Tajomstvo zázvorového čaju

Opäť raz prebudená zo sna. Zo smiechu, iskry v očiach a predstavy romantiky na Mont Martre zostala len kôpka ďalších krásnych spomienok, pár fotiek z Valentína, potôčik zaschýnajúcich slź a podupaná nádej.

Bez odpovedí, bez vysvetlenia. Čo si z toho vziať? Keď chcela som dať maximum a dostala to najkrutejšie  "Neviem" aké si dokážem predstaviť.

Keď ramená sa ružovejú prvým opálením, ja namiesto sektom, hrnčekom čaju zo zázvora slávim svoj deň. Vraj očisťuje. Sedím sama a bosá, palce močím v šťavnatej tráve čítajúc slová kamarátov, známych  nech splní sa, čo chcem. A ja viem, že ten, od ktorého chcela by som aspoň "Všetko naj" nepípne, nezazvoní...

Viem, je to tak lepšie, správne. Viem, ja som povedala zbohom, ja som zbalila jeho veci. Lebo som musela. Viem, že by to nešlo. Viem to, veľmi dobre to viem. Viem tiež, že jednoduchšie je zmazať, neriešiť, ísť ďalej.

Hovorila som si, že to bola chyba, omyl, nemala som do toho ísť, koledovala som si.  Ale dnes viem, že to stálo za to.  Z pálenia mostov som už vyrástla a budem dúfať,  že aj on. A možno raz sa nám niekde stretnú oči a my sa usmejeme. A možno prídu aj odpovede a možno vôbec nie. To už nie je na mne...

Ja ale dnes neľutujem nič.

Nie, neľutujem nič
Nie! Vôbec nič...
Nie! Neľutujem nič,
ani dobro, čo sa mi prihodilo,
ani zlo, všetko mi to je úplne jedno!

Nie! Vôbec nič...
Nie! Neľutujem nič.
Je to zaplatené, zmetené, zabudnuté.
Kašlem na minulosť!
 
Svojimi spomienkami
som podpálila oheň
mojich zármutkov, mojich potešení,
už ich nepotrebujem!

Sfúkla som lásky
s ich chvením.
Zmietla navždy.
Začínam znova na nule…

Nie! Vôbec nič...
Nie! Neľutujem nič.
ani dobro, čo sa mi prihodilo,
ani zlo, všetko mi to je úplne jedno!

Nie! Vôbec nič...
Nie! Neľutujem nič.
Pretože môj život, pretože moje radosti
dnes začínajú s tebou.