sobota 13. septembra 2008

Viva la vita

Takýto život mám.

Pár skvelých kamarátov v mojom aute. Kašlem na rozbité zrkadielko. Smola nemá so zrkadlami nič spoločné. Chodí skôr po ľuďoch. Spievame najfalošnejšie ako sa dá. Po ceste stretávame Chartlottku, ide opačným smerom, netrúbim, nechcem spôsobovať šoky. Nevidí ma, asi sa ponáhľa. Za láskou. Lucky her...

Cesta medzi dedinami kdesi na Záhorí. Krásna alej.Zeleno žlté stromy. Okná otvorená dokorán. Hudba na plné gule. September je voňavý. Kúpanie v prírode v septembri dodalo blaho na tele, dušu potešujú farby. Ladím. Som jesenný typ. Aj keď blbé lifestylové časáky tvrdia, že jarný. Jednoducho farebne sa hodím do scenérie. Jedna kofolka za 15 korún. Veľká. Oceňujem atmosféru vidieka. Môj rodný...

Nádherné mäsko ochutím bazalkou, olivovým olejom a pár deci Savignonu. Neviem svet nevnímať cez vône. Gril vyhráva obľúbenú melódiu. Čerstvo upečená bageta nás prenáša na Azúrové pobrežie. Hurónsky rehot na vtipoch, ktoré už dnes nie sú vtipné. Hojdačka s mäkkými vankúšmi, letný víkend začiatkom jesene. Traja krásni chlapi, ani jeden nie je ten pravý. Škoda, alebo to pravé...? Som melancholicky šťastná a štastne melancholická.

O týždeň neskôr...

Len deci bieleho stačí k jemnej eufórií. Každý deň si detailne všímam jeden zaujímavý plagát. Na tej chodbe je tých plagátov päť. Zvlášte asociácie. Pekná fotka...Bez irónie.

Psíky sa hrajú na pestovanom trávniku pred Verne. Ľudia, ktorých poznám sa tvária, že ma nevidia a mne je to jedno. Háždem psíkom loptičku bežím za nimi. Na nádherného labradora Maca je možné zbaliť celkom obstojné kusy...ale nechcem.

Loptička je fenomén. Tvárim sa, že ju chcem, viac ako čokoľvek. A pritom viac ako čokoľvek chcem niečo iné. ...chcenie je divná vec. Ale... kašľať na to. Neviem, koho to baví viac, či mňa, alebo havkáčov. Je mi jedno, že sa mi podpätky zabárajú do hliny. Zašpiním ráno lietadlo.

Nehorázny rehot. Čím som si zaslúžila toľko výnimočných ľudí okolo seba?...

A už je trinásteho. Letenka ready. Kufor poloplný. Víza v pase na desať rokov, a egal, že v januári už nebudú povinné. Som zvedavá- bude nadväzovanie nových kontaktov... a ja neviem, či sa teším, alebo som už len z tej predstavy unavená.

See you, my friends...very soon.

9 komentárov:

sufjan holland povedal(a)...

tak stastny let..krasne si to popisala..zacali sa mi zbiehat sliny a kusok jesene zo zahoria ma zahrialo.dakujem za kusok pozitivnej energie.

jurnael povedal(a)...

nabuduce povedz, umyjeme Ti s Macom labky a nezaspinis lietadlo ;) CUS*

germa povedal(a)...

a ty si sa čo tak ďaleko vybrala?!

Pecosita povedal(a)...

sh: nemas za co :))

jurnaelko: dobe, nabuduce poviem. inak som v tej pripitosti asi nechala malo cashu, mas u mna nieco :) cokolvek...

ge: naaaa len tak, na par dni, ale uz staci, je tu pekne, ale stalo sa, co som cakala-dorazila unava z cudzich konverzacie chtivych ludi.

Nick povedal(a)...

Som zvedavy na kontakty z poza dalekej mlaky ... snad sa odtial aj vratis, nie ze si tam dakoho najdes :) ... nie ze by som nedoprial, ale tu ti bude lepsie :)

Anonymný povedal(a)...

Skvelo napisane. A viem, ze to bude zniet trapne, ale som rad, ze si. Ze sa v mnohych veciach na seba podobame. Ze...

j

Pecosita povedal(a)...

nicky: ako si mohol dnes vidiet, vratila som sa :) a nikoho som si tam nenasla, aj ekdy vyber bol slusny, ale nejako som zfrigindela ;)

j: si to ten j, co myslim,ze si? alebo nejaky iny? :))

Anonymný povedal(a)...

A ktory iny? Chicken McNuggets forever! ;)

j

Pecosita povedal(a)...

ja som to vedela :)