sobota 3. apríla 2010

Nič neriešiaca úvaha o mužoch

Jeden môj kamarát z výšky už pár mesiacov chodí s milou, sympatickou a veľmi peknou kočkou. Poznal ju dávno predtým, boli to roky. Myslím, že sa mu aj veľmi dlho páčila. Pýtala som sa ho, či ju ľúbi. Povedal: „Neviem.“ A okrem toho premýšľa o nejakej svojej kolegyni, lebo má niečo, čo jeho priateľka možno nemá. Možno. Nevie. Ale čo ak...?

Môj ďalší kamarát z výšky zbalil ženu, ktorá mala päť ročný vzťah. S niekým, s kým žila, plánovala budúcnosť, rodinu. Zlomil ju, zaľúbila sa do neho, opustila toho svojho. V tom sa on preľakol, zistil, že ju vlastne asi ani až tak nechce. Alebo chce? Nevedel. Lebo možno nie je tá pravá. Možno niekde inde je nejaká iná. Lepšia. Možno. Čo ak?

Včera sme s ešte ďalším kamarátom sedeli na pive. Hovoril mi o tom, ako sa stretol so svojou bývalou. Peknou, inteligentnou, milou, sympatickou, sexi. Nechal ju tuším pred rokom. Lebo ho to prestalo baviť, lebo to už nebolo také, ako keď sa o ňu musel snažiť. Lebo si nebol istý. Lebo nevedel. A teraz sa stretli po dlhšom čase a on sa na ňu pozeral, a začal nadobúdať dojem, že ju chce naspäť. Možno naozaj, a možno len preto, že by už niekoho chcel, tak skutočne. Alebo preto, lebo si uvedomil, že bol blbec, či preto, lebo sa opäť stala niekým, koho nemôže mať. Pripomenulo mi to moju prvú lásku. Nechal ma, lebo nevedel. O rok som dostala dlhosiahly mail o tom, aká to bola chyba a ako on už teda vie, že chce mňa, lebo za ten rok to skúšal s mnohými a nebolo to ono. Všetko pekné, v romantickom filme by sa to asi celé skončilo happy endom. Ale bolo neskoro. Už som bola niekde inde, a popravde aj s niekým iným. Páčilo sa mi ale, že on a aj spomínaný kamarát boli schopní nahlas povedať, že to posrali, že sú zmätení, že robia hovadiny. A tie robia aj ďalší v mojom okolí.

Nechcem sa teraz rozpisovať o tom, že aj ženy majú svoje muchy, že robia hlúposti, trápia mužov, nevedia, čo chcú a tak ďalej. To je síce fakt, ale iná debata. Ako sa tak pozerám okolo seba, počúvam kamarátky, kolegyne, spolubývajúce a sama zažívam svoje vlastné citové epizódky, začínam nadobúdať silný dojem, že je tuším akási móda, že chlapi nevedia. Alebo to tak možno bolo vždy, len ja mám doma nejaký exotický vzor, ktorý mi kriví optiku pri pohľade na to, ako to medzi ľuďmi môže fungovať.

Dvadsiatnici, tridsiatnici, ale aj štyridsiatnici nevedia, kto sú, či to, čo chcú, chcú naozaj, alebo sa im to len zdá. Nevedia, či za každým rohom nečaká náhodou niečo lepšie ako to, čo majú. Otvorené hranice, otvorené kompjútre, lacné paušály, lacné letenky, otvorené hlavy, uvoľnené slečny. More možností. A vy, milí páni neviete, tápete, hľadáte sa. Riešite vzťahy, ktoré ešte ani nezačali, len aby z toho preboha nevyplynula nejaka zodpovednosť. Alebo riešite tie, ktoré už trvajú, a zdá sa, že neexistuje žiadny problém. Pre istotu si ho vytvoríte. Lebo čo ak? A aj pri tom riešení vzťahov riešite vlastne len sami so sebou a len seba. Čo ja cítim, čo ja potrebujem, čo ja chcem... A ešte aj čakáte, že si všetko domyslíme a poprípade vyriešime za vás, alebo to tak nejako prejde samé. Tri štýýri, na môj povel hlavy do piesku! Vo väčšine prípadov pri tom celom absolútne neberiete ohľad na to, čo to vaše hľadanie, váhanie a tápanie a s tým spojené neuvážené činy, alebo prípadne absolútne žiadne činy, robia s ľuďmi okolo vás. Čo to robí s nami, ženami.

Hnevám sa na vás za to, a je mi vás aj tak nejako zvláštne ľúto. Neviem totiž, či za to môže doba, emancipácia, starostlivé slovenské mamičky, alebo mimozemšťania. Najjednoduchšie to ale asi bude zvaliť na Mars a Venušu. Chcela som napísať niečo o tom, že sa mi zdá, že ste stratili gule, ale ono to tak asi celkom nebude (teda pevne verím, že ich tam niekde v gatiach stále máte). Výsledkom tejto úvahy nebude absolútne nič. Pretože ja už ničomu nerozumiem. A čím som staršia, tým je to horšie. Tak sa teda všetci držme a verím, že nájdeme spoločnú reč. Niekedy, nejako...

12 komentárov:

Unknown povedal(a)...

amen.

dievča bez mena povedal(a)...

Neviem cim to je, ale niekedy sa ti podari zasiahnut presne to, co v danom momente riesim i ja...

Prave vcera som prosila cerstveho tridsiatnika, nech sa uz teda vyjadri jasne,,, zdrhol ako male decko.. pstros, hlava do piesku, ocakavanie ze to u mna zase prehrmi, alebo si to vyriesim sama..
Skoda ze ked som si to uz raz riesila po svojom, vlastnym utekom, tak ma dobehol... nemala som sa dat.
Tentokrat sa mi pobezi tazsie...a inej cesty zrejme niet.

Pecosita povedal(a)...

mozno triafam, lebo medziludske vztahy funguju tak nejako vsade viac menej rovnako... len neviem, ci je to dobre, ci zle.

skoda, ze oni sa zvycajne rozbehnu az ked sa im vzdalujeme. ani jedna druha sanca, ktoru som kedy dala nebola spravnou volbou a neviem, ci jej este niekedy budem schopna. ale este horsie ako nevyuzita druha sanca je zahodena tretia. to uz ale nie je chyba muzov, ale nasa...

drzim palce, nech to dopadne ako ma.

wicked lady povedal(a)...

btw neviem z akeho dna je hlod dna, ale dost som sa zasmiala :D

Dee povedal(a)...

achhh, presne moja rec!!! aj z mojej minulosti, aj od mojich kamaratov z pritomnosti... sice nepoznam starsich muzov ako 25, ale myslim, ze to nieje podmienene vekom ani dobou:D
najlepsie je, ked riesia ine baby a sami jednu maju... lebo niesu 100% s nou spokojni a presne: CO AK budu tie ine lepsie, krajsie, viac sexi...

trafila si do cierneho;)
:)

Vodnárka povedal(a)...

Ja myslim tak isto. Som chlap?

Aisa - Aisha povedal(a)...

je jedno kolko mame rokov, my ci oni, je to ako nejaky boom, chronicka nespokojnost, nepokoj ako taky, a vladne na vsetkych frontoch, ale v nemalej miere je to aj strach ...

mam asi o dost viac ako vy tu babyzne ) a rovnako zazivam, a zial cely zivot, riesim vztahove kto z koho, prilis, sa dnes veci riesia, a pritom staci tak malo, len sa jednoducho oddat laske samotnej ... ale nie my potrebujeme komlikovane veci, a ak nie su, zariadime si ich hold udel ludiii....

Aisa - Aisha povedal(a)...

je jedno kolko mame rokov, my ci oni, je to ako nejaky boom, chronicka nespokojnost, nepokoj ako taky, a vladne na vsetkych frontoch, ale v nemalej miere je to aj strach ...

mam asi o dost viac ako vy tu babyzne ) a rovnako zazivam, a zial cely zivot, riesim vztahove kto z koho, prilis, sa dnes veci riesia, a pritom staci tak malo, len sa jednoducho oddat laske samotnej ... ale nie my potrebujeme komlikovane veci, a ak nie su, zariadime si ich hold udel ludiii....

Pecosita povedal(a)...

suhlasim, ako keby sme zabudli nechat sa len tak unasat tym, co citime, ale budeme to pitvat, preberat, riesit a mysliet sposobom "co ak".

Jirka (ten istý) povedal(a)...

@Aisa & Pecosita: Nechat se unášet city znamená ztratit kontrolu - oddat se. Je to krásné, báječné, ultrakouzelné, samo o sobě to však nestačí. ;-)

trsalka povedal(a)...

I feel you.

Dufam a navravam si, ze to aj pozorujem, s vekom tieto chutky ustupuju. U niektorych. S vekom uz chlapom dochadza dych, nevladzu utekat a tak ostavaju.

Verim, ze ten spravny pre mna neutecie. Plan B: slovenska Samantha Jones.

Anonymný povedal(a)...

ja si tiez myslim, ze v sucasnosti je to takto. Nikto si nie je isty, ci ma alebo nema toho spravneho a tak sa stale pozera dookola a hlada. Lenze to robime aj my zeny. Je taka doba, nikto nie je s nicim spokojny, vsetko sa da vylepsit, vsade sa da ziskat nieco lepsie lahsie lacnejsie. V telke nas krmia romantikou a ze vsetko bude dobre, lenze vztahy su aj o kompromisoch o tom, ze ked sme s niekym, tak vieme, ze nie je dokonaly, ze ma svoje zle stranky a priznajme si to pravdepodobne alebo viac ako pravdepodobne nam bude neverny. Muzi su neverni lahsie, lahsie najdu niekoho kto ich fyzicky pritahuje, ale bude to pravdepodobne jednorazovka. Zena hlada dlhsie a ked sa rozhodne bude to s niekym kto stoji za hriech ale nebude to pravdepodobne len jednorazova zalezitost. Mali by sme prestat sledovat romanticke filmy a zit v realite a ujasnit si co chceme.