Euforický víkend, alebo Pohoda s predohrou

Part 1. : PREDOHRA

Tá od vedľa ( v tomto článku ju z praktických dôvodov budem volať Matilda) je jeden z tých ľudí, ktorých stretnete a cítite sa s nimi, ako keby ste sa poznali odjakživa. Naše dámske jazdy trvajú zo stretnutia na stretnutie dlhšie a sú čím ďalej tým intenzívnejšie. K F4 a spol. zapadla úplne dokonale. Ale poporiadku:

Víkend začal už v piatok. V práci som nemohla vydržať a Matilduška prišla do hlavnej dediny, tak som radšej vypadla a bežala som sa s ňou stretnúť. Doviedla som ju do nášho hniezda. Reed bol (ako inak v kúpeľni) a Nick spokojne napapaný čakal v kuchyni. Posadali sme si okolo stola, ktorý má odteraz prezývku začarovaný, pretože v jeho okolí nám z úst padali ozajstné perly. Keď Nick, povedal dačo o neveste so závejom a Matilda mi vysvetľovala, ako si chcela ísť do obchodu kúpiť gesto, bolo to jednoznačné. Čáry máry, šalala, okolo stolalala.

Prišla Charlottka s novými botičkami a kabelkou (všetko dokonale zladené, len tá pracka na sandálkach tuším nebola úplne totožnej farby s prackou kabelky, neviem, neviem, či to bude môcť dokopy nosiť). Ani nám to dlho netrvalo a vychystali sme sa do ulíc piatkovej Bratislavy v očakávaní príjemného decentného večera plného intelektuálne iskrivých rozhovorov. Chlapci vyzerali skvele, dievčatá tiež a ja som sa cítila nenormálne sexi...ach. Celé sa to však zvrhlo dosť iným smerom. Ale keďže sme už známi svojimi víkendovými výčinmi, ani nás to veľmi neprekvapilo.

Začali sme v pajzli prvotriednom, na jednej rušnej ulici, kde nám pred očami korzovali samé sýkorky, teda...nie tak celkom, na podgurážené skupinky ružových Britov sme už celkom alergickí. Po ceste sme vyfasovali balóniky napustené héliom a to už len bolo pre nás. Ako malé deti. Najprv sme sa s balónikmi fotili, potom som skúšala, koľko úderov balónikom znesie Reedov účes. Ako večer plynul ďalej, balóniky našli aj iné uplatnenie, ale o tom až nižšie.

Dali sme si teda pivko (o dobre, tak pár piviek) a sedeli sme na najrušnejšej ulici. Okolo šiel Stephen a kamarátom a neskôr sa pridala Dáška a aj Jasper s Vandou. Celkom slušná blogujúca partia sme boli. Teda, slušná asi nebude to správne slovo, najmä ak nás niekto pozoroval, keď sme inhalovali hélium z balónikov a Reed nás natáčal pri tom, ako spievame: "my sme tí, Pa a Pi, z mačacej, planéty" hlasom Šmoulinky a tatka Šmoulíka.

Naša spevavá parta sa potom pobrala do Karaoke baru a to bol teda nášup. Centrum mesta sa triaslo. Revali sme ako o dušu, samozrejme intonačne čisto, až do chvíle, kým sa k nám nepridala skupinka britských „sex-drogy-alkohol-za-lacne-prachy turistov“. Ale nevadí, aj pekné kúsky medzi nimi boli, tak sme sa aspoň pokukali. Lesbiens and Gay song podrobne opisuje Tá odvedľa. Naše ďalšie kroky viedli do Havany, kde nám absolútne nevadili slizkí zahraniční páprdi, ktorí slintali teraz neviem, či viac na nás, baby, alebo na Reeda s Nickom. Latino, to je moje (no dobre, tak krútenie zadkom je moje), takže spokojnosť nadovšetko. Z luxusnej sauny sme sa ešte pobrali na minerálku (no dobre, ja som si dala daiquiri) do nášho terazužobľúbeného podniku a skvelý večer sme zakončili cestou nočákom.

Part 2.: POHODA

Myslím, že ja aj s Matildou sme správne do boku hlavy trafené staré kozy (to povedala ona, nie ja). Lebo sme také krepé (ako sa to správne východňarsky píše?), že sme sa vybrali na Pohodu po preflámovanej noci a po (v mojom prípade) troch hodinách spánku.

Pôvodne sme sa chceli vo vlaku vyspať, ale keďže sme rozoberali všeličo možné a v jednom kuse sme sa rehotali na výjavoch z predošlého večera, nejako nevydalo.

Rýchlik bol skôr pomalík, lebo sa vliekol ako slimák napodobňujúci opičku makak (aj keď ešte stále neviem, ako tá opička vyzerá, ale meno ma bohovské).

Už po vystúpení z vlaku sme nadobudli taký ten pohodový pocit, ktorý sme oslávili na staničných WC za päť korún. Ale teta záchodová tam bola dosť milá, mali sme jej nechať tringelt.

Prvá mierne negatívna chvíľa prišla, keď sme sa dotrepali k bráne a tam taký malý chlapec s tričkom SECURITY, Matilde starostlivým hlasom povedal: „Pani, to musíte ísť tam doľava za roh, a tam vám dajú pásku.“ No nenaštvalo by vás to? Že PANI!!! Veď ona je úplne mlado vyzerajúca slečna! Chlapci, ktorí nám mali okolo zápästia osudnú pásku pripnúť boli dosť milí. Tak sme flirtili, že nám aj program zabudli dať, a Matilda mi potom celý čas otrieskavala o hlavu: „Nooo, to lebo ty si na neho musela mrkať.“ Ale ja za to naozaj nemôžem ;)). Zabijem sa, keď som sexi? ;)) Nič strašné sa aj tak nestalo, vo vnútri v kotli sme samozrejme stretli niekoľko dosť známych, ktorí nám program vždy ochotne ukázali.

Matilda tancuje so zatvorenými očami, najprv som to brala osobne, lebo som si myslela, že sa na mňa nemôže pozerať keď skackám, ale neskôr mi vysvetlila, že ona to nerobí kvôli mne, ale kvôli dokonalému sústredeniu sa na hudbu.

Pohoda bola tradičné pohodová. Skackali sme, pili pivo (teda, ja pivo, Matilda kofolu, bo mala asi kocovinku, či čo), obzerali krásne opálené obnažené mužské telá, užívali mjúzik a jednoducho robili všetky tie dôležité činnosti, ktoré sa na Pohode robia. Robili sme ich až do pol tretej, keďže ja som mrzla (lebo som „inteligentná“ a nevzala som si ani tenisky, ani ponožky, ale len chabé flip flopy), vybrali sme sa na stanicu. Pri bráne sa so mnou Pohoda ešte náležite rozlúčila, keď sa mi zrak stretol s úplne najsamfasasexicoolovitým kusom chlapa. Ach, ach....iné na neho povedať nemôžem. Matilda do mňa potom ešte dlho rýpala, že som mala niečo spraviť. Neviem síce, čo sa v takýchto situáciách podniká. Mala som sa otočiť, a taká zmrznutá a strapatá prísť k nemu a povedať: „ Helou, si pekný, idem domov, pa.“ Alebo: “Ahoj, chces sex? Áno? Sorry, som na odchode.“ Alebo čo? Týmto vyhlasujem minianketu: Máte spoľahlivý návod na riešenie takýchto prípadov?

Part 3: STANICA

Trenčianska stanica je pomerne malá na krajské mesto, ale atmosféra v nej bola celkom prijateľná až do chvíle, kedy rýchliku, na ktorý sme plánovali ísť, ohlásil 80 minútové meškanie. Tak sme sa utáborili v najšpinavšom kúte a obe s Matildou sme zalomili. Takzvaný houmlesstajl. Najvtipnejší bol člen železničnej polície, takzvaný trtko T, ktorý sa tam po ľuďoch rozkrikoval, že veď stanica nie je nocľaháreň. Vtipálek.

Nakoniec sme ani neviem ako nasadli do vlaku a celú cestu úspešne prespali. Do hlavnej dediny sme sa vrátili okolo siedmej. Bolo nádherné ráno. Pohodová eufória aj napriek únave a drkotajúcim zubom rašila cez moje pery a aj v električke, keď mi hlava stále nadol padala som mala na perách blažený úsmev.

Part 4.: EUFÓRIA

Nedeľu som statočne prespala až do štvrtej poobede, dala sprchu a potom sme sa s Nickom a Matildou pobrali na najväčšiu pizzu v meste, kde sme všetci svorne mrkali na veľmi fešného čašníka ( aj prdelku mal peknú). A vyzeralo to, že Nick mrkaciu súťaž vyhral, to bude asi tým, že má mihalnice ako ťava.

Matildu sme potom odprevadili na električku k stanici. Patetická rozlúčka na zastávke sa zaobišla bez sĺz, veď Matilda k nám MUSÍ povinne prísť opäť.

My s Nickom sme sa pobrali ešte pivkovať do mesta s navrátivším LOLekom, neskôr sa pridala aj Charlie. LOLek a BOLek nám z dovolenky priniesli poučný darček. Kalendár s ilustráciami čoho iného ako všakovakých sexuálnych motívov. Dali sme ho do chodby, aby bol stále po ruke a slúžil všetkým.

Eufória ma neopustila do tejto chvíle a dúfam, že ma ani tak skoro neopustí. Kašľať na chlapov, kašľať na problémy, keď je POHODA, všetko ide, a keď máte pri sebe ľudí, ktorí dokážu vymýšľať teórie o mrkacích ťavách, všetko je úplne allright.