Fikcia...

„Páčiš sa mi,“ povedal úplne mimochodom škrabkajúc krátkym nechtom jej nahé rameno.
„Ále čo? Ako to?“ zdvihla obočie s pochybovačnou vráskou nad nosom.
„Jednoducho.“
„Dobre...,“ vráska zmizla a vtedy mnohé pochopila. Napätá šija sa uvoľnila a ona opeknela. Boli tam. Vzduch voňal predošlými udalosťami. Cítila sa krásna a hebká. Boli tam teraz. A nebudú tam zajtra. Asi. A bolo to vlastne jedno.

...

Je to také jednoduché. Chceš, vieš, povieš, vezmeš, teš sa a nerieš. Nekomplikuj. Nehľadaj príčiny ani návody, zažívaj dôsledky a príčiny si ťa nájdu a odhalia sa ti samé. A potom to príde. Úľava a pokoj. A budeš presne vedieť, čo máš robiť.

Zmysel života nenájdeš tak, že si sadneš na zadok a povieš si: „Nechaj ma život teraz na pokoji, okej? Hľadám tvoj zmysel. Vypni sa na moment.“ Radšej vypnúť mozog a zapnúť zmysly. Všetky. Najlepšie naraz. A vnímať. Cítiť. Počúvať. Dotýkať sa. Pozerať. Ovoniavať. Štekliť a nechať sa štekliť vlastnými vlasmi na lopatkách. Tancovať v chladnom vzduchu a užívať si ten pocit na spálených pehavých ramenách. Dať si do vlasov červenú ružu a cítiť sa iná. Aspoň pre dnešok. Dnes Carmen zajtra Adela Ostrolúcka. Kúpať sa po rokoch v noci nahá a nie sama. Naučiť sa opäť cítiť. Odomknúť sa a nebáť sa možnej bolesti. Neobviňovať sa, netrepať hlavou o múr, lebo si si dovolila prejaviť, čo je v tebe a vždy tam bolo, len to asi nebolo tak úplne bežné. Zakopať ego a považovať zraniteľnosť za devízu, nie slabosť.

Niekedy stretneš človeka. Na pár dní. Niekedy len na pár hodín. Prejde tvojim životom. A obohatí ťa. Vlastne ty sa obohatíš. Tým, že vidíš jeho príbeh a vieš, čo ti ten príbeh má povedať a ako na ten malý moment súvisí s tým tvojim.

Je to také jednoduché. Myslíš ťažko a komplikovane, stretávaš komplikácie a komplikovaných ľudí. Oddestiluješ nepodstatné, zjednodušíš myšlienkové pochody, odľahčíš sa a stretneš slobodu. Veď vravím, jednoduché. Tak na čo to celé zbytočne komplikovať?

...

„Mám ťa rád,“ povedal priam detsky úprimne a drsnú dlaň položil samozrejme a dôverne na jej nahý bok a zatvoril oči. A ona mu v tej chvíli uverila....