Len pár ťukov

Aby sme nevyzerali, že tu na to kašleme (lebo nekašleme a máme vás radi), tak vás všetkých srdečne zdravím, posielam pusinky na líčka a čelíčka a pripájam (tak ako niekedy zvyknem) pár nesúrodých blabla a závažných otázok z mojej strany, keďže som bola zrušená, že ich nemôžem dávať do Teraz o tom vašom, lebo to by nebolo o vašom, ale o mojom (onom, tomto, veď viete).

• Reed odletel. Nie je z neho lastovička, ani iný vták (alebo, že by áno?) ale jednoducho nasadol do lietadla, Jacka zaparkoval ešte predtým nevedno kde a odletel. Fuč, preč, snáď sú to aspoň teplé krajiny (no dobre, tak viem, kam išiel, ale takto to znelo lepšie).
  
  
• Ja aj Charlottka sme skončili naše posledné skúškové obdobie. Vcelku úspešne. Prídite nás vystískať a gratulovať. Pripili sme si niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach (ale pripijeme si aj s vami a rady). Len teraz, do prdky, mám akože začať písať diplomovku? A nemohla by som radšej román? Beletria je mi srdcu blížšia. Nečitateľné by bude jedno aj druhé, tak je to hádam jedno, nie?
  
  
• Nick je v poriadku.
  
  
• Oné, vraj už nie som taká vtipná, ako zvyčajne, takže ak chcete niečo vtipné, čítajte, prosím, Shanti. Šantí si veľmo sympatične, má štýl a nie je taká grogy a umrnčaná ako ja v poslednom čase.
  
  
• K narodeninám si prosím, aby prišla Matilda a spol. bývať do hlavnej dzedziny, lebo vie pomenovať veci pravými menami a lebo ju mám rada. Vopred ďakujem za kladné vybavenie mojej žiadosti.
  
  
• Privrela som si ukazovák ľavej ruky medzi dvere (ehm, ťažké, bezpečnostné, naše). Bežala som vtedy na poslednú skúšku, ale dvere boli aj tak rýchlejšie ako ja. Zahrešila som na celý barák, sa čudujem, že ma ešte neprišli deportovať nejakí uniformovaní fešáci na podnet susedy zvanej Strašidlo. Odvtedy je prštek modrý. Ide mi k očiam. Na druhý deň som si v robote na hlavu stiahla kvetináč so zdochnutou kvetinou. Tak mi teraz povedzte, som lemra, alebo mám len blbé obdobie? A ešte: prečo všetky izbové kvety v mojej prítomnosti dochnú?
  
  
• Včera som sa dohodla s mojou milou krásnou kamarátkou a spoluštudentkou B., že pôjdeme na kávu. O pol šiestej. Po práci. Len my dve. Vrátila som sa domov okolo druhej v noci taxíkom, do ktorého ma strčil Iggy. Hm, zaujímavé.
  
  
• V podniku, ktorý sa volá Verdict, sme založili knihu pochvál, pretože takú tam ešte nemali. Bol to síce len taký blokový lístok s logom akýchsi cigariet, ale myslím, že mal štýl. Iggy ako budúci guru v oblasti promotion ho aj ozdobil akýmsi výtvarným prudko umeleckým výtvorom. Po tavernovej skúsenosti s obsluhou môžem teda konštatovať: Grécka taverna nie, Verdict áno. Zdravím milú pani čašníčku.
  
  
• Nie je červený latex náhodou out? (V tomto druhu módy sa nevyznám, som slušáčka predsa).
  
  
• Na obed som mala strašne prekorenenú polievku. Pár súst stačilo na to, aby som potom vôbec necítila chuť druhého chodu. Uhm, to možno bolo účelom a tí, čo si polievku nedali, mali smolu a pocítili.
  
  
• Môj kolega, keď ho niekto naštve, mi cez msnko píše vety, v ktorých používa slová ako hovienko a kakanička. Znamená to, že je prepracovaný?
  
  
• Zdá sa mi to, alebo je hlas Very Wisterovej iritujúci a rušivý? To mám akože preladiť? Ale ja inak vôbec nie som neurotická.
  
  
• Na moste každý deň (ale v inú hodinu) stretnem toho istého chlapa. Je tak okolo dvoch metrov vysoký, má tmavé vlasy, úžasné pery, trošku väčší nos a veľké hnedé oči. Buď sa stretneme uprostred mosta, alebo ho predbieham. Mám halucinácie? Alebo mi už vážne zadrbkáva? Alebo myslíte, že to je náhoda? Alebo ma sleduje? Alebo je to osud, ktorý mi chce niečo naznačiť?
  
  
• Web cam bude. Jedného pekného dňa sa jej dočkáte. Asi...
  
  
• Jedného ešte krajšieho dňa sa dočkáte aj odpovedí na otázky v rubrike Teraz o tom vašom. Aspoň budeme mať ďalší dôvod sa opiť. Takže, milá Karaska: Neboj, zasadneme. Len furt čakáme, kedy nás dojdeš navštíviť a ty nič. Ts!
  
  
• Charlie nám poslala niečo úžasné. Niečo, s čím sa musím podeliť aj s vami. Niečo, čo spraví tento blog ešte krajším, viac sexi a odsuňte klávesnice, aby ste ich nezaslintali a...jednoducho: ENJOY!