Grécka taverna alebo Ako to vyzerať nemá

Konečne sa nám podarilo zmanažovať ďalšiu návštevu Matildy a jej Šťastia v našej skromnej zábavnej domácnosti. Dorazila v piatok, klasicky som ju vyzdvihla na stanici. Škoda, že tam vtedy nebola tá úžasná prehliadka našich nových nádejných modeliek v spodnej bielizni s kožušinami. Mohla som si hodiť pár zhnitých paradajok. Ak boli tie kožušiny umelé, tak beriem späť. Ale o tom som vážne nechcela.

S Reedom a Nickom sme sa dohodli, že kým príde Malitdino Šťastie, zájdeme sa spolu napapkať do novej Gréckej taverny. Stránku má fajn, jedálny lístok vyzerá lákavo dokonca aj pre zrnkopapačov. tento krát len pre Reeda, keďže Charlie odišla do teplých krajín, ehm, pardon, k rodičom na víkend. Reed meškal, tak sme si zatiaľ dali pár koliesok okolo Dulovho námestia, tavernu sme nenašli, čo svedčí o to, že sme všetci dosť dezorientovaní, pretože keď Reed konečne dorazil, zbadal ju na prvý šup. Ceduľa svietila tak, že len slepí by ju nevideli. Darmo, podaktorí z nás majú celkom vysoké dioptrie. Tým myslím seba, samozrejme.

Vkráčali sme dnu. Interiér je celkom milý, biele steny, kockované obrusy. Pri dverách nás privítal očividne Grék s typickým profilom, začínajúcou plešinkou a šarmom, že by ho mohol rozdávať na kilá. Po anglicky sa spýtal, či sme fajčiari, alebo nefajčiari a zaviedol nás ku stolu. Dovtedy bol dojem dobrý. Interiér bol veselý, hudba grécka. Katastrofa začala až neskôr.

Prišiel chalanisko odetý veľmi štýlovo. Na stôl nám prestrel papier, čím ten fešný kockovaný obrus prikryl, rozdal nám jedálne lístky hrubé ako Biblia s tým, že nám k nemu ide dať inštruktáž, tá bola stručná a nezrozumiteľná. Čiže sme nechápali, ale hneď sme pochopili, keď prišla vychrtlá blond slečna. (Viď foto. Druhá fotka odvrchu, slečna druhá sprava). Matilda aj Reed sa snažili objednať si niečo bezmäsité a zistili sme, že z hrubého jedálnička kuchyňa oplýva možno piatimi jedlami. Na to sme prišli systémom pokus-omyl, keďže každé jedlo, ktoré si niekto z nás vybral zjavne v ponuke dňa nebolo. Úžasné. A „milá“ blond slečna dokonca ani nevedela, čo dané exotické jedlo, ktoré náhodou aj majú, obsahuje. Reed si dovolil mať neuveriteľne opovážlivú požiadavku a spýtal sa, na čom sú vyprážané cukety. Tak to už bolo na slečnu priveľa, prevrátila očami, a na otázku, či by to mohla zistiť odpovedala: „ No, ak sa mi to podarí...“ A so skysnutým ksichtom odpochodovala zisťovať.

To sme sa ešte stále bohvieako nečudovali. V slovenských pomeroch je človek zvyknutý ozaj na všetko. Teda takmer na všetko. Mne, a asi ani zvyšku našej milej spoločnosti sa však ale ešte nestalo to, čo sa stalo v zapätí. A síce, slečna prišla s informáciou, že daný pokrm je pripravovaný na obyčajnom rastlinnom oleji a nie na olivovom, preto si Reed dal šalátik. Neskôr Matilda pozorovaním, ovoniavaním a ochutnávaním svojho jedla zistila, že použitý bol určite olej olivový, čo by sme vlastne od Grékov aj iné čakali? Ale to nie je ten zázrak. Zázrak bol, keď sa slečna dovalila s pitím. Do každého pohára naliala trochu nápoja, pohár strčila do ruky tomu, kto sa o daný nápoj prihlásil, a keď pohár položil, potom mu do ruky strčila aj fľašu. Nevedeli sme, či to náhodou nie je taký grécky zvyk, tak sme sa len uškŕňali a prechytávali poháre a fľašky a pokladali sme ich na stôl. Potom ale dorazil iný pán čašník s jedlom a keď Matilda napriahla ruky, že si ho teda vezme, pán sa usmial a povedal, že veď on jej ho položí. Na to ona so šarmom sebe vlastným odpovedala: „Aha, pardon, ja som si tu už zvykla, že všetko dostávam do ruky.“

Mysleli sme, že už bude všetko v poriadku. Jedlo bolo naozaj dobré, to treba uznať, ja keď porcie boli takpovediac skromnejšie. A tak sme si pochutnávali a na slečnu pomaly zabúdali. Tá sa nám však pripomenula, najprv keď prišla obslúžiť hostí sediacich za nami. Pani sa jej spýtala, či by jej mohla odporučiť niečo bez mäsa a bez cibule a cesnaku. Na to jej slečna dosť podráždeným hlasom odpovedala: „To si prečítajte, čo v tom je. Ja to nevarím.“ Nevieme, či má slečna jazykovú bariéru v komunikácií s kuchármi, alebo má nejakú inú bariéru, ale toto bolo fakt silné kafe. Zaklincovala to celé tým, keď sa dovalila po taniere. Reed ešte chrumkal svoj šalátik, keď mu zazvonil telefón. Videl, že slečna hrabe taniere ako po rodičoch, a tak si ten svoj chránil rukou a snažil sa počuť, čo mu hovorí kolega, s ktorým sa mal neskôr stretnúť. V tom milá slečna zhrabla pohúžvaný obrúsok, do ktorého Reed zamochlal aj použitý lístok z MHD (a teraz si to predstavte v spomalenom zábere) a elegantným nezastaviteľným oblúkom tento nehygienický zhúžvanec hodila Reedovi do poloplného taniera. Reedovi sa v očiach zjavilo zhrozenie, ale stále sa snažil komunikovať s kolegom. Pravdepodobne premýšľal, či má ešte chuť vôbec niečo zjesť, alebo rovno slečnu zavraždiť. Slečna uvedomiac si, čo vyviedla sa obrátila na Nicka s logickou otázkou: „Čo mám teraz robiť?“ A on jej ešte logickejšie avšak milým hlasom, abz slečna náhodou neodpadla, odpovedal: „No, teraz to už odneste...“ Rýchlo sme si vypýtali účet, zaplatili nekresťanské prachy za tú pohromu a odkráčali. Pri východe nás sympatický Grék pekne odprevadil, zamával a chalanov potľapkal po ramenách. To asi za to, že sme tú obsluhu prežili v zdraví.

Krásny príklad toho, ako dobré jedlo a celkom fajn atmosféra nestačí na to, aby bola reštaurácia dobrá. Nechcem súdiť danú slečnu. Tá totiž chuderka asi v živote v reštaurácií ani nebola, lebo inak by pravdepodobne odpozorovala, že nápoje ani nič iné sa nepodávajú hosťom do rúk, ostatné „chybičky“ radšej ani nebudem opakovať. Nuž, zvyčajne sa nám stáva, že reštaurácia, keď je čerstvo otvorená, tak je aj obsluha milá, a neskôr sa pokazí. V tomto prípade to už asi ani horšie byť nemôže. Takže moje kruté odporúčanie znie: doškoliť, alebo radšej rovno vyhodiť dotyčnú slečnu a potom z toho podniku možno niečo bude a nezavádzať budúcich zákazníkov v rámci okázalej kampane a na internetovej stránke. Keď sa totiž jedálny lístok absolútne nezhoduje s tým, čo stránka uvádza, je to trapas.

Večer nám táto katastrofa ale nepokazila. V konečnom dôsledku sme sa na tom celom dosť dobre zabávali.