Keď príde ten deň, kedy to opäť raz vzdáš. Už po miliónty krát. Aj keď sa presviedčaš, že všetko bude just all right. Ale nie je.
Znova.
Lebo to nemá význam. Lebo sa bojíš seba a vlastne všetkého.
S pocitom, že nikto nie je na tvojej strane,
napätie prenesené z trápenia blízkych topíš v slzách,
alebo prebíjaš napätím svojím,
štekaním, ranami v sebaobrane.
Lebo máš strach. Lebo všetko tu už raz bolo. Lebo znovu to už nezvládneš a máš dosť toho každodenného zahrávania. Vlastne zvládneš, ale už to nechceš zvládať dookola.
Prekonávaš, otupievaš, mrzneš, strácaš cit v končekoch prstov, a neskôr aj v perách. A už nehovoríš. Nebozkávaš. Nevychutnávaš. Máš chuť ostrihať sa dohola, a zostať zabudnutá niekde v horách. Ako pustovník.
Škaredá.
Hystéria z neistoty. Typické chyby. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Tak už radšej mlč. Buď nad vecou. A potom príde necitlivé prázdno, čo mrazí.
Všade.
Kreslíš hrubé čiary za všetkými srabmi, čo ti skrížili cestu. A zanechali jazvu. Vraj nechtiac.
Ďalšiu.
Opíjaš sa s tými, ktorí vedia, prečo sa opíjaš a radi sa opíjajú s tebou. Whisky alebo víno.
Je to jedno.
A dookola neprichádza tá skutočná krása.
Aj oni majú svoje dôvody.
Už zasa.
Ako všetci.
Opíjať sa nedá donekonečna.
No matter.
Try again.
Fail again.
Fail better.
(Samuel Beckett)
16 komentárov:
ten strycek Sam ma pravdu :)
co myslis, preco sa ja teraz nalievam chardonney (pravdaze okrem toho, ze super chuti)?
a NIE. pustovnik nie. tych uz mame doma dvoch. viac ako dost.
na teba padlo koleso. nezabudaj raz si hore a raz dole... ale raz, raz vytocis milion, i ked na milionty-krat. never mind, pokial raz padne :)
joj pecosita, kto ti zasa ublizil, alebo ani neublizil?
reed: snad mas pravdu:) ved ty mas vzdy pravdu
ge: vlastne asi ja sama :) nechtiac.
No, ešte aby si si ubližovala sama chtiac!
vies, co je najhorsie? ze nie si sama. nie si ani len sama s tymi pocitmi, s tym dojmom, ze ta nik nema rad, nik nechape, ze vsetko je zle a svet je hnusny... ono by to bolo na uzufanie sa, ze ani to zufalstvo nie je len a len tvoje, bolo by to na uzufanie sa, keby to vlastne nebolo smiesne. suhlasim s reedom, ma totiz pravdu. a aj na dalsi den vyjde slnko...
a ináč, ten beckettí citát je sooo right...
rs:he, pekna nemoze byt zufala? ;)))
hrosik malinky: jo, veery truue. jasne, ze nie som sama, a dnes vyslo slnko, a tak...up and down...uz som bola pridlho up, sa mi zda...asi tak mesiac :D tak sa treba trosku uzemnit...aby som nelietala privysoko. mozem sa prist schulit na tvoje rameno muzne, ako minule? :)sak vis, ked sme tu strudlu v tom podniku jedli.
106: no, to uz by bolo zleeee.
Mam to na jednom svojom blogu ako tagline. You always smile but in your eyes your sorrow shows. Myslim, ze dobri ludia su presne taki. Aj napriek tomu, ze sa smeju, ze su stastni... niekde hlboko maju v sebe smutok, zlomenu dusu, poleukoplastovane vnutro.
Neznamena to automaticky, ze je to zle - mozno naopak. A mozno nie. Nie som si isty, som prilis mlady a neskuseny a blby, aby som vedel povedat, co je v zivote dobre a co nie.
Sita, nevyznam sa v tom, kto hej? A popravde, niekedy sa tazko pocuvaju tie nekonecne mudre veticky. Zakazdym musi prist nova, aby ta z toho vytiahla. Zakzadym je vlastne o tom istom. A zakazdym je to take mile polovicne klamstvo.
Nie, obcas to nema vyznam utesovat sa, klamat si. Ja sa obcas rad vyplacem a odkrutim si svoje kolecko depky. Vsetko ostatne je v tej chvili nepodstatne. Neviem ako ty, ale ak to mas rovnako ako ja, smelo do toho.
rozdavame usmevy. tvarime sa stastne. tvrdime, ze sa mame skvele. lenze jedneho dna uz nevydrzime mat nasadenu masku. rupnu nervy, maska spadne, a pride vybuch. nespokojnosti, slz, sklamani, stareho smutku a obav, polozahojenych ran a strachu.
to svoje kolecko si odkrutime, a zasa o nieco silnejsi, ale aj nedovercivejsi sa do toho pustame zas a znova, dookola.
to sme my. my, ktori stale verime, ze vsetko je na nieco dobre. a aj ked to niekedy nezvladame s prehladom, aspon sme schopni citit. plakat, kricat ale o to viac sa tesit, ked mame dovod.
vsetko naplno :)
Vsetko naplno, yo.
Z duse hovoris...z tej mojej...a nie som rada...ale som rada ze nie som sama :(
Mery
cositta, ano je to tak, usmievame sa, pretoze cely svet nam tvrdi, ze my nie - ze my sme predsa silni...
a nam sa chce obcas uplne prozaicky plakat, alebo to na moment vzdat...
no potom sa zase zdvihneme, klopytame dalej, podkyname sa a padame...
no najma...stale snivame... ze raz...
objatie, moja najdrahsia...
taki sme...ano.
dakujem :)
cosittko, moze byt aj horsie ;), ale inak toto bolo velmi krasne vyznani. dakujem.
rozplakala si ma.
Zverejnenie komentára