Fasa víkend s Charlie a Rídom

Začalo to piatkom. Reed šiel randiť do kina. Ja s Charlie sme sa rozhodli nasadnúť na inlajny a trocha to rozbehnúť v meste. Neskutočne veľa ľudí prišlo, čiže sme aj akciu predčasne opustili. Sýkoriek tam teda bolo, to by Charlie vedela rozprávať (nech to nie je len na mne, že len mne sa o nich sníva, čo vôbec, ale vôbec nie je pravda).

Sobota ráno, ťažké to vstávanie, no na inlajny treba znova ísť. U Bosorky, tak sa že vraj ten bufet volá, sa pridal jeden z valachov. Opálení, vykúpaní, spotení, no všetko sexi, veď si viete predstaviť, sme sa poponáhľali domov pripraviť sa na večer. Znova všetko na sexi, len aby bolo jasné. My len tak chodíme. Na sexi. Módna vlna, žiadna ovčia.

Večer sme to roztočili. Zostava bola riadna, tak pekne postupne. Stephen, so že vraj kamarátom inTonym. Ja vám neviem, ale bežne sa s kamarátom nezvyknem držať za ruku, a vkladať mu svoju časť tela určenú k hovorenému slovu do úst. Ehhm, budem radšej diskrétny a viac nepoviem. Ak chce niekto vedieť viac, spýtajte sa ich, alebo mi napíšte na mail. A keď to niekto vytiahne, tak všetko popriem.

Ďalej prišiel jeden z valachov aj so svojim kamarátom Lacom, Tuško so svojím frajerom Marekom, Maťka s Palculienkou, Alena a Oranžáda. Maťka prišla úplne, ale úplne vystrihaná. Tak na 3 milimetre. Neuveriteľne jej to svedčí. Dostal som aj od nej darček zo Škótska, kondómy s arómou škótskej whisky. Niečo pre mladých alkoholikov. Mňam. Tak komu chutí whisky? Haló, haló. A zase ticho, zbabelci.

S Alenou sme boli trocha zlí na Stephena a inTonyho, keďže boli hanbliví a dosť zakríknutí. Asi sa nás báli. Snáď nám to odpustia, musia si zvykať. Po spoločnou hot shote (nie, žiadna prasačina, ale nápoj, ktorým som sa minule oblial a horela mi celá ruka), sa aj trochu rozhovorili. Škoda len tej hudby, tancovať sa veľmi nedalo. Asi to chce dáku žúrku na byte. Už s vlastnou hudbou, sýkorkami, sýkorkami a tak ďalej. Uff, teším.

V nedeľu ráno som zistil veľmi zaujímavú vec. Nemôžem piť pivo. Tak ma bolela hlava zase, tak mi bolo zle zase. Fuj zase. A pritom skoro nič iné som nepil. Tak som si teda povedal, že už nebudem piť pivo. Aspoň do ďalšieho víkendu. Fuj. S Charlie sme ešte stihli večer upratať byt, a potom sme si pustili Cellular. Zaujímavý to film. No skôr odporúčam ten včerajší, čo sme dali v kine od režiséra menom Francois Ozon, Le Temps Qui Reste (Time To Leave). Zoberte si ale určite vreckovky.