Pocit, pri ktorom hlas prednášajúceho znie ako dunivé dusivé kŕkanie žiab, keď v noci nemôžem zaspať od únavy. Rušivé. Chcem spať! (A viem, že nie som v našej domácnosti jediná.)
Tranz, v ktorom prítomnosť zadúša a budúcnosť desí. Prirodzený vývoj? Normálne v tomto období života?
Tranz, v ktorom prítomnosť zadúša a budúcnosť desí. Prirodzený vývoj? Normálne v tomto období života?
Stav, v ktorom ma nezmysly vyslovované z povinnosti pripravujú o rozum. Zbytočnosti! Preč s nimi!
Stres. Lebo nič nefunguje tak, ako má. Kompjuter štrajkuje, pošta mešká, telefón zamŕza, blogger mi toto tu formátuje všelijako, škaredo. Vrrr. Na porazenie.
Situácia, v ktorej mi strach z akéhokoľvek pocitu (jedno či dobrého, alebo zlého) bráni sústrediť sa na kohokoľvek dlhšie, než pár minút. Som srab.
Potreba iného, nového, neznámeho, neopísateľného, intenzívneho. Mieša sa s obavou práve z tohto vytúženého a pramení z nedostupného. (Kokos, aká veta.) Neuveriteľné, idem proti svojim zásadám. Prekvapujem samu seba. No a čo?
Hnev nad premrhanými hodinami vďaka zdanlivo (???) nedôležitým žvástom. Nie hodiny, nie dni, ale roky.
Úzkosť z možnosti nevyužitia potenciálu na maximum. Vidím ho využitý, tak na pol percenta. Energia na viac akosi chýba.
Únava z rutiny, z toho, že sa skôr stmieva, z vidiny hrubých svetrov, z toho, že žijem s tými, ktorých stretávam len na pár hodín za týždeň. Lepšie už to asi nebude, k tomu totiž spejeme. Potvorsky prirýchly svet dospelých. Padajú mi vlasy. pomalicky. Jeden za druhým.
Neistota. Čaká ma úspech? Neúspešne úspešná samota? Úspešne dokafrané zdravie a nervy nadranc?
Premôže ma?
Dajte mi, prosím, viac odvahy, menej strachu z držkopádu a stohodinový deň.
Keď nie hneď, tak aspoň na Vianoce.
Ďakujem vopred. (Len mi neporaďte, že mám napísať radšej Ježiškovi.)
Stres. Lebo nič nefunguje tak, ako má. Kompjuter štrajkuje, pošta mešká, telefón zamŕza, blogger mi toto tu formátuje všelijako, škaredo. Vrrr. Na porazenie.
Situácia, v ktorej mi strach z akéhokoľvek pocitu (jedno či dobrého, alebo zlého) bráni sústrediť sa na kohokoľvek dlhšie, než pár minút. Som srab.
Potreba iného, nového, neznámeho, neopísateľného, intenzívneho. Mieša sa s obavou práve z tohto vytúženého a pramení z nedostupného. (Kokos, aká veta.) Neuveriteľné, idem proti svojim zásadám. Prekvapujem samu seba. No a čo?
Hnev nad premrhanými hodinami vďaka zdanlivo (???) nedôležitým žvástom. Nie hodiny, nie dni, ale roky.
Úzkosť z možnosti nevyužitia potenciálu na maximum. Vidím ho využitý, tak na pol percenta. Energia na viac akosi chýba.
Únava z rutiny, z toho, že sa skôr stmieva, z vidiny hrubých svetrov, z toho, že žijem s tými, ktorých stretávam len na pár hodín za týždeň. Lepšie už to asi nebude, k tomu totiž spejeme. Potvorsky prirýchly svet dospelých. Padajú mi vlasy. pomalicky. Jeden za druhým.
Neistota. Čaká ma úspech? Neúspešne úspešná samota? Úspešne dokafrané zdravie a nervy nadranc?
Premôže ma?
Dajte mi, prosím, viac odvahy, menej strachu z držkopádu a stohodinový deň.
Keď nie hneď, tak aspoň na Vianoce.
Ďakujem vopred. (Len mi neporaďte, že mám napísať radšej Ježiškovi.)
26 komentárov:
Skus si vsugerovat ze aj pad na hubu je pohyb vpred...
Ja na tejto vete fungujem uz tri tyzdne a pustam si koledy... Zacala som 1.10.
Hurrraaa, zaneprazdnena Pecosita konecne nieco schopne po case napisala :D
A preco na to nejdes systemom ako ja? Vsetok strach z buducnosti zmizne...
Pecka, lepšie to už nebude, apoň do Vianoc nie:-(
na človeka, kt Ti zabezpečí 100 hod den mi daj kontakt prosííím
a k článku ... zlato, všetko bude fajn, všetky pocity budú fajn a endogénna zložka Tvojho Ja bude naplená harmóniou ... uvidíš :)
Nebude to lepsie a nebude to fajn a to, bohuzial, uz cely zivot. A ani na vianoce. A to je krasne (nie skorodoradost, nechaj myslienku dorezonovat). Zivot bez stresu, hnevu, potrieb, pocitov, unavy, neisoty...? Nikdy! Nadych, vydych, usmev....uz je dobre? ;o)
Smekám.
Pec, Pec, Pec....vidina hrubých svetrov...veď aj v nich vynikne Tvoje poprsie...sa neboj..:) to len tak na odľahčenie..som na tom podobne, aj ja uz mam "nervy" na dranc - ale z bliziacej sa zimy....baba jedna, hlavu hore..:)) Svet je plny peknych chlapov..:)
Aj ja chcem ten 100hodinovy den ... jaj :) .. fuj inak neznasam zimu, ale nastastie nam uz kuria :)
amazony:koledy? heh..to uz je ako v USA ;) tam maju vianoce od augusta
ge: no...ved to...a po vianociach tiez nie..posledne skuskove, diplomovka, statnice a potom the real world ;)
branko: ha, jasne, ze je dobre...ved ono zasa nie je tak zle, len unava je svinka...ale vdaka ;)
dedulo: ocuvaj, to je sice fasa, ale plesata baba (aj ked pomalicky) vacsinou nema moznost byt sexi, pricom u chlapov bez vlasov to az tak na zavadu byt nemusi. aj ked ano, ja preferujem vlasatych ;)
jirka: dakujem
rd: ha, vidim,ze moje poprsie mas zmapovane vo vsetkych rocnych obdobiach ;)
stephen: ha ;) nedam nedaaam :D
nick: v zimee budeme varit vino ;)
Tiež som nad tým dlhšiu dobu premýšľal a prišiel som na jedinú ako tak uspokojivú odpoveď: humor. Smiať sa z neprávostí, smiať sa z nedostatkov, smiať sa cez slzy a hlavne nezabúdať sa smiať zo seba. Život je potom minimálne znesiteľný a častokrát až skvelý :))
vam hrabe? (asi sa opakujem)
stohodinovy den? mi staci tento - hlavne, ked ich je 5 pracovnych za sebou :P
mam rad jesen. mam rad svetre.
a to s tymi vlasmi je pravda. pridte očekovať k nam do kupelne na dlazku :D
vurdik: samozrejme...:D vcera sme sa s charlie pri flaske vinka tak na sebe zasmiali, az to bolo smiesne ;)) niekedy aj vydepkarcenie pomaha...potom sa lahsie hlada humor, lebo clovek sa na druhy den zasmeje nad sebou, aky bol trapne precitlively ;)
reeedik: btw. charlottke padaju trikrat viac, som minule kukala, ked vysla zo sprchy, ma trikrat vacsiu gucu vlasov v odkvape, ako ekd vyleziem ja ;) ale tu tvoju by som vidiet nechcela :D
Teda Piecka krstne meno nepovies a taketo intimnosti tu na nu bonzujes. Fuj, to je co za pristup? :D
cosi: ty daj mojej guči pokoj :)))
Cosita,Jeziskovi nepis on to uz urcite cital a nechaj sa prekvapit ;o)
pecka, zabudla si? Po Vianociach príde január a apríl....germa
ge: ahaaa...parada...ty si iny motivator ;))
pralinka: jeeej, ahooj :) no, snad cital ;))
Ticho s takymito recami, lebo pojdem spinkat ako medvediky. ;o)
Pecosita, neviem ci ta potesim, ale ja som uz tak vycerpana, frustrovana, a desatisic inych zenskych pocitov, ze som si vo stvrtok rozbila hlavu a mam 4 stichy a nadalej beham okolo ratolesti a uz tyzden aj so stetcom v ruke, aby som skraslila nase obydlie...niekedy by som chcela iba bidlo. ;)
Este ti napisem spomienku: maturovala som pred tisicrocim a na matike som dostala take okno, ze som nebola schopna vypocitat kvadraticku rovnicu a otazka B mi nehovorila nic, ani nahodou. Neviem aka prozretelnost mi pomohla (zvyknem hovorit: tam zhora sa babka postarala), ale zmaturovala som...a to nehovorim o podmienkach, v akych som si odierala 4 roky na strednej usi...
Proste, vsetko ma svoj dovod a podstatu. Alebo? :)
V dakom filme jedna teta povedala: Vydrzat!
Tak drz! :)
aha, tak toto predtym som bola iba ja :)
maika: heh...brum?
hrosicka: no...ja tomu verim, heh, aj unava ma svoju podstatu, ked uz ziadnu inu, tak tu, ze ked sa clovek vyspi, a oddychne si citi sa strasne dobre :) lebo predtym bol unaveny. keby unaveny nebol, tak sa neciti tak super...heh uz som sa zamotala? ;)
brum-brum brumiky - uf-uf-uf-uf-uf ;-)
Mila Pecosita, proste niekto musit niest tarchu celeho sveta na svojich pleciach, aby ti ini mohli lietat...neboj nic, niekto ta vystrieda za par dni vystrieda, tak bud rada, ze ten ten nema 100 hodin... inak ja mam s tebou tiez momentalne sluzbu, podopieram s tebou, hehe...a uz ma to premaha
mary: ano, taka nejaka rovnovaha asi musi fungovat :) nebudem hovorit, ze som rada, ze v tom momentalne nie som sama, lebo ti to neprajem...ale uz dnes je lepsie, ako bolo vcera..aj na unavu si clovek zvykne..:) a stromy zacinaju farebniet...snad aj tam, kde si ty ;) mna tie farby idu k pleti...a tebe? ;)
pecos: no moc tu tych stromov nemaju, ale zopar ukazkovych sa najde... no, nemam momentalne az tak zmalovany ksicht, aby mi sli fsetky tie farby k pleti, ale co nie je, moze byt.
Zverejnenie komentára