piatok, 27. apríla 2007

Toto musím linknúť: Pozvánka na podujatie roka

Nemienim okolo toho veľa kecať, tak len napíšm toto: Kliknite a plačte od rehotu so mnou.


Prajem krásny deň všetkým (aj tým, čo nedopisujú diplomovku na poslednú chvíľku a nezačínajú stresovať zo štátnic).

pondelok, 23. apríla 2007

Jeden skvelý týždeň, alebo opäť raz pár ťukov

Pondelok večer, sedím doma pri počítači, snažím sa už konečne dopotiť diplomovku, ale asi ešte nemám ten správny stres, ktorý ma donúti napísať 100 strán za 10 hodín. Nevadí, veď nejako bolo, nejako bude a keďže mám písať diplomovku prípadne sa učiť na štátnice, tak vám, milí naši čitatelia, s radosťou prinášam svojich ďalších pár ťukov a postrehov z toho, čo sa dialo aj nedialo v poslednom čase v našej domácnosti, aj mimo nej.
  • Tramtaradá! Môj nový supertruperskvelý vibrujúci kamarát nadobudol svoje jedinečné meno. Ďakujem za invenčné nápady všetkým zúčastneným. Rozhodovanie bolo síce veľmi ťažké, ale Jasperkovo Džu džu ma jednoducho oslovilo. Jasper vyhráva drink. Vybrať si ho môže kedykoľvek bude mať čas a chuť ( a ja nebudem práve štátnicovať, alebo tak).

  • Posledný týždeň sa ešte stále niesol v duchu mojich narodenín. Ja som si myslela, že nemám veľmi čo oslavovať, ale prišla som na pravý opak. Keď už pre nič iné, tak pre dôvod na pitky menšieho, či väčšieho rozmeru, ako aj pre tú fúru darčekov, ktoré som si asi zaslúžila od všetkých mojich drahých priateľov aj kolegov. Nedá mi to, musím sa pochváliť, pretože som bola niekoľkonásobne potešená a Džu džu s tým potešením nemá veľa spoločného. V sobotu som zvolala do našej skvelej a úžasnej domácnosti dušičky mne blízke spolu s ich telesnými schránkami. A tak sme jedli, pili, hodovali a radovali sa. Prvý prišiel Jasper v celej svojej dvojmetrovej kráse. Od neho som dostala prírastok do mojej knižnice aj audiotéky. Samá kvalitka. Leporelo z kvalitného tvrdého materiálu s výstižným názvom Cicák (s precíteným Jasperovým prednesením predslovu v jazyku maďarskom, v ktorom je mimochodom tento kus hodnotnej literatúry pre deti a mládež napísaný od prvej až po poslednú siedmu stranu, pričom ja viem po maďarsky povedať akurát tak nem tudom) a CD, ktoré by som žánrovo mohla zaradiť do world music (rozumej úžasná česká dychovka). Od B. som dostala krásne zelené náušnice a ručne odšklbnutú kyticu orgovánu. Iggy aj s mojou druhou školskou láskou Bruníkom mi darovali veľmi užitočné antistresové hračky, ktoré si potom Jasper aj s April pol večera hádzali z jednej strany obývačky na druhú. April ma obdarovala sexi voňavkou (na obale bolo napísané, že do nej nemám pchať baterky, škoda škoda, mohla byť sranda) a telovým mliečkom v rovnakej vôni a ako čerešničku na torte som od nej dostala Príručku sexu pre pokročilých. Nuž, som rada, že má o mne takú vysokú mienku. To, že asi vyzerám tak, že sa v tejto oblasti potrebujem vzdelať dokázal aj darček od Lolkovcov, ktorí mi okrem mňam torty so sviečkami (podľa nich mám 18) dali aj Kámasutru do prírody. Juchu! Sa teším, až sa oteplí. No a jeden z ďalších zlatých klincov programu bol príchod Upííírky a samotného záhadného Disposable draka v celej svojej kráse. ĎAKUJEM VŠETKÝM za príjemnú spoločnosť aj za darčeky a vôbec nevadí, že po oslave mal Džu džu podozrivo vymlátené baterky.

  • Oslavu mi spáchali aj kolegovia. Pizzeria v Petržalke bola len naša. Spolupracovníci prekvapivo intonačne správne zaspievali Happy Birthday a dostala som plno krásnych zelených bižu prkotiniek a zelený hrnček v zelenej taške. Vedia, čo mi svedčí. Kvak! Vodka bola skvelá, jeden kolega je Dídžej a domov som sa vrátila nad ránom dosť slušne vyskackaná.

  • S Aprilkou a Upííírkou sme si v sobotu naplánovali intelektuálne raňajky spojené s burzou kníh. Upííírku sklátila choroba, tak sme si v sobotu s Aprilkou privstali a strávili krásny deň v meste. Asi to začneme praktizovať častejšie. Sobotňajšie doobedie sa totiž dá využiť aj príjemnejšie než dospávaním piatkového flámu. To naše sa pretiahlo do neskorého popoludnia, ale nevadí. Navštívili sme našu obľúbenú obuv (ak máte niekto navyše tri litríky, tak som sa zaľúbila do jedných úžasných topánočiek), prehrabovali sme sa starými knihami na burze, posedávali na námestí popíjajúc hnusné mojito a vyhrievajúc sa na slniečku a preberali všeličo možné aj nemožné. Mňa síce nechránený styk so slnečnými lúčmi stál mierne spálený noštek a o niečo viac spálený dekolt, ale stálo to za to. Reed s Nickom mi teraz s obľubou a škodoradostným úškrnom hovoria: „Pecositka, daj si už dole ten červený podbradník.“ A ja si hovorím, že čo, keby bol výpadok dodávky plynu, tak si môžem spraviť volské oko na vlastnom dekolte.

  • Neviem, či je to vekom, alebo len tou diplomovkou, ale asi som sa nakazila sklerózou. Príklad: Pečiem mozzarelovú pizzu, vytiahnem mozzarelovú pizzu, spapám mozzarelovú pizzu. Mňam. Potom si dám šlofíka a po ňom pokračujem v písaní toho skvostu ekonómie nazývaného diplomová práca. Zrazu ťuk ťuk na dvere. Nick: „Moja a ty pečieš neviditeľný koláč?“ No, takže tak. Aspoň, že si ešte pamätám, ako sa volám a kde bývam.

  • Nickie, chúďatko naše malinké a krásne je choručké. Reed sa o neho ale vzorne stará, takže sa nie je čoho báť. Aj tak by ho ale určite potešila zbierka farebných tabletiek hocijakého druhu, nejaké ovocie, čokoládky a iné hodnotné podarúnky. Takže ak máte chuť, viete, kde bývame. A ak neviete, tak škoda.

  • Už od prvého apríla sa snažím prísť na chuť novému Fun radiu a asi sa toho prídenia nedočkám. To teda riadne (s prepáčením) posrali. Fakt ma už nebaví počúvať dookola takmer v tom istom poradí tie isté songy. Nebaví ma zaspávať s odrhovačkou v hlave a ráno sa s ňou prebudiť a po zapnutí rádia zistiť, že ju hrajú znova (alebo ešte stále???). Vyzerá to tak, že preladím, len vážne neviem kam.

  • Za posledných sedem dní som sa zoznámila s troma úžasnými ľuďmi, s ktorými by som dokázala kecať od rána do večera a od večera do rána o veciach vážnych aj menej vážnych. Odporúčam všetkým. Je to osviežujúce, obohacujúce, potešujúce a celkovo nádherné.

  • Už chcem, aby bolo 24. mája. Dúfam, že budem otitulovaná a nehorázne opitá.

piatok, 13. apríla 2007

Veľká noc, veľa vody, vibrátor a dierky

Myslím, že nebudem veľmi originálna, keď poviem, že nemám rada šibačku. Už to dávno nie je taká švanda, ako bývala, keď som bola decko. Teraz je to viac menej trápna povinnosť. V očakávaní tohto druhu doobedňajšej sviatočnej nudy som začala aj tohtoročný Veľkonočný pondelok. Pravidelní šibači odišli okolo jedenástej, ja som zostala podivuhodne suchá (ehm, teda teraz myslím moje oblečenie). Nikoho iného som nečakala, tak som zaliezla do mojej izbietky v rodičovskom dome, prezliekla sa do pohodlného s ambicióznym plánom, že pohnem s diplomovkou. Vtom zazvonil zvonec a rozprávky je ešte len začiatok.

Maminka na mňa kričala: „Pééééckaaaa, nááávšteva pre teba!“ Začudovala som sa. Kto by to tak mohol byť? Tých, čo ešte v okolí môjho rodného menšieho okresného mesta mám, som navštívila v nedeľu. „Mamíííí a kto to jeee?“ Precvičila som si hlasivky zasa ja. „No poď, budeš prekvapená, dlho si ich nevidela.“ Tak to som už vôbec netušila, kto by to mohol byť. Matilda so Šťastím sú predsa mimo republiky. Tak som sa teda zasa nahodila do nového trička, rukami prehrabla chaluhy (pre neznalých: chaluhy=moje háro) a cupitala dole schodmi. Prišla som ku dverám a kto tam nestál! F3 (F3= F4 mínus Pecka). Tu som začala šípiť nejakú habaďúru. Tak som ich pekne privítala a čakala, čo sa z toho všetkého vykľuje. Reed ma požiadal, že či by som s nimi nešla na malú prechádzku. Bolo mi to podozrivé, ale čo už. Nech je sranda. tak sme teda šli. Asi desať krokov, pred dom, kde už čakal Jack. Chalani otvorili kufor, vybrali dva zatvorené kýbliky od kyslej kapusty a na mňa aj na Charlottku vychrstli celkom slušnú dávku H2O! Reed trafil Charlottku teda statočne a ja, keďže som mala nežný tušák, čo sa chystá som sa postavila tak, že Nick svojím strelivo zasiahol síce mňa, ale zvládol aj celkom slušne umyť auto môjho tatíčka. Charlie tuším zvýskla. Ja som sa ani na to nezmohla, len som v sebe dusila rehot. A to nebolo všetko.

Aby tých prekvapení nebolo málo, Reed sa rýchlo vrátil k Jackovi a niečo z neho vytiahol a schoval si za chrbát. Potom ma chytil za ruku a pred nos mu strčil nádhernú kyticu oranžovožltých tulipánov: “Všetko najlepšiééé, trošku popredu, ale aj tak.“ Ahá, tak o toto išlo. Veď mi aj nešlo do hlavy, ako by mládenci presvedčili Charlie, aby s nimi šla k nám za tým účelom, aby bola verejne na ulici obliata. Po Reedovi prišiel na rad Nick a po prenádhernej gratulácií mi do ruky dal darčekové vrecko. Keď ma vybozkávala aj Charlie, tak prišiel čas pozrieť sa na darček. Už som tušila, čo to bude. Ani neviem ako, ale tušila.

Tramtaradá! Áno. Aj keď sú štvorkáči romantici, citlivé umelecké duše, majú zmysel pre užitočné a využiteľné praktické darčeky. Normálne som ich začala upodozrievať, že sa spikli s Upííírkou, s ktorou sme pár dní pred tým spoločne posilnené silnou nadržanosťou surfovali po internetových sexshopoch. Túto moju teóriu štvorka odmietla. Z toho mi teda vyplýva, že nedostatok sexu je na mne dosť vidieť a cítiť a preto sa rozhodli kúpiť mi vibrujúceho obšťastňovača veľmi realistického vzhľadu z kvalitného materiálu. Žiadny lacný plast, ale kvalitka. Skvelé!


Keď som uprostred ulice prestala mávať vibrátorom, pozvala som nečakanú, ale o to príjemnejšiu návštevu dnu. Usadila som ich v obývačke k môjmu vtipnému tatovi, ktorý na otázku: „Hádaj, čo som dostala?“ odpovedal: „No, dúfam, že to, čo zabezpečí, že už nebudeš taká nervózna a frflavá.“ Ehm, nuž, neviem, ako to vedel, ale zjavne vie, čo potrebujem.

Pohostenie síce nebolo harmonicky kóšer, ale snáď ma za to kamaráti neohovoria. Od mojich vtipných rýpavých rodičov sa štvorčeka na mňa dozvedela všetko možné, verím, že to nezneužije proti mne. Keď sme už mali usedené zadočky, navrhla som, aby sme si šli zastrieľať z tatovej superfasašportovej kuše. Pri garáži máme postavený provizórny terč v tvare diviaka. Nick ho trafil do chvosta, ja do zadnej nohy. Sme sadisti! Potom prišla na rad Charlottka. Natiahnuť, vložiť šíp, odistiť. Cvak! Šíp skončil v nedávno ohodenej stene novej garáže. Tato sa začal smiať, že paráda, tam dáme obraz, aspoň nebudem musieť vŕtať dierku. Smial sa aj Reed. Dosmial sa, až keď jeho strela skončila pár centi od tej Charlottkinej v rovnakej stene. No čo? Nemal byť ten diviak taký krpatý, nie? A aspoň budú obrázky na stene visieť dva, aby im nebolo smutno.

Po prehliadke domu, spapaní niekoľkých nemakrobiotických zákuskov ma štvorka naložila do Jacka a namierila si to k Charlottke a potom domov do hlavnej dediny. Doma sme si všetci náležite obzreli môjho nového kamoša na baterky, kamoši ma požiadali, aby som po vyskúšaní predniesla správu o spokojnosti a skúšali sme vymyslieť mu meno. Na nič priliehavé sme neprišli, tak by som vás, našich priateľov a kreatívnych čitateľov, chcela poprosiť, či by ste mi nepomohli vymyslieť mu meno. Totiž u nás doma to tak chodí. Keď majú meno fit lopty a bobor sídliaci na záchode, mal by mať svoje meno aj vibrátor. Najkreatívnejší nápad bude odmenený minimálne tým, že jeho výmysel bude zakomponovaný do môjho (sexuálneho) života a ak to bude možné, výhercu pozvem na drink.

PREVENTÍVNE UPOZORNENIE PRE GRGU PITIČA: "Na drink" neznamená predvádzanie vibračnej hračky v akcií.

Týmto veľmi ďakujem Charlie, Nickovi a Reedovi za prekvapko, vodu, aj darčeky, ktoré sú doslova osobné. :) Miláčiky, ste úžasní! A prepáčte, že som chlapom zabudla dať po vajci, bola som taká natešená a v šoku, že som zabudla. Tak vám posielam aspoň toto.






pondelok, 2. apríla 2007

Krútim hlavou

... nad šoférmi, ktorí sa bez problémov preradia do vášho pruhu spôsobom nabúram, nenabúram, je mi to jedno, snáď ubrzdí

... nad šoférmi, ktorým nepoznajú prednosť sanitkám

... nad chodcami, čo nevedia, kde majú prechod pre chodcov a bezhlavo skáču do cesty a pritom sa ešte dokážu aj rozčuľovať

... nad chodcami, ktorí nevedia, že na eskalátoroch sa stojí vpravo, keďže vľavo chcú prejst ľudia, čo sa ponáhľajú

... nad ľuďmi, ktorí sú schopní zastaviť v tenkom priechode v obchodnom dome bez ohľadu na to, že ostatní nemajú kade prejsť

... nad ľuďmi v obchodoch, ktorí idú hlava nehlava

... nad premiérom, ktorí si myslí, že za ekonomický rast krajiny nemôžu vlády, ale len a len ľudia... nad ľuďmi, ktorí mu to naozaj veria a nie je ich málo

... nad p. Gaburom, ktorý tvrdí že k téme homosexualita sa už vyjadrovať nebude, no opäť potvrdil svoje výroky na margo nej

... nad netoleranciou a večnou hlúposťou

... nad ignorantstvom a egoizmom ľudí


Krútim hlavou a hovno mi je to platné.