Sebaľútosť, pravda o druhom rande a niečo málo o hovenku

Sebaľútosť

Vôbec to nie je tak, ako sa zdá. Zvyšok štvorky nevymrel. Ja píšem momentálne veľa, lebo...lebo sa mi nechce robiť nič iné. Charlie je chorá a unavená a chlapci naši milí majú presne to obdobie, kedy blogeri veľmi nepíšu. S Aprilkou sme sa zhodli, že ľudia v superšťastných fázach nemajú potrebu o tomto šťastí písať a podeliť sa. Prišli sme aj na iné, vážnejšie veci, ale fakt sa mi momentálne nechce premýšľať. Hlava ma bolí aj bez toho. Choroba zmohla aj mňa (a nehovorte, že to máme s Charlottkou z toho, že sa túlame po nociach). Som úplne nezábavná, vyzerám ako čmochta (permanentne) odetá v župane, smetný kôš mám plný použitých vreckoviek, smrkám, kýcham, nalievam sa čajom a trpím. Ach!

V sobotu v noci mi napísal môj veľmi dobrý známy, že ako to myslím, že som chorá. Bojí sa o mňa, lebo v utorok mám prísť pokecať s jeho študentmi na jednu prednášku, vlastne na dve. Normálne sa cítim dôležitá. (A mám trému ako hrom, ale o tom možno potom). Pýtal sa, ako mi môže pomôcť, či má priniesť ovocie a med. To teda vystihol! Toto je v mojom momentálnom stave asi jediný dôvod, prečo by som chcela mať frajera. Nemá mi totiž kto ani mandarínky priniesť a pohladkať ma po hlave a pomojkať a poľutovať. Smrk! (Hapčí! Kuc kuc!)

Koniec sebaľútostnej časti.

(On je inak fakt gentleman, vraj keby mu ten debil v piatok nerozbil auto, tak by tie mandarínky zohnal a prišiel by. (Bolo pol jednej v noci). Heh, mohol si vziať aj taxi, takže až tak mu na tej prednáške nezáleží.)

Pravda o druhom rande

Tak sme tak rozoberali všeličo, čo kto máme nové. A on, ako obyčajne vypustil niekoľko úžasných myšlienok, intelektuál jeden. Okrem „skrytých“ komplimentov typu: „Neverím, že nemáš nikoho na mandarínky, veď o TAKÚ, ako ty sa určite chlapi bijú.“ (Jasné, osemnásťroční pripití výrastkovia, čo mi ošahávajú zadok, mi po nociach nosia citrusové plody, aby som sa cítila lepšie.), zaperlil aj oveľa hlbšími hláškami. Za všetky odcitujem tú, ktorá ma úplne dostala. Neviem, či obsahom, alebo skôr formou: „Ako vieme my, skúsení mladi muži, keď nie je sex na prvom rande, tak bude až po par týždňoch. Sex na druhom rande je vo všeobecnosti PRUDKO nepravdepodobný.“

Keď človek stúpne do hovna...

...tak to smrdí. Sťažoval sa mi virtuálne Jasper, že ktorý oný vymyslel hovná na chodníku. Jeho image dokonalého voňavého chlapa je pošramotený. Verím, že sa z toho spamätá. Na povzbudenie som mu pripomenula, že aj Carrie v poslednej časti Sexu v meste stúpla do poriadneho výkalu (asi koníkovského). Všetko bolo akurát tak nanič. Cítila sa zle, sama v cudzom meste, vzťah na pokraji krachu, ľudia sa jej posmievali, ale potom sa všetko na dobré obrátilo. Sám Mr. Big prišiel po ňu až do Paríža. Nádhera, nie? Asi by som mala aj ja ísť na prechádzku a nájsť nejaké hovienko, veď to vraj nosí šťastie....ale až keď vyzdraviem. Obávam sa ale, že dovtedy začne mrznúť a aj tie hovná na chodníkoch už tiež nebudú, čo bývali.

Inak mám dobrú náladičku ;). A nie, tento post fakt nemá hlbšiu pointu.

PS:Pointu sice nemá, ale prišla reakcia. Swarovski sa vyburil ;).