pondelok 22. októbra 2007

Rozchod. F4 končí!

Titulok hodný nového času. A práve ten prichádza.

F4 sa rozchádza na tri svetové strany! Už to ďalej spolu nezvládajú.

Kua, skúste napísať o tomto článok! Nemal by byť patetický, ale zase ani suchý. Chcelo by to spomenúť, že nie je koniec ako koniec a kde niečo končí, tam niečo začína. Dobré klišé! Kto to bude čítať?

31. októbra uplynie trojmesačná výpovedná lehota a štvorkáči rýchlo odchádzajú. Pecosita vzala nohy na plecia včera. Nick a Reed sa poberú najbližšiu sobotu. Charlie... O Charlie presne nevieme, lebo je ešte na dovolenke a ani nevieme, či už má náhradné ubytovanie. Možno skončí na ulici! Ohrdnutá! Vykašlali sa na ňu jej ešte pred nedávnom najlepší kamaráti?

Chcelo by to niečo super od srdca, no určite treba spomenúť aj všetky tie fakty, čo k tomu viedli. To, že sa viem geniálne pohádať s Pecositou a potom nás to oboch serie, hoci sa tvárime, že sme nad vecou. To, že by sme sa s Charlie občas najradšej prefackali, ale napriek tomu do seba zas a znovu spolu cpeme obed. To, že by som Nicka z času na čas od lásky zamordoval, keď musí mať stále pravdu, veľa spánku a ešte viac... spánku. Do paže, tak ako na to?

Arabelin svokor drankal stále viac a viac peňazí. Komunikovať s ním bolo čoraz tažšie. Medzi členmi F4 sa začínali prejavovať následky viac než ročného spolužitia. Vytvárali sa tábory, z ktorých každý mal svoj vlastný názor. Niektorým ich názor nejde z huby, iným zas až priveľmi dobre. „Veci každodenné vnímate intenzívnejšie, ako keď niekoho vidíte raz do týždňa niekde vonku pri drinku,“ snaží sa obhájiť svoje počíňanie jeden zo štvorkáčov. V prípade kolízie zanikajú hviezdne systémy. Toto nie sú meteority, toto sú kométy!

No čo? Tak to chodí. Všetkým sa menia priority. Kedysi sme mali rovnaký cieľ, rovnaký život. Všetci singles, všetci končiaci školu alebo začínajúci prácu. Takmer všetci nakazení blogovaním. We did it, so what? Časom sa to zmenilo. Blogovanie sa dostalo na druhú koľaj, školy sa skončili, práce sa zmenili. Podiel singles na spoločnej domácnosti sa zo dňa na deň znižuje. Tretina štvorky začína hniezdiť.

Podľa ich vlastných slov dospeli do štádia, kedy má ich vzájomné bývanie viac nevýhod ako výhod, a tak sa rozpŕchnu z ich doterajšieho hviezdneho hniezda. Toľko oficiálne vyjadrenie. Ale čo bude ďalej?

To vám rozpovieme hneď... Pravé priateľstvo nejaké sťahovanie len tak nezabije. A spomienky na všetky tie skvelé situácie, akcie, hlášky a hádky budú vždy slúžiť ako geniálny argument. Nezabudnite, že sme (sa) všetci (s)prisahali. Ha! Aj mnohí z vás, naši vyvážení čitatelia. Doklad z otrasnej párty spred roka s vašimi krvavými odtlačkami prstov sa stáva súčasťou rozsiahleho archívu štvorčlennej fanty.

Uvidíme. Keď s niekym žijete takmer dva roky v spoločnej domácnosti, žijete s jeho veľkými láskami, prekvapivými stratami, nepríjemnými pádmi, vzrušujúcimi úspechmi, (ne)chcenými tajomstvami. A práve na tie sme najviac zvedaví! Takže, ak máte nejaké informácie o štvorkáčoch, sem s nimi! Vašu angažovanosť radi odmeníme.

Len aby sa nezabudlo. Dignity always dignity!

A čo bude s blogom? GAME OVER? Nuž, ten toho znesie asi zo všetkých najviac. Tak, snáď ním druhý level neotrasie.

pondelok 1. októbra 2007

O vyzliekacích ponožkách

Vzhľadom na to, že už dlhý čas neboli na verejnosť vypustené žiadne nové informácie z nášho súkromia (za čo sa Vám pravdaže neospravedlňujem), trochu Vás poinformujem. Predsa len sa musíme dáko zviditeľniť. Čo iné nám ostáva, keď o nás nechce písať ani Nový čas. Že vraj majú lepšie titulky, ako písať o džu džu na výlete. Ha! Tak to chcem vidieť aké! Neviem či „Bača, na túto bacha“, alebo „Trest pre Kušnírovú! Pila z tejto fľaše?“ je to pravé, tak ale vkus je vkus. A predsa len podľa niektorých to je najobjektívnejšie súkromné médium. Ehmm...

Nevadí, môj dedko mal také silné tabletky na srdce. Trikrát denne odporúčam dve tablety. K čomu to pomôže? To neviem, ale malo to účinky aj proti demencii, tak skúšam všetko, ako doktor House, čo môže pomôcť.

Aké sú teda tie novinky o nás? Neviem ako u Vás, ale u nás je pred týždňom bola pekelná zima. Najmä v noci. A teplárne nie a nie zakúriť. Týmto pravdaže nemyslím Áčko, či Barbaros, to sú trocha iné bratislavské teplárne a z nich by som teda teplo doberať nechcel. A to ani nebudem taký nechutný a nebudem rozoberať, kam sa pichá prípojka z týchto teplární! Fuj, radšej zimu mať. Ale teraz vážne. Nekúria nám.

V tomto bol super rodičovský dom. Trocha dymu vo vlasoch, ale to teplo stálo za to. A tu? Tu si môžem dať akurát teplú sprchu, aj to teplá voda tečie po štvrť hodine. Vyzerá to že sa sťažujem? Tak to je dobre, lebo sa aj sťažujem! Neznášam zimu, ani vajcia, a tristokrát to opakovať nemienim! Som teplomilný, tak to bude a tak to ostane!

Trocha som tú zimu ale ojekabátil. Spávam s ponožkami. Teda s Reedom a s ponožkami, ale to už asi viete. Reed ako vyhrievacie teleso nie je úplne ideálny, aj keď teplý je. Tak som pristúpil aj na spanie s ponožkami.

Ponožky, ideálny partner do postele. Slogan tejto jesene. Ja mám ale vyzliekacie, ha! Vždy keď sa ráno zobudím, tak som bez nich. Ako je toto možné? Vysvetlí mi to niekto? Je to pomsta ponožiek za to, že ich každé ráno uložím pod vankúš k vrecúšku s levanduľou? Mal by som ich prať častejšie ako raz do mesiaca? Kde je problém?

P.S.: Nabudúce už skúsim o niečom záživnejšom a tak snáď bližšie popíšem naše obedové teórie s kolegami o limitovanej edícii automobilu Renault Aneta, o jeho výbave, ale i kožušinke okolo znaku. Predsa len sa nevolá Aneta len tak. Alebo možno nabudúce naznačím aj to, že Jackino bude mať o necelé dva mesiace partnerku.