Charlotte je stále nezvestná. Malo byť aj dáke stretko začiatkom roka, ale... stále nič. Tie korčule, čo nechala u Pecosity, medzičasom asi aj zhnili.
Nick zase zachrápal na gauči. Najprv sme sa ponaťahovali o to, čo budeme pozerať v telke a nakoniec i tak zadrichmal. Odkedy chodí cvičiť s Lolkom a s tým, vraj švárnym, trénerom – za čo si samozrejme statočne robím z oboch srandu – tak to je doma len samé „tuto mám svalovicu“ a „chŕŕŕ“. Hen, vidíte to, sranda...
Pecosita maká ako fretka. Naposledy som ju videl, keď sme v nedeľu boli v Heineken Tower Stage na tej červenej cundre... aha, Carmen, sa volala. Minulý čas je na mieste. Chuderka, skonala. Carmen. Nie Pecosita!
No a ja? Ja vám ani neviem. Okná nám treba umyť. Nechce sa mi. Sprchový kút treba vyčistiť. Nechce sa mi. Vysať by som mal. Ale... čo sa mi? Nechce! A tak to pokračuje aj s chodením do práce, s varením a pod. Len behať by sa mi chcelo ísť, a na power jogu by som skočil. Ale odkedy som sa snaživo natiahol v čatarange pred dvoma týždňami, že mi až ruplo kdesi v panvovom dne, tak som vyradený z náročnejšej pohybovej aktivity.
To som teda dopadol... Piatok večer, píšuc o domácich prácach, sa náramne „zabávam“ článkom na blog, ktorý bude postrádať akúkoľvek pointu.
Good bye, farewell... This is the end of my social life!
3 komentáre:
Ja som nechrapal ... pozeral som jednym okom :) Strednym :D
fakt som sa obavala, ze to o tej cervenej onej je o mne, odlhalo mi. a dufam,ze coskoro prestanem kamat ako fretka, zacina to byt uncool :)
kazdopadne dik za update, zasa a snad uvidime vo fitku, kedze som uz na rodnej hrude a snad na dlhsie :)
Pises ako keby si bol na materskej :)))
Zverejnenie komentára