štvrtok, 24. januára 2008

Once- alebo návod na to, ako sa dobre vyplakať

Keď vás štve všetko okolo a najviac neznášate sami seba. V práci brutálny stres. Osobný život jedna veľká komplikovaná katastrofa. Serie vás mužská ješitnosť a všadeprítomné ego. Nechápete ako to, že nechápu. Nemôžete spávať a celé noci pozeráte do stropu premýšľajúc nad sebou a nad ľuďmi, ktorí si to vonkoncom nezaslúžia. Ráno sa budíte ako po preflámovanej noci a kocovina je takmer permanentná. Vtedy je dobré a zdravé, poriadne sa vyrevať.

Návod ako na to:
Odveziete sa z práce domov, odparkujete auto. Nastúpite na autobus. Odveziete sa do nemenovaného nákupného centra. Tam si s April dáte tri (alebo štyri...?) suché Martini. Pridá sa k vám Lolek s Bolekom a idete do kina, kde to celé zaklincujete pivom. Potom už len sedíte v posledom rade prázdnej sály, chrúmete kilo popcornu a pozeráte a hlavne počúvate tento film:


Výsledok:
Minimálne hodina čistého času čístenia slzných kanálikov, svedomia a duše. Ráno síce jemne napuchnuté oči, ale zdravo opláchunté.

Bonus:
Chápavý charizmatický kolega vám poskytne celý soundtrack, čím zaručí, že kedykoľvek budete mať chuť na trochu nostalgie, melanchólie, či soli na lícach... stačí pustiť do uší...

štvrtok, 17. januára 2008

Kolegialita v praxi

Ja a moji kolegovia zvyčajne zabávame spolucestujúcich vo výťahu. Už mi to nepríde ako niečo výnimočné. Príjemné spestrenie pracovného dňa a cibrenie ostrovtipu. Bonusom je, že v našej budove je pomer mužov a žien cca 500:1. A teraz príklad z praxe:

Po obede. Dve kolegyne, ja a kolega Marek. Všetci pekne napapaní, nie veľmi nadšení z povinnosti vrátiť sa do kanclíka. Vyparádila som sa, lebo sa mi chcelo byť pekná. Nové šatičky s celkom normálnym výstrihom (všetko v rámci vkusu a slušnosti). Nastúpime do výťahu, kam už pred nami nastúpilo asi päť (na tunajšie pomery použiteľne vyzerajúcich) chlapov. Prikladám Marekovi na čelo studenú plechovku Pepsi, čo som si kúpila, veď nech sa zobudí, nie? A tu zrazu moja obľúbená kolegyňa s vážnosťou v hlase sebe vlastnou zahlási: "Ale no tak. Stiahni tie kozy, nech sa môžu zavrieť dvere."

Poviem vám, toľko očí v jednom momente na mojom výstrihu ešte nespočinulo a asi som sa v živote tak strašne nečervenala.

PS: Veď počkaj, milá kolegyňa, ja ti to raz vrátim, keď to budeš najmenej čakať. Muhehe!!!

štvrtok, 3. januára 2008

Nový rok, nové predsavzatia

Začať článok spôsobom „po dlhšej odmlke sa ozývam“ radšej nebudem. Potom by to vyzeralo, že som často nepíšem a to nechcem. Vlastne ono to je aj pravda, tak ale prečo to zdôrazňovať, že. Skúsim to typickým slovenským. Šťastné Vianoce, pretože už boli veselé, tak teraz sú už len šťastné a veselý nový rok, ktorý bude teda poriadne veselý a tým pádom aj šťastný. Stratili ste sa? Ja tiež.


Nový Rok prináša opäť nové predsavzatia. Jedno z nich je, že si ju budem konečne poriadne a častejšie umývať. (Hmm, ako to tak po sebe čítam, tak to znelo celkom úchylne. Chcem pokračovať slovom Pecosita a to bude znieť s umývaním ešte úchylnejšie, ale tak čo už.) Pecosita v predošlom článku už naznačila čo to o novej žene v mojom živote. Reed ani Jack nežiarli (tu by Susan Mayer z Desperate Housewives povedala: Oh, so there's three of you. Well that must be...cosy! A ja by som jej odpovedal: Yes... we're gay Mormons.), prečo by aj na moju krásnu španielku Karen! Krásna, hladká, čierna, no čo vám budem rozprávať. Treba si chytiť. (Ak niektorý stále nevedia, o čom rozpráva, tak potom musím vyzerať v ich očiach ako poriadny úchyl.)


Ďalšie predsavzatie už z minulého roka ostáva rovnaké. Konečne musím začať opäť niečo robiť pre svoje telo a nemyslím tým nič podobné ako http://www.shaveeverywhere.com/ (čo je inak veľmi dobre spravený a najmä zábavný web, v sekcii body si môžete dať zaspievať pesničku o holení sa všade). Som ako omáčka bolognese. Au tu ma bolí ruka, au tu ma bolí noha. Au, tuším mám seknuté v krku, au, au, au a au. Au, to je ale otravné keď stále niečo bolí a nemuselo by. A tak začínam nový rok s odhodlaním cvičiť. Diplomat na správnom mieste, s odhodlaním.

Predsavzatia všetky. A čo nás tento rok čaká a na čo sa s Reedom tešíme? A čo na to Mojsejovci? To mi je u riti, ale nás čaká opäť jedno sťahovanie s Reedom s ktorým nám Norika naozaj nepomôže. Ale už posledné, čiže sa tešte na kolaudáciu koncom roka. Ďalej dovolenka niekde v slnkom neopustenej krajine, a ešte snáď aj krátky roadtrip po Európe smer Mníchov, Gent. A ostatným sa už necháme prekvapiť.


To sú všetky moje predsavzatia a plány. Celkom ma zaujímajú tie vaše. Ha? Pochlapte sa, či požeňte. Hmm, teraz až chápem tie feministky.