Čaro komunikácie, Jack full of toilet paper a horúčka sobotňajšej noci

Ja som nočný vtáčik, prečo teda musím vstávať tak skoro ráno? (Reed si isto odpustí poznámku o tom, že on vstáva ešte skôr.) V piatok desiateho novembra som bola špeciálne grogy. Utorňajší výlet za Germou spôsobil celkom slušný spánkový deficit. Ráno zvonil budík pre mňa až hriešne skoro. V piatok mám totiž o siedmej ráno nemčinu. Už som dvakrát vynechala, a tak som sa premohla a ako námesačná som sa s trpiteľským výrazom v tvári vyhrabala z postele a nejako sa dopravila do práce. Prebrala ma až ranná sprcha. „Usmialo“ sa na mňa totiž šťastie. Keď som vychádzala z domu, tak v našej časti mesta svietilo slniečko, a teda som si nevzala dáždnik firemných farieb ani žiadny iný. Ako náhle som vystúpila z busu, začalo liať ako z krhly, a ako som dobehla pred vchod do budovy, prestalo. Niekto tam hore ma má asi fakt rád, alebo chcel obšťastniť kolegov pohľadom na moju divú kučeravo strapatú hrivu. Nevadí, že som sa doma na moje pomery v námesačnosti dosť dlho česala. (Pozorný čitateľ si práve uvedomil, že som posadnutá svojimi vlasmi a pravdepodobne sa ani veľmi nemýli. Tie sú totiž to, čo ma na prvý pohľad odlišuje od šedého priemeru, teda okrem neprehliadnuteľného zadku.)

Aj s dvoma kolegami sme sa stretli v kuchyni v podobnom zúboženom stave a varili kávové smrťáky. V zasadačke sme ich chlipkali a dúfali, že nemčinárka dorazí živá a zdravá. Po pol hodinke čakania a frflania na skoré vstávanie, na počasie a celkovo na nespravodlivosť sme sa odhodlali lektorke zavolať. Tá, chúďatko zodvihla ešte polomŕtva a v polospánku. Dozvedeli sme sa, že je chorá, a že chorá je už týždeň, a že dala do firmy vedieť. Skoro nás všetkých troch na mieste porazilo (Reed by povedal: „Mňa trkne!“) . Je úžasné, ako niekedy funguje vnútrofirmená komunikácia. Tak sme si teda ešte trošku pošomrali, ale potom sme sa už len rehotali, pretože sme najprv niesli horúcu kávu z jedného poschodia po chodbe po schodoch na nižšie poschodie, a teraz sme zasa šľapali so studenou kávou hore schodmi, no prsty sme už mali obarené z cesty nadol. No nezabav sa, keď môžeš.

Toaleťáku nie je nikdy dosť

V práci som sa mierne zdržala, na Charlottkin workoholický rekord sa však stále nechytám. Doma ma teda čakali tri mrcinky a tieto mrcinky sa rozhodli, že pôjdeme vyvetrať Jacka a vezmeme ho na nákup. To padlo vcelku vhod, keďže moja polička v chladničke zíva prázdnotou už celkom dlho. Chudák Jack mal po nákupe určite dosť negatívne myšlienky, veď mal plný kufor na prasknutie. Zásoby sme nakúpili statočné, najmä čo sa toaleťáku týka. Štyrikrát osem kusov. Nick celý čas, čo sme sa prechádzali po hypermarkete vykrikoval: "Charlotte, už máme dosť papiera, tak už nevadí, že ťa preháňa.“ Ona chúďa už ani neprotestovala, zvyknúť sa dá zjavne na všetko. Vybaľovanie nákupu trvalo dosť dlho, ale nakoniec sme ho zvládli bez ujmy na zdraví a podaktorí z nás išli veľmi skoro spať.

Saturday night fever

V sobotu ráno sme sa s Charlie prekonali a vstali sme už pred deviatou, aby sme stihli jogu. Po sto rokoch sme sa zasa rozhodli urobil niečo pre naše telo aj myseľ. Naše telo sa nám za krkolomné pózy odvďačilo parádnou svalovicou, ktorú ešte posilnilo nočné bujnenie po kluboch. Naši páni sa k nám po dlhom čase pridali a spolu s Lolkovcami, Duškom a Jasperom sme vyrazili do ulíc. Náš obľúbený podnik nás privítal vľúdne a dokonca aj hudba nám vyhovovala.

Charlie sa na pár hodín odpojila, tak som tam zostala ja so šiestimi fešákmi na pohľadanie, ktorí vedia úžasne tancovať. Cítila som sa skvele. Po čase sme sa rozhodli zmeniť lokál a ísť omrknúť nový gay klub. Boli sme už príjemne v nálade, keď sme sa motali ulicami mesta. Mne a Reedovi v hlavinkách zostala posledná melódia, ktorú v našom obľúbenom podniku hrali a tak sme si skackali po Obchodnej držiac sa pod pazuchami spievajúc: „We are family....a dydydydy dydydy dy!“ Našu neprehliadnuteľnosť dokázala aj mne príchodivšia sms od môjho veľmi fešného známeho, ktorého sme vraj stretli, ale nejako som ho napriek jeho úžasnému zjavu a veľkej postave nezaregistrovala.

Ten nový klub má fakt štýl, hudba bola skvelá, drinky celkom ok, moji tanečníci ešte skvelejší a príjemným osviežením bolo najmä to, že som mohla s kýmkoľvek tancovať telo na telo bez toho, aby sa vzápätí pokúsil strčiť mi jazyk až do žalúdka. To však má aj svoje nevýhody, lebo toľko krásnych chlapov tam bolo a všetci čučali akosi pomimo mňa a Charlottky, ktorá sa k nám neskôr pripojila. Trochu nezvyk, odhliadnuc od toho, že babenky na nás mohli oči nechať.

Máme sa z čoho regenerovať. Horúčka sobotňajšej noci sa prejavila naplno, dúfam ale, že sa v pondelok okrem svalovej horúčky neprejaví aj poriadnou angínou. Neviem, neviem, či by mi zasa niekto doniesol mandarínky.