prebehlo hladko, s účesom som bola veľmi spokojná. Vyžehlené vlasy sú pre mňa vždy zážitok, pretože rovnosť je za normálnych okolností pre moje vlny doslova nedosiahnuteľný stav. Mám potom tendenciu stále si tie rovné chaluhy chytať. Po ceste naspäť som nemohla spustiť oči z mojej ofiny v spätnom zrkadielku. Žena za volantom.

Moje rodné okresné mestečko, napriek tomu, že je to tak trochu diera, zažíva denne dopravnú situáciu, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani hlavná dedina v čase rannej špičky. Funguje to tam tak najmä odvtedy, čo akosi divno zmenili systém naskakovania zelenej a červenej na semafóroch hlavnej (a jedinej) svetelnej križovatky.

Chcela som sa vyhnúť brutálnej zápche, tak som si to švihla, tak ako zvyčajne, bočnou uličkou. Bohužiaľ, odkedy som tam bola naposledy túto uličku zmenili na jednosmerku. Tak som sa ocitla zoči voči pánom policajtom. Zlízla som parádnu pokutku. Nepomohol ani nový účes, ani vystrašený pohľad, ani môj argument, že veď ešte nedávno tu tá blbá jenodsmerka nebola, ani to, že som chudobný študent (aj keď môj účes na to nevyzeral) a ani to, že nemám hotovosť. Je mi jasné, že strážcom poriadku a dodržiavania dopravných predpisov som to hovoriť nemusela. Číhali tam totiž zjavne naschvál na rodákov, mne podobných, ktorí už po meste jazdia tak akosi automaticky a značky si veľmi nevšímajú. Najmä také, ktoré by človek na niektorých miestach skutočne nečakal a ešte k tomu dobre skryté pod stromami. Policajt bol však aspoň slušný a to ani netušil, že to je moje tenkrát poprvé. Teda...čo sa pokút týka.

Ostrihanie ma síce vyšlo o niečo (dobre, tak o dosť) drahšie, než som mala pôvodne v pláne, myslím ale, že celková suma sa na „vychytené“ salóny mesta Bratislavy ešte stále nechytá.

pondelok, 4. septembra 2006

Pokoj a bratská láska

Včera som bol dobrovoľne nasilu na omši svätej. Dočasne som usúdil, že poslednýkrát.

Dozvedel som sa napríklad, že sa nemám čudovať, keď sa ľudia doma vadia, ak svoj dom stavali v nedeľu. Vraj všetko sa nám vráti. Dobro sa dobrom a zlo zlom opláca. Hovorili pán farár o karme?

Jediné, čo mi pozdvihlo náladu bol akt podávania si rúk.

Následne som bráchovi musel vysvetliť, že jeho pocit spájajúci podávanie si rúk s komunizmom je viac než hlúpy. Napriek tomu trval na svojom a navrhol túto činnosť vyškrtnúť z liturgie omše svätej. Tým by ma znechutil ešte viac, nebyť istej ženy, ktorá sedela o dve lavice predo mnou.

Doma sme ju vždy volali „krstná mama“, hoci nemám páru komu tou krstnou je, či bola. Počas podávania rúk so slovami „pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ sa otočila ku mne a keďže som bol priďaleko na to, aby mi podala ruku, len perami naznačila slová „bratská láska“.

A mne sa pred očami objavila jej sestra žijúca v Bratislave, s ktorou sa „krstná mama“ už roky nerozpráva kvôli majetkom a iným hlúpostiam...

Pokoj a bratská láska...