piatok, 22. mája 2009

Medzi dažďami

Čím viac snov si splním, tým menej sa odvážim snívať o tom, na čo nemám dosah. Pokračujem v plnení realistických túžob štýlom krok sun krok. Tanečným krokom v rytme rýchlej samby bežím, bežím, vydržím až kým sa mi úplne nezatočí hlava a nespadnem tvárou na parket zhotovený z predraženého mramoru. Krásneho s dlhou životnosťou kruto tvrdého, realisticky chladného. Bude tu, aj keď ja už nebudem. Rozbijem si čelo a skropím jeho chlad horúcou krvou? Zohreje ho aspoň na pár sekúnd?

Každá jazva, každá vráska píše do knihy môjho života neopakovateľnú šmirgľovaciu kapitolu. Obrúsená ako okruhliak ležiaci v potoku, v ktorom pretiekli tisícročia nežnej vody plnej drsného piesku, do ktorého sem tam ťukol nejaký väčší kameň a zanechal jamku, prasklinku, blúdim tmavým mestom s vôňou májového dažďa.

... a snažím sa opäť nájsť tú schopnosť nebojácne cítiť.

2 komentáre:

.Tibi povedal(a)...

hezky řečeno :)
Keď nájdeš, daj pls vedieť ako :)

Marcus povedal(a)...

. Rozbijem si čelo a skropím jeho chlad horúcou krvou? Zohreje ho aspoň na pár sekúnd?
čo k tomu dodať ????