O víkende po troch víkendoch v utorok

Vydali sme sa na cestu. Skôr púť, to znie tak viac pobožnejšie. A keď už budem písať o Gospelovom festivale, tak slovo pobožnejšie je na mieste. /Fúú, dobrá téma pre Nicka, ktorý bol v kostole tak zo päť krát a o pobožnosti vie akurát toľko, koľko malé dieťa o sexuálnych hrátkach v podaní včielky, kvetinky a toho úchylne nadržaného Vilka, ktorého všade prezentovali ako najlepšieho kamaráta včielky, a pritom mu šlo o ten jeden a najväčší vpich. Hnusné. Chcel som tým len povedať, že aj prežehnanie mi robilo problémy a Reed sa pritom na mne neuveriteľne zabával No amen tma. Jéj, amen, to sa tam tuším spomínalo./ Vydali sme sa teda na púť plnú spevu, gospelu a tak podobne.

A to by sme neboli my, keby sme nezačali festivalovať už skôr. Počas cesty autom sa v rádiu ozvali prvé tóny piesne „Čím to je“ od úžasnej, nadčasovej, popovej skupiny No Name. /Ospravedlňujem sa za nedostatok superlatívnych prívlastkov, no viac mi nenapadlo. Asi mám skutočne obmedzenú slovnú zásobu./ No Name hralo a my sme už škriekali. Niektorí slová vedeli, že Charlie, a iní zase improvizovali, že Rick /to je skratka, ktorú som nedávno nechtiac vymyslel, ale tak keď jedna panva, tak poriadna/. Kto si to má pamätať, veď ty a tvoja sestra, starosta, žily a iné hity v podaní skvelého Igora Timka majú náročné a prekvapivé slovné zvratky. Dosť ale o kreténoch. Podstatné je, že som ladil a nebol som pod tónom, na rozdiel od iných, že Charlie.

Cestou sme si spomenuli aj na Pecositu, ktorá sa z rodinných dôvodov nemohla zúčastniť. V Lovin’ Fun hrali slaďáky, a tak sme dali zahrať aj jej. Teda nie len jej, aj vám. Text esemesky znel: „Sme na ceste za svokrom a frajer sa mi smeje, že počujem brúsenie sekery. Pozdravujeme aj s Charlie Pecositu a všetkých čitateľov fantastickej štvorky. Nick.“ Pravdaže teta Káva vo Fun rádiu esemesku prečítala aj so želaním dobrého konca návštevy. Ďakujeme, pomohlo.

Pomaly sme aj dorazili do Reedovej rodnej malebnej dedinky, ktorú už na prvý pohľad spoznáte podľa veľkej divokej riavy o šírke cca pol metra v tých najširších prietokoch. Reedov tato nás všetkých ponúkol štamprlíkom hruškovice do jednej a v zápätí aj do druhej nohy. Teraz neviem či chcel zohriať nás, či posmeliť seba. Ak oboje, tak sa podarilo. Bo že vraj som sa osmelil aj ja a zmenil farbu z bielej na červenkastú.

Po Charlienom dôraznom napomenutí „neopovážte v tej posteli nič robiť“ sme zaspali. Čo iné nám už ostávalo, keď sme spali pokope v hosťovskej izbe. Bohužiaľ nie na dlho, keďže si Charlie nastavila budík na tretiu hodinu rannú kvôli liekom. /Miestami je tuším závislejšia na liekoch ako ja./ Mal som sto chutí jej povedať niečo veľmi škaredé, ale zdržal som sa. Lieky sú lieky.

Ráno sme začali z ostra. Ranný budíček už o ôsmej hodine rannej cez víkend /cez víkend!/, trojhodinová návšteva Reedovej kaderníčky Renáty a šup šup na Gospelový festival. Kaderníčka Rea je fakt skvelá. Porozprávala nám aj o prvej návšteve Reeda pred cca. štyrmi rokmi. Ako ho však nazvala musím bohužiaľ zamlčať, lebo tichú domácnosť si teraz naozaj nemôžem dovoliť.

Teraz čo to o festivale. Kto teda vystupoval? Na začiatok miestny zbor a zbor z okresného mesta. Za nimi nasledovala skvelá skupina Cukor a Soľ pozostávajúca z manželského páru, kde James Evans je pôvodom z UK a jeho žena Bea je pôvodom zo Slovenska. Mišung riadny a efekt o to lepší. Jamesovi sa dalo odpustiť aj zabúdanie akordov, pretože sme z neho boli všetci na mäkko. Najmä Charlie, ktorá sprvu chcela svoje nohavičky s telefónnym číslom na pódium hodiť. Musel som ju však zastaviť. /James skutočne nevyzeral, že by letel na gaťurky značky Bridget Jonesová./

Ďalšieho interpreta Richarda Čanakyho veľmi opisovať netreba. Stačí pozrieť jeho houmpejdž http://www.richardcanaky.sk/ a jeho poradňu. Do pozornosti dávam otázky ohľadom nečistosti dievčiny, či jeho názor na to, keď je veriaci chlapec gay. „Verím, že Božie milosrdenstvo je nekonečné pre tých, ktorí o to stoja. Váš sex nie je prirodzený. Úd jedného vchádza do análneho otvoru druhého a nehnevaj sa na mňa, toto chce silný žalúdok. Dokonca sa tu ani nestretávajú dva pohlavné orgány.“ Musím ubezpečiť p. Richarda Čanakyho, že pri sexe dvoch mužov sa skutočne nijakým spôsobom nedotknú dva pohlavné orgány. Pretože sú aspoň dva metre od seba. /Ach, ďalší kretén./ A čo sa všeobecne sexu dvoch rovnakých osôb týka, tak fuj, veď to by sa hnusilo asi aj mne. A ešte si to predstavovať, no nechutné Richard, nechutné.

Hviezdou večera boli Bratia Kapucíni so Stanleym. Tí to válali. Perlu na záver hodil Stanley, keď skúsil náboženský vtip. „Najprv mala byť táto pesnička o Mojžišovi a jeho putovaní so židmi po púšti, ale keďže by ma vyhlásili za antisemitu, musel som text zmeniť. Pôvodne bola pesnička o tom, ako Mojžiš so židmi naozaj putoval po púšti, no nevracali sa do zasľúbenej zeme, ale to sa len Mojžiš hanbil židov ukázať v meste.“ No nie je skvelý? Ha ha ha ... ha .. no ďalej.

A to už bol záver festivalu. Neskôr sme dali s brzdami /Reedove kamarátky/ večeru v čínskej reštaurácie. S nimi sa vždy nasmejeme. /To som napísal najmä preto, bo toto určite budú čítať./ Ale skutočne sú vtipné, ehh.

V nedeľu sme podnikli výlet do dedinky Čičmany. Ďalšia krásna maľebná dedinka, kde sme /ako správny blaváci/ obzreli z auta miestny skanzen a v miestnej reštaurácii sme si dali typické slovenské jedlá. Bryndzové halušky a dva krát grilovaného lososa. Mňam. Aj s mliekom. Teda len ja, k tým haluškám. Pôvod grilovaného lososa komentovať nebudem, to nech už obhája harmoniky, teda harmonicky sa stravujúce osoby. /Ako raz povedal Bolek, zelenina zdravá strava, len si musia dávať pozor, aby ich nenapadli mandelinky./

Výlet sme už len v aute zakončili slovnými hrami ako slovná reťaz v nemeckom a anglickom jazyku. Zdokonaľovať sa treba stále. Neuveríte aké je ťažké vymyslieť viacero slov v angličtine na Y. Ich tam skutočne veľa nie je. Yeah. /Jéj, mám ďalšie./ Celé to skončilo slovom na S, ktoré mi veľmi rýchlo napadlo, keďže pred nami šla nemenovaná teta závratnou rýchlosťou. Safety car.

The End