utorok, 27. marca 2007

Moje detské sny

Neviem, či niekto z Vás rozmýšlal nad tým byť slávny už vo svojom detstve. Lebo ja áno. Niekto chcel byť kozmonautom, iný zase lekárom či právnikom. Ja som vždy chcel byť spevákom. Škoda len, že môj hlas znie ako štartovanie eletrickej píly. Preto v zásade škriekam doma osamote a v karaoke bare robím maximálne křoví. Ale zase aj taká Paris Hilton nemá príliš vábny hlas a spievať spieva. Konkrétne ma zaujali jej spevácke výkony ocenené kritikom v nemenovanom časopise. "She gets up on the stage, pukes, leaves. . . I find the music business charming." Ja tiež.

Keď som si to ale so spievaním po čase rozmyslel, či musel rozmyslieť, dal som sa na sen herca. Nie porno herca, bo to by vyznelo tak, že som sa len snažil byť lacnou kópiou Paris Hilton. No nie je tomu tak. K tomu mi chýba oveľa viac elegancie, obtlstlý pes v kabelke a iné módne doplnky. Ale nechajme už túto skrachovanú pornoherečku, o snoch rozprávajme.

Keďže na herectvo mám príliš málo sebavedomia, som musel časom zavrhnúť aj túto možnosť. Potom prišiel sen modela. Len tak chodiť po cudzích krajinách, mólach a spoznávať kultúru a podobné kraviny. To by bolo niečo pre mňa. No zistil som, že ľudia nemajú radi púder na nose, teda okrem Naomi Campbell. A potom by som si pudroval a pudroval a už by sa o mne šírili vtipy ako o Jackovi Nicholsonovi v podaní Ellen Degeneres (to je mimochodom tá, čo uvádzala tohtoročných Oskarov, či tá, ktorá hrala v úžasnom filme If These Walls Could Talk 2). V monológu po Oskaroch vraví o svojej tréme tesne pred vystúpením na pódiu a o tom, čo sa jej odohrávalo v hlave.

„What if you don’t talk? What if you don’t remember anything? What if you just come out and .. robbydoubidadada. And then Jack Nicholson is the only one who understands me and says: Robbydoubidadada.“ (celý monológ)

Ale späť k snom. Ako dieťa som bol v slepej uličke. Nevedel som, čo ďalej. Čo by som ešte chcel robiť? Po čase som na to prišiel. Ešte by ma bavilo byť návrhárom! A tu som sa dostal k pointe. Vždy som chcel byť vlastne Madonnou. Spievať, hrať, navrhovať vlastné šaty, adoptovať si deti v Afrike, aby mi mal kto šiť moje najnovšie modely. Dobre to má vymyslené. To je podnikateľský zámer, to je ono!

sobota, 24. marca 2007

Nechápačka

Prečo ľudia robia niečo, na čo zjavne nemajú bunky, ani náladu, ani chuť? Hlavne im nerozumiem vtedy, keď pri tej znechutenosti prichádzajú do styku so zákazníkmi. A nechápem ani zamestnávateľov, ktorí ich nechajú kaziť meno firmy aj náladu zákazníkom. Môžete namietať, že nejako si zarábať na živobytie musia, ale tu by som argumentovala tým, že Bratislava nie je hladová dolina a vždy sa dá nájsť job, pri ktorom je kontakt s ľuďmi viac menej minimálny.
Príklad: po dvoch mesiacoch som sa vybrala do školy. Potrebovala som jeden kus podpisu od niekoho ehm ehm kompetentného a jeden kus pečiatky. Na počudovanie som toto všetko zohnala v rekordnom čase (asi niekto tam hore chce, aby som na moji alma mater spomínala s láskou) a tak som bola veľmi spokojná. Nuž, ale nič nie je ideálne. Dotyčný podpísaný a opečiatkovaný dokument totiž potrebujem naskenovať a vo formáte JPEG uploadnuť a odoslať (to je jedno kam). A tu sa objavil problém. Spolu s mojou úžasnou kamarátkou B. sme sa teda vybrali do kvetinkového copy shopu (či ako to nazvať), ktorý sa nachádza priamo v budove školy. Tam sa nás so znechuteným výrazom ujala teta predavačka (či ako ju nazvať) a že teda ona nám s tým pomôže, keď sme ju tam už prišli otravovať. Ja sa síce necítim ako technické drevo, ale predsa len, čo skener, to iný systém, a čo počítač, to iné finty. Tak to teta teda začala skenovať. Celé skenovanie trvalo dosť dlho. Myslím, že tak 15 minút. Potom si odo mňa otrávene vypýtala médium, na ktoré to teda chcem akože uložiť. Do dierky som strčila USB kľúčik mysliac si, že po pár nevyhnutných klikoch bude po procedúre. Ale kdeže! Teta mi to síce uložila, ale potom sa vzdialila do opačného rohu miestnosti, kde musela smskovať (tak ako to robí vždy, keď tam prídem a má plný obchod ľudí). Tak som si povedala, že ešte skontrolujem, či sa mi uložilo všetko ako má. Vtedy som prišla na to, že mi to tetuška uložila vo formáte TIF (či ako sa to oné). Tak sme teda začali s B. maturovať nad tým, ako to zmeniť.


Dotyčný počítač bol celý akýsi spomalený a odmietal spolupracovať, tak asertívna B. schmatla prvého sympaťáka a požiadala ho o pomoc. Ten nám ochotne vysvetlil postup a ešte sa aj usmieval a pekne voňal (darmo, jar na mňa fakt pôsobí). Tak sme teda urobili všetko ako bolo treba a čakali sme, kým dotyčný lenivý počítač urobí, čo má, keď v tom bzz bzz, seklo. No tak sme skúsili znova. Fešák mal zjavne dosť času, pretože sa môjmu dokumentu venoval ako keby bol jeho vlastný. B. musela odbehnúť, tak ma tam s ním nechala samotnú.


Chalan bol skutočne očarujúci a trpezlivý, keď sme tam s tým šachovali už dobrú pol hodinku, tak tetuša doesemeskovala a dovalila sa k nám so slovami: „Čo to tu vymýšľate? Ako ste si to uložili?“ Tak som jej odpovedala, že som to chcela v JPEG ale sa mi nedarí a ona ma s otráveným úškrnom dorazila: „No, ale to vám tu nepôjde. Na to nemáme blablalba(nepamätám, čo konkrétne na to nemajú).“ Tak som jej pekne poďakovala. Zaplatila som (aj keď neviem za čo) a odišla s tým, že si to skúsim prerobiť v práci. V práci som strčila kľúčik do správnej dierky a potom som už len ďakovala adminovi, že máme fungujúci a aktualizovaný antivirák. Toľko vírusov, koľko som mala na kľúčiku by som nenazbierala ani na prechádzke po nemocnici počas chrípkovej epidémie. Tak som sa na to vybodla a obrátila sa na spoľahlivých kamarátov Loleka a Boleka.


Nabudúce sa na kamarátov asi obrátim rovno, pretože u nás to je ešte stále tak, že za služby síce platím, ale niekedy tie služby jednoducho nedostanem. A ak áno, tak k nim dostanem aj nejakú malú „pozornosť“ napríklad v podobe zásoby vírusov.


Nabudúce o tom, ako som bola s Upííírkou pizzerii v Avione (alebo o tom, že drzosť a nekvalitné služby môžu dosiahnuť skutočne nevídaných rozmerov).

pondelok, 19. marca 2007

Let's súťaž: The vrchol

Milí naši skvelí a úžasní čitatelia!

Prišla chvíľa dlho očakávaná. Let’s súťaž končí a prichádza vyhodnotenie. Skôr, ako oznámime meno víťaza, dovoľte nám, aby sme sa s vami podelili o najvydarenejšie a najkreatívnejšie odpovede na jednotlivé otázky.

Poznámka: od všetkých účastníkov sme získali súhlas na zverejnenie odpoveďového kreatívneho výplodu. Odpovede neprešli jazykovou úpravou kvôli zachovaniu jedinečného a neopakovateľného čara a atmosféry.


Otázka numero uno

Lizardik nám napísal toto:

Fakty, fakty:
VG - všobecne nazývané ako Venušine guličky (po porade so slovníkom slovenského pravopisu uvádzam, že správny názov je Venušine guľôčky - tu si to môžete skontrolovať http://www.forma.sk/onlines/slex/index.asp) a mimochodom guľôčka znie oveľa viac sexi, podľa môjho názoru :-D

Venušine guličky sú mnoho rokov stará erotická pomôcka pôvodom z Ázie. Jedná sa o duté guličky, v ktorých sa skrýva ďalšia spravidla kovová gulička. Tá pri pohyboch naráža na stenu vonkajšej guličky a tím dochádza k záchvevu a teda vibrácii. Vibrácie následne spôsobujú stimuláciu pošvových stien a tým aj želatelný efekt. Existujú takisto aj verzie s vibračným elektrickým zariadením.

Kreatívna časť:
VG sa môžu používať pri akejkoľvek príležitosti. Nakoľko ako muž som nemal možnosť vyskúšať tento ázijský vynález len sa domnievam, že napríklad pri pracovnej porade (tie s elektrickým pohonom) by to mohlo byť osvieženie nudných šéfových (šéfkiných) kecov o plánovaných výkonoch a tak podobne.

Tie bez elektrického pohonu je dobre používať podľa môjho názoru pri nejakej aktívnej činnosti, napr. beh, prechádzka, resp. v Pecositinom prípade pri tanci a ešte k tomu na verejnosti. Viem si celkom živo predstaviť aký blažený výraz jej to spôsobuje :-D, xixixi.
Ďalej si myslím, že VG pri tanci veľmi uľahčujú úsilie mužom, nakoľko žena sa stáva roztúženejšou a vo výslednom efekte povoľnejšou (toto je čisto hypotéza, nakoľko tento čisto laický názor nie je ničím podložený).

A čo sa týka tej nespavosti - veď komu by sa chcelo po použití VG spat, roztúženie predsa nikdy nestačí, že Pecosita?! Xixixi


Ranya sa tiež posnažila (aspoň na prvú otázku, na sotatné sa vyflákla, keďže nás už pozná:

1, Venusine gulocky - fakt.

Kreativita: Nakolko poznam Pecku a jej napady, tak by som povedala, ze ich pouziva na odreagovanie ako klik-klaky, kto nevie, ako to vyzera - tak takto: http://www.jeugdsentimenten.net/media/2005/06/klikklak.jpg pouzivali sme to, ked sme boli mali.:) A Pec sa urcite nehanbi ani v elektricke sa takto odreagovat, co tam po blbych pohladoch blbych cestujucich..:) Jasne, ze to ma co do cinenia s Tvojou nespavostou....radsej ako spis si zaklikas...:) A ked si zaklikas, zobudis cely dom, takze nespi ani zbytok F4..:)

2, Fakt: Vegetariansky gaucho (vybrate z jedalneho listku mexickej restauracie)

Kreativita: Vegetarianska mnamka pre kazdeho, zlozena vysostne z prirodnych produktov v skleniku, bez pridavanych herbicidov, pesticidov a inych -cidov na to, aby boli vacsie - aj tak to nefunguje. Za kvalitu sa zarucuje samotny mexicky gaucho, za dovoz ruci Sky europe a Jakub(to bude dalsia otvorena linka v buducom roku - Bratislava - Mexico City (kto to este nevedel)). A to samotne zlozenie ma skvely ucinok na tu Tvoju nespavost. Po zjedeni tohto vegetarianskeho gaucha Ti bude tak dobre, uvidis spiraly, zajace, komety...ozije spartakus v knihe na zachode (to je moja osobna skusenost :))- ved posud zlozenie: prvotriedna zelena koka, prvotriedna bez - icidna trava a do toho skvely vanilkovy tabak..prifarbene je to konskym trusom (vysostne z biopotravin).


Germa:

no ešte mi názorne ukážte, ako si vystrihnem kupón.

VG = Vyspatá Germa

Súvislosť: Keď bude germa vyspatá, pecka nebude mať žíadne problémy so spávaním. Howg.


Lolek sa vyjadril takto a dovďačili sme sa mu za to. Hádajte, čo dostal k narodeninám:
Je mi jasné, že normálny smrteľník by si mohol myslieť, že ide o VENUŠINE GULIČKY, ale JE TO CHYTÁK.:)

Pretože ide o VATOVITÝ GÝČ, = povestný plyšový alebo inak vypreparovaný predmet súvisiaci s Veľkou Nocou, Vianocami, Valentínom alebo iným sviatkom, ktorý vyvoláva u človeka nábeh na zvracanie.

Využitie:

ak chcete, aby sa s Vami polovička rozišla, alebo Vás niekto znenávidel, stačí Vatovitý gýč darovať. Ak dotyčný oznámi po zhliadnutí Vatovitého gýču, že je milučký alebo zlatý je to neklamný znak , že s ním máte urýchlene prerušiť všetky kontakty.

A prečo nemôžeš spávať?
Niekto na kom Ti fakt záleží a máš ho veľmi rada Ti daroval Vatovitý Gýč a ty nevieš aký postoj máš zaujať.


Hroshica ešte predtým, než sa zo súťaže odhlásila napísala:

VG? - varlata v tonine G. Hodi sa to napriklad na lepsi krvny obeh a spalovanie tukov a pravdepodobne nespis preto, lebo ich pocuvas z vedlajsej izby a z tej tvojej nie


Druhá otázka

Aprilka poslala ako správna súťažiaca korešpondenčný lístok:

April sa zasa vybúrila obrázkovo a treba uznať, že nás všetkých veľmi potešila (teda naše oči aj duše):


Lizardik ako pravý romantik napísal:

Zastavkarom nazvala charlie taký typ človeka (muža), ktorý hoci má koč s mnohými tátošmi aj tak pošle svoje rande dievča na autobus.
No čo k tomu dodať. Somár je to, veď v aute sa dá robiť toľko zaujímavých vecí, dokonca aj s rande dievčaťom, ale k tomuto má asi viac čo povedať grga, ibaže by nie :-D.

... vlastne len to, som chcel, že sa už vážne teším na tú večeru

Posledná otázka

April nás zasa potešila, a zabavila nás minimálne na pol dňa. Vyplňte aj vy a nájdete odpoveď:


Lizardík sa zjavne potreboval vypísať a celkom sa mu to podarilo:

Takže.

Aj napriek tomu, že ste ma už určite vybrali za výhercu vašej "lets sútaž" sútaže a z tohto dôvodu je uplne neúčelné sa aj naďalej snažiť, posielam Vám zaručene správnu odpoveď na vašu poslednú otázku (jedenásť z desiatich jasnovidcov potvrdilo jej správnosť).

No.

Čo by tak asi mohol byť Nickov obľúbený šport? Dlho som si lámal hlavičku nad týmto problémom.

"medzihra"

len tak na okraj, Reed a Nick viete, že ste jedna a tá istá osoba, teda Reed Nick, resp. Nick Reed. Vlastne vy dvaja spolu tvoríte niekoľko osôb zároveň. Veštkine mi potvrdili, že je to zaručene úplne pravdivá správa. Ako dôkaz uvádzam nasledujúce linky:
http://sportsillustrated.cnn.com/football/ncaa/players/17663/index.html
http://www.pfd.co.uk/clients/reedn/f-ftw.html
http://www.cancerschool.gla.ac.uk/members/html/reed-n.html
http://www.nickreed.co.uk/
http://www.radivarl.demon.co.uk/nick/index.htm
no a tak ďalej.

"koniec medzihry"

Čo by tak asi mohol byť Nickov obľúbený šport?

S prihliadnutím na tie spomenuté "sýkorky" by to mohla byť štvorka žien v tenise, ale keďže taká Serena a tá druhá sestra Williams sa len zťažka dajú označiť za sýkorky, takáto možnosť padla. Tak som si ďalej lámal hlavičku, že či by to teda vážne mohol byť čisto ženský šport. Ani také synchoronizované plávanie nie je na zahodenie, ženy v plavkách, akurát, že majú na nosáľoch to tie štipce a vôbec, pri tých zvláštnych hyperepileptických pohyboch ani nevyzerajú ktovieako príťažlivo. No nakoniec som to s týmito úvahami vzdal, veď ešte by sa s tým aj Reed náhodou stotožnil a preboha, bol by oheň na streche.

Moje úvahy pokračovali.
Zistil som po úvahe, že v otázke je zásadná chyba, pretože nie je presne špecifikované, či ide o pasívnu alebo aktívnu obľubu daného športu. Tieto dve veci sa môžu diametrálne odlišovať. A tým som sa dostal do nezávidenia hodnej situácie, pretože som nevedel.
Nakoľko Nicka nepoznám osobne, a vaša web camera dosiaľ nefunguje, nedá sa s istotou povedať, resp. vysloviť tvrdenie na aký šport by bol vhodný. Avšak v súlade s heslo "podľa seba súdim teba" ma napadlo, že to bude skôr pasívna obľuba určitého športu. Predsa je len príjemnejšie sa pozerať ako sa pre tvoju zábavu potí niekto úplne iný, jestli se nepletu xixxixi :-D.

A keďže sme už pri tom potení, asi to nebude šport ako napr. šach, biliard, petang, šípky a podobne. A ďalej vzhľadom na "medzihru", a na jednotlivé odkazy ktoré som tam uviedol (ak ste si ich doteraz nepozreli, teraz je najvyšší čas) ma napadlo, že to bude súvisieť s Nickom Reedom. Vesmír je nevyspytateľný. A keďže v tomto momente ste si už určite pozreli linky, tak ste zistili, že Nick Reed (jeden z mnohých - poznámka autora) je celkom úspešný obranca nejakého konkrétneho (zabudol som názov) fotbalového mužstva v Oregone (americký fotbal!).

Tu však úvaha nekončí.
V našich končinách nie je bežné, aby domáci športový fanúšik (to akože Nick xixixixi :-D), inklinoval k obľube amerického fotbalu a tak som sa rozhodol, že Nickov najobľúbenejší šport je fotbal, pasívne samozrejme.

No a to už by mal byť asi aj koniec. :-D


A teraz prichádza chvíľa, na ktorú ste isto všetci dlho čakali. Prichádza pomaly, ale isto...cítite to napätie?

Tramtaradá!!!!

Konzílium F4 sa po dlhom a náročnom rokovaní a zvažovaní a vyhodnocovaní a prehodnocovaní a hodnotení zhodlo, že prvú cenu (tak ako bola uvedená pri predstavení úžasnej nádhernej a príjemnej súťaže Let’s súťaž) získavajú až dvaja účastníci, ktorí reagovali vždy promtne a originálne.

April a Lizardík

Víťazom srdečne blahoželáme, budeme ich kontaktovať a dúfame, že potom nás dostatočne vychvália na svojich pekných blogoch.

Vaša F4

streda, 14. marca 2007

Wtf? Part 2. (alebo 3.? Kto by si to pamätal?)


Zasa som sa raz vybrala na školskú akciu, predsa len, ak všetko dobre pôjde, tak sa už statusom študentka nebudem hrdiť veľmi dlho, tak to treba využiť. A tam sa to stalo! Opäť a znova. Začína to byť parádna nuda. Už sa ani nezamýšľam nad tým, prečo, jednoducho...tak to je.

Tak ako vtedy kedysi nedávno na inej školskej akcií, tak aj tento krát sme sa s mojim drahým krásnym kamarátom Iggym utrhli z reťaze a pretancovali celú noc. V tanečnom smere sme si naozaj súdení. S nikým iným nedokážem tak zladiť pohyby panvy. Nikomu inému sa celkom neodovzdám až do takej miery, že ho nechám, aby ma sexovne zaklonil tak, že sa moje vlasy takmer dotýkajú zeme bez toho, aby som sa bála, že takýmto kurióznym spôsobom prídem o život a dokrvavím dlážku. Niekedy uprostred vystrájania nás prepadol smäd, tak sme išli uloviť niečo na pitie klasickým spôsobom. Iggy v úlohe šarmantného ľadoborca, ja v úlohe rozkošného prívesku. A vtedy to prišlo.

Zasa som pocítila najprv jemný dotyk a neskôr celkom statočné stlačenie ľavej polovice môjho pozadia (po ktorom mi mimochodom zostala celkom slušná modrina). Obzrela som sa smerom, kde by sa pôvodca ohmatkávania mohol nachádzať a tam stáli. Opretí o stenu. Nabúchaní, napasovaní v tesných tričkách, bezkrkí a na prvý pohľad oplývajúci neuveriteľnou inteligenciou. Esbéeskári mali asi pauzu a jeden z nich mal ruku ešte stále natiahnutú smerom k mojej prdelke. Pozrela som na neho takým tým pohľadom sprevádzaným pokývaním hlavy, za ktorý by sa ani Beyonce nemusela hanbiť. On sa na mňa usmial a...Iggy ma odtiahol preč. ,

Tak teda neviem, či to bolo len nejaké divné zmutované deja vu, alebo...by som to už fakt mala prestať riešiť a jednoducho ich nechať, nech si obchytkajú, keď im to robí radosť. Len sa mi zdá, že už aj úroveň dotyčných obchytkávačov klesá. Tí predtým boli aspon sympatickí. Tento nemal vlasy ani krk (a podľa nablbého výrazu tváre asi ani mozog) a ani sa neobťažoval tváriť, že to on nebol...Starnem a strácam sexepíl? Čo to ja, preboha, priťahujem za paprče???

štvrtok, 8. marca 2007

Umelecký predpremiérový zážltok

Dostali sme lístky zadarmo od jednej známej a nemenovanej opice na slovenskú prvotinu režiséra Lančariča Rozhovor s nepriateľom. No nechoď tam, keď to je zadarmo, povie si každý Slovák. A keďže sme Slováci tak sme nešli, teda vlastne šli. /Pomýlený som dáko./ Aj keď poobede som písal Reedovi, že ako tak čítam popis filmu na internete, pomaly ma nadšenie z Lančaričovej prvotiny prechádza. Nadšenie, nenadšenie, vybrali sme sa aj s Charlie a Merien /takmer nádejnou spolubývajúcou, keby nebolo krepáňa majiteľa/ do kina.

Po vstupe do sály a usadení sa, Merien skonštatovala, že tu je veľa geriatrie. Na naše dôrazné upozornenie, že ju geriatria počula sa opravila: „Dioptrie, už mám štvrté dioptrie a nič nevidím!“.

Merien mala vedľa seba dve miesta voľné. A ako to na predpremiérach funguje, bez miestenky, tak z diaľky sa párik pýta, či tam má Merien voľné. „Samozrejme, mám, dúfam ale že nesmrdíte“, dodala po tichšie. Tak to je Merien. Aby ste vedeli, že kto s nami mohol bývať. /Dodal by som k nej už len to, že je ako kniha makrobiotiky. Zdravá strava a podobne celý deň. Aj na večer, to si dáva študentskú pečať./

Film bol inak veľmi zlý. Zlá kamera, zlé herecké výkony, zlé dialógy, zlý strih, zlá výprava, zlý dej /pokiaľ vôbec dáky bol/. Všetko zle. Úplne zle. A tak sme po dvadsiatich minútach na Reedov popud kino opustili. Škoda že, som nevidel ani tých dvadsať minút. Lebo na desať som zaspal.

Čo už, snáď sa raz slovenské filmy prebudia a bude aj niečo kvalitné. Lebo posledne som videl film od Zuzany Piussi Anjeli plačú, a to bola ešte väčšia ko.. ehh, hlúposť.

utorok, 6. marca 2007

Jednu Aprilku do každej domácnosti

Po dvoch mesiacoch, čo sme neboli schopné sa dohodnúť na stretnutí, sme sa nakoniec raz dohodli celkom spontánne a odvtedy sme sa stretli už niekoľkokrát a musím uznať, že April je skvelá parťáčka. Doslova na všeličo. Odporúčam jednu takú parťáčku do každej domácnosti. Prečo? Tak napríklad pre toto:

1. V jednej nemenovanej taxislužbe ju už poznajú podľa čísla. To sa veľmi hodí napríklad v najväčšej taxíkovej špičke, kedy nikde nemajú žiadne voľné vozidlá a Pecosita (to akože ja) tak ako vždy pozvoláva kamarátov z rôznych kruhov a všetci sa stretnú pri veľkom stole v jednej nemenovanej slovenskej krčme. Po dobrej zábave potrebujú odvoz a vtedy sa prejaví April a jej známosti. Každého vybozkáva a usadí do separé taxíka. Skvelé!

2. Sedíme v našom obľúbenom podniku. Pecosita (to akože ja), Charlie, Krajči a April. Kecáme, smejeme sa, sme okúzľujúce a nádherné. Všetky. Príde akýsi podnapitý tackajúci sa Rus, či akou národnosťou sa to predstavil. Každej z nás začne súkať komplimenty dosť zvláštne. Jeho doternosť a spotená šušťáková bunda v štýle early 90's nám dosť kazia babskú chvíľku. Snažím sa mu slušne vysvetliť, že my si vystačíme aj bez neho. Nedá si povedať. Keď to už skúša aj prevádzkárka a chlapík si stále myslí, že mu tým len prejavujeme náklonnosť, postaví sa April ( najdrobnejšia z celej našej krásnej dámskej spoločnosti), pozerá mu priamo do očí, pohľadom neuhne ani trošku a veľmi vážne mu povie: "Vypadni! Tu na teba nie je nikto zvedavý." Týpek zostane zarazený a v zjavnom šoku ešte čosi skúša, ale drsňáčka April sa nedá a superzrozumiteľne, aby aj on pochopil, povie: " Ja....to....myslím VÁŽNE." A umastenec pochopí, sklopí uši a odchádza. April sa pokojne usadí a prednesie: "Dámy, kde sme to prestali?"

3. April sa ako bodyguard prejavuje napríklad aj v oveľa chúlostivejších situáciach. V Elame na jednej hustej party Pecosita (to akože ja) chodí tradične cikať na pánske wécko. Nie je to žiadna zvrhlá chúťka. Ani tým nesledujem poníženie pánov chlapov a dokonca ani neobkukávam pánske nádobíčko (pri cikaní ma to vážne nevzrušuje). Ide len o to, že na pánskych nikdy nebýva rad. Tak sa tam s April vyberieme. Predtým to skočíme oznámiť Nickovi a Upírke, ktorí stoja v šóre na lístky. Tam April dosť nahlas pred celou tou šórou zahlási: " Nebojte, ja pri tom Pecku podržím, aby nespadla do misy." Zhrozene na ňu pozriem, okolostojaci sa skvele zabávajú. Nuž, nie že by som ju chcela podceňovať, ale ja som skutočne o dosť väčšia osôbka ako ona.

No, ale nie to som chcela. Nonšalantne a akoby nič sa teda dostavíme na pánske toalety, ale ako na potvoru je voľná iba jedna kabínka. Zvyčajne mi tam nevadí niečia spoločnosť (lebo zvyčajne tam nechodím úplne triezva), ale ani neviem prečo, April zostáva za dverami a ja počujem, ako do nej začne džubať nejaký pravdepodobne prudko hanblivý pán, ktorému sa v prítomnosti dámy tak scvrkne, že sa ani nevymočí. April sa nedá a trpezlivo, ale zároveň neoblomne mu vysvetľuje situáciu. Keď ja dokončím, čo mám a vyleziem von, April tam stojí, drobné rúčky vbok, hlava mierne nabok. Všetci chlapi naokolo sa tvária, že sú neviditeľní, aby ich náhodou nedala do laty. A ona s noblesou jej vlastnou vojde do kabínky. S April by som asi išla aj na kraj sveta. Viem, že Pecositu (to akože moju nežnú a krehkú osôbku) ochráni.

4. Pecosita (to akože ja) a April sa vyberú v piatok večer decentne von s tým, že nebudú veľa piť. Po zmysluplných rozhovoroch samozrejme o chlapoch skončia v onom už vyššie spomínanom obľúbenom podniku tancujúc pomedzi stoly. A keď sa Pecosita (ešte stále akože ja) na druhý deň zobudí so šošovkami v očiach a čižmami decentne pohodenými pri posteli s hlavou ako vo zveráku, tak je jasné, že April je skvelá parťáčka aj na inteligentnú zábavu. To sa potvrdí aj ranným telefonátom o piatej poobede, pri ktorom sa Pecosita dozvedá, že vykrikovala na bankomat, nech jej dá peniaze a hádzala dvadsaťkorunáčky, že nech ich Aprilka chytá.

Darmo, s April je dobre. Spomenula som len najpraktickejšie dôvody, prečo si jednu zadovážiť. Dôvodov je samozrejme oveľa viac. Vrelo odporúčam.

S pozdravom,

Vaša Pecosita (to akože ja)

pondelok, 5. marca 2007

Njúzy: Štvorka sa o Merien nerozrastie!

V prvom rade tak nemá čo rozmýšľať, pretože zásadne je každý nevinný, kým sa nepreukáže jeho vina. Jednal urýchlene, poukázal na svoje tromfy - informácie - bez toho, aby si ich najprv overil. Stratil akúkoľvek kredibilitu! Zostala mu len debilita (a senilita jeho informátorov).

Nemáme sa za čo ospravedľnovať. Uistil som ho, že tu nikto piaty nebýva a nebýval, volal som mu preto, aby nám dal svoj súhlas. Ak nám ho dať odmietne, lebo mu ide o prachy, tak potom ostáva všetko po starom - nebude tu bývať nikto piaty (už len preto, aby on obišiel naprázdno!).

piatok, 2. marca 2007

WéCé

Viem že nadpis WéCé Charlie poteší, keďže si bude myslieť, že idem písať o včerajšom strete so záchodovou misou po bujarej oslave v práci. Nie nejdem. Nie, neobjímal som ju pol hodiny, bolo to maximálne štvrť! Ale o inom som chcel.

Tuším som už presúťažovaný. Posledná súťaž, do ktorej sme sa s Reedom zapojili bola súťaž o zozbieranie čo najväčšieho počtu viečok. Zlyhali sme. Nazbierali sme len štyri, a aj to očné. A pritom sme mali zbierať tie z Majolenky Helmans aj keď taký humus nejedávame. Sakra. Som presúťažovaný, spomínal som?

Ešte že skončila aj naša Let’s Súťaž. Všemohúca porota zasadne už čoskoro a vyhodnotí ju aj s najlepšími odpoveďami, ktoré tu budú zverejnené. Rozhodovanie bude naozaj ťažké, lebo vtipnými odpoveďami ste naozaj nešetrili.

Aby ste sa však dovtedy nenudili, tak sme pre Vás kúpili WC, tzv. wireless WebCameru. Čo je však horšie je to, že v hviezdnom hniezde štvorkáčov sú aj menší bordelári, že Pecosita, ktorí WC zapatrošili. Našťastie však z kamery signál dostávame, no stále nevieme identifikovať, kde v riti môže byť tá kamera strčená. Pomôžte!