Ďalší výlet v seriáli "služobky"

Časť štvorky, čiže ja a ja a Pecosita a ja, sa rozhodla sprevádzať Reeda na jeho služobnej ceste do ďaleka a neznáma. /To značí, že nás bolo päť a Jack bol plný. Ako aj ja, pretože som mal večer kopu domáceho majonézového šalátu, čo asi ale nikoho nezaujíma. To len aby sa nezabudlo a informácie boli kompletné./ Výlet sme spojili aj s niečim príjemným. Nie žeby výlet s Jackom a Reedom príjemný nebol, ale predsa len niečo navyše bolo. /Fú, skoro som sa zamotal. To by bolo doma potom./

Pokiaľ nerátam frky po ceste. /Frky nie je moje slovo, no čo to som od Reeda nachytal už./ Keď už začalo byť ráno /naozaj netuším prečo sa im tá veta nepáčila/ sa Pecosita konečne zobudila. Reed práve rozprával o vyhlásenej súťaži „Kto vymyslí, ako spracovať ďalej odpad z hliníka, či jeho ďalšie využitie“. Pecosita neváhala a dostala ideu, žiarovka zasvietila a: „Na lyžovanie“! /A žiarovka zhasla./ Reed si najprv myslel že na vleky, ale zjazdovka mu nedošla. /U neho žiarovka ani neblikla, nevadí./

Po malom blúdení sme dorazili na miesto. Nasledovalo hľadanie súdu. Nenašli sme a tak sme sa popýtali okoloidúcej tety. Usmiala sa ukázala na budovu pred ktorou sme stáli. Taktiež nevadí. Tam sme sa stretli už aj ihneď zaraz zrazu s Germou. Nasmiali sme sa, podebatili, i čo to popili. Skvelú domácu. Aj kabát sme kúpili. Že vraj pekný, ale toľko hanby mi v obchode narobili. Ešte že ma už nikdy neuvidia. Ale o tom už viac Germa napísala.

Najväčší zážitok sme ale mali asi z Germinho mačiatka. Krásne. Najkrajšie bolo, keď mu Germa povedala: „Klára, ty krava.“ Tak teraz neviem, čo to bolo za zver, ale bolo TO krásne.