Post

Disclaimer

Tento post nie je o nikom z tých, o ktorých sme si mysleli, že by mohli zaplniť niečo, čo je veľmi ťažko zaplniteľné. Tento post nie je o tom, o ktorom sme hovorili „On“, ani o tom, ktorý nám je dôverne známy ako „Trenčan“. Tento post je len post, my precious.

Ako človek zistí, či to, po čom tak neskonale túži, nemá rovno pod nosom?

Či viete, alebo nie, mám neskonalý frňák. Na všeličo. A nielen to. Pre svoj frňák nevidím, čo mám (a čo nie) rovno pred nosom. Vraj pod lampou býva najväčšia tma. A možno občas... občas nám musia iní povedať alebo ukázať, čo v tme naozaj je.

Ako človek príde na to, že to, o čom tak úpenlivo sníva, je od neho vzdialené len na krok?

Prvý krok dieťaťa. Prvý krok do školy. Prvý krok s rukou v ruke. Prvý krok v práci. Prvý krok na mesiaci. Ľudia robia rôzne kroky. Závisia od rozhodnutí. Väčšinou sú spontánne a pramenia z odvahy. Ak plánujeme, tak až tie ďalšie. Preto prvý krok je ten najneistejší... a najdôležitejší. Kroku predchádza rozhodnutie.

Ale čo predchádza rozhodnutiu, keď rozmýšľanie nad krokom vedie len k bludnému kruhu otázok?

Ako človek dokáže oddeliť rozum od srdca?

Jedného pekného dňa si uvedomíš, že si človek, ktorý zistí, že to, po čom túži, má rovno pod nosom. Jedného pekného dňa si uvedomíš, že si človek, ktorý príde na to, že to, o čom tak úpenlivo sníva, je od neho vzdialené len na krok.
No náhle to tvoje chvíľkové nadšenie zruší tvoj úžasný rozum otázkami typu „čo ak?“, „čo keby?“.

A potom, možno raz, príde deň... a nemusí byť ani pekný... keď si uvedomíš, že existuje jediná účelná zbraň unifikujúca srdce a rozum... a ON ťa rozosmeje. A ty vieš, že rozum už nemá šancu... a že tvoje srdce je plné... plné jeho srdca.