streda 23. januára 2013

Taaaaaaaaaaaaaaaaaaakto dlho

Taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaakto dlho som sem nič nenapísal.

Teraz už píšeme statusy na facebook a tweety na twitter (čítaj "tvajter" podľa vzoru Švajda), fotíme na instagram, check-in-ujeme sa na foursquare. A všetko to tam všade sharujeme.

Pred týždňom som dostal taký zváštny nápad, že napíšem niečo na blog... že neviem, či ešte vôbec budem vedieť, ako sa to robí... technicky aj obsahovo.

No, a dnes som konečne... A skončilo to tým, že som asi pol hodinu čítal staršie články a komentáre. Do prčic, mával som ja veru svetlé okamihy. A občas som bol nebodaj aj vtipný.

Už sú to viac ako štyri roky, čo s Nickom bývame vo vlastnom a spoločnom. S Pecositou sa vidíme málo a s Charlotte ešte menej. Každý sme sa niekam pohli.

Občas iba trochu či trochu viac chýba to zvláštne čaro, ktoré bolo s nami, keď sme boli fantastická štvorka... v prenajatom byte, s notebookmi na gauči, za stolom v kuchyni, v jednej posteli.

Časy sa menia a ľudia tiež. Alebo nie. Nemenia sa ľudia, ale ich životy.

Tento blog je krásnym dôkazom o jednej skvelej fáze môjho, a dúfam, že aj vašich životov.

Možno sem budem odteraz zase písať... A možno nie.

V každom prípade však vedzte... všetci!... Nick, Pecosita, Charlotte! všetci tí, ktorí ste nás čítali a ktorí ste sem prispievali svojimi komentami! ...vedzte, že som úplne zabudol, čo som chcel povedať.

Ale muselo to byť niečo neskutočne hlboké a múdre, keď som na to potreboval taaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaakto dlho.