„Bruce Darnell pre chudobných“

To mi šplechla Upírka. Sa cítim poctený. (Chápete to? Som „poctený“ pôvodne napísal „podstený“!) A preto prinášam ďalšie dobrodružstvá môjho a zdá sa, že i vášho hrdinu...

Včera som zappen-il (rozumej: prepínal televízne kanály za účelom nájdenia vhodného programu) a natrafil na nášho hrdinu u J.B.Kernera v talk show na ZDF.

Hr. Darnell má 49 rokov a každý deň cvičí tak hodku a pol. Teda ani nie tak každý deň, pretože... keď je na hoteli, tak spraví takých 30-40 brušákov na posteli a basta fidli. Božský Bruce jedáva veľa, ale snaží sa to rozdeliť na celý deň a spáva tých 8 až 9 hodín denne... „a k tomu ešte treba prirátať to, čo naspí v noci,“ ako následne poznamenal show master :)

Zdá sa, že sa hanbí za výroky typu „ich werd gleich in meine Hose kaka machen“ a tvrdí, že je spontánny, čo následne dokazuje tým, že sa show mastra spýta, či môže povedať „Scheisse“ a zrazu si uvedomí, že už to vlastne povedal...

Hr. Darnell šprechuje skvele, hovorí po nemecky predsa už 25 rokov. Občasné preklepy v orálnom prejave jeho zjav a vystupovanie len a len umocňujú: „DAS HandEtasche muss lebendig sein!“. Predviesť živú kabelku nie je pre Bruca, samozrejme, žiaden problém :)

Je to fakt! Keby sa niekto iný takto odviazal, je to všeobecne považované za trapošinu, vytáčanie sa a hodnotené ako „divné“ (viď. dlhovlasý kaderník ukrajinského pôvodu z jojkárskeho wannabe celebritného kempu, ktorého tiež môžete nájsť na you.tube, ako hlási počasie štýlom „helou maj bejbi“).

Darmo, Bruce je len jeden a Germany´s Next Topmodel jednoznačne „one man show“.

Designed for your pleasure

Tento príbeh (ak sa dá nazvať príbehom) je retrospektívny. Reed je ešte stále mimo vlasti a v príbehu sa opisuje bližšie nešpicifikované ráno bližšie nešpecifikovaného dňa. Toľko prológ (teraz som už múdry, keď sme si v našej ostatnej debate s Ranyou vysvetlili zásadné rozdiely).

Rána (rozumej čas medzi 0630 a 0745 hod.) boli vo štvorkovej domácnosti v poslednej dobe „poněkud tiché“ (sa ospravedlňujem všetkým bohémom, ak sa to píše inak, ale takto by sa to malo písať, tak sa to už raz naučte...), lebo Pecosita mala v tom čase práve polnoc a Charlie mala v tom čase neviem-čo, keďže sme o nej počuli akurát tak z mailov. Vieme však, čo mali Reed a Nick. Problémy so vstávaním!

Teraz sa bude bonzovať...

Obaja trdliaci (inak hlavní hrdinovia tohto postu – zatiaľ len postu, ale ich hrdinstvo bude raz docenené!) pozerávajú do noci rôzne seriáliky, počínajúc Prison Break-om (ktorý momentálne nebeží, lebo majú pauzu, ale Reeda ako vždy sklamal, lebo druhá séria skončila blivne), cez Desperate Housewives (ktoré momentálne fičia na plné obrátky, i keď Bree civilne rodí a seriálovo dovolenkuje) až po Heroes (na ktorých sa Rick brutálne namotali, dúfajúc, že časť, ktorú videli minulý týždeň, nebola poslednou v prvej sérii, pretože chcú vedieť, kto to vlastne vybuchne a či sa Sylera nejako zbavia už teraz, akoby sa patrilo a nebudú to naťahovať do trinástej série ako Akty X).

Trdliaci ráno vstali...

Je ťažké povedať (nie to ešte napísať), kto vlastne vstal skôr, ľahké však je povedať (aj napísať), kto z trdliakov je moták. Hoci motáctvo motáka sa prejavuje najmä vo večerných hodinách, keď miesto toho, aby sa už konečne(!) odobral pod sprchu, pobehuje v spodnom prádle (v tom lepšom prípade) po izbe a robí všakovaké úkony, ktoré by každý normálny(!) človek nechal na druhý či tretí deň (a možno aj na budúcu sobotu) – moták z rodu motákovcov sa nezaprie a cestou do sprchy, ktorá je dlhá asi osem mestrov a ktorú absolvuje tak za tri švrte hodiny, ešte založí dáke „dôležité“ papiere do zakladača, poškrabe sa tristopäťkrát na tých najnemožnejších miestach na tele, zabudne si vziať uterák, odskočí si do kuchyne (na úúúplne opačnú stranu bytu), aby zahodil do odpadového koša nejakú nitku, ktorú odkiaľsi vytiahol, vysmrká si nos do toaleťáka a nespláchne, lebo pôjde ešte močiť a... – motká sa i ráno.

Následne je priam zázrakom, že sa moták v takéto ráno dopravil k Jackovi, naštartoval, naložil Nicka (ktorý medzičasom stihol vysypať aj smeti) a zaradil sa do rannej zápchy, lebo zase raz nestihol odísť z domu dosť zavčasu na to, aby ju obišiel.

Ranná zápcha by bola super príležitosťou na siahodlhé rozhovory, lenže... nie je. Rick na striedačku čučia do blba. Do blba čučali aj v to ráno, ktoré sa však od iných rán odlišovalo tým, že im uštedrilo ranu, čumiac do blba. Vytáčal sa na zastávke električky.

Stačil jeden pohľad a vedeli... „Designed for your pleasure!“ Rifle na eL, tmavomodrá klasika, tenisky vykričanej značky – ležérne nasadené, asi tričko (nebolo moc vidieť), na tom kožená bundička (pochybnosti o tom, či to bol Hugo von Miletič, boli rýchlo preč). Na opasku značky DG (určite nie Drahý Goméz) sa hompáľaľ ten najtenší jabĺčkový mp3 player s displejom v ešte značkovejšom obale. Rozmýšľam, čo je zvrátenejšie – zasadiť si to na opasok alebo na rameno? V tvári mal osadené bríle podľa najnovšej módy – veľké a nápadné (pretože o pol ôsmej ráno treští slnko nevídanej sily). Už len nalepiť mu na čelo EAN.

Ostáva už len pár zásadných otázok...

Myslíte si, že také dodávajú aj v darčekovém balení? Sú náhradné diely drahé? A najmä... dá sa to prefinancovať cez americkú hypotéku?! (A toto definitívne je epilóg.)

Ekonomické minimum

Ako náhle chcete niekto robiť skúšky na Ekonomickú univerzitu, ako také ekonomické minimum potrebujete. A ja to viem veľmi dobre, keďže som ich zopárkrát robil a keďže som aj veľmi lenivý a nie a nie preliezť tretí ročník, tak ich opäť budem robiť. Ale nie o tom som chcel.

Do ekonomického minima samozrejme spadajú ujo Keynes, Malthus, Marx atď. atď. No asi najhlavnejšieho som zabudol úmyselne. Adam Smith a jeho najznámejšia teória neviditeľnej ruky trhu. Jednoducho povedané ide v tejto teórii o to, že každý jeden sme vlastne egoistom a sledujeme vlastný záujem, no ale svojím konaním nepriamo prispievame k blahobytu každého jedného. A trh si funguje. Teoretické a zjednodušené, ale základ trhu je položený.

Po včerajšom dni a hlavne po nápade s novou rafinériou som túto teóriu musel trocha upraviť. Definícia viditeľnej ruky Fica ja taká, že každý sledujeme svoj egoistický záujem sa nabaliť, ale v podstate nám to je hovno platné, bo vždy sa nabalí ten čo riadi trh a tým priamo prispieva k blahobytu seba samého. Snáď nebudeme tak naivný, že to je pre naše dobro.

Kde som to už len videl. Aha, Dark Sidious chcel postaviť Death Star. Či to bolo science fiction? A je tam rozdiel?

Diakritika mimo praxe

V jeden úplne nenormálne teplý pracovný deň na ICQ...

Upirkaa: ale dnes vecer ideme urcite pit, si sa slubil
Nick: hej hej, ale tento tyzden je to hrozne, mam piciu snuru normalne
Upirkaa: ehh?
Nick: slovny zaklad pit

o chvíľu neskôr...

Nick: ty koza
Upirkaa: ked uz tak, tak mam dve
Upirkaa: do pusky
Upirkaa: vypadla nam elektrika
Nick: ehh?

Piratenlook kommt, Brzda immer noch nicht

Včera som sa statočne kosil na hotelovej izbe. Bruce válil! „Ich werde KAKA in meine Hosen machen,“ bola zjavne veta večera a na hlodavej stupnici minimálne rovnako dobrá ako: „Ohne Tasche keine Competition!“. Potom to ešte zaklincoval tým, že sa snažil vyvolať napätie opakovaním tej istej otázky: „Wie fühlst du dich, Barbara? Wie fühlst du dich? Na, wie fühlst DU DICH?“

Dnes ráno statočné kosenie na hotelovej izbe pokračovalo. (Varovanie: Nekoste sa s hubou plnou zubnej pasty a najmä nie vtedy, keď tam máte strčenú ešte aj zubnú kefku!) Dozvedel som sa totiž, že prichádza Piratenlook. Mh, vždy som túžil uviazať si páčo šatkou s lebkami a obliecť si čierno-biele pásikové gata a la Beetlejuice!

Keď som následne prišiel do práce, našiel som si mail od Brzdy. Okrem toho, že sa mi patrične vysmiala...

Aha, to som ešte nespomínal, že mi môj Arbeitgeber rezervoval izbu v hoteli priamo pri najlepšom a najznámejšom miestnom bordeli. Odvtedy ten hotel voláme „Hotel am Puff“. Týmto vám prinášam Brzdinu reakciu, ktorá zodpovedá všeobecnému priemeru: „:-))))))))))) Vôbec sa nesmejem, kde bývaš :-))))))))))))))))))))))) No ty koky, riadny hotel! Zainvestovali!“

Náhodou, nie je to až také zlé. Je to v centre a od včera mám izbu smerom k rieke, takže už konečne nepočujem hluk, ktorého zdrojom bol tamojší Verkehr :-P (Pre nemecky nepostihnutých pripomínam, že slovo Verkehr má dva významy – jedným je doprava a druhým pohlavný styk.)

Zdrojom Brzdinej škodoradosti je fakt, že nedobrovoľne preťahuje svoje tehotenstvo do ďalšej päťročnice: „Chápeš to? On si vo mne rozložil stan a každý, kto ma vidí alebo mi zavolá, sa pýta: EŠTE NIČ? Som agresívna, keď počujem tú otázku...“

Samozrejme, ako sa na správneho Reeda patrí, spýtal som sa jej to! :-))) Vraj ma zabije, takže keby sa mi niečo stalo, viete, kde máte začať pátrať...

„Kokoos, v piatok ma jedna ženská nasrala. Nastupovala som do autobusu a ona ma pustila, že Poďte, Vy ste dvaja, alebo aj traja?! ... No uznaj! Ti vravím, naše dieťa bude jedináčik!“

Brzda, prinesiem ti zo služobky fasa darček... Tehotenský test! Záramuješ a zavesíš si ho v spálni nad posteľ ako VÝSTRAHU do budúcna!!! :-))

Študentská jebóza, soľ a pleseň

Nerieš, nepremýšľaj, ser na všetko a uč sa, milá Pecosita. Prosím ťa pekne v mene zachovania psychického zdravia tvojho aj tvojho okolia.

Dnes je deň Blbec. Odkedy som vstala všetko čo spravím, poviem, napíšem je zle. Môžem sa vyhovoriť na počasie, na málo spánku, na nezáživné štátnicové otázky, ale nebudem to skúšať. Proste mi statočne zadrbáva (a to ani nepapám také isté tabletky ako Charlottka).

Zobudím sa na vŕtanie (do prdele, prečo vždy vŕtajú práve vtedy, keď potrebujem spať, lebo som sa učila do rána?). Tak sa nasratá poberiem do kuchyne, že si spravím smrťáka a pôjdem pokračovať v šprtaní. Kafe som si síce spravila, ale oblejem ním práve šprtanú otázku číslo 30: Transnacionálne korporácie a ich vplyv na vývoj svetového hospodárstva. Písmo sa krásne rozpíja, zvýraznené časti stvoria strašidelný ružovo žlto zelený obrazec. Budem mať z neho nočné mory ešte roky. Hreším, nadávam, suším to fénom, snáď z toho ešte niečo bude. Musím variť novú kávu a na milión percent tú otázku na štátniciach tasím.

Zapínam komp. Chyba. Zamotám sa do diskusie len preto, že sa mi nechce šrotiť, dovolím si nesúhlasiť a potom sa dozviem, že som hysterická, urazená, infantilná a neviem ešte čo (no, nič nové pod slnkom, ale áno, opakovanie matka múdrosti a treba mi osviežiť pamäť). Zatváram všetky okná, a snažím sa do hlavy dostať čo to o finančnej kríze v novoindustrializovaných krajinách juhovýchodnej Ázie, keď začujem, ako mi škvŕka v bruchu. Oujé, moja milá, zabudla si sa najesť. Otváram chlebník a čo ma tam čaká? Plesnivý chlieb. Nádhera. Tak ho hodím do koša a chuť si nechám zájsť, resp. nahradím plesnivý chlieb kúskom Enciánu.

Sadám k učeniu. Japonsko je celkom fajn téma. Zaibacu, keirecu, éra Meidži... Nááájs. Počujem kroky, hlasy, Rick sa vrátili z práce. Do kríčka jahodového, to už je toľko hodín? Koľko vlastne je? Kukám na komp, lebo hodinky nevediem a tam mi na Gmaili svieti Reedov status: Pecosita nevie vynášať smeti...a ešte čosi k tomu. Za normálnych okolností by som si ja dala status podobne vtipný, ale v danom rozpoložení a pri mojej výbušnej povahe o sile pár ton semtexu nabehnem k nemu do izby, zaklopem, v zápätí sa zháčim, otočím na päte a zdrhám naspäť do svojej komôrky. Lenže Reed zaťuká a pýta sa, čo sa deje. No a vtedy milej Pecke rupnú nervy už nadobro. Začnem neartikulovane blabotať čosi o tom, že mám stres, nezvládam sa učiť a ani upratať poriadne a ... už ani neviem čo. Reed to vzdá, zatvára dvere a ja sedím na stoličke, ruky v dlaniach a plačem. Slzy mi nezadržateľne stekajú po tvári zhruba pol hodiny. Vzlyky nedokážem zastaviť. Tak to vzdávam a radšej sa poriadne vyrevem.

Trochu sa mi uľaví. nabehnem do kuchyne, ospravedlním sa Reedovi. Z očí mi stále strieka slaná tekutina, ale už sa cítim lepšie. Chalani to tuším chápu (vďaka, vďaka) a tak mi naberú z veľmi chutnej a dobrej a výživnej polievky, ktorú cez víkend navaril sám Nick (bez Reedovej pomoci). Jedló! A bez plesne! To mi asi chýbalo. Pri papaní rozoberáme teóriu veľkej spotreby toaletného papiera v našej domácnosti za posledný týždeň a iné chutné záležitosti. Plné bruško, čistejšia hlava. Môžem študovať. Teda až po tom, čo si šľahnem pohárik bechera na uvoľnenie.

Uff. Už aby bolo zajtra. Alebo radšej o mesiac. Alebo radšej o pol roka. Chcem titul. Chcem vedieť, čo ďalej. Zostať pracovať tam, kde som teraz? Ísť niekam inam? Hľadať? Snažiť sa predať? Som dosť dobrá? Zostať v hlavnej dedine, alebo skúsiť zahraničie? Stihnem sa našprtať tie hromady informácií a nespravím si trapas pred komisiou? Nesklamem našich? Nesklamem sama seba? Neporazí ma z toho všetkého?

Prepáčte všetci, čo so mnou prídete do styku v budúcnosti veľmi blízkej. Neberte ma vážne, nevšímajte si ma a keď uvidíte, že sa správam divne, objímte ma/prefackajte (nehodiace sa škrtnite) a potom sa radšej vzdiaľte do bezpečnej vzdialenosti. Pár dní zvládneme, no nie? A potom...potom bude dobre.

V skratke o tom, o čom a prečo niet času písať

V práci to mám poslednú dobu veľmi veselé. Naladili sme sa na nôtu čierneho humoru. Občas až takého brutálneho, čo by nikomu tu nebol smiešny. Tak ale o čom budeme pri obede v pizzerii. Včera sme konečne zistili, podľa čoho vymysleli tvar pizze, respektíve podľa čoho ho pizzu vyrezávajú. Neviem či to priamo súviselo s tým, že boli otvorené dvere na dámske wécé, ale asi to tomu trochu pomohlo. Apgrejd už bola pizza, ktorú keď preložíte a pricviknete doskou.. už zapaľuje? Nie? Nevadí. Calzone je správna odpoveď.

Minule nám napadlo aj také menšie vylepšenie denného menu. Namiesto zákusku by bola thajská masáž. No kto by to nebral. Masáž chrbta. „Poprosím biznis menu, nie ďakujem, zákusok nebudem, namiesto toho masérku.“ Povedal by aj taký, ehm, napríklad Hannibal Lecter. Hlad je hlad.

O inom som ale chcel písať. Poslednú dobu máme veľmi málo času. Asi to je aj vidieť na množstve nových článkov. Týmto sa pokúšam dementovať bulvárne informácii o rozhádaní sa F4, či nebodaj odsťahovaní sa určitej časti F4. A nemyslím tým jednej ruky alebo nohy. Ale keď tak uvažujem, tak kebyže zverejním fotky Pecosity a Charlie zo sprchy, tak môžem hneď písať ďalší článok s titulom „Hľadáme nové spolubývajúce“. Hmm, to si ešte nechám prejsť hlavou, no určite nie tak, ako Curt Cobain.

Vážne teraz. Veľa práce máme a dievčatá sa učia na štátnice. Teda Pecosita sa snaží. Teraz sa snaží už druhý večer s niekým niekde vonku. Práve prišla, že vraj dnes to bol pohovor, HA! Určite osobný, hehe. A Charlie sa snaží tiež. Ale orgazmus, ktorý sme jej s Reedom naordinovali nie a nie. Musíme zaobstarať Džudžu 2. A nebude to žiadne lacné pokračovanie. Ešteže sme už členské kartičky v seksšope dostali.

Dievčence sa teda učia. A čo sa udialo závažné v životoch mužskej časti F4 v posledných dňoch? V pondelok sme boli na tanečnom divadle Warhol. Odporúčam. A to nielen preto, že tam tancovali polonahí tanečníci s ultrasupernajsamlepšímeakrajšími telami. Ale aj preto, že to malo dej a úplne krásne sa dal pochopiť život Andyho Warhola. A spomínal som už tie telá?

Zdroj: www.snd.sk

Sviatok sme s Reedom strávili chodením v jednej nemenovanej lokalite s heslom „poznaj svoj budúci kraj“. Obzreli sme lenivých robotníkov, ktorí ani cez sviatok nelenili a čiže vlastne ani nie sú leniví a pracovali. Na panskom, veď za tie peniaze, kto by nerobil. Potom sme si dali dobrého švédskeho lososa a na záver konečne návšteva tety Kika. Fakt pekné kusy tam majú a tým nemyslím predavačov. Aj takú krásnu pohovku mali, čo sa najmä Reedovi páčila, pokiaľ sme nezbadali visačku so sumou 120tisíc. Naozaj bola hnusná, zhodli sme sa obaja. Fuj.

Včera sme cestou do práce stretli Reedovho spolubojovníka za zdravú stravu. Darmo, netušil som, že aj oni sú makrobiotikmi.

A týmto som dal aj nenápadne odpoveď pre Lilith, ktorá by bola rada, kebyže vydáme kuchársku knihu. Haló, Erde ruft Lilith, kto by to jedol, ha? Aj keď chápem, že kakacinky vyzerali lákavo, ale ostatné by som neriskoval. Najmä nie ryžu od Charlie a iné pochúťky z našej kuchyne.

Inak verím že sa polepšíme a aj častejšie napíšeme. A keď sa pustíme do tej 57% jabĺčkovice od svokra, tak hneď máte aj odpovede na vaše súrne otázky, na ktorých závisia životy. Prípadne ak otázky, na ktorých záviseli životy nie sú aktuálne, oznámte nám to, a my ich tak dáko s pietou a jemnejšie zodpovieme. Nesľubujeme ale.

Ku koncu už len odkaz nášmu novému čitateľovi Stefano, ktorý nemá rád anglické vsuvky a články bez logiky. Ehh, čo som to chcel týmto článkom? Hmm, neviem. Ale dont wory, bi hepi! Bude lepšie. Fakt.

Njúzy z jedného malého šuštiaceho mestečka

Caute fesaci a fesanda,

kedze som slubila, ze sa budem tak priebezne hlasit, tak sa hlasim, tu som :) este stale som sa nezblaznila, aj ked uz k tomu nemam daleko. Moji rodicia zacinaju chapat co znamena zit so mnou kazdy den pod jednou strechou, aj ked som si myslela, ze to utajim dlhsie, ale prva davka bezdovodneho smiechu pripominajuca splasenu kobylu prisla uz vcera alebo predvcerom, uz si to presne nepamat, dni sa mi nejako zlievaju do jedneho. Jedine co viem, je ze mam 3 dni sklz, co moze byt pricina mojho vyssie uvedeneho stavu.

A aby som nezabudla na najdolezitejsiu novinku, na ktoru urcite netrpezlivo cakate, orgazmus som nemala, aka skoda :) aha to asi moja...nevadi, nejako si to vynahradim distribucnymi systemami, s ktorymi zacinam zajtra, kedze dnes koncim prvu cast z trilogie statnicovych otazok. ale kedze ma uz nebavi pisat o sebe, pochvalte sa co mate nove?

Pec, podarilo sa odovzdat nacas doplomovku? a co ti povedali v praci? uz mas bezkonkurencnu pracovnu ponuku s horibilnym platom ;)? a ozaj si tu ci tam? tym mam samozrejme na mysli, ze ci si este v BA alebo uz v Telnici, ci ako to Nick nazval :)))a to som vam este chcela povedat, ze nam (mne a brachovi) tatino kupil tabletky na podporu mozgovej cinnosti, koncentracie a tak vsetkeho suvisiaceho so sedou korou, tak len hltame, tvarime sa ze nam to pomaha a dufame ze tie skoly skoncime na prvy pokus. aj keby to fungovalo len na psychologickom efekte, staci :))) a este objavil bio obchod a doniesol mi tiez nejake vysoko stimulujuce pripravky a sladkosti, asi aby som na nich nevrcala, lebo on teraz kazdemu rozprava, ze sa ucim. To je namiesto "dobry den" - moja dcera sa uci, tak mi pre nu nieco doporucte :) Zabava a to ani z domu nemusim vychadzat a ani nevychadzam. teda pred chvilou som bola ulozit popolnicu a vcera rano som davala rano psovi vodu, ale nepobudla som vonku viac ako 2 minuty, takze sa to ani nerata, takze aj toto je jedna z veci, ktore mi riadne lezu na mozog :) este ze mam svoje tabletky :)))

Tolko vysunuta spravodajkyna zatvorena medzi styrmi stenami, dobrovolne :)))

Majte sa krasne a ja sa zase ozvem, ked budem na pokraji druhej fazy zufalstva :)))