FLASHBACK: Slabá chvíľka

Sedím na školení. Ochrana osobných údajov. Pekná grcka, triviálne príklady.

Hlavne, že potvrdenie o zaškolení rozdali hneď po príchode. Čo tým chcem povedať? Asi len toľko, že toto školenie pre mňa skončí predčasne, a to dopísaním tohto textu. Na pláne sú nákupy zvyšných vianočných darčekov a obed v „kačke“ – niet nad harmonickú stravu, ktorá sa na tanieri ocitne šmahom ruky bez časovo náročného šaškovania vo vlastnej kuchyni.

Time goes by so slowly

For those who have to sit and wait

Until a stupid training comes to its end...

I don´t know what to do

Shall I run away or shoot the dude?

Dnes som zase neraňajkoval. Za normálnych okolností by som už v kancli sŕkal šalviový čaj a tlačil špaldový chlebík. Tu sa chrúmať nepatrí.

Mám slabú chvíľku. Slabá chvíľka je moment nič nerobenia, ktorému vládne zadumaný alebo zadubený pohľad v ústrety našej krajšej a lepšej budúcnosti, no mozog je v stave stand-by a v pamäti sa zobrazuje screen saver.

Tak, aký je ten váš screen saver? Ten môj je absolútne nezištný, nesebecký a výsostne reálny. Som superhrdina, taký zmutovaný bat-spider-Xman, metamorf a sympaťák. Trpiteľ – v dôsledku ťarchy dvojitej identity, a maskot – v dôsledku individuálnej, gandalfickej famóznosti.

Danger! Danger!

Screen saver zmizol. Dolieha ku mne hlas školiteľa: „Teraz nejaký príklad na zasmiatie. Predstavte si, že niekto od Vás požaduje údaj o Vašej sexuálnej orientácii. Ako ho overíte?“ (Empíriou predsa! Mám sa prihlásiť?) Pán sediaci vedľa mňa sa hlasno rehoce. Asi sa v príklade tiež našiel. Pozerám na neho. Čumí mi do poznámok... Ochrana osobných údajov mu nič nehovorí? Zjavne toto školenie potrebuje ako soľ!

Pauza...

A ja zdrhám.