nedeľa, 4. júna 2006

Domovy

Dospel som do štádia, kedy mám dva domovy. Jeden s rodinou - tam, kde som vyrástol - a druhý s vami (sem rátam i teba, J.). Tým, že ste ma prišli podporiť, priniesli ste kus nášho spoločného domova do toho môjho rodinného.

Prišli ste skôr a práve včas... Moje domovy splynuli a srdce pookrialo. Neuveriteľne.

Stačil jeden pohľad cez ten dav ľudí, cez to príšerné sklo - pripomínajúce pavilón opíc - a ja som bol na kilometre vzdialený, a predsa stále dostatočne prítomný.

Zostali ste so mnou až dokonca. Od uplakaných očí a súcitno-povzbudzujúcich pohľadov som zas a znovu nachádzal k vám, moji drahí.

Ďakujem...

9 komentárov:

Jasper Gray povedal(a)...

Nebudem kaziť nádhernú chvíľu zbytočnými slovami naviac. Len poviem to jednoduché:

Reed...

hnusoba povedal(a)...

reed - úprimnú sústrasť...

elka povedal(a)...

reed, viem aké to je. až tak dôverne...že nemôžem viac, len že na teba silno myslím, aj keď ťa skoro nepoznám. je skvelé, že máš okolo seba takých ľudí, akých máš.

adela povedal(a)...

Podobne, Reed...

thomas (no more gloomy) povedal(a)...

sice nie som priama rodina .. aj tak Ti posielam jedno "horuce" objatie

Reed povedal(a)...

dakujem vsetkym...

Vaso povedal(a)...

Nech sú tie dva domovy pre Teba vždy prístavom, kde sa cítiš dobre, a kam sa môžeš vždy vrátiť.
Nech cítiš, že Ťa ľudia majú radi.
Nech cítiš radosť, keď smútok pominie.
A nech je to čím skôr.

Anonymný povedal(a)...

anjelik...

luplik povedal(a)...

ja pripajam jedno objatie...