Včera, dnes a zajtra: O rok starší Reed a jeho „post it“-ová cesta

Keď som bol malý, rodičia ma vodili k tete Irme. Volala sa Mária a vôbec mi nebola tetou a... bola zázračná! Po izbe roztiahla leporelá a hrali sme sa na cestovateľov. Spoznal som s ňou tie najúžasnejšie krajiny bez toho, aby som čo i len nos vytiahol z domu.

V štvrtok som mal déjà vu...

Sobota
Píšem článok odzadu.
Venujem ho Charlie, Nickovi a Pecosite (v abecednom poradí a podľa poličiek v chladničke) za to, že ma dostali a za to, že ja som dostal ich. Ľúbim vás, decká!
Venujem ho Zdenke, lebo na to jestvuje milión neopísateľných dôvodov.
Venujem ho Mimi, lebo je úžasná poslucháčka, za jej úprimnosť a siahodlhé maily.
Venujem ho Marie, za vzájomné objatia v najťažších chvíľach.
A venujem ho Germe, lebo si pre mňa vyhradila každý nepárny deň, okrem nedele :-)

Piatok
Budím sa o rok starší...

Štvrtok
Väčšinu dňa som strávil v Žiline, s Charlie a Pecositou. (Nick mal doma pracovné povinnosti.)
Najprv cesta tam, pojednávanie, ktoré zase raz nič neprinieslo, potom rýchle nákupy a zase cesta späť. Šoférovanie je pre mňa ešte stále činnosť skôr stresujúca a mojich pravidelných päť a pol (hodín spánku) mi na sviežosti nepridalo.
Vyesemeskovaná Pecosita sa necítila dobre, a tak sme ju zaviezli domov a ja s Charlie sme ešte skočili na neskorý obed a vrátiť auto do firmy. Domov som došiel maximálne vyfľusnutý. Výstup na tretie poschodie som zvládol LTT (len tak tak) a... zrazu sa mi zamarilo, že na stene vidím na „post it“-och napísané svoje meno.

Reed. Kuk! Reed. Hu! Sleduj lístočky! Sleduj pokyny.

„Pecosite asi zostalo vážne zle,“ napadlo mi. Preberám sa...

Dnes sme si to pripravili,
prekvapenie obrovské.
Aby sme sa pobavili,
to je pre nás typické.

Rehocem sa pri siedmom lístočku, prichádzajúc k dverám do bytu.

Na druhej strane dverí ďalší pokyn.

To je fakt typické. Pobaviť sa na iných. To je fakt ef-štvorkácky typické... Otváram dvere a vydávam sa na „post it“-ovú cestu. Nevídanú a plnú prekvapení. Zimomravú a zábavnú. Poďte so mnou!

Keď prídeš domov, čo máš urobiť hneď po tom, ako sa vyzuješ?

Vyložiť si veci z tašky? Nafakliť sa pri telke?

Pre nápovedu otoč...
Umyť ruky! Čistota pol života.

Mierim do kúpeľky. Na zrkadle ma čaká lístoček.

A skontrolovať nos... či nepribudol nový člen, pán Jebák.
Nový jebák potrebuje dezinfekšn.
Cup, cup, lekárnička. Špajza!

My máme lekárničku??? Na všeobecné pobavenie mne v pätách zavesených Nicka, Cosity a Charlie zisťujem, že máme. Zíva však prázdnotou... až na jeden lístok prilepený na vnútornej strane plastových dvierok.

No, tak tomuto jebáku už nič nepomôže, čakaj a daj si pšeno.

Načiahnem sa do police. Vyťahujem balíček pšena. Lístok však chýba. Hľadám. Padol do toho najtmavšieho kúta pod policu. Obecenstvo sa baví, keď im šmátrajúc pod regálom otŕčam svoj zadok – Reed otŕčajúci svoju riť. Čítam a chechcem sa, vraj...

Aj Hugh Grant by si dal pšeno. Ponúkni ho.

Otáčam sa na päte a utekám do svojej izby. Na stene ma už čaká Hugh G. a Sandra B.

Nekukaj tak na mňa, ja som hetero! Kuk! Pšeno rýchlo trávi, bež sa radšej vykadť :-)

Vykadť? Ajojo, chýba „i“.
Otváram dvere na vécku. Wow! Toaleta kompletne oblepená lístkami.

Hľadaj! Tu nie! Kuk. Že by vnútri? Čo si myslíš, že dali darček do hajzľa? Ale ťa ojebabrali, čo? Hľadaj! Ešte nič? Pozor kam šlapeš! Potiahni!

A tak ťahám toaleťák z rolky a... nič! Leziem na misu a obzerám svetlo, lebo tam je lístoček so šípkou... Falošná stopa. Prehrabávam sa medzi domestosom a osviežovačmi od výmyslu sveta. Otváram odpadový kôš... Fľaša vína!

Ak si myslíš, že sme ťa takto odbili, tak nás nepoznáš. Choď do šatníka!

Tak to dúfam, že neodbili... Padám do izby ku skrini, som však zhartovaný. Vraj „šatník“. Aha, kto sa v tom má vyznať?

Slonom zase chutí varená kukurica. Dobre po nej prdia! Tak ako si prdel včera pri bazalke na balkóne.

Ups. No čo? Ale sme sa narehotali aspoň. Hľadám lístok pri bazalke. Niet ho. Zase padol...

Zdenka sa nám sťažuje, že sa nad ňou SEXUJE... (Uff, to sa rýmuje.)

Zdenka? Mám jej fotku na polici v izbe. Fičím tam, no obecenstvo zastavuje už na chodbe a potom... potom mi dochádza, že myslia Prednú. Máme predsa jej plagát na chodbe – presne medzi kúpeľňou a véckom. Nad Zdenkou visí kalendár od LOLka a BOLka. Doniesli nám ho z Grécka. Zobrazuje všetky možné sexuálne pozície – dokonca i medzi osobami rovnakého pohlavia.

Hľadaj svojich!

Bez problémov nachádzam stránku zobrazujúcu sexuálny akt dvoch mužov.

Úúú, nejaký si vzrušený, choď do postele a pod vankúšom nájdeš...

Prehadzujem vankúše (konkrétne dva), plyšového psa, nakoniec i paplón... Prezervatív!

Nie že by si to potreboval, ale áno. Potrebuješ. V chladničke je banán. Vieš snáď, ako to použiť.

A do paže, už som sa začínal tešiť... Utekám k chladničke. Tempo presunu medzi jednotlivými stanovištiami sa zvyšuje s každým ďalším lístkom. V chladničke ma na banáne čaká ďalší „post it“.

Aj James Dean má rád banány (aj keď nie je Makak), ponúkneš ho? Alebo si sebec?

Už to začínam chápať. Fičím do Pecositinej izby k plagátu Jamesa D.

Čo čumíš jak banán na Makak? Odhoď šupku do koša!

Kurde, a zase do kuchyne, lebo kôš je pri chladničke. Zákeráci!

Ale si sa zasvinil, treba ísť po nové tričko do skrine. Na dverách ďalšie inštrukcie.

Na dverách ďalšie inštrukcie?!! Keď som otvoril svoju skriňu, zízalo na mňa asi päťdesiat lístočkov. Všetky na prvý pohľad čisté. Dobre si to vymysleli, skety! Reed bude teraz trapošiť a otáčať jeden po druhom, aby vedel ako ďalej... Lenže ako to už v rozprávkach býva, ozvala sa pani Šťastena. A bez toho, aby Reed musel odniesť babičkinu nošu suchého raždia, alebo rovno komplet babičku, z dverí odpadli dva lístky. Pecosita niečo zamrnčala a ja som hneď vedel, že jeden z tých lístkov bol onen vyvolený...

Oper si! Kde asi?

A v práčke som našiel ďalšie chladom orosené vínčisko.

Prekvapený? Chceme vychovať nového alkáča! Posvietime si na teba zblízka v obývačke!

Neviem, či čakali, že sa budem liepať na luster... Rovno som zamieril k stojatej lampe pri gauči (vyslúžil si pochvalné pohmkanie od obecenstva) a vytiahol z jej hornej časti ďalší lístok.

Aj Nickov maco si chce pripiť na zdravie.

Úúúúú. Nicky! Tvoj maco??? Zjavne som to nepochopil správne. Mysleli len plyšového medveďa v Nickiho izbe.

Nezabudni na môjho kamaráta Lucky Harryho!

A krišpín dolina! To je kto? A potom som si spomenul, ako nám raz Pecosita hovorila: „a toto mi doniesol tatino z Írska.“ Larry, či Harry – to je jedno – hlavne, že visí na chodbe.

Odkiaľ je Larry? Z Írska. A preto choď do krajiny ruží...

Mmh, táto hra je zjavne založená na logike! Ruže? Izba našej Charlie!

Odkiaľ je Papeky? Z krajiny ruží nie. Ale rada cvičí na fit-lopte!

A zase do mojej izby. V rohu pod oknom sa od pondelka váľa moja nová fit-lopta. Pod loptou sa skrýva doteraz najdlhší pokyn.

Veveričky majú dlhé chvosty,
ale samec veveričiak nie je sprostý,
a preto ďalšiu indíciu hľadaj tam,
vo svete, kde by veveričky nikdy neskákali.
V MEXIKU
u ženy s veľkým obočím!

Automaticky vyťahujem z poličky DVD-čko s filmom „Frida“ a klátim sa na úžasne absurdnom prechode z veveričiek do Mexika. Nachádzam ďalšiu logicko-nelogickú hádanku.

Rozhádzaná posteľ, špinavé ponožky,
to nám teda nie sú harmonické zložky!
Tie v posteli nenájdeš, iba ak sa obuješ.
A keď sa chceš obúvať, musíš správny kľúčík mať.
K tomu treba lodičky,
to sú blbé básničky!
Kľúčik skrýva Daniela,
romantička Steelová.

Viete, ako to býva v tých úžasných holywoodskych filmoch. Keď už si myslíte, že ste stratený („ale Steelovú nemá v svojej ružovej záhrade ani Charlie“), tak sa stane niečo absolútne nečakané. Chvíľku to trvalo, ale nakoniec sa Steelová objavuje v knižnici v obývačke. V epike úžasnej literárnej hodnoty nachádzam kľúč a predposledný odkaz.

Pichni do správnej dierky! Nie tam, ty prasa!

Napísané Nickiho písmom. Typické!
Nemysliac na verše ostatnej rýmovačky o kľúčoch, mimovoľne kráčam k botníku. Ten kľúč totiž poznám. Dával som ho robiť.

Vo vzduchu visí tajomstvo. Za dverami botníka čaká konečné rozlúštenie, koniec nečakanej narodeninovej cesty. Kľúč vkladám do zámky a otočím ním. Zámka cvakla a dvere sa odchýlili. Uprostred všetkých tých nepotrebných krámov sa v lúči svetla objavila torta a... posledný odkaz.

Harmonická strava... mňamiky.

Tak kvôli tomuto prekvapku Nick nešiel do Žiliny, Pecosita tak horlivo esemeskovala, utekala domov a Charlie tak dokonale zavádzala, nepozorovane prezváňala a vodila ma ako na vodítku. A ja som si nič nevšimol... Mňamiky.