Každý víkend prežúvam...
...anglinu, aby som nebol viac považovaný za „amatéra v AJ“. Začínam mať pocit, že v škole sa ma snažia využiť. Guys, I am no fucking teaching machine!
...pocit, že občas potrebujem zatiahnuť záves ako Carry, načerpať sa sebareflexie, i keď len na pár minút, a potom ho opäť odhrnúť so zistením, že stačí len chvíľka, keď celý svet je tam vonku.
...knižku od R. Dilah (to nie je autor, ale darca), na ktorú však nikdy nemám čas, hoci obsahuje to najdôležitejšie k tomu „ako pochopiť muža“. Chcem spoznať samého seba? Sokrata to doviedlo k samovražde!
...vidinu dobre napísaného článku. Tak ako kedysi, keď som ešte písal do noci, keď som mal iné hymny, keď možný vzťah sužoval, lebo chýbal vzťažník, a všetci žili šťastne, kým 2. júna 2006 nepomreli!
...ten blbý pocit, že v pondelok pôjdem zase do práce, hoci keď sa dostavím, tak ma baví. Vo vnútri tkvie obava, že nenájdem odpoveď na nečakané systémové otázky – professionalism comes first. Týmto sa priznávam k činu odsúdenia hodnému. V sobotu večer som si skontroloval svoju pracovnú mailovú schránku z domu. Amen tma!
...predsavzatie, že musím zase začať chodiť plávať, pretože behávať sa už nedá a bez pravidelného pohybu majú na mňa polysacharidy úplne opačný a nevídaný účinok. Chudnem. Pomaly ale isto.
...malinový džem, ktorý vonia akoby bol od maminej mamy, hoci je z Francúzka. Stojí deväťdesiat korún alebo v tom lepšom v prípade šesťdesiat v akcii. Je drahý a je ho za náprstok. Presne ako maminej mamy medzi nami.
...prameň života v príliš malých dávkach. Hudba sa mi vytráca pomedzi prsty. Noty znejú z diaľky a ošumelo. Z budúcnosti ku mne doliehajú ako zvuk prílivu. Prameň života pokryl prach, no prachovka visí na svojom zvyčajnom mieste. Stačí trošku teatrálnosti, otvoriť si uši a hubu.
Viem, uzatvoril som sa za barikádu práce, povinností, prázdnoty z náhlych odchodov, prekvapivého vývoja. Každú komplikáciu beriem ako tragédiu. Snáď ich už nebolo dosť? Uši mi neslúžia a ústa pokryla pavučina, cez ktorú sa von derú len sarkastické poznámky. Vyhýbam sa. Riešenie nemám, ja predsa neriešim.
9 komentárov:
preboha, z čoho ty tak ešte môžeš chudnúť?! To už nebudeš mať ani kosti?!
vidis?! to je napad!
Reed, sakra dobrý článok, to mi môžeš veriť - mám pocit, že to šlo zo srdiečka...preto Ťa mám tak rada a mať vždy budem - pokiaľ to len pôjde..:)sme predsa spontánni, aj keď občas tak padneme na hubu, že môžeme byť radi, že máme všetky zuby ešte...
Tvoja nie autor, ale darca Ranya...:)
rd: ale tie nase posledne pady sa sakra oplatili, nemyslis? ;)
DETTO!
zlato...
reed, tak už iba šťastné a veselé
páčilo sa :o)
pekne ... ake myslitelske :)
sak z teba by clovek normalne chytil depku!
Dockaj, kuknem nejaky ten dzem v spajzi, mozno ani plesnivy nebude, a poslem expresne po holubovi do Ruzinova! Aby si mi hadam od hladu neumrel:)
betty, ruzinov je uz davno pase :D teraz ficim v inej casti BA :P
tak, vidis, ze sa da komentovat i tu...
Zverejnenie komentára