štvrtok 16. júla 2009

Leto

Tá vôňa búrky. Ten pocit, že som a zároveň absolútne nie som sama. Tá vyrovnanosť a zvláštny pokoj. Tá túžba opäť pocítiť otrasy, zažiť očakávanie, prekvapenie, bez varovania, bez vyvinutej snahy. Zaľúbiť sa, mať horúce zimomriavky. Cítiť, že všetko bude iné. Krajšie, farebnejšie, nežnejšie, voňavejšie... Aspoň na pár minút. Snívanie s otvorenými očami a šteklivo nežné sny s očami zatvorenými.

Úsmev, zvlenené vlasy, šaty ľahučké ako pavučinka, krehkosť a sila v jednom.

Hlboké tmavé oči a ešte hlbšie rozhovory končiace ľahkou absurdnosťou. Také môžem. Bez riešenia, bez obáv, bez postranných úmyslov.

Veľa pieh a veľa slnečníc. Veľa tešenia a prekonané očakávania. Závan dospelosti a detinská natešenosť.

Ľudia, krásne duše, príjemné hlasy, náhodné stretnutia, zvonivé smiechy. To čaro interakcie. Tá krása spoznávania.

Tá nádhera blízkosti a tolerancie. Vedomie skutočného priateľstva a medziľudskej lásky.

Také je zatiaľ toto leto...Dnes. Aké bude zajtra?

Ďalšie z nezabudnuteľných.