V prvom rade tak nemá čo rozmýšľať, pretože zásadne je každý nevinný, kým sa nepreukáže jeho vina. Jednal urýchlene, poukázal na svoje tromfy - informácie - bez toho, aby si ich najprv overil. Stratil akúkoľvek kredibilitu! Zostala mu len debilita (a senilita jeho informátorov).
Nemáme sa za čo ospravedľnovať. Uistil som ho, že tu nikto piaty nebýva a nebýval, volal som mu preto, aby nám dal svoj súhlas. Ak nám ho dať odmietne, lebo mu ide o prachy, tak potom ostáva všetko po starom - nebude tu bývať nikto piaty (už len preto, aby on obišiel naprázdno!).
pondelok 5. marca 2007
piatok 2. marca 2007
WéCé
Viem že nadpis WéCé Charlie poteší, keďže si bude myslieť, že idem písať o včerajšom strete so záchodovou misou po bujarej oslave v práci. Nie nejdem. Nie, neobjímal som ju pol hodiny, bolo to maximálne štvrť! Ale o inom som chcel.
Tuším som už presúťažovaný. Posledná súťaž, do ktorej sme sa s Reedom zapojili bola súťaž o zozbieranie čo najväčšieho počtu viečok. Zlyhali sme. Nazbierali sme len štyri, a aj to očné. A pritom sme mali zbierať tie z Majolenky Helmans aj keď taký humus nejedávame. Sakra. Som presúťažovaný, spomínal som?
Ešte že skončila aj naša Let’s Súťaž. Všemohúca porota zasadne už čoskoro a vyhodnotí ju aj s najlepšími odpoveďami, ktoré tu budú zverejnené. Rozhodovanie bude naozaj ťažké, lebo vtipnými odpoveďami ste naozaj nešetrili.
Aby ste sa však dovtedy nenudili, tak sme pre Vás kúpili WC, tzv. wireless WebCameru. Čo je však horšie je to, že v hviezdnom hniezde štvorkáčov sú aj menší bordelári, že Pecosita, ktorí WC zapatrošili. Našťastie však z kamery signál dostávame, no stále nevieme identifikovať, kde v riti môže byť tá kamera strčená. Pomôžte!
Tuším som už presúťažovaný. Posledná súťaž, do ktorej sme sa s Reedom zapojili bola súťaž o zozbieranie čo najväčšieho počtu viečok. Zlyhali sme. Nazbierali sme len štyri, a aj to očné. A pritom sme mali zbierať tie z Majolenky Helmans aj keď taký humus nejedávame. Sakra. Som presúťažovaný, spomínal som?
Ešte že skončila aj naša Let’s Súťaž. Všemohúca porota zasadne už čoskoro a vyhodnotí ju aj s najlepšími odpoveďami, ktoré tu budú zverejnené. Rozhodovanie bude naozaj ťažké, lebo vtipnými odpoveďami ste naozaj nešetrili.
Aby ste sa však dovtedy nenudili, tak sme pre Vás kúpili WC, tzv. wireless WebCameru. Čo je však horšie je to, že v hviezdnom hniezde štvorkáčov sú aj menší bordelári, že Pecosita, ktorí WC zapatrošili. Našťastie však z kamery signál dostávame, no stále nevieme identifikovať, kde v riti môže byť tá kamera strčená. Pomôžte!
utorok 27. februára 2007
O víkende po troch víkendoch v utorok
Vydali sme sa na cestu. Skôr púť, to znie tak viac pobožnejšie. A keď už budem písať o Gospelovom festivale, tak slovo pobožnejšie je na mieste. /Fúú, dobrá téma pre Nicka, ktorý bol v kostole tak zo päť krát a o pobožnosti vie akurát toľko, koľko malé dieťa o sexuálnych hrátkach v podaní včielky, kvetinky a toho úchylne nadržaného Vilka, ktorého všade prezentovali ako najlepšieho kamaráta včielky, a pritom mu šlo o ten jeden a najväčší vpich. Hnusné. Chcel som tým len povedať, že aj prežehnanie mi robilo problémy a Reed sa pritom na mne neuveriteľne zabával No amen tma. Jéj, amen, to sa tam tuším spomínalo./ Vydali sme sa teda na púť plnú spevu, gospelu a tak podobne.
A to by sme neboli my, keby sme nezačali festivalovať už skôr. Počas cesty autom sa v rádiu ozvali prvé tóny piesne „Čím to je“ od úžasnej, nadčasovej, popovej skupiny No Name. /Ospravedlňujem sa za nedostatok superlatívnych prívlastkov, no viac mi nenapadlo. Asi mám skutočne obmedzenú slovnú zásobu./ No Name hralo a my sme už škriekali. Niektorí slová vedeli, že Charlie, a iní zase improvizovali, že Rick /to je skratka, ktorú som nedávno nechtiac vymyslel, ale tak keď jedna panva, tak poriadna/. Kto si to má pamätať, veď ty a tvoja sestra, starosta, žily a iné hity v podaní skvelého Igora Timka majú náročné a prekvapivé slovné zvratky. Dosť ale o kreténoch. Podstatné je, že som ladil a nebol som pod tónom, na rozdiel od iných, že Charlie.
Cestou sme si spomenuli aj na Pecositu, ktorá sa z rodinných dôvodov nemohla zúčastniť. V Lovin’ Fun hrali slaďáky, a tak sme dali zahrať aj jej. Teda nie len jej, aj vám. Text esemesky znel: „Sme na ceste za svokrom a frajer sa mi smeje, že počujem brúsenie sekery. Pozdravujeme aj s Charlie Pecositu a všetkých čitateľov fantastickej štvorky. Nick.“ Pravdaže teta Káva vo Fun rádiu esemesku prečítala aj so želaním dobrého konca návštevy. Ďakujeme, pomohlo.
Pomaly sme aj dorazili do Reedovej rodnej malebnej dedinky, ktorú už na prvý pohľad spoznáte podľa veľkej divokej riavy o šírke cca pol metra v tých najširších prietokoch. Reedov tato nás všetkých ponúkol štamprlíkom hruškovice do jednej a v zápätí aj do druhej nohy. Teraz neviem či chcel zohriať nás, či posmeliť seba. Ak oboje, tak sa podarilo. Bo že vraj som sa osmelil aj ja a zmenil farbu z bielej na červenkastú.
Po Charlienom dôraznom napomenutí „neopovážte v tej posteli nič robiť“ sme zaspali. Čo iné nám už ostávalo, keď sme spali pokope v hosťovskej izbe. Bohužiaľ nie na dlho, keďže si Charlie nastavila budík na tretiu hodinu rannú kvôli liekom. /Miestami je tuším závislejšia na liekoch ako ja./ Mal som sto chutí jej povedať niečo veľmi škaredé, ale zdržal som sa. Lieky sú lieky.
Ráno sme začali z ostra. Ranný budíček už o ôsmej hodine rannej cez víkend /cez víkend!/, trojhodinová návšteva Reedovej kaderníčky Renáty a šup šup na Gospelový festival. Kaderníčka Rea je fakt skvelá. Porozprávala nám aj o prvej návšteve Reeda pred cca. štyrmi rokmi. Ako ho však nazvala musím bohužiaľ zamlčať, lebo tichú domácnosť si teraz naozaj nemôžem dovoliť.
Teraz čo to o festivale. Kto teda vystupoval? Na začiatok miestny zbor a zbor z okresného mesta. Za nimi nasledovala skvelá skupina Cukor a Soľ pozostávajúca z manželského páru, kde James Evans je pôvodom z UK a jeho žena Bea je pôvodom zo Slovenska. Mišung riadny a efekt o to lepší. Jamesovi sa dalo odpustiť aj zabúdanie akordov, pretože sme z neho boli všetci na mäkko. Najmä Charlie, ktorá sprvu chcela svoje nohavičky s telefónnym číslom na pódium hodiť. Musel som ju však zastaviť. /James skutočne nevyzeral, že by letel na gaťurky značky Bridget Jonesová./
Ďalšieho interpreta Richarda Čanakyho veľmi opisovať netreba. Stačí pozrieť jeho houmpejdž http://www.richardcanaky.sk/ a jeho poradňu. Do pozornosti dávam otázky ohľadom nečistosti dievčiny, či jeho názor na to, keď je veriaci chlapec gay. „Verím, že Božie milosrdenstvo je nekonečné pre tých, ktorí o to stoja. Váš sex nie je prirodzený. Úd jedného vchádza do análneho otvoru druhého a nehnevaj sa na mňa, toto chce silný žalúdok. Dokonca sa tu ani nestretávajú dva pohlavné orgány.“ Musím ubezpečiť p. Richarda Čanakyho, že pri sexe dvoch mužov sa skutočne nijakým spôsobom nedotknú dva pohlavné orgány. Pretože sú aspoň dva metre od seba. /Ach, ďalší kretén./ A čo sa všeobecne sexu dvoch rovnakých osôb týka, tak fuj, veď to by sa hnusilo asi aj mne. A ešte si to predstavovať, no nechutné Richard, nechutné.
Hviezdou večera boli Bratia Kapucíni so Stanleym. Tí to válali. Perlu na záver hodil Stanley, keď skúsil náboženský vtip. „Najprv mala byť táto pesnička o Mojžišovi a jeho putovaní so židmi po púšti, ale keďže by ma vyhlásili za antisemitu, musel som text zmeniť. Pôvodne bola pesnička o tom, ako Mojžiš so židmi naozaj putoval po púšti, no nevracali sa do zasľúbenej zeme, ale to sa len Mojžiš hanbil židov ukázať v meste.“ No nie je skvelý? Ha ha ha ... ha .. no ďalej.
A to už bol záver festivalu. Neskôr sme dali s brzdami /Reedove kamarátky/ večeru v čínskej reštaurácie. S nimi sa vždy nasmejeme. /To som napísal najmä preto, bo toto určite budú čítať./ Ale skutočne sú vtipné, ehh.
V nedeľu sme podnikli výlet do dedinky Čičmany. Ďalšia krásna maľebná dedinka, kde sme /ako správny blaváci/ obzreli z auta miestny skanzen a v miestnej reštaurácii sme si dali typické slovenské jedlá. Bryndzové halušky a dva krát grilovaného lososa. Mňam. Aj s mliekom. Teda len ja, k tým haluškám. Pôvod grilovaného lososa komentovať nebudem, to nech už obhája harmoniky, teda harmonicky sa stravujúce osoby. /Ako raz povedal Bolek, zelenina zdravá strava, len si musia dávať pozor, aby ich nenapadli mandelinky./
Výlet sme už len v aute zakončili slovnými hrami ako slovná reťaz v nemeckom a anglickom jazyku. Zdokonaľovať sa treba stále. Neuveríte aké je ťažké vymyslieť viacero slov v angličtine na Y. Ich tam skutočne veľa nie je. Yeah. /Jéj, mám ďalšie./ Celé to skončilo slovom na S, ktoré mi veľmi rýchlo napadlo, keďže pred nami šla nemenovaná teta závratnou rýchlosťou. Safety car.
The End
A to by sme neboli my, keby sme nezačali festivalovať už skôr. Počas cesty autom sa v rádiu ozvali prvé tóny piesne „Čím to je“ od úžasnej, nadčasovej, popovej skupiny No Name. /Ospravedlňujem sa za nedostatok superlatívnych prívlastkov, no viac mi nenapadlo. Asi mám skutočne obmedzenú slovnú zásobu./ No Name hralo a my sme už škriekali. Niektorí slová vedeli, že Charlie, a iní zase improvizovali, že Rick /to je skratka, ktorú som nedávno nechtiac vymyslel, ale tak keď jedna panva, tak poriadna/. Kto si to má pamätať, veď ty a tvoja sestra, starosta, žily a iné hity v podaní skvelého Igora Timka majú náročné a prekvapivé slovné zvratky. Dosť ale o kreténoch. Podstatné je, že som ladil a nebol som pod tónom, na rozdiel od iných, že Charlie.
Cestou sme si spomenuli aj na Pecositu, ktorá sa z rodinných dôvodov nemohla zúčastniť. V Lovin’ Fun hrali slaďáky, a tak sme dali zahrať aj jej. Teda nie len jej, aj vám. Text esemesky znel: „Sme na ceste za svokrom a frajer sa mi smeje, že počujem brúsenie sekery. Pozdravujeme aj s Charlie Pecositu a všetkých čitateľov fantastickej štvorky. Nick.“ Pravdaže teta Káva vo Fun rádiu esemesku prečítala aj so želaním dobrého konca návštevy. Ďakujeme, pomohlo.
Pomaly sme aj dorazili do Reedovej rodnej malebnej dedinky, ktorú už na prvý pohľad spoznáte podľa veľkej divokej riavy o šírke cca pol metra v tých najširších prietokoch. Reedov tato nás všetkých ponúkol štamprlíkom hruškovice do jednej a v zápätí aj do druhej nohy. Teraz neviem či chcel zohriať nás, či posmeliť seba. Ak oboje, tak sa podarilo. Bo že vraj som sa osmelil aj ja a zmenil farbu z bielej na červenkastú.
Po Charlienom dôraznom napomenutí „neopovážte v tej posteli nič robiť“ sme zaspali. Čo iné nám už ostávalo, keď sme spali pokope v hosťovskej izbe. Bohužiaľ nie na dlho, keďže si Charlie nastavila budík na tretiu hodinu rannú kvôli liekom. /Miestami je tuším závislejšia na liekoch ako ja./ Mal som sto chutí jej povedať niečo veľmi škaredé, ale zdržal som sa. Lieky sú lieky.
Ráno sme začali z ostra. Ranný budíček už o ôsmej hodine rannej cez víkend /cez víkend!/, trojhodinová návšteva Reedovej kaderníčky Renáty a šup šup na Gospelový festival. Kaderníčka Rea je fakt skvelá. Porozprávala nám aj o prvej návšteve Reeda pred cca. štyrmi rokmi. Ako ho však nazvala musím bohužiaľ zamlčať, lebo tichú domácnosť si teraz naozaj nemôžem dovoliť.
Teraz čo to o festivale. Kto teda vystupoval? Na začiatok miestny zbor a zbor z okresného mesta. Za nimi nasledovala skvelá skupina Cukor a Soľ pozostávajúca z manželského páru, kde James Evans je pôvodom z UK a jeho žena Bea je pôvodom zo Slovenska. Mišung riadny a efekt o to lepší. Jamesovi sa dalo odpustiť aj zabúdanie akordov, pretože sme z neho boli všetci na mäkko. Najmä Charlie, ktorá sprvu chcela svoje nohavičky s telefónnym číslom na pódium hodiť. Musel som ju však zastaviť. /James skutočne nevyzeral, že by letel na gaťurky značky Bridget Jonesová./
Ďalšieho interpreta Richarda Čanakyho veľmi opisovať netreba. Stačí pozrieť jeho houmpejdž http://www.richardcanaky.sk/ a jeho poradňu. Do pozornosti dávam otázky ohľadom nečistosti dievčiny, či jeho názor na to, keď je veriaci chlapec gay. „Verím, že Božie milosrdenstvo je nekonečné pre tých, ktorí o to stoja. Váš sex nie je prirodzený. Úd jedného vchádza do análneho otvoru druhého a nehnevaj sa na mňa, toto chce silný žalúdok. Dokonca sa tu ani nestretávajú dva pohlavné orgány.“ Musím ubezpečiť p. Richarda Čanakyho, že pri sexe dvoch mužov sa skutočne nijakým spôsobom nedotknú dva pohlavné orgány. Pretože sú aspoň dva metre od seba. /Ach, ďalší kretén./ A čo sa všeobecne sexu dvoch rovnakých osôb týka, tak fuj, veď to by sa hnusilo asi aj mne. A ešte si to predstavovať, no nechutné Richard, nechutné.
Hviezdou večera boli Bratia Kapucíni so Stanleym. Tí to válali. Perlu na záver hodil Stanley, keď skúsil náboženský vtip. „Najprv mala byť táto pesnička o Mojžišovi a jeho putovaní so židmi po púšti, ale keďže by ma vyhlásili za antisemitu, musel som text zmeniť. Pôvodne bola pesnička o tom, ako Mojžiš so židmi naozaj putoval po púšti, no nevracali sa do zasľúbenej zeme, ale to sa len Mojžiš hanbil židov ukázať v meste.“ No nie je skvelý? Ha ha ha ... ha .. no ďalej.
A to už bol záver festivalu. Neskôr sme dali s brzdami /Reedove kamarátky/ večeru v čínskej reštaurácie. S nimi sa vždy nasmejeme. /To som napísal najmä preto, bo toto určite budú čítať./ Ale skutočne sú vtipné, ehh.
V nedeľu sme podnikli výlet do dedinky Čičmany. Ďalšia krásna maľebná dedinka, kde sme /ako správny blaváci/ obzreli z auta miestny skanzen a v miestnej reštaurácii sme si dali typické slovenské jedlá. Bryndzové halušky a dva krát grilovaného lososa. Mňam. Aj s mliekom. Teda len ja, k tým haluškám. Pôvod grilovaného lososa komentovať nebudem, to nech už obhája harmoniky, teda harmonicky sa stravujúce osoby. /Ako raz povedal Bolek, zelenina zdravá strava, len si musia dávať pozor, aby ich nenapadli mandelinky./
Výlet sme už len v aute zakončili slovnými hrami ako slovná reťaz v nemeckom a anglickom jazyku. Zdokonaľovať sa treba stále. Neuveríte aké je ťažké vymyslieť viacero slov v angličtine na Y. Ich tam skutočne veľa nie je. Yeah. /Jéj, mám ďalšie./ Celé to skončilo slovom na S, ktoré mi veľmi rýchlo napadlo, keďže pred nami šla nemenovaná teta závratnou rýchlosťou. Safety car.
The End
piatok 23. februára 2007
O liste a Charlottinych dňoch
Dostala list. Odložila ho na neskôr. Po chvíli ho otvorila a zbežne prebehla očami. Opäť ho odložila. Na tretí krát poháňaná zvedavosťou ho opäť otvorila a konečne prečítala. Napadali jej rôzne otázky, nevedela ako a odkiaľ to vedia. Ako čítala ďalej, bola viac a viac na pochybách a nevedela, čo si má o tom myslieť, či je vôbec možné, aby niečo také mohlo existovať. A odkiaľ vlastne majú jej adresu? Čítala, premýšľala a stále sa jej niečo nezdalo. Prečo ju niekam pozývajú, ale nič jej nepovedia, prečo je to celé také záhadné a neurčité? Nemôže to byť nejaká čudná sekta posadnutá jej menom? Postupne sa dostala až k heslu celej akcie „Nezdá sa ti, že máš toho dáko veľa?“ a vtedy jej začalo svitať. Keď sa prepracovala až k záveru a vlastnoručnému podpisu „Organizačný výbor“, schmatla obálku s ručne napísanou adresou a spoznala jeho rukopis. Už zostávalo len overiť, či sa nemýli a poslať sms-ku, tak ako sa písalo v liste. A takto sa začalo pátranie po neznámom telefónnom čísle.
Namotali ste sa? Ste napätí ako guma na trencloch? Jaaaaaj cicušky moje, ale toto nie je žiadna telenovela ani Rozamunda Pilčerová, to je život...ten nevymyslíš :-) (koniec reklamného breaku). Ale späť k tomu číslu.
Hneď sa prejavila profesionálna deformácia. Pre neznalých krátke vysvetlenie. Keďže moja práca má heslo „nedôveruj a vždy preveruj“, aplikovala som to aj na uvedenú situáciu a napriek tušeniu, kto za tým celým stojí, som si musela byť na 100% istá. Nebudem snáď posielať sms-ku len tak niekomu. Čo ak to je nejaký úchyl, ktorý sa ma snaží len nalákať a potom ktovie čo sa stane. Áno, správne, pokročilé štádium paranoje a v mojom prípade neliečiteľné.
Takže základná otázka znie: ako najjednoduchšie zistiť niekoho číslo? Zavolať na informácie. Správne. Ale funguje to aj opačne? Samozrejme že NIE. To by bolo moc jednoduché. Nevadí, plán B som mala pripravený v zálohe, aj keď musím uznať, keď tak nad tým spätne uvažujem, nebol práve najlepší a najmúdrejší, ale čo už, aj majster tesár sa raz utne. Som to dnes samé príslovie...alebo porekadlo? To je fuk, pokračujem ďalej. Kde som to vlastne bola? Aha, plán B. Keďže som mala podozrenie, že sú za tým štvorkáči a použili jediné číslo z našej domácnosti, ktoré nepoznám a to Reedovo služobné, ako prvé som zavolala Nickovi. Že akože sa potrebujem Reeda niečo opýtať a blablabla....A tu sa končí plán B, keďže mi na to Nick neskočil a odpálkoval ma s tým, že ho nemá. Ale ja sa len tak nevzdám. Posledný zo série plánov bol síce najriskantnejší, ale aj najlepší. Zavolať rovno na to číslo, počkať kto sa ozve a zavesiť. Poznámka pre amatérov: nie zo svojho mobilu! Hrozí totiž, že si ho tam dotyčná osoba uložila, aby vedela, že toto číslo nemá zdvíhať. Takže najlepšie je si zaobstarať telefónne číslo, ktoré nie je vaše a ani sa často nepoužíva. Bingo. Jedno také doma máme. Ale priznávam, nebol to až tak úplne môj nápad, ale môjho drahého papá. Furt hovorím, že je najlepší :-)
Už som nejaká dlhá a tom sa ešte nedostala k pointe. Takže tu je. Štvorkáči sa pod rúškom vyššie spomenutých záhad rozhodli, urobiť mi narodeninové prekvapenie. Keďže som škemrala kade som chodila a pílila im uši, že už sme dlho neboli tam a ani hentam a už vôbec sme už dlho nerobili hento a tamto, plán bol na svete. Teda aspoň sa domnievam, že to tak bolo, lebo na celý priebeh akcie uvalili také embargo, že som sa normálne aj bála niečo spomenúť alebo spýtať. Aby som to dostatočne vysvetlila, v liste, ktorý som naozaj dostala a popísaná situácia sa naozaj stala, žiadna fikcia :-), bola dôrazná požiadavka, že o CHARLOTTINYCH DŇOCH (ako celú akciu nazvali) nemám pred ani počas termínu konania s nikým (a to akože vážne) hovoriť. Tak som nehovorila a len držala ako hluchý dvere.
Prvá fáza sa začala po návrate do hviezdneho hniezda fantastickej štvorky, keďže ma zmohla choroba na vlastné narodeniny (asi mi tým chce organizmus niečo naznačiť) a musela som sa odparkovať domov a navštíviť rodinného lekára. Mimochodom, naozaj sa u lekára neklope aj keď je prázdna čakáreň? Možno, ale aj tak som zaklopala :-). Lieky pána doktora zaberali, tak som sa vrátila do hlavnej dediny podľa plánu. Prekvapenie v podobe makrobiotických koláčikov, ktoré mám najradšej s papierikmi označujúcimi môj vek, ktorý zas až taký optimistický nie je (a už to bude len horšie) a tromi fľašami dobrého bieleho vína, ktoré mám rada, bolo skvelé. A to som ešte netušila, čo ma čaká ďalej.
O program piatkového poobedia a skorý odchod z práce sa postaralo heslo „Nezdá sa ti, že máš toho dáko veľa v piatok o druhej?“ S obavami a všemožnými scenármi som sa blížila na miesto určenia. Čakám...začínam podozrievať chlapca s kapucňou a telefónom, ktorý na mňa stále čučal. Paranoja, nemal s tým nič spoločné, ale naozaj vyzeral podozrivo. Teda to som si vtedy myslela. Zrazu sa objavil zvyšok štvorky a začal ma presviedčať, že som ich volala a blablabla...Nick stiahol šál z krku a šups mi ho na oči. Len chcem poznamenať, že mi naozaj nevadilo, že som ho mala očiach, ale vôbec mi neladil s oblečením! Škandál! Čo si mohli o mne myslieť ľudia na ulici? „Že hej moja, keď už si dáš na hlavu šál, nech ti aspoň ladí, neeé?“ Ako keby som to počula....ach.
Po ceste naprieč celým centrom mesta sa Nick s Pecositou presvedčili, že mám skutočne pevný stisk a že keď nevidím a povedia mi, že je tam schod a žiadny tam nie je, že zdvihnem nohy ako bocian, lebo keď už mám ten škandál na hlave, tak nechcem mať aj roztrhané alebo špinavé kolená, keby som náhodou zakopla a nestihli by ma z toho vysilenia zachytiť.
Doviedli ma na miesto, kde bolo hrobové ticho a tvrdili, že sme na polícii. Aj keď je málo pravdepodobné, že by bola polícia spolupáchateľom tejto akcie, prepadla ma nervóza. Vyzliekli mi kabát a nechali ma tam len tak stáť! Si to predstavte, som sa cítila ako cvičená opica, ktorú strčili za sklo a všetci jej na to sklo ťukajú a rehocú sa na nej. Fuj. Nepríjemná predstava, nechcem byť opica. Našťastie to bolo presne opačne. Teda nie úplne doslova, ale nie na mňa, ale ja som čučala na obrazy, keďže ma zobrali na výstavu, o ktorej som hovorila už od decembra a ktorú som strašne chcela vidieť. Nakoniec som bola spokojná, aj keď myslím, že na Pecositu sa nedoťahujem ani ja ani akýkoľvek kunsthistorik, keďže v polovici výstavy našla obraz obrazov, vyhlásila bojkot všetkým ostaným a takmer so zatajeným dychom skúmala majstrovské dielo známeho autora (rozumej nudila sa ako pes a civela rovno pred seba a keby tam visel obraz s obesenou mačkou, bolo by jej to asi rovnako jedno). Jedno upozornenie pre návštevníčky/návštevníkov výstav. Opatrne s kabelkami v blízkosti obrazov, pretože tí ujovia čo tam musia celý deň pochodovať, sú na nezáväzné flirtovanie obrazov s kabelkami alergickí.
Po galérii ma čakalo ďalšie prekvapenie, ako ináč so zaviazanými očami neladiacim šálom v podobe skorej večere alebo neskorého obeda v nemenovanej reštaurácii. Precpali sme sa, rozlúčili sa s Pecositou, ktorá išla navštíviť rodnú hrudu a napriek neskorším žalúdočným ťažkostiam, sme sa zvyšok štvorky vybrali na výlet. Ale o tom už snáď inokedy prinesie pútavé čítanie náš interný spravodajca Nick :-)
Heslo „Nezdá sa ti, že toho máš dáko veľa v utorok o pól siedmej?“ posunulo Charlottine dni do druhej polovice. Na dohodnutom mieste s miernym meškaním mi opäť nasadili šál, teraz už môj ladiaci s oblečením :-) a veľkou obchádzkou ma doviedli až do divadla Astorka Korzo 90. Musím len konštatovať, že vybrali skvele a tak vynikajúce predstavenie ako Priateľky som už dávno nevidela. To len potvrdzuje fakt, že máme skutočne skvelé herečky, za ktoré by sa ani Broadway nemusel hanbiť. A teraz naozaj nehovorím o sebe :-)
Celá akcia po piatkovom filme Malá Miss Sunshine (už bez ladiaceho alebo neladiaceho šálu na očiach) vyvrcholila sobotňajšou diskotékou. S Pecositou sme pól dňa pobehovali s ropovodom na hlave (veď musí niekto tomuto štátu zabezpečiť dodávky ropy, keď ich bude zase niekto snažiť sabotovať), nakreslili sme si neodolateľnú tvár, obliekli najlepšie šaty, použili najdrahší parfém a šperky, a hor sa na lov. Okrem štvorky ochudobnenej o Reeda, ktorý nás na cestu posilnil znamenitým nápojom, sa pridala Pecositina kamarátka a April. Ako to už v čisto ženskej zostave chodí, sorry Nickie, pekne sme si poklebetili, zatancovali, navštívili pánske toalety, ale o tom tiež bude čoskoro informovať naša interná spravodajkyňa Pecosita, a s hlbokými úvahami o chlapoch, budúcnosti, našich potrebách a prianiach sme sa vybrali na nočnú prechádzku domov. Nie je nič lepšie ako rýchla chôdza v noci.
Nakoniec už len jedno velikánske ĎAKUJEM štvorkáčom. Skutočne ste FANTASTICKÍ a som strašne rada, že vás mám.
A pre hľadačov pokladov, tu je link na záhadný list.
Namotali ste sa? Ste napätí ako guma na trencloch? Jaaaaaj cicušky moje, ale toto nie je žiadna telenovela ani Rozamunda Pilčerová, to je život...ten nevymyslíš :-) (koniec reklamného breaku). Ale späť k tomu číslu.
Hneď sa prejavila profesionálna deformácia. Pre neznalých krátke vysvetlenie. Keďže moja práca má heslo „nedôveruj a vždy preveruj“, aplikovala som to aj na uvedenú situáciu a napriek tušeniu, kto za tým celým stojí, som si musela byť na 100% istá. Nebudem snáď posielať sms-ku len tak niekomu. Čo ak to je nejaký úchyl, ktorý sa ma snaží len nalákať a potom ktovie čo sa stane. Áno, správne, pokročilé štádium paranoje a v mojom prípade neliečiteľné.
Takže základná otázka znie: ako najjednoduchšie zistiť niekoho číslo? Zavolať na informácie. Správne. Ale funguje to aj opačne? Samozrejme že NIE. To by bolo moc jednoduché. Nevadí, plán B som mala pripravený v zálohe, aj keď musím uznať, keď tak nad tým spätne uvažujem, nebol práve najlepší a najmúdrejší, ale čo už, aj majster tesár sa raz utne. Som to dnes samé príslovie...alebo porekadlo? To je fuk, pokračujem ďalej. Kde som to vlastne bola? Aha, plán B. Keďže som mala podozrenie, že sú za tým štvorkáči a použili jediné číslo z našej domácnosti, ktoré nepoznám a to Reedovo služobné, ako prvé som zavolala Nickovi. Že akože sa potrebujem Reeda niečo opýtať a blablabla....A tu sa končí plán B, keďže mi na to Nick neskočil a odpálkoval ma s tým, že ho nemá. Ale ja sa len tak nevzdám. Posledný zo série plánov bol síce najriskantnejší, ale aj najlepší. Zavolať rovno na to číslo, počkať kto sa ozve a zavesiť. Poznámka pre amatérov: nie zo svojho mobilu! Hrozí totiž, že si ho tam dotyčná osoba uložila, aby vedela, že toto číslo nemá zdvíhať. Takže najlepšie je si zaobstarať telefónne číslo, ktoré nie je vaše a ani sa často nepoužíva. Bingo. Jedno také doma máme. Ale priznávam, nebol to až tak úplne môj nápad, ale môjho drahého papá. Furt hovorím, že je najlepší :-)
Už som nejaká dlhá a tom sa ešte nedostala k pointe. Takže tu je. Štvorkáči sa pod rúškom vyššie spomenutých záhad rozhodli, urobiť mi narodeninové prekvapenie. Keďže som škemrala kade som chodila a pílila im uši, že už sme dlho neboli tam a ani hentam a už vôbec sme už dlho nerobili hento a tamto, plán bol na svete. Teda aspoň sa domnievam, že to tak bolo, lebo na celý priebeh akcie uvalili také embargo, že som sa normálne aj bála niečo spomenúť alebo spýtať. Aby som to dostatočne vysvetlila, v liste, ktorý som naozaj dostala a popísaná situácia sa naozaj stala, žiadna fikcia :-), bola dôrazná požiadavka, že o CHARLOTTINYCH DŇOCH (ako celú akciu nazvali) nemám pred ani počas termínu konania s nikým (a to akože vážne) hovoriť. Tak som nehovorila a len držala ako hluchý dvere.
Prvá fáza sa začala po návrate do hviezdneho hniezda fantastickej štvorky, keďže ma zmohla choroba na vlastné narodeniny (asi mi tým chce organizmus niečo naznačiť) a musela som sa odparkovať domov a navštíviť rodinného lekára. Mimochodom, naozaj sa u lekára neklope aj keď je prázdna čakáreň? Možno, ale aj tak som zaklopala :-). Lieky pána doktora zaberali, tak som sa vrátila do hlavnej dediny podľa plánu. Prekvapenie v podobe makrobiotických koláčikov, ktoré mám najradšej s papierikmi označujúcimi môj vek, ktorý zas až taký optimistický nie je (a už to bude len horšie) a tromi fľašami dobrého bieleho vína, ktoré mám rada, bolo skvelé. A to som ešte netušila, čo ma čaká ďalej.
O program piatkového poobedia a skorý odchod z práce sa postaralo heslo „Nezdá sa ti, že máš toho dáko veľa v piatok o druhej?“ S obavami a všemožnými scenármi som sa blížila na miesto určenia. Čakám...začínam podozrievať chlapca s kapucňou a telefónom, ktorý na mňa stále čučal. Paranoja, nemal s tým nič spoločné, ale naozaj vyzeral podozrivo. Teda to som si vtedy myslela. Zrazu sa objavil zvyšok štvorky a začal ma presviedčať, že som ich volala a blablabla...Nick stiahol šál z krku a šups mi ho na oči. Len chcem poznamenať, že mi naozaj nevadilo, že som ho mala očiach, ale vôbec mi neladil s oblečením! Škandál! Čo si mohli o mne myslieť ľudia na ulici? „Že hej moja, keď už si dáš na hlavu šál, nech ti aspoň ladí, neeé?“ Ako keby som to počula....ach.
Po ceste naprieč celým centrom mesta sa Nick s Pecositou presvedčili, že mám skutočne pevný stisk a že keď nevidím a povedia mi, že je tam schod a žiadny tam nie je, že zdvihnem nohy ako bocian, lebo keď už mám ten škandál na hlave, tak nechcem mať aj roztrhané alebo špinavé kolená, keby som náhodou zakopla a nestihli by ma z toho vysilenia zachytiť.
Doviedli ma na miesto, kde bolo hrobové ticho a tvrdili, že sme na polícii. Aj keď je málo pravdepodobné, že by bola polícia spolupáchateľom tejto akcie, prepadla ma nervóza. Vyzliekli mi kabát a nechali ma tam len tak stáť! Si to predstavte, som sa cítila ako cvičená opica, ktorú strčili za sklo a všetci jej na to sklo ťukajú a rehocú sa na nej. Fuj. Nepríjemná predstava, nechcem byť opica. Našťastie to bolo presne opačne. Teda nie úplne doslova, ale nie na mňa, ale ja som čučala na obrazy, keďže ma zobrali na výstavu, o ktorej som hovorila už od decembra a ktorú som strašne chcela vidieť. Nakoniec som bola spokojná, aj keď myslím, že na Pecositu sa nedoťahujem ani ja ani akýkoľvek kunsthistorik, keďže v polovici výstavy našla obraz obrazov, vyhlásila bojkot všetkým ostaným a takmer so zatajeným dychom skúmala majstrovské dielo známeho autora (rozumej nudila sa ako pes a civela rovno pred seba a keby tam visel obraz s obesenou mačkou, bolo by jej to asi rovnako jedno). Jedno upozornenie pre návštevníčky/návštevníkov výstav. Opatrne s kabelkami v blízkosti obrazov, pretože tí ujovia čo tam musia celý deň pochodovať, sú na nezáväzné flirtovanie obrazov s kabelkami alergickí.
Po galérii ma čakalo ďalšie prekvapenie, ako ináč so zaviazanými očami neladiacim šálom v podobe skorej večere alebo neskorého obeda v nemenovanej reštaurácii. Precpali sme sa, rozlúčili sa s Pecositou, ktorá išla navštíviť rodnú hrudu a napriek neskorším žalúdočným ťažkostiam, sme sa zvyšok štvorky vybrali na výlet. Ale o tom už snáď inokedy prinesie pútavé čítanie náš interný spravodajca Nick :-)
Heslo „Nezdá sa ti, že toho máš dáko veľa v utorok o pól siedmej?“ posunulo Charlottine dni do druhej polovice. Na dohodnutom mieste s miernym meškaním mi opäť nasadili šál, teraz už môj ladiaci s oblečením :-) a veľkou obchádzkou ma doviedli až do divadla Astorka Korzo 90. Musím len konštatovať, že vybrali skvele a tak vynikajúce predstavenie ako Priateľky som už dávno nevidela. To len potvrdzuje fakt, že máme skutočne skvelé herečky, za ktoré by sa ani Broadway nemusel hanbiť. A teraz naozaj nehovorím o sebe :-)
Celá akcia po piatkovom filme Malá Miss Sunshine (už bez ladiaceho alebo neladiaceho šálu na očiach) vyvrcholila sobotňajšou diskotékou. S Pecositou sme pól dňa pobehovali s ropovodom na hlave (veď musí niekto tomuto štátu zabezpečiť dodávky ropy, keď ich bude zase niekto snažiť sabotovať), nakreslili sme si neodolateľnú tvár, obliekli najlepšie šaty, použili najdrahší parfém a šperky, a hor sa na lov. Okrem štvorky ochudobnenej o Reeda, ktorý nás na cestu posilnil znamenitým nápojom, sa pridala Pecositina kamarátka a April. Ako to už v čisto ženskej zostave chodí, sorry Nickie, pekne sme si poklebetili, zatancovali, navštívili pánske toalety, ale o tom tiež bude čoskoro informovať naša interná spravodajkyňa Pecosita, a s hlbokými úvahami o chlapoch, budúcnosti, našich potrebách a prianiach sme sa vybrali na nočnú prechádzku domov. Nie je nič lepšie ako rýchla chôdza v noci.
Nakoniec už len jedno velikánske ĎAKUJEM štvorkáčom. Skutočne ste FANTASTICKÍ a som strašne rada, že vás mám.
A pre hľadačov pokladov, tu je link na záhadný list.
sobota 17. februára 2007
Kurvafix!
Ako ti môžem len povedať, že mi chýbaš? Možno som potreboval práve pre toto byť sám. Každý deň v jednom kole, zabúdam... alebo skôr chcem zabudnúť. Teraz, keď už začalo všetko vychádzať... Tak rád by som niekoho obvinil. Seba? Teba? Boha? Neviem...
Začalo sa to takto pred rokom. Keď som šiel na obed, zavolal mi lekár, ktorý ťa operoval a slová, ktoré prichádzali zo slúchadla, išli absolútne mimo mňa. Zastrčil som telefón späť do nohavíc a dobehol kolegov. Dokonca som s nimi šiel do reštaurácie a objednal si jedlo. Nedokázal som to však zjesť. V práci som povedal, že musím ísť domov. Prišiel som na byt a strašne som plakal. Povedal som si, že to bolo prvý a poslednýkrát. To isté som si povedal po pár mesiacoch na pohrebe, a to isté si hovorím teraz.
Tak rád by som ti povedal, že som našiel niekoho, keď už som nedúfal... Tak strašne rád by som ťa videl použiť tie lyže, čo ti ocino kúpil pod stromček. Tak strašne rád by som zase robil fotky, na ktorých budeme všetci štyria.
Nedá sa...
O tom, že niekoho mám, ocinovi radšej nehovorím. Táto téma je tabu, zdá sa. Keby si tak bola tu, bolo by to iné. Lyže ocino predal pred pár týždňami. Už sa na ne nedokázal pozerať. A fotky sme nerobili odvtedy, ako sme sa poslednýkrát odfotili v nemocnici. Bola si chudá na kosť a my sme volali tete Viere, aby ti priniesli tvarohovú štrúdľu, lebo...
A potom už len morfium, úteky z krutej reality, Magnólia a viac ťa niet.
Kurvafix!
Začalo sa to takto pred rokom. Keď som šiel na obed, zavolal mi lekár, ktorý ťa operoval a slová, ktoré prichádzali zo slúchadla, išli absolútne mimo mňa. Zastrčil som telefón späť do nohavíc a dobehol kolegov. Dokonca som s nimi šiel do reštaurácie a objednal si jedlo. Nedokázal som to však zjesť. V práci som povedal, že musím ísť domov. Prišiel som na byt a strašne som plakal. Povedal som si, že to bolo prvý a poslednýkrát. To isté som si povedal po pár mesiacoch na pohrebe, a to isté si hovorím teraz.
Tak rád by som ti povedal, že som našiel niekoho, keď už som nedúfal... Tak strašne rád by som ťa videl použiť tie lyže, čo ti ocino kúpil pod stromček. Tak strašne rád by som zase robil fotky, na ktorých budeme všetci štyria.
Nedá sa...
O tom, že niekoho mám, ocinovi radšej nehovorím. Táto téma je tabu, zdá sa. Keby si tak bola tu, bolo by to iné. Lyže ocino predal pred pár týždňami. Už sa na ne nedokázal pozerať. A fotky sme nerobili odvtedy, ako sme sa poslednýkrát odfotili v nemocnici. Bola si chudá na kosť a my sme volali tete Viere, aby ti priniesli tvarohovú štrúdľu, lebo...
A potom už len morfium, úteky z krutej reality, Magnólia a viac ťa niet.
Kurvafix!
streda 14. februára 2007
Valentínsky...
Chcela som dnes niečo napísať. Možno preto, že je po štyroch rokoch prvý Valentín, čo som single.
Reed a Nick sa vyjadrili: "žiadne darčeky, ľúbime sa aj bez komerčného sviatku." Áno, ľúbime, ale ja napriek tomu, že nemám rada ružovú a červené mám rada len gauče, koberčeky a iné textilné doplnky interiéru, využívam každú príležitosť urobiť radosť tým, na ktorých mi záleží, nejakou pitominkou blbovinkou. Viem, že to sa dá aj bez nejakého sviatku, ale fakt si neviem predstaviť, ako by na mňa zvyšok štvorky pozeral, keby som im len tak, napríklad 3. marca priniesla kamienky, na ktorých by boli nakreslené štvorlístky, alebo srdiečka.
Ale aby som sa nezamotkala, tak rovno k veci, resp. návrat na začiatok tohoto postu:
Chcela som dnes niečo napísať. Ale niekto to už napísal za mňa. Tak ak by niekto nebodaj mal chuť zistiť, ako to vidím, tak asi nejako TAKTO. Len s niekoľkými drobnými rozdielmi.
Nie som dieťa z rozvedenej rodiny, ale naopak, som z rodiny relatívne dobre fungujúcej a šťastnej. Naši sú spolu už vyše 24 rokov a napriek rôznym problémom, ktoré boli, sú a asi aj budú, napriek všetkým možným fázam životnej a vzťahovej sínusoidy, sú šťastní. Problémy prekonali spolu. Podržali sa, keď bolo treba. Možno nezažívajú denno denne nejaké dobrodružstvá, možno aj ich niekedy premôže stereotyp, ale ešte stále z nich cítim lásku. Už sa síce necmukajú každú chvíľku, niekedy sa porafajú pre hovadiny, ale tú lásku vidno voľným okom. Je v povetrí pri spoločných raňajkách, pri doťahovačkách, vtedy, keď sa tešia na spoločný výlet do Paríža, alebo niekam inam, a aj pri tých minihádkach.
A čo som tým vlastne chcela povedať je toto: Ako mám ja sakra normálne fungovať v tomto svete, keď mám doma takýto model?
pondelok 12. februára 2007
Súťažná otázka číslo 9
Tak a je to tu. Máme tu poslednú a to deviatu súťažnú otázku našej skvelej fantastickej súťaže o večeru s fantastickou štvorkou. Ja osobne som o tom vždy sníval, a teda poviem pravdu, je to zážitok taká večera. Škoda že túto súťaž nemôžem vyhrať ja.
Ako som tak rozmýšľal /eeehm/, tak sprvu som myslel, že dám otázku ohľadom mena môjho najObľúbenejšieho politika. Ale keďže nemôžem toho Gaburu pchať všade, tak som vymyslel otázku ohľadom toho, po čom som tak aj s Charlie pokukoval v električke. No ani to nemôžem dať, bo myslím, že tie sýkorky by mi u Reeda neprešli /heh/.
A tak som vymyslel niečo síce jednoduché, ale tak záverečné kolo zložité byť nemôže. Súťažná otázka teda znie:
Aký je najobľúbenejší Nickov šport?
Odpovede zasielajte na staro známu adresu fantasticka.stvorka@gmail.com aj s posledným vystrihnutým kupónom. Dúfam že máte všetky! Vyhodnotenie sa blíži a výhra tiež. Tešíme sa na vaše kreatívne odpovede. A tej kreativity je dosť. Vo vyhodnotení tie najlepšie určite spomenieme.
P.S.: Už čoskoro bude spustená naša úžasná webcamera, takisto aj čoskoro zodpovieme vaše otázky /toto som musel dodať pre netrpezlivcov ako karaska, ktorú týmto pozdravujeme/.
Ako som tak rozmýšľal /eeehm/, tak sprvu som myslel, že dám otázku ohľadom mena môjho najObľúbenejšieho politika. Ale keďže nemôžem toho Gaburu pchať všade, tak som vymyslel otázku ohľadom toho, po čom som tak aj s Charlie pokukoval v električke. No ani to nemôžem dať, bo myslím, že tie sýkorky by mi u Reeda neprešli /heh/.
A tak som vymyslel niečo síce jednoduché, ale tak záverečné kolo zložité byť nemôže. Súťažná otázka teda znie:
Aký je najobľúbenejší Nickov šport?
Odpovede zasielajte na staro známu adresu fantasticka.stvorka@gmail.com aj s posledným vystrihnutým kupónom. Dúfam že máte všetky! Vyhodnotenie sa blíži a výhra tiež. Tešíme sa na vaše kreatívne odpovede. A tej kreativity je dosť. Vo vyhodnotení tie najlepšie určite spomenieme.
P.S.: Už čoskoro bude spustená naša úžasná webcamera, takisto aj čoskoro zodpovieme vaše otázky /toto som musel dodať pre netrpezlivcov ako karaska, ktorú týmto pozdravujeme/.
nedeľa 11. februára 2007
Stav pohotovosti
Neviem, či sme to už niekedy spomínali, ale začali sme s Reedom a Nickom chodiť na tanečnú. Na základe konkurzu podľa bližšie neurčených pravidiel, výberových kritérií a poroty, bol za môjho tanečného partnera vybraný Nick. Po mesiaci pravidelných návštev na hodinách štandarných, latinskoamerických a našich vlastných štýlov tancov sa ukázalo, že sme nádejné hviezdy pokračovania Let’s dance. Naozaj.
Zápletka a kríza prišla minulý týždeň, keď ma môj najdrahší tanečný partner informoval o tom, že budúci týždeň nemôže, lebo jeho kolega robí oslavu narodenín. Za normálnych okolností by ma to potešilo, veď Vodnári sú skvelí ľudia, ale toto... On dal jednoducho prednosť nejakej oslave predo mnou! Neuveriteľné.
A preto som sa rozhodla, že ho vymením. Týmto oficiálne vyhlasujem výberové konanie na môjho nového tanečného partnera. Záujemcovia hláste sa mailom na adresu f4.charlotte@gmail.com. Skúšobné kolo sa uskutoční v stredu o 20.00 hod. Okrem možnosti si so mnou zatancovať, čo vôbec nie je na zahodenie, budete môcť doma machrovať, že konečne viete tancovať :)
Zápletka a kríza prišla minulý týždeň, keď ma môj najdrahší tanečný partner informoval o tom, že budúci týždeň nemôže, lebo jeho kolega robí oslavu narodenín. Za normálnych okolností by ma to potešilo, veď Vodnári sú skvelí ľudia, ale toto... On dal jednoducho prednosť nejakej oslave predo mnou! Neuveriteľné.
A preto som sa rozhodla, že ho vymením. Týmto oficiálne vyhlasujem výberové konanie na môjho nového tanečného partnera. Záujemcovia hláste sa mailom na adresu f4.charlotte@gmail.com. Skúšobné kolo sa uskutoční v stredu o 20.00 hod. Okrem možnosti si so mnou zatancovať, čo vôbec nie je na zahodenie, budete môcť doma machrovať, že konečne viete tancovať :)
štvrtok 8. februára 2007
Raňajky. 20 rokov. Mizivý úspech. Šuch!
Slovné hračky hýbu svetom. Nerozumiem.
- Prechod alebo priechod?
- Podľa toho koho a kam.
- Čo tak mňa a teba? Odtiaľ sem...
Dáme si fruštuk. Jedával som ho už ako decko. Starkin fruštuk chutil lepšie ako raňajky. Po nočnom čakaní na ježka pijúceho pravé mlieko (to je také, ktoré starká vždy doniesla v sklenenej fľaši so širokým hrdlom) z plytkej misky na podstienke bol fruštuk niečo, čo „made my day“ – i keď vtedy som hovoril, že „je to jednoducho špica“. It made my day. Bolo to špica.
Vyberám si špicu!
20 rokov neskôr pátrame po tom, čo je rýchlo. Obi sa vydala po ročnej známosti. Rýchlo? Tea porodila ako 20-ročná. Rýchlo? ORP rozmýšľajú po pár mesiacoch o spoločnom bývaní. Rýchlo? (ORP?) Tempo je vec subjektívna. Niekto to rád horúce a niekto zase... a tak.
Aká je šanca na úspech? Vnímame úspech každý inak? Úspech je ako bod na dlhej úsečke (nie priamke, lebo tá nemá konce alebo začiatky, či aspoň z každého po jednom). Dôležité je štádium nasledujúce po bode úspechu než úspech samotný. Jasné, že bez úspechu niet štádia, bez bodu niet obdobia, ale... ale úspech je mizivý, post-úspešné štádium trvalé (alebo minimálne prechodné – po ďalší bod na úsečke, nech už je akýkoľvek). Šanca na úspech je priamoúmerná miere snaženia a šťastia. „Jeho život striedal úspech za úspechom.“ Úsečka plná bodov, ktorým predchádzala veľká miera snaženia, kopec vydanej energie? Úspech je mizivý, prenesie sa do post-úspešného obdobia. Úspech je okay, ak je cieľom štádium, ktoré príde po ňom. Úspech pre úspech vyčerpáva.
Osobne dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia, že je lepšie, kúpiť si dobrý foťák miesto super-bomba-špica-mastného aparátu, ak nie som expert fotograf tak isto, ako mi netreba miliónové auto, ak ním jazdím do práce, k rodinke na víkend a občas na služobku – uspokojiť sa s tým, čo je dobré pre mňa, nie s tým, čo je dobré pre iných (a v mojich očiach príliš, až moc, too much).
Vo vzťahoch to neplatí! Či?
Pri veciach inklinujeme k orientácii podľa cudzích hodnôt, podľa cudzej „hitparády dobrosti“. Vo vzťahoch hľadáme vždy to, čo sadne najlepšie nám. Vo vzťahoch sa vždy riadime len tým, čo je dobré pre nás. Uspokojiť sa s „menej“ by znamenalo týrať sa, a „viac“ vlastne nejestvuje, lebo všetci chceme to najlepšie, keď sa na vzťažníka pozrieme z nášho uhla pohľadu.
Úprimne, koľkí sme si už povedali, že ten či tá je pre nás pridobrý alebo pridobrá? Ko-ko-ti-na! V skutočnosti sme našli nejakú závadu, a keďže je absolútne neodstrániteľná, vraciame tovar a... a po určitom čase sa s malou dušičkou opäť vyberieme na nákupy dúfajúc, že možno bude výpredaj alebo nám aspoň padne do oka niečo, za čo sme ochotní zaplatiť ho-ci-čo! A keď sa nám tovar zapáči, boduje v našej hitparáde a priečky iných máme v paži.
„Prioritäten setzen,“ sagt man.
1) ľudia, na ktorých mi záleží a im tiež, a človek, ktorého milujem a je to obojstranné
2) práca, ktorá baví a vypláca sa, ale na druhej strane neukráti na voľnom čase
3) strecha nad hlavou za výsostne individuálnych podmienok
Evaluation folgt.
Ad 1) CHECK
Ad 2) CHECK
Ad 3) IN PROGRESS (more or less CHECK)
Gimme five! Gimme šuch!
Dnes v noci sa vrátim domov. Šuch. Už budeš spať. Šuch. V našej izbe. Šuch. V našej posteli. Šuch. Takto sa k tebe šuchnem. ŠUCH!
- Prechod alebo priechod?
- Podľa toho koho a kam.
- Čo tak mňa a teba? Odtiaľ sem...
Dáme si fruštuk. Jedával som ho už ako decko. Starkin fruštuk chutil lepšie ako raňajky. Po nočnom čakaní na ježka pijúceho pravé mlieko (to je také, ktoré starká vždy doniesla v sklenenej fľaši so širokým hrdlom) z plytkej misky na podstienke bol fruštuk niečo, čo „made my day“ – i keď vtedy som hovoril, že „je to jednoducho špica“. It made my day. Bolo to špica.
Vyberám si špicu!
20 rokov neskôr pátrame po tom, čo je rýchlo. Obi sa vydala po ročnej známosti. Rýchlo? Tea porodila ako 20-ročná. Rýchlo? ORP rozmýšľajú po pár mesiacoch o spoločnom bývaní. Rýchlo? (ORP?) Tempo je vec subjektívna. Niekto to rád horúce a niekto zase... a tak.
Aká je šanca na úspech? Vnímame úspech každý inak? Úspech je ako bod na dlhej úsečke (nie priamke, lebo tá nemá konce alebo začiatky, či aspoň z každého po jednom). Dôležité je štádium nasledujúce po bode úspechu než úspech samotný. Jasné, že bez úspechu niet štádia, bez bodu niet obdobia, ale... ale úspech je mizivý, post-úspešné štádium trvalé (alebo minimálne prechodné – po ďalší bod na úsečke, nech už je akýkoľvek). Šanca na úspech je priamoúmerná miere snaženia a šťastia. „Jeho život striedal úspech za úspechom.“ Úsečka plná bodov, ktorým predchádzala veľká miera snaženia, kopec vydanej energie? Úspech je mizivý, prenesie sa do post-úspešného obdobia. Úspech je okay, ak je cieľom štádium, ktoré príde po ňom. Úspech pre úspech vyčerpáva.
Osobne dávam za pravdu tým, ktorí tvrdia, že je lepšie, kúpiť si dobrý foťák miesto super-bomba-špica-mastného aparátu, ak nie som expert fotograf tak isto, ako mi netreba miliónové auto, ak ním jazdím do práce, k rodinke na víkend a občas na služobku – uspokojiť sa s tým, čo je dobré pre mňa, nie s tým, čo je dobré pre iných (a v mojich očiach príliš, až moc, too much).
Vo vzťahoch to neplatí! Či?
Pri veciach inklinujeme k orientácii podľa cudzích hodnôt, podľa cudzej „hitparády dobrosti“. Vo vzťahoch hľadáme vždy to, čo sadne najlepšie nám. Vo vzťahoch sa vždy riadime len tým, čo je dobré pre nás. Uspokojiť sa s „menej“ by znamenalo týrať sa, a „viac“ vlastne nejestvuje, lebo všetci chceme to najlepšie, keď sa na vzťažníka pozrieme z nášho uhla pohľadu.
Úprimne, koľkí sme si už povedali, že ten či tá je pre nás pridobrý alebo pridobrá? Ko-ko-ti-na! V skutočnosti sme našli nejakú závadu, a keďže je absolútne neodstrániteľná, vraciame tovar a... a po určitom čase sa s malou dušičkou opäť vyberieme na nákupy dúfajúc, že možno bude výpredaj alebo nám aspoň padne do oka niečo, za čo sme ochotní zaplatiť ho-ci-čo! A keď sa nám tovar zapáči, boduje v našej hitparáde a priečky iných máme v paži.
„Prioritäten setzen,“ sagt man.
1) ľudia, na ktorých mi záleží a im tiež, a človek, ktorého milujem a je to obojstranné
2) práca, ktorá baví a vypláca sa, ale na druhej strane neukráti na voľnom čase
3) strecha nad hlavou za výsostne individuálnych podmienok
Evaluation folgt.
Ad 1) CHECK
Ad 2) CHECK
Ad 3) IN PROGRESS (more or less CHECK)
Gimme five! Gimme šuch!
Dnes v noci sa vrátim domov. Šuch. Už budeš spať. Šuch. V našej izbe. Šuch. V našej posteli. Šuch. Takto sa k tebe šuchnem. ŠUCH!
streda 7. februára 2007
Len pár ťukov
Aby sme nevyzerali, že tu na to kašleme (lebo nekašleme a máme vás radi), tak vás všetkých srdečne zdravím, posielam pusinky na líčka a čelíčka a pripájam (tak ako niekedy zvyknem) pár nesúrodých blabla a závažných otázok z mojej strany, keďže som bola zrušená, že ich nemôžem dávať do Teraz o tom vašom, lebo to by nebolo o vašom, ale o mojom (onom, tomto, veď viete).
- Reed odletel. Nie je z neho lastovička, ani iný vták (alebo, že by áno?) ale jednoducho nasadol do lietadla, Jacka zaparkoval ešte predtým nevedno kde a odletel. Fuč, preč, snáď sú to aspoň teplé krajiny (no dobre, tak viem, kam išiel, ale takto to znelo lepšie).
- Ja aj Charlottka sme skončili naše posledné skúškové obdobie. Vcelku úspešne. Prídite nás vystískať a gratulovať. Pripili sme si niekoľkokrát pri rôznych príležitostiach (ale pripijeme si aj s vami a rady). Len teraz, do prdky, mám akože začať písať diplomovku? A nemohla by som radšej román? Beletria je mi srdcu blížšia. Nečitateľné by bude jedno aj druhé, tak je to hádam jedno, nie?
- Nick je v poriadku.
- Oné, vraj už nie som taká vtipná, ako zvyčajne, takže ak chcete niečo vtipné, čítajte, prosím, Shanti. Šantí si veľmo sympatične, má štýl a nie je taká grogy a umrnčaná ako ja v poslednom čase.
- K narodeninám si prosím, aby prišla Matilda a spol. bývať do hlavnej dzedziny, lebo vie pomenovať veci pravými menami a lebo ju mám rada. Vopred ďakujem za kladné vybavenie mojej žiadosti.
- Privrela som si ukazovák ľavej ruky medzi dvere (ehm, ťažké, bezpečnostné, naše). Bežala som vtedy na poslednú skúšku, ale dvere boli aj tak rýchlejšie ako ja. Zahrešila som na celý barák, sa čudujem, že ma ešte neprišli deportovať nejakí uniformovaní fešáci na podnet susedy zvanej Strašidlo. Odvtedy je prštek modrý. Ide mi k očiam. Na druhý deň som si v robote na hlavu stiahla kvetináč so zdochnutou kvetinou. Tak mi teraz povedzte, som lemra, alebo mám len blbé obdobie? A ešte: prečo všetky izbové kvety v mojej prítomnosti dochnú?
- Včera som sa dohodla s mojou milou krásnou kamarátkou a spoluštudentkou B., že pôjdeme na kávu. O pol šiestej. Po práci. Len my dve. Vrátila som sa domov okolo druhej v noci taxíkom, do ktorého ma strčil Iggy. Hm, zaujímavé.
- V podniku, ktorý sa volá Verdict, sme založili knihu pochvál, pretože takú tam ešte nemali. Bol to síce len taký blokový lístok s logom akýchsi cigariet, ale myslím, že mal štýl. Iggy ako budúci guru v oblasti promotion ho aj ozdobil akýmsi výtvarným prudko umeleckým výtvorom. Po tavernovej skúsenosti s obsluhou môžem teda konštatovať: Grécka taverna nie, Verdict áno. Zdravím milú pani čašníčku.
- Nie je červený latex náhodou out? (V tomto druhu módy sa nevyznám, som slušáčka predsa).
- Na obed som mala strašne prekorenenú polievku. Pár súst stačilo na to, aby som potom vôbec necítila chuť druhého chodu. Uhm, to možno bolo účelom a tí, čo si polievku nedali, mali smolu a pocítili.
- Môj kolega, keď ho niekto naštve, mi cez msnko píše vety, v ktorých používa slová ako hovienko a kakanička. Znamená to, že je prepracovaný?
- Zdá sa mi to, alebo je hlas Very Wisterovej iritujúci a rušivý? To mám akože preladiť? Ale ja inak vôbec nie som neurotická.
- Na moste každý deň (ale v inú hodinu) stretnem toho istého chlapa. Je tak okolo dvoch metrov vysoký, má tmavé vlasy, úžasné pery, trošku väčší nos a veľké hnedé oči. Buď sa stretneme uprostred mosta, alebo ho predbieham. Mám halucinácie? Alebo mi už vážne zadrbkáva? Alebo myslíte, že to je náhoda? Alebo ma sleduje? Alebo je to osud, ktorý mi chce niečo naznačiť?
- Web cam bude. Jedného pekného dňa sa jej dočkáte. Asi...
- Jedného ešte krajšieho dňa sa dočkáte aj odpovedí na otázky v rubrike Teraz o tom vašom. Aspoň budeme mať ďalší dôvod sa opiť. Takže, milá Karaska: Neboj, zasadneme. Len furt čakáme, kedy nás dojdeš navštíviť a ty nič. Ts!
- Charlie nám poslala niečo úžasné. Niečo, s čím sa musím podeliť aj s vami. Niečo, čo spraví tento blog ešte krajším, viac sexi a odsuňte klávesnice, aby ste ich nezaslintali a...jednoducho: ENJOY!
pondelok 5. februára 2007
Grécka taverna alebo Ako to vyzerať nemá
Konečne sa nám podarilo zmanažovať ďalšiu návštevu Matildy a jej Šťastia v našej skromnej zábavnej domácnosti. Dorazila v piatok, klasicky som ju vyzdvihla na stanici. Škoda, že tam vtedy nebola tá úžasná prehliadka našich nových nádejných modeliek v spodnej bielizni s kožušinami. Mohla som si hodiť pár zhnitých paradajok. Ak boli tie kožušiny umelé, tak beriem späť. Ale o tom som vážne nechcela.
S Reedom a Nickom sme sa dohodli, že kým príde Malitdino Šťastie, zájdeme sa spolu napapkať do novej Gréckej taverny. Stránku má fajn, jedálny lístok vyzerá lákavo dokonca aj pre zrnkopapačov. tento krát len pre Reeda, keďže Charlie odišla do teplých krajín, ehm, pardon, k rodičom na víkend. Reed meškal, tak sme si zatiaľ dali pár koliesok okolo Dulovho námestia, tavernu sme nenašli, čo svedčí o to, že sme všetci dosť dezorientovaní, pretože keď Reed konečne dorazil, zbadal ju na prvý šup. Ceduľa svietila tak, že len slepí by ju nevideli. Darmo, podaktorí z nás majú celkom vysoké dioptrie. Tým myslím seba, samozrejme.
Vkráčali sme dnu. Interiér je celkom milý, biele steny, kockované obrusy. Pri dverách nás privítal očividne Grék s typickým profilom, začínajúcou plešinkou a šarmom, že by ho mohol rozdávať na kilá. Po anglicky sa spýtal, či sme fajčiari, alebo nefajčiari a zaviedol nás ku stolu. Dovtedy bol dojem dobrý. Interiér bol veselý, hudba grécka. Katastrofa začala až neskôr.
Prišiel chalanisko odetý veľmi štýlovo. Na stôl nám prestrel papier, čím ten fešný kockovaný obrus prikryl, rozdal nám jedálne lístky hrubé ako Biblia s tým, že nám k nemu ide dať inštruktáž, tá bola stručná a nezrozumiteľná. Čiže sme nechápali, ale hneď sme pochopili, keď prišla vychrtlá blond slečna. (Viď foto. Druhá fotka odvrchu, slečna druhá sprava). Matilda aj Reed sa snažili objednať si niečo bezmäsité a zistili sme, že z hrubého jedálnička kuchyňa oplýva možno piatimi jedlami. Na to sme prišli systémom pokus-omyl, keďže každé jedlo, ktoré si niekto z nás vybral zjavne v ponuke dňa nebolo. Úžasné. A „milá“ blond slečna dokonca ani nevedela, čo dané exotické jedlo, ktoré náhodou aj majú, obsahuje. Reed si dovolil mať neuveriteľne opovážlivú požiadavku a spýtal sa, na čom sú vyprážané cukety. Tak to už bolo na slečnu priveľa, prevrátila očami, a na otázku, či by to mohla zistiť odpovedala: „ No, ak sa mi to podarí...“ A so skysnutým ksichtom odpochodovala zisťovať.
Mysleli sme, že už bude všetko v poriadku. Jedlo bolo naozaj dobré, to treba uznať, ja keď porcie boli takpovediac skromnejšie. A tak sme si pochutnávali a na slečnu pomaly zabúdali. Tá sa nám však pripomenula, najprv keď prišla obslúžiť hostí sediacich za nami. Pani sa jej spýtala, či by jej mohla odporučiť niečo bez mäsa a bez cibule a cesnaku. Na to jej slečna dosť podráždeným hlasom odpovedala: „To si prečítajte, čo v tom je. Ja to nevarím.“ Nevieme, či má slečna jazykovú bariéru v komunikácií s kuchármi, alebo má nejakú inú bariéru, ale toto bolo fakt silné kafe. Zaklincovala to celé tým, keď sa dovalila po taniere. Reed ešte chrumkal svoj šalátik, keď mu zazvonil telefón. Videl, že slečna hrabe taniere ako po rodičoch, a tak si ten svoj chránil rukou a snažil sa počuť, čo mu hovorí kolega, s ktorým sa mal neskôr stretnúť. V tom milá slečna zhrabla pohúžvaný obrúsok, do ktorého Reed zamochlal aj použitý lístok z MHD (a teraz si to predstavte v spomalenom zábere) a elegantným nezastaviteľným oblúkom tento nehygienický zhúžvanec hodila Reedovi do poloplného taniera. Reedovi sa v očiach zjavilo zhrozenie, ale stále sa snažil komunikovať s kolegom. Pravdepodobne premýšľal, či má ešte chuť vôbec niečo zjesť, alebo rovno slečnu zavraždiť. Slečna uvedomiac si, čo vyviedla sa obrátila na Nicka s logickou otázkou: „Čo mám teraz robiť?“ A on jej ešte logickejšie avšak milým hlasom, abz slečna náhodou neodpadla, odpovedal: „No, teraz to už odneste...“ Rýchlo sme si vypýtali účet, zaplatili nekresťanské prachy za tú pohromu a odkráčali. Pri východe nás sympatický Grék pekne odprevadil, zamával a chalanov potľapkal po ramenách. To asi za to, že sme tú obsluhu prežili v zdraví.
utorok 23. januára 2007
Čo mi brnklo do nosa, no oriešky to neboli
- Ako inak, než opäť Gabura, ktorý tvrdí že aj v parlamente sú homosexuáli. Och, aké strašné a nečakané. Každopádne tvrdí o dákych vyliečených, opäť. Teraz neviem, či p. Gaburovi dal dáky chlap košom a robí mu to z pomsty, alebo je latentný a je z toho mimo? No snáď sa z toho vylieči.
- Fico vada chce zaviesť povinnú materskú dochádzku. Taktiež by rada odškodňovala ušlý zisk podnikateľom v Tatrách, ktorý utrpeli touto strašne teplou zimou. Na rokovaniach vlády nepretočili už 20 rokov kalendár, či čo? Za chvíľu by sme mohli odškodňovať aj ľudskú hlúposť. Aha, pardón, tú už chcú, zabudol som na nebankové subjekty a ich „obete“.
- Vladimírovi Mečiarovi operovali srdce. Vybrali ten kus kameňa a vložili normálne tkanivá a ten veľký sval. Operácia sa podarila. Som len zvedavý, ako dlho mu to srdce vydrží a neskamenie. Prirovnal by som to asi k alkoholikovi s novou pečeňou, ktorý vypije denne dve fľaše borovičky. Ako dlho teda tipujete?
- Včera sme boli svedkami dojímavej spovede Mariany Ďurianovej-Boučkovej. Chúďa, takto si musela vytrpieť, kvôli jej hnusnému manželovi Liborovi. Teraz len neviem či on obcoval s Novotným, alebo ona. Strašne sa mi to pletie. Chvíľu som mal ale pocit, že opakujú staré časti Mojsejovcov. Mohli sme sa zapojiť aj telefonicky. Mal som sto chutí zavolať: „Ehh .. ehh.. kóma.. chŕ.. chŕ.. nuda.. chŕ.“.
- V novej Eve som sa dočítal čo to o tantare, ale pravdu povediac, komu sa do toho chce, keď na to treba pár rokov, aby ste ju ovládali. To už radšej taroty, tie sú tiež na T.
- Ako aj Monika Beňová v rannej show Fun rádia spomenula, začalo snežiť a polovica šoférov je v panike, čo teraz. Moderátor dopravného spravodajstva, ktorý mimochodom úchvatne rengá, už len dodal: „V Bratislave padlo päť vločiek a každá z tých vločiek spôsobila tri dopravné nehody “. Darmo, sú to mrchy, vločky jedny.
- Fico vada chce zaviesť povinnú materskú dochádzku. Taktiež by rada odškodňovala ušlý zisk podnikateľom v Tatrách, ktorý utrpeli touto strašne teplou zimou. Na rokovaniach vlády nepretočili už 20 rokov kalendár, či čo? Za chvíľu by sme mohli odškodňovať aj ľudskú hlúposť. Aha, pardón, tú už chcú, zabudol som na nebankové subjekty a ich „obete“.
- Vladimírovi Mečiarovi operovali srdce. Vybrali ten kus kameňa a vložili normálne tkanivá a ten veľký sval. Operácia sa podarila. Som len zvedavý, ako dlho mu to srdce vydrží a neskamenie. Prirovnal by som to asi k alkoholikovi s novou pečeňou, ktorý vypije denne dve fľaše borovičky. Ako dlho teda tipujete?
- Včera sme boli svedkami dojímavej spovede Mariany Ďurianovej-Boučkovej. Chúďa, takto si musela vytrpieť, kvôli jej hnusnému manželovi Liborovi. Teraz len neviem či on obcoval s Novotným, alebo ona. Strašne sa mi to pletie. Chvíľu som mal ale pocit, že opakujú staré časti Mojsejovcov. Mohli sme sa zapojiť aj telefonicky. Mal som sto chutí zavolať: „Ehh .. ehh.. kóma.. chŕ.. chŕ.. nuda.. chŕ.“.
- V novej Eve som sa dočítal čo to o tantare, ale pravdu povediac, komu sa do toho chce, keď na to treba pár rokov, aby ste ju ovládali. To už radšej taroty, tie sú tiež na T.
- Ako aj Monika Beňová v rannej show Fun rádia spomenula, začalo snežiť a polovica šoférov je v panike, čo teraz. Moderátor dopravného spravodajstva, ktorý mimochodom úchvatne rengá, už len dodal: „V Bratislave padlo päť vločiek a každá z tých vločiek spôsobila tri dopravné nehody “. Darmo, sú to mrchy, vločky jedny.
pondelok 22. januára 2007
Volajte ma najspoľahlivejšia antikoncepcia, alebo Ako som Iggymu prekazila sex
Upozornenie: V tomto poste opäť vystupuje môj skvelý kamarát Iggy, čo však NAOZAJ neznamená, že by sme boli niečo iné, než kamaráti.
Piatok bol rušný. Party našej milej Ranyi (fakt netuším, ako sa to skloňuje a týmto zodpovedne prehlasujem, že aj ja keď budem veľká, budem mať taký gauč, ako má ona) som musela predčasne opustiť a vybrať sa na opačnú stranu mesta osviežiť si pamäť a zasa raz zažiť poriadnu intrákovú chodbovicu, kde narodeniny oslavoval aj jeden z mojich kamarátov, Bruno. Prišla som, keď už zábava bola v plnom prúde. Samozrejme, že prítomný bol aj môj drahý Iggy(naozaj len kamarát pozn. autora určená ešte stále pochybujúcim aj napriek výraznému upozorneniu na začiatku postu. Áno, teba myslím Branko).
Zvítanie bolo búrlivé a zodpovedajúce tomu, že už bolo čosi pred polnocou, pričom zábava sa začala už o ôsmej. Taká vybozkávaná a vyobjímaná som už dlho nebola. Ale padlo na úžitok. Známe aj neznáme tváre, vážne aj nevážne rozhovory. Baliace reči. Jednoducho bolo tam všetko, čo k akcií tohto typu patrí. V Brunovej izbe som mala odložené veci. Potrebovala som si zavolať, tak som tam nabehla a na posteli ležal Iggy a k nemu pritúlená kočka, volajme ju Zuzka, s ktorou sme sa zoznámili niekedy už neviem kde. Sympaťáčka, táto Zuzka, treba uznať. Tak som sa ospravedlnila za neadektvátne vyrušenie a s chichotom som odplávala pokračovať v skvelej neviazanej zábave.
O pár minút ma Iggy našiel. To už som prechádzala od vyrehotaného šarmantného sexepíl rozsievajúceho štádia k štádiu sebaľútostnému. Prišiel práve včas a zbadajúc cvrčky v mojich očiach ma zdrapil, odviedol do neďalekej kuchynky, vysadil ma na kuchynskú linku a...
Viem, že niektorí si teraz predstavili, ako sa to úžasne zvrhlo a akým príjemným spôsobom ma rozveselil, ale budem musieť týchto pornochtivých čitateľov sklamať. Ja som síce sedela v optimálnej výške a on stál oproti mne, jediné, k čomu ale došlo, bol rozhovor. Doslova zoči voči. Tak sme si zasa raz po dlhej dobe povedali, aké je to úžasné, že sme takí dobrí kamaráti už toľko rokov a že tak zostaneme minimálne nafurt.
Potom z neho vypadlo: „Pecka, veď ja ťa mám tak rád, že sa ani nehnevám, že si ma obrala o skvelú príležitosť na sex.“ Znovu som sa mu ospravedlnila za ten vpád do spomínaného hniezda potenciálneho hriechu, on ma však zastavil s tým, že nie o to ide. Nechápala som, tak vysvetľoval: „Vieš, boli sme v tej izbe asi hodinu. Sympatie boli zjavné, už keď sme sa videli prvý krát vtedy na tej akcií. A vieš čo sme celú tú hodinu, čo sme tam ležali na posteli robili?“ Uškrnula som sa spôsobom sebe vlastným: „ Nó, dúfam, že niečo príjemné...“ On ale mykol pleciami a pokračoval: „...prdlajs, vysvetľoval som jej, že ja a ty spolu FAKT nechodíme.“
Krútiac hlavou som podotkla: „No, veď ale ona sa ma na to pýtala už vtedy prvý krát a som jej vysvetlila, že sme kamaráti.“ „Veď ja viem, ale ona mi to jednoducho neverila...“ No fasa, a ja som im tam ešte vpálila pravdepodobne v čase, kedy už ju mal nalomenú a bola možno ochotná pripustiť aj tú možnosť, že SKUTOČNE nie som jeho frajerka.
Nuž, čo už. Zdá sa, že vyzerám ako niekto, kto by o svojom partnerovi tvrdil, že mojim partnerom nie je, a že sme s Iggym odsúdení na život v celibáte, pretože nikto nechápe, že priateľstvo medzi mužom a ženou existovať naozaj môže. Asi nechám patentovať samu seba, ako najspoľahlivejšiu ochranu proti počatiu, pohlavným chorobám a vlastne akejkoľvek pravdepodobnosti, že by si úbohý Iggy zasúložil. A tieto ochranné služby si môžeme poskytovať recipročne.
PS: Myslím, že tretí post v poradí z môjho pera by mohol aj stačiť a týmto apelujem na zvyšok F4, aby priložili ruku k dielu, veď by bolo o čom, však Charlottka? Tak do toho, nech sa necítim ako najbeznádejnejší grafoman z našej domácnosti (čo bezpochyby som, ale takto mi tá veta znie lepšie).
Piatok bol rušný. Party našej milej Ranyi (fakt netuším, ako sa to skloňuje a týmto zodpovedne prehlasujem, že aj ja keď budem veľká, budem mať taký gauč, ako má ona) som musela predčasne opustiť a vybrať sa na opačnú stranu mesta osviežiť si pamäť a zasa raz zažiť poriadnu intrákovú chodbovicu, kde narodeniny oslavoval aj jeden z mojich kamarátov, Bruno. Prišla som, keď už zábava bola v plnom prúde. Samozrejme, že prítomný bol aj môj drahý Iggy(naozaj len kamarát pozn. autora určená ešte stále pochybujúcim aj napriek výraznému upozorneniu na začiatku postu. Áno, teba myslím Branko).
Zvítanie bolo búrlivé a zodpovedajúce tomu, že už bolo čosi pred polnocou, pričom zábava sa začala už o ôsmej. Taká vybozkávaná a vyobjímaná som už dlho nebola. Ale padlo na úžitok. Známe aj neznáme tváre, vážne aj nevážne rozhovory. Baliace reči. Jednoducho bolo tam všetko, čo k akcií tohto typu patrí. V Brunovej izbe som mala odložené veci. Potrebovala som si zavolať, tak som tam nabehla a na posteli ležal Iggy a k nemu pritúlená kočka, volajme ju Zuzka, s ktorou sme sa zoznámili niekedy už neviem kde. Sympaťáčka, táto Zuzka, treba uznať. Tak som sa ospravedlnila za neadektvátne vyrušenie a s chichotom som odplávala pokračovať v skvelej neviazanej zábave.
O pár minút ma Iggy našiel. To už som prechádzala od vyrehotaného šarmantného sexepíl rozsievajúceho štádia k štádiu sebaľútostnému. Prišiel práve včas a zbadajúc cvrčky v mojich očiach ma zdrapil, odviedol do neďalekej kuchynky, vysadil ma na kuchynskú linku a...
Viem, že niektorí si teraz predstavili, ako sa to úžasne zvrhlo a akým príjemným spôsobom ma rozveselil, ale budem musieť týchto pornochtivých čitateľov sklamať. Ja som síce sedela v optimálnej výške a on stál oproti mne, jediné, k čomu ale došlo, bol rozhovor. Doslova zoči voči. Tak sme si zasa raz po dlhej dobe povedali, aké je to úžasné, že sme takí dobrí kamaráti už toľko rokov a že tak zostaneme minimálne nafurt.
Potom z neho vypadlo: „Pecka, veď ja ťa mám tak rád, že sa ani nehnevám, že si ma obrala o skvelú príležitosť na sex.“ Znovu som sa mu ospravedlnila za ten vpád do spomínaného hniezda potenciálneho hriechu, on ma však zastavil s tým, že nie o to ide. Nechápala som, tak vysvetľoval: „Vieš, boli sme v tej izbe asi hodinu. Sympatie boli zjavné, už keď sme sa videli prvý krát vtedy na tej akcií. A vieš čo sme celú tú hodinu, čo sme tam ležali na posteli robili?“ Uškrnula som sa spôsobom sebe vlastným: „ Nó, dúfam, že niečo príjemné...“ On ale mykol pleciami a pokračoval: „...prdlajs, vysvetľoval som jej, že ja a ty spolu FAKT nechodíme.“
Krútiac hlavou som podotkla: „No, veď ale ona sa ma na to pýtala už vtedy prvý krát a som jej vysvetlila, že sme kamaráti.“ „Veď ja viem, ale ona mi to jednoducho neverila...“ No fasa, a ja som im tam ešte vpálila pravdepodobne v čase, kedy už ju mal nalomenú a bola možno ochotná pripustiť aj tú možnosť, že SKUTOČNE nie som jeho frajerka.
Nuž, čo už. Zdá sa, že vyzerám ako niekto, kto by o svojom partnerovi tvrdil, že mojim partnerom nie je, a že sme s Iggym odsúdení na život v celibáte, pretože nikto nechápe, že priateľstvo medzi mužom a ženou existovať naozaj môže. Asi nechám patentovať samu seba, ako najspoľahlivejšiu ochranu proti počatiu, pohlavným chorobám a vlastne akejkoľvek pravdepodobnosti, že by si úbohý Iggy zasúložil. A tieto ochranné služby si môžeme poskytovať recipročne.
PS: Myslím, že tretí post v poradí z môjho pera by mohol aj stačiť a týmto apelujem na zvyšok F4, aby priložili ruku k dielu, veď by bolo o čom, však Charlottka? Tak do toho, nech sa necítim ako najbeznádejnejší grafoman z našej domácnosti (čo bezpochyby som, ale takto mi tá veta znie lepšie).
štvrtok 18. januára 2007
Niekto o tom vie, niekto to vie aj napísať...
Viem, ešte mám čas, ale keď on (sviňa jedna hnusná) ubieha tak akosi strašne rýchlo...A preto mám niekedy dieru v duši.
A pritom viem, že takéto sme...
...ja a možno aj vy.
pondelok 15. januára 2007
Saunové rozhovory, alebo teória o raste gulí
Vzal ma do supertruperluxusného športovo-relaxačného zariadenia. Najprv mi kúpil parádne cestoviny. Baklažán, olivy, syrček, no mňam. Čašník sa venoval len nám. Narváno tam veru nemali. Potom sme sa stretli pri bazéne na supertruperluxusných ležadlách a preberali kto, s kým, kde, kedy, ako, koľkokrát. Ja a môj úžasný nemenovaný (neskôr zistíte prečo ho nebudem radšej menom spomínať) kamarát.
Na ležadlách kecáme ešte len tak lajtíkovo, v bazéne pritvrdíme, veď predsa vlhko je vlhko. Popisuje mi, ako strašne chce kočku, ktorej budúci manžel je mu už takmer ako brat a nevie, či s ňou má "len" spávať, alebo sa pokúšať mu ju prebrať úplne, lebo ona je tá pravá, on to vie. Po pár dĺžkach ideme do sauny. Keďže ide o supertruperluxusné miesto, kam chodia samí biznismeni, tak tam sú samí chlapi (s milenkami sa asi ukazovať nechcú a manželky asi práve utierajú zadočky detičkám, alebo s nimi pozerajú večerníček). Musím uznať, celkom pekné vymakané ritky tam v tej saune okolo mňa chodili. A nielen prdelky. No, musím sa priznať, asi nevedeli, že ich sledujem, dymové sklo na saune urobilo svoje a páni vychádzajúci zo zvyšných dvoch netušili, že sedím presne oproti kútu, kde na seba takí upotení s úľavou liali ľadovú vodu z takého toho kýbla, že : zatiahneš a špléééch! Svaly sa napli, iné veci sa scvrkli, ale to v danej chvíli vôbec nevadilo. Kámovi som dávala neutrálne rady typu: "Vykašli sa na to, aj tak z toho ty sám vyjdeš ako ...veď vieš čo." A nenápadne som sledovala vlnenie okolitých vypracovaných tiel. Sem tam som musela zadržať obdivný (no dobre, tak parádne nadržaný) vzdych.
Po studenej sprche sme si dopriali bublinky vo vírivke a tam padol výrok večera. Neviem už ani prečo, rozoberali sme oblečenie, prišli sme až na spodné prádlo a kámo zahlásil: "Ja ti neviem, či mi odkedy nemám frajerku narástli gule, ale všetky boxerky sú mi v tej oblasti tesné."
Áno, máme veľmi blízky vzťah a preto som mu mohla odpovedať: "Ja si skôr myslím, že odkedy sa tá tvoja ex odsťahovala, tak tie boxerky asi perieš na vyššej teplote. Alebo si pribral aj keď neviem, či aj tam sa ukladá tuk, v dnešnej dobe je všetko možné. A vlastne, keď si pribral v zadku, tak sa ti trencle viac natiahnu a preto môžeš získať pocit, že ti nenarástla prdelka, ale varlátka. Alebo ich máš jednoducho plné. S tým ti síce nepomôžem, ale ak chceš, môžem sa na to kuknúť. Aj keď je pravda, že to asi nebudem mať ako vyhodnotiť, keďže som nemala predošlý stav omakaný."
To už na neho asi bolo priveľa, tak ma radšej poslal do solárka.
PS: Ten obrázok som sem pridala, aby sme sa my, čo sme na krasnych chlapov mali na čo pozerať ;). Ach, krásny blog máme teraz.
Na ležadlách kecáme ešte len tak lajtíkovo, v bazéne pritvrdíme, veď predsa vlhko je vlhko. Popisuje mi, ako strašne chce kočku, ktorej budúci manžel je mu už takmer ako brat a nevie, či s ňou má "len" spávať, alebo sa pokúšať mu ju prebrať úplne, lebo ona je tá pravá, on to vie. Po pár dĺžkach ideme do sauny. Keďže ide o supertruperluxusné miesto, kam chodia samí biznismeni, tak tam sú samí chlapi (s milenkami sa asi ukazovať nechcú a manželky asi práve utierajú zadočky detičkám, alebo s nimi pozerajú večerníček). Musím uznať, celkom pekné vymakané ritky tam v tej saune okolo mňa chodili. A nielen prdelky. No, musím sa priznať, asi nevedeli, že ich sledujem, dymové sklo na saune urobilo svoje a páni vychádzajúci zo zvyšných dvoch netušili, že sedím presne oproti kútu, kde na seba takí upotení s úľavou liali ľadovú vodu z takého toho kýbla, že : zatiahneš a špléééch! Svaly sa napli, iné veci sa scvrkli, ale to v danej chvíli vôbec nevadilo. Kámovi som dávala neutrálne rady typu: "Vykašli sa na to, aj tak z toho ty sám vyjdeš ako ...veď vieš čo." A nenápadne som sledovala vlnenie okolitých vypracovaných tiel. Sem tam som musela zadržať obdivný (no dobre, tak parádne nadržaný) vzdych.
Po studenej sprche sme si dopriali bublinky vo vírivke a tam padol výrok večera. Neviem už ani prečo, rozoberali sme oblečenie, prišli sme až na spodné prádlo a kámo zahlásil: "Ja ti neviem, či mi odkedy nemám frajerku narástli gule, ale všetky boxerky sú mi v tej oblasti tesné."
Áno, máme veľmi blízky vzťah a preto som mu mohla odpovedať: "Ja si skôr myslím, že odkedy sa tá tvoja ex odsťahovala, tak tie boxerky asi perieš na vyššej teplote. Alebo si pribral aj keď neviem, či aj tam sa ukladá tuk, v dnešnej dobe je všetko možné. A vlastne, keď si pribral v zadku, tak sa ti trencle viac natiahnu a preto môžeš získať pocit, že ti nenarástla prdelka, ale varlátka. Alebo ich máš jednoducho plné. S tým ti síce nepomôžem, ale ak chceš, môžem sa na to kuknúť. Aj keď je pravda, že to asi nebudem mať ako vyhodnotiť, keďže som nemala predošlý stav omakaný."
To už na neho asi bolo priveľa, tak ma radšej poslal do solárka.
PS: Ten obrázok som sem pridala, aby sme sa my, čo sme na krasnych chlapov mali na čo pozerať ;). Ach, krásny blog máme teraz.
pondelok 8. januára 2007
Gabura na bicykli
Podľa pána Gaburu z KDH je život homosexuálov „spoločný život úchylných, alebo chorých ľudí bez možnosti splodenia detí. Táto skupina si to uvedomuje a má snahu sa liečiť. Ten ostatok je o nemravnosti, zvrhlosti a výstrednosti. A na to je iný liek.“ Ďalej sa nezabudol vyjadrovať k interrupciám a antikoncepcii, či vymieraní národa a "hrozbe premiešania krvi z rôznymi ázijskými národmi a ich etablovanie v našej krajine".
Zaujímalo by ma, v ktorom rade stál p. Gabura pri rozdávaní rozumu. Mám pocit, že stál v protismere. Je mi ľúto ľudí plných nenávisti a intolerancie voči „novodobým hrozbám spoločnosti“. Ako je možné, že takýto človek má priestor v dnešnej spoločnosti a dokonca ako poslanec NR SR. Tieto výroky sú z úst poslanca prinajmenšom na pováženie.
Ako raz niekto asi múdry povedal. „Toleration is the greatest gift of mind, it requires the same effort of the brain that it takes to balance oneself on a bicycle.“ Obávam sa, že p. Gabura by už mal dávno lišaj na líci, lebo bicyklovanie mu zjavne vôbec nejde.
P.S.: Konečne chápem, prečo mám tak rád ibuprofen a iné tabletky. Mám skrytý záujem sa liečiť. Do prdele, len to dáko nezaberá! Kde len robím chybu. Babo raď!
Zaujímalo by ma, v ktorom rade stál p. Gabura pri rozdávaní rozumu. Mám pocit, že stál v protismere. Je mi ľúto ľudí plných nenávisti a intolerancie voči „novodobým hrozbám spoločnosti“. Ako je možné, že takýto človek má priestor v dnešnej spoločnosti a dokonca ako poslanec NR SR. Tieto výroky sú z úst poslanca prinajmenšom na pováženie.
Ako raz niekto asi múdry povedal. „Toleration is the greatest gift of mind, it requires the same effort of the brain that it takes to balance oneself on a bicycle.“ Obávam sa, že p. Gabura by už mal dávno lišaj na líci, lebo bicyklovanie mu zjavne vôbec nejde.
P.S.: Konečne chápem, prečo mám tak rád ibuprofen a iné tabletky. Mám skrytý záujem sa liečiť. Do prdele, len to dáko nezaberá! Kde len robím chybu. Babo raď!
nedeľa 7. januára 2007
Nie je kŕmiť, ako kŕmiť
Môj kamarát Iggy je fešák, to som už písala. Písala som tiež, že sa s ním dá dobre opiť, a dobre pokecať a nikdy sme spolu nič sexuálne nemali a ani mať nebudeme, pretože by to bolo ako incest. Lenže niekedy, aj keď sme v tom úplne nevinne, tak to vyzerá všelijako.
Jedného pekného dňa, neviem, ako sa to mohlo stať, ale boli sme v škole. Obaja. Naraz. Neuveriteľné. Dôvod na oslavu! Boli sme ráno na nejakom cviku a potom sme už nevládali, tak sme nešli na prednášku, ale sme sa rozhodli, že skočíme na obed do mesta. No čistí buržuji študentskí. Iggy vtedy býval aj so svojou (teraz uz ex) priateľkou, ktorá ma samozrejme pozná, aj keď neviem neviem, či na mňa tak trochu nežiarlila. A Iggy a jeho priateľka mali mačiatko. V ten pekný deň, keď sme sa rozhodli ísť spolu na obed do mesta, Iggyho priateľka bola v práci, a preto sme ešte pred tým, než ten obed teda uskutočníme, skočili k nemu domov, lebo mačiatko potrebovalo papať.
Celkom dobre sme sa na niečom zabávali. Hihňala som sa ako nadržaná puberťáčka aj vo chvíli, keď Iggy odomykal dvere. S rehotom sme vošli dnu, myslím, že som ho aj capkala po zadku, keď spoza rohu nevykuklo mačiatko, ale Iggyho priateľka. Obaja sme stíchli, zostali sme ako zarazení. Iggy len vykoktal: "A...aaaa....aaaaahoj miláčik, nevedel som, že budeš doma....."
Priateľka sa zatvárila všelijako, premerala si ma od hlavy po päty. Iggy vycítil problém a chcel to celé uviesť na pravú mieru, tak pokračoval v koktaní: "...no ale vieš, miláčik. My sme len prišli nakŕmiť mačičku..." Ja som vypleštila oči, pretože vtedy mi došlo, ako to asi vyznelo. Mačičku??? Ešteže nie nakŕmiť mačičku kocúrikom, do kelu. Priateľka ozelenela a Iggy to zaklincoval: "No, keď si teda doma, tak my ideme na obed...pá."
No a presvedčte potom niekoho, že spolu nič sexuálne neriešime...
Jedného pekného dňa, neviem, ako sa to mohlo stať, ale boli sme v škole. Obaja. Naraz. Neuveriteľné. Dôvod na oslavu! Boli sme ráno na nejakom cviku a potom sme už nevládali, tak sme nešli na prednášku, ale sme sa rozhodli, že skočíme na obed do mesta. No čistí buržuji študentskí. Iggy vtedy býval aj so svojou (teraz uz ex) priateľkou, ktorá ma samozrejme pozná, aj keď neviem neviem, či na mňa tak trochu nežiarlila. A Iggy a jeho priateľka mali mačiatko. V ten pekný deň, keď sme sa rozhodli ísť spolu na obed do mesta, Iggyho priateľka bola v práci, a preto sme ešte pred tým, než ten obed teda uskutočníme, skočili k nemu domov, lebo mačiatko potrebovalo papať.
Celkom dobre sme sa na niečom zabávali. Hihňala som sa ako nadržaná puberťáčka aj vo chvíli, keď Iggy odomykal dvere. S rehotom sme vošli dnu, myslím, že som ho aj capkala po zadku, keď spoza rohu nevykuklo mačiatko, ale Iggyho priateľka. Obaja sme stíchli, zostali sme ako zarazení. Iggy len vykoktal: "A...aaaa....aaaaahoj miláčik, nevedel som, že budeš doma....."
Priateľka sa zatvárila všelijako, premerala si ma od hlavy po päty. Iggy vycítil problém a chcel to celé uviesť na pravú mieru, tak pokračoval v koktaní: "...no ale vieš, miláčik. My sme len prišli nakŕmiť mačičku..." Ja som vypleštila oči, pretože vtedy mi došlo, ako to asi vyznelo. Mačičku??? Ešteže nie nakŕmiť mačičku kocúrikom, do kelu. Priateľka ozelenela a Iggy to zaklincoval: "No, keď si teda doma, tak my ideme na obed...pá."
No a presvedčte potom niekoho, že spolu nič sexuálne neriešime...
piatok 5. januára 2007
Ho… ho… homosexuál?
Pred pár dňami mi napísala:
“Pripadalo mi trosku vtipne, ze Ta tatko vyzval k zitiu v celibate, aj ked ono to vtedy vtipne asi nebolo, ze? Ale nakoniec sa s tym zmieri, ci chce alebo nie...ja som tuto temu nadhodila tomu mojmu a povedal, ze ak bude mat dieta homosexuala, tak sa s tym nikdy nezmieri, pretoze to bude brat ako svoje zlyhanie, nic viac.
Tak neviem, ja by som to tak asi nebrala, aj ked mozno teraz hovorim nieco ine. Ale som viac-menej o tom presvedcena, ze by to pre mna nemal byt ziaden problem. Som v tom cvicena… zas ale neviem, ako by som zareagovala v pripade dcery... ktovie, to by sa ma bytostne tykalo… aj mojho pohlavia... zenske… co ja viem... je to aj tym, ze som lesbu viac menej nezazila este tak poriadne.”
Dnes som odpísal a tiež poprosil o dovolenie zverejniť tieto úryvky:
“Co sa tyka tvojho traktatu o homosexualite vlastnych deti. Noo, silne kafe, ked sa to niekoho dotyka osobne a bytostne, ze? To, co si pisala, ze povedal ten tvoj, ze by to bral ako svoje osobne zlyhanie, je absolutne typicky pristup muza k homosexualite svojho syna.
Je to podmienene jeho predstavou o homosexualoch. Vies, co sa hovori, ze aky je typicky homosexual - zensky a promiskuitny, strka to chlapom do zadku, necha si to tam strkat (to iste plati o lesbickach - typickym stereotypom je predstava muzatky vo flanelovej koseli). A v tom je problem. NIKTO nechce mat take dieta.
Ono je to skor v konecnom dosledku o tom, ze je nutne si uvedomit nasledovne: to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je promiskutiny; to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je svina; to, ze niekto je heterosexual neznamena, ze to nebude strkat do zadku zene, pripadne ficat na SM, ci navstevovat prostitutky. Ako svoje osobne zlyhanie moze rodic brat to, ze vychová cloveka, ktory je "nepodareny" ako osoba ci osobnost, ale nie to, ze vychová homosexuala.
A tu sa dostavame k jadru problemu a sice, ze typicky heterosexualny rodic si oznacenie "homosexual" automaticky spaja s hore uvedenym vyznamom "nepodareny".”
“Pripadalo mi trosku vtipne, ze Ta tatko vyzval k zitiu v celibate, aj ked ono to vtedy vtipne asi nebolo, ze? Ale nakoniec sa s tym zmieri, ci chce alebo nie...ja som tuto temu nadhodila tomu mojmu a povedal, ze ak bude mat dieta homosexuala, tak sa s tym nikdy nezmieri, pretoze to bude brat ako svoje zlyhanie, nic viac.
Tak neviem, ja by som to tak asi nebrala, aj ked mozno teraz hovorim nieco ine. Ale som viac-menej o tom presvedcena, ze by to pre mna nemal byt ziaden problem. Som v tom cvicena… zas ale neviem, ako by som zareagovala v pripade dcery... ktovie, to by sa ma bytostne tykalo… aj mojho pohlavia... zenske… co ja viem... je to aj tym, ze som lesbu viac menej nezazila este tak poriadne.”
Dnes som odpísal a tiež poprosil o dovolenie zverejniť tieto úryvky:
“Co sa tyka tvojho traktatu o homosexualite vlastnych deti. Noo, silne kafe, ked sa to niekoho dotyka osobne a bytostne, ze? To, co si pisala, ze povedal ten tvoj, ze by to bral ako svoje osobne zlyhanie, je absolutne typicky pristup muza k homosexualite svojho syna.
Je to podmienene jeho predstavou o homosexualoch. Vies, co sa hovori, ze aky je typicky homosexual - zensky a promiskuitny, strka to chlapom do zadku, necha si to tam strkat (to iste plati o lesbickach - typickym stereotypom je predstava muzatky vo flanelovej koseli). A v tom je problem. NIKTO nechce mat take dieta.
Ono je to skor v konecnom dosledku o tom, ze je nutne si uvedomit nasledovne: to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je promiskutiny; to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je svina; to, ze niekto je heterosexual neznamena, ze to nebude strkat do zadku zene, pripadne ficat na SM, ci navstevovat prostitutky. Ako svoje osobne zlyhanie moze rodic brat to, ze vychová cloveka, ktory je "nepodareny" ako osoba ci osobnost, ale nie to, ze vychová homosexuala.
A tu sa dostavame k jadru problemu a sice, ze typicky heterosexualny rodic si oznacenie "homosexual" automaticky spaja s hore uvedenym vyznamom "nepodareny".”
streda 3. januára 2007
Teraz o tom vašom: Utorkové alkoholické okienko
Začíname piť, radiť a písať...
germa: Bolia ma kríže. Znamená to, že sa pripravujem na ukrižovanie?
Ani nie, ale je to neklamný znak toho, že už nemáš 33 :)
germa: Prečo všetci píšu otázky o gayoch? Poznáte nejakých?
Charlie: Gay? Akože to sa pýtaš mňa? Podľa mňa vôbec neexistujú heterosexuálni chlapi! Aspoň ja osobne som žiadneho poriadneho nevidela.
Nick: Neviem, spýtam sa partnerky…“Reed!“
stephen-woolf: To, že slovo gay je v tejto rubrike všade, znamená, že sme takí skvelí?
Prečo je reč o prvej osobe množného čísla, keď sa jednoznačne bavíme o tretej osobe množného čísla. Reed a Nick ti ďakujú.
maia: Čo je to gay? A ako to súvisí s fajčením cigariet? A keď fajčím iba slimky, znamená to tiež, že som gay, alebo že som fajčila gayovi?
Ty už hlavne nefajči.
Jirka (ten stejný): Kedy a kde bude archív hlodov dňa?
Nikde a nikdy. Refresh from odnevidím to donevidím.
u: Rastie mi osmička...iba sa sťažujem...
Úprimnú sústrasť. Len konštatujeme. Btw, Nickovi rastie tretie oko a nesťažuje sa.
Po druhom poháriku...
germa: Fakt ma zaujíma a dúfam, že sa neurazíte: Vadí gayovi, keď mu fajčí žena?
Jirka (však víte který): to germa - Vadí žene, keď fajčí gayovi? germa: Jirko - vieme ktorý - myslíš, že žene to nie je jedno? Cigareta ako cigareta.
branko: Fajčia ženy často gayom? (Podotázka: Stačí tvrdiť, že som gay, alebo potrebujú tie ženy aj dôkaz?)
Zjavne si vystačíte sami. Akože... čí je toto blog?!
germa: Omylom som s košeľou vyprala aj peniaze. Myslite, že je to tiež pranie špinavých peňazí?
K tomu sa ani nepriznávaj, že máš špinavé peniaze! To znamená, že máš špinavé ruky, teda že sa neumývaš! Z toho vyplýva, že verejne priznávaš, že si „špindíra”?! A ešte k tomu nemáš 33 rokov!
girl with umbrella: Prečo som celú noc prekecala s kamarátom a teraz mám neprekonateľnú chuť nechať sa "vojet"
Charlie: No jasné, kamarát…to tvrdí aj moja a Pecositina kamoška a chodia spolu vyše roka. Poznáš to, kamarát taky rád.
Nick: Aviou?
Reed: Mala si sa celú noc nechať kamarátom vojíždet a teraz by si mala neprekonateľnú chuť o tom kecať.
Po treťom poháriku...
maia: Prečo som krásna a múdra?
Chúďa žena. A to ťa kto takto strašne oklamal? (myslíme, že práve strácame popularitu)
stephen-woolf: Prečo je také ťažké vymyslieť interesantnú otázku?
Prečo je také interesantné vymyslieť ťažkú odpoveď.
swarovski: Je nick grga pitič preklep? Nemá to byť grga pičič?
Nick: Nie, Nick nie je grga pitič.
Reed: Ale toho preklepa zatiaľ nepoznám (Pecosita: to je ako Adéla, že „Zababku ešte nepoznám”)
Charlie: Myslím, že celý nick je preklep a chcelo to byť „grgá a prdí”.
stephen-woolf: Aký je rozdiel medzi dlhodobým bezvedomím a kómou?
A toto má byť tá interesantná otázka?
Po štvrtom poháriku...
Bezo: Biť, či nebiť?
Teba len biť. (Ale tam je mäkké i!).
Gramatické okienko: Ak si chcel citovať Shakespeara: „Tak ty píšeš s mäkkým? Lepšie ako utekať s tvrdým.”
nael: Prečo ste tak hrozne zhulili santu?
My sme ho nezhulili, my sme ho vyguglili.
germa: Keď sa pecka včera večer celú noc sprchovala, znamená to že je hroch?
Nick: Kto to pýta? Aký hrach?
Pecka: On ináč nie je Maďar.
Reed: Germatika!
Charlie: A to kto povedal, že sa hroch celú noc sprchuje? Kto by platil tú vodu? Pokiaľ viem, hroch je celkom uvedomelé stvorenie a takéto neekonomické výstrelky nepraktizuje.
Reed: A okrem toho robí super upútavky.
hroshica: Dieťa sa ma opýtalo: Prečo sa hovorí, že sa zuby umývajú a nie kefujú? Tak prečo?
Dieťaťu treba vysvetliť, že kefuje tak maximálne mamka s tatkom. A preto, keby sa zuby kefovali, mamka s tatkom by sa umývali, a tým pádom by žiadne dieťa nekládlo podobné otázky.
stephen-woolf: Je náročné byť celebritou formátu f4?
Pecosita: Áno (a išla rozdávať autogramy).
Reed: Náročnejšie ako byť celebritou formátu A3.
Nick: Áno, ešte ťažšie ako vymyslieť interesantné otázky.
Charlie: Veľmi náročné, až sa musím skrývať pred internetom, lebo na mňa striehne z každej strany a chce nejakú reakciu, článok alebo iné vyjadrenia. Internet je vlastne bulvár a celebrita formátu F4 už nie je nikde v bezpečí.
A po štvrtom poháriku... (To už je druhý štvrtý.)
hroch: Prečo mám ráno v ústach ako v polepšovni? Nikdy som nemal rád chuť čerstvo nalepeného koberca...
Pecosita: Ja by som dala len JEDNO slovo: NECHLASTAJ TOĽKO!
hroshica: Prečo ľudia kradnú?
Tak čo si si zase „požičala” zo susedovej schránky? Ani tebe nechodia pravidelne Bratislavské noviny a uchyľuješ sa k takému prízemnému činu ako je kradnúť noviny ZADARMO z cudzích schránok? ts-ts-ts...
karaska: Nechcel by ísť niekto z f4 robiť pangharčatu pod stromček FURREAL FRIEND - také to chlpaté zvieratko čo vydáva zvuky a hýbe sa... Niekedy v strede januára ju omrzí a môže ísť domov - hmm?
Charlie: Koľko platíš? A dá sa to robiť medzi polnocou a šiestou ráno, lebo inokedy už robím Lilo, pokémona a občas zaskakujem za Pokahontas
Následne sme jednohlasne navrhli a odklepli Pecositu, lebo je najprítulnejšia. Príde vlakom z Bratislavy o 10:35 hod. Prosíme, čakajte ju niekto na stanici, aby sa nezablatila.
misiska: Keď klamár povie, že hovorí pravdu, tak klame alebo hovorí pravdu?
Klame, ibaže by hovoril pravdu.
germa: Môže byť ľavák pravičiarom?
Charlie: Keďže to, či niekto má silnejšiu pravú alebo ľavú ruku vôbec nesúvisí s politickou (ani inou) „orientáciou”, odpoveď znie: môže ... aj ľavou.
holotrt: Kamarát ma zavolal na ples žilinských mažoretiek. Ale teraz neviem, či len tak, aby mu nebolo otupno, alebo si nemal s kým iným zatancovať. Hmm, takže: čo si mám obliecť?
Charlie: to záleží od toho, či budeš za ženu alebo za chlapa
Nick: Ale za mažoretku to neskúšaj.
Pecosita: Bikiny (bez smajlika)
Reed: Túto zimu letia strapce. Nezabudni hodiť sem-tam dáku tyčku (ako pravá mažoretka).
elisabeth: Prečo sa každou racionalizáciou pracovného postupu zvyšuje počet papierov? Prečo sa každým zjednodušením systému zvyšuje počet "nevyhnutných" rubrík? Prečo po každom presunutí kompetencií som za "to" zase zodpovedná ja?
Pecosita: Lebo život je k*rva.
Charlie: Systém padajúceho h*vna, vždy dopadne najnižšie
Reed: Ad1) Aby bolo zase čo racionalizovať a aby racionalizátor nezostal bez práce. Je to racionálne! Ad2) Aby sa zvýšil počet papierov. Následne bude zase čo racionalizovať a racionalizátor nezostane bez práce. Je to racionálne! Ad3) Eee
LOLEK: Dnes večer o ôsmej píšem skúšku z ekonómie. Rozdelili nás na dievčatá a chlapcov, lebo naraz sa do auly nezmestíme. Ako sa mám sústrediť na ekonómiu v aule plnej chlapcov??? BABO RAĎ, do skúšky je už iba necelých 5 hodín.
Zaradili ťa správne?! Zjavne už je neskoro, ale i tak radi poradíme každému, kto by sa mohol v podobnej situácii ocitnúť, či tebe pre prípad, že by sa situácia zopakovala: Ser na ekonómiu!
hroch: Sushi sa susi? Alebo musi byt mokre?
(OK, tak teda bez diakritiky.) Sushi sa nesusi, si si-si?
germa: Neviete kde mám peňaženku?
Myslíš tú hnedú, s fotkou sobášeného, čo si v nej mala 1545 korún? Tak to vážne nevieme!
germa: Kde sa berie toľko hlienov v nose? Idú z mozgu?
Ako komu, že? Niekomu to steká z hlavy, keď tam nemá iné, a niekomu zase z pľúc, keď sa dotyčnému dvíha žalúdok, pretože stretol toho, ktorému to z teká hlavy, lebo tam nemá iné.
Po x-tom poháriku...
sisush: Kedy pôjde Nick so mnou konečne zasa raz na kávu (=víno) a čo robí Žofia v Tunise?
Pecosita: Napíš, že “nikdy”!
Reed: Keď dostanú nové martini poháre do tesca. Btw, Žofia v Tunise kŕmi tulene tuniakmi. Ak jej budeš písať email, tak má novú adresu: tufia@tunis.tu
Charlie: Kto je to Žofia?
Nick: To je taký jeden chlapec.
3/4: Keď jeden pes zje jeden deň zje jednu kosť. Koľko psov za koľko dní koľko zje kostí?
Charlie: Toľko psov za toľko dní zje toľko kostí, takže každý z toľkých psov zje jednu kosť.
Reed: Dva psy za dva dni zjedia dve kosti, ibaže by ten druhý pes bol iný ako ten prvý pes, alebo jeden zo psov ochorel, či nebodaj zomrel. V takom prípade by jeden pes za jeden deň zjedol dve kosti (a možno aj tri, ak by toho chorého, či nebodaj mŕtveho nenašli včas).
Ranya Dilah: Prečo sú dlažDičky a dlažBa a napriek tomu sa dlažBa dlážDi a nie dlažBí? to ma napadlo dnes ráno v autobuse.
Keby náS niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme kričali o pomoc!
Keby náM niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme tiež kričali o pomoc – v tomto prípade od prekvapenia.
Teraz k otázke. Tu je odpoveď: Vykop Štúra a ďakujeme za vianočné darčeky.
Incucunov dedo: Odkedy je Lukašenko ukrajinským prezidentom?
Odkedy máme rubriku „hľod dna“.
germa: Vopchala som do seba klobásu a vygrcala ju. Prečo, keď nie som tehotná?
Charlie: Asi preto, že si bola pahltná, moja.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A zjedla si tú najväčšiu, čo ste doma mali.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A ani si slintajúcemu manželovi, ani deťom, nedala ani ochutnať.
Pecosita: Jako tyyy!
Reed: Tiež chcela fugovať dlažbu v kuchyni?
Nick: Ako Charlie! :))
stephen-woolf: Čo majú spoločné nafetovaná veverička a opitá zebra?
Miestneho dílera.
maia: A prečo sa mi dnes dobre spinkalo, keď Peco nemohla spať?
Charlie: Lebo nie ste neoddelené siamské dvojičky. Zatiaľ som si nevšimla piateho člena našej domácnosti.
Reed: Lebo ty si si na rozdiel od Peco nezabudla pred spaním vytiahnuť VG.
mercery: Sú buzola a kompas v príbuzenskom vzťahu?
BUZOla? A v prípuzenskom vzťahu? Jedine tak pokrvnom. Jaaj, však príbuzenský vzťah je poväčšine pokrvný. Takže si to rozoberme... logické hľadisko: Buzola a kompas určite nie sú súrodenci, lebo nemajú rovnaké priezvisko.
Dodatok by Nick: Buzo-čo?
Charlie: Buzocop je teplý zlatokop.
germa: Prečo reed pomenoval svojho modrého jack, keď je blackjack?
Nick: Reed má modrého? A čo sa mu, preboha, stalo?!
karaska: Čo by som si mala pýtať od Ježiša?
Furreal friend pre malú. A dobrého právnika, keďže to poženieme vyššie!
germa: Keď niektorá rada dáva, je radodajka. Čo je tá, ktorá rada pije? Radopi...?
Germa!
mercery: Ako často žerú králici v zime?
Nevieme, ako často žerú, ale určite žerú, lebo serú a to vieme presne.
GrgaPitic: Prečo mi sem nejdú poslať otázky (piiip...tu bolo škaredé slovo a bolo vypípané)?
Tak vidíš, ani táto nedošla. Ups...
rieper: Je možné vždy hovoriť len tie nesprávne slová?
Slová, obyčajné slová. Slová ako výrazový prostriedok dokážu divy – v pozitívnom i negatívnom zmysle. Tak, ako niekto dokáže kvákať o ničom päť a pól hodiny, dokáže iný neustále voliť nesprávne slová.
Nasleduje krátka ukážka z praxe – situácia: zamestnanec v skúšobnej dobe nabúral firemné auto.
Zamestnávateľ: Ako sa Vám to mohlo stať?
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Človeče, nesledujete si rýchlosť na tachometri?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Vy ste opitý! Máte padáka! Hneď!
Zamestnanec: Brnkačka.
Nasleduje kontrolná otázka. Ktorý z nich dvoch hovoril vždy len tie nesprávne slová? (Táto otázka nie je súťažná.)
A teraz si ukážme, ako mal rozhovor prebiehať v prípade výberu správnych slov:
Zamestnávateľ: Preboha, nič sa Vám nestalo? Ste v poriadku? To musel byť strašný náraz!
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Tak to je zázrak, že ste ešte medzi živými… Nepamätáte si náhodou, koľko bolo na tachometri, keď sa to stalo?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Ako dobre, že ste opitý. Je predsa všeobecne známe, že opilec prežije všetko. To vysvetľuje, prečo ste stále nažive.
Zamestnanec: Brnkačka.
stephen-woolf: Je lepšia odchýlka, alebo úchylka?
Rozoberme si to… Slovo „odchýlka“ sa skladá z predpony „od-“ a koreňa slova „-chýlka“. Slovo „úchylka“ sa naopak skladá z predpony „ú-“ a z rovnakého koreňa slova, t.j. „-chýlka“. Priblížme si samotné predpony „od-“ pri odchýlke a „ú-“ pri úchylke tým, že si ich nahlas povieme: „od“ a „ú“. Prvá predpona znie tupo a krátko, naproti tomu druhá predpona „ú-“ znie varujúco a dlho. Z uvedeného vyplýva, že „úchylka“ má negatívnejší nádych, a preto nebude lepšia ako „odchýlka“. Ale v tvojom prípade je to jedno, ty máš oboje!
(Štúr vykopaný!)
odemo: Keď sa niečo zopsulo, môže sa to i ozmačkovať??
Milujeme váš zmysel pre slovné hnačky.
hroch: Prečo nejde žiadna električka mojím smerom?
Nebývaš ty v Petržalke?
Branko: 1. Je možné, že by ma práve vaša rada a odporúčanie do skupiny masochistov (pecosistov) donútili piť aj včera, t.j. utorok?! 2. Je to iba môj pocit, že sa po tejto otázke cítim ako kvalifikovaný alkoholik?
Na zdravie. (Po ďalšom poháriku.)
Misiska: Ako sa povie samec od lamy? lamac, lamar, lamiak, lamosiak, lamovec ..?
Samica je Lamica a samec Lamúr. Tieto označenia sa však veľmi plietli – pri samici Lamici s Lasicou a pri samcovi Lamúrovi s Lemúrom. Preto sa samica Lamica označuje ako Lama a samec Lamúr ako Lamec.
Traduje sa, že koncom 17. storočia toto označenie vzniklo chybou v písaní istého mnícha Tadeáša, ktorý opisoval zoologické encyklópedie v kláštore sv. Majdy v istom malom mestečku na území dnešného Katalánska. Brat Tadeáš pôvodne pracoval na kópiách pápežských enclík, no keďže to bol praprostý úchylák a na každý tvrdé “y” v texte dokreslil malý penis a kazdé “v”v jeho spodnej časti vyfarbil načierno do tvaru ženského pohlavia, preložil ho miestny opát na oddelenie encyklopédií, kde brat Tadeáš pracoval už len na kópiách encyklopédií, ktoré však tento beťárisko tiež vedel ľstivo a potmehúcky “vylepšiť”.
Po... ohooooooooo.......... uaaaaaaaaaaahhhhhhhhhhhdýáéuížťzšž.... koooooooooooooooo (dlhé ooooooooooooooooooooooo) ma.
germa: Bolia ma kríže. Znamená to, že sa pripravujem na ukrižovanie?
Ani nie, ale je to neklamný znak toho, že už nemáš 33 :)
germa: Prečo všetci píšu otázky o gayoch? Poznáte nejakých?
Charlie: Gay? Akože to sa pýtaš mňa? Podľa mňa vôbec neexistujú heterosexuálni chlapi! Aspoň ja osobne som žiadneho poriadneho nevidela.
Nick: Neviem, spýtam sa partnerky…“Reed!“
stephen-woolf: To, že slovo gay je v tejto rubrike všade, znamená, že sme takí skvelí?
Prečo je reč o prvej osobe množného čísla, keď sa jednoznačne bavíme o tretej osobe množného čísla. Reed a Nick ti ďakujú.
maia: Čo je to gay? A ako to súvisí s fajčením cigariet? A keď fajčím iba slimky, znamená to tiež, že som gay, alebo že som fajčila gayovi?
Ty už hlavne nefajči.
Jirka (ten stejný): Kedy a kde bude archív hlodov dňa?
Nikde a nikdy. Refresh from odnevidím to donevidím.
u: Rastie mi osmička...iba sa sťažujem...
Úprimnú sústrasť. Len konštatujeme. Btw, Nickovi rastie tretie oko a nesťažuje sa.
Po druhom poháriku...
germa: Fakt ma zaujíma a dúfam, že sa neurazíte: Vadí gayovi, keď mu fajčí žena?
Jirka (však víte který): to germa - Vadí žene, keď fajčí gayovi? germa: Jirko - vieme ktorý - myslíš, že žene to nie je jedno? Cigareta ako cigareta.
branko: Fajčia ženy často gayom? (Podotázka: Stačí tvrdiť, že som gay, alebo potrebujú tie ženy aj dôkaz?)
Zjavne si vystačíte sami. Akože... čí je toto blog?!
germa: Omylom som s košeľou vyprala aj peniaze. Myslite, že je to tiež pranie špinavých peňazí?
K tomu sa ani nepriznávaj, že máš špinavé peniaze! To znamená, že máš špinavé ruky, teda že sa neumývaš! Z toho vyplýva, že verejne priznávaš, že si „špindíra”?! A ešte k tomu nemáš 33 rokov!
girl with umbrella: Prečo som celú noc prekecala s kamarátom a teraz mám neprekonateľnú chuť nechať sa "vojet"
Charlie: No jasné, kamarát…to tvrdí aj moja a Pecositina kamoška a chodia spolu vyše roka. Poznáš to, kamarát taky rád.
Nick: Aviou?
Reed: Mala si sa celú noc nechať kamarátom vojíždet a teraz by si mala neprekonateľnú chuť o tom kecať.
Po treťom poháriku...
maia: Prečo som krásna a múdra?
Chúďa žena. A to ťa kto takto strašne oklamal? (myslíme, že práve strácame popularitu)
stephen-woolf: Prečo je také ťažké vymyslieť interesantnú otázku?
Prečo je také interesantné vymyslieť ťažkú odpoveď.
swarovski: Je nick grga pitič preklep? Nemá to byť grga pičič?
Nick: Nie, Nick nie je grga pitič.
Reed: Ale toho preklepa zatiaľ nepoznám (Pecosita: to je ako Adéla, že „Zababku ešte nepoznám”)
Charlie: Myslím, že celý nick je preklep a chcelo to byť „grgá a prdí”.
stephen-woolf: Aký je rozdiel medzi dlhodobým bezvedomím a kómou?
A toto má byť tá interesantná otázka?
Po štvrtom poháriku...
Bezo: Biť, či nebiť?
Teba len biť. (Ale tam je mäkké i!).
Gramatické okienko: Ak si chcel citovať Shakespeara: „Tak ty píšeš s mäkkým? Lepšie ako utekať s tvrdým.”
nael: Prečo ste tak hrozne zhulili santu?
My sme ho nezhulili, my sme ho vyguglili.
germa: Keď sa pecka včera večer celú noc sprchovala, znamená to že je hroch?
Nick: Kto to pýta? Aký hrach?
Pecka: On ináč nie je Maďar.
Reed: Germatika!
Charlie: A to kto povedal, že sa hroch celú noc sprchuje? Kto by platil tú vodu? Pokiaľ viem, hroch je celkom uvedomelé stvorenie a takéto neekonomické výstrelky nepraktizuje.
Reed: A okrem toho robí super upútavky.
hroshica: Dieťa sa ma opýtalo: Prečo sa hovorí, že sa zuby umývajú a nie kefujú? Tak prečo?
Dieťaťu treba vysvetliť, že kefuje tak maximálne mamka s tatkom. A preto, keby sa zuby kefovali, mamka s tatkom by sa umývali, a tým pádom by žiadne dieťa nekládlo podobné otázky.
stephen-woolf: Je náročné byť celebritou formátu f4?
Pecosita: Áno (a išla rozdávať autogramy).
Reed: Náročnejšie ako byť celebritou formátu A3.
Nick: Áno, ešte ťažšie ako vymyslieť interesantné otázky.
Charlie: Veľmi náročné, až sa musím skrývať pred internetom, lebo na mňa striehne z každej strany a chce nejakú reakciu, článok alebo iné vyjadrenia. Internet je vlastne bulvár a celebrita formátu F4 už nie je nikde v bezpečí.
A po štvrtom poháriku... (To už je druhý štvrtý.)
hroch: Prečo mám ráno v ústach ako v polepšovni? Nikdy som nemal rád chuť čerstvo nalepeného koberca...
Pecosita: Ja by som dala len JEDNO slovo: NECHLASTAJ TOĽKO!
hroshica: Prečo ľudia kradnú?
Tak čo si si zase „požičala” zo susedovej schránky? Ani tebe nechodia pravidelne Bratislavské noviny a uchyľuješ sa k takému prízemnému činu ako je kradnúť noviny ZADARMO z cudzích schránok? ts-ts-ts...
karaska: Nechcel by ísť niekto z f4 robiť pangharčatu pod stromček FURREAL FRIEND - také to chlpaté zvieratko čo vydáva zvuky a hýbe sa... Niekedy v strede januára ju omrzí a môže ísť domov - hmm?
Charlie: Koľko platíš? A dá sa to robiť medzi polnocou a šiestou ráno, lebo inokedy už robím Lilo, pokémona a občas zaskakujem za Pokahontas
Následne sme jednohlasne navrhli a odklepli Pecositu, lebo je najprítulnejšia. Príde vlakom z Bratislavy o 10:35 hod. Prosíme, čakajte ju niekto na stanici, aby sa nezablatila.
misiska: Keď klamár povie, že hovorí pravdu, tak klame alebo hovorí pravdu?
Klame, ibaže by hovoril pravdu.
germa: Môže byť ľavák pravičiarom?
Charlie: Keďže to, či niekto má silnejšiu pravú alebo ľavú ruku vôbec nesúvisí s politickou (ani inou) „orientáciou”, odpoveď znie: môže ... aj ľavou.
holotrt: Kamarát ma zavolal na ples žilinských mažoretiek. Ale teraz neviem, či len tak, aby mu nebolo otupno, alebo si nemal s kým iným zatancovať. Hmm, takže: čo si mám obliecť?
Charlie: to záleží od toho, či budeš za ženu alebo za chlapa
Nick: Ale za mažoretku to neskúšaj.
Pecosita: Bikiny (bez smajlika)
Reed: Túto zimu letia strapce. Nezabudni hodiť sem-tam dáku tyčku (ako pravá mažoretka).
elisabeth: Prečo sa každou racionalizáciou pracovného postupu zvyšuje počet papierov? Prečo sa každým zjednodušením systému zvyšuje počet "nevyhnutných" rubrík? Prečo po každom presunutí kompetencií som za "to" zase zodpovedná ja?
Pecosita: Lebo život je k*rva.
Charlie: Systém padajúceho h*vna, vždy dopadne najnižšie
Reed: Ad1) Aby bolo zase čo racionalizovať a aby racionalizátor nezostal bez práce. Je to racionálne! Ad2) Aby sa zvýšil počet papierov. Následne bude zase čo racionalizovať a racionalizátor nezostane bez práce. Je to racionálne! Ad3) Eee
LOLEK: Dnes večer o ôsmej píšem skúšku z ekonómie. Rozdelili nás na dievčatá a chlapcov, lebo naraz sa do auly nezmestíme. Ako sa mám sústrediť na ekonómiu v aule plnej chlapcov??? BABO RAĎ, do skúšky je už iba necelých 5 hodín.
Zaradili ťa správne?! Zjavne už je neskoro, ale i tak radi poradíme každému, kto by sa mohol v podobnej situácii ocitnúť, či tebe pre prípad, že by sa situácia zopakovala: Ser na ekonómiu!
hroch: Sushi sa susi? Alebo musi byt mokre?
(OK, tak teda bez diakritiky.) Sushi sa nesusi, si si-si?
germa: Neviete kde mám peňaženku?
Myslíš tú hnedú, s fotkou sobášeného, čo si v nej mala 1545 korún? Tak to vážne nevieme!
germa: Kde sa berie toľko hlienov v nose? Idú z mozgu?
Ako komu, že? Niekomu to steká z hlavy, keď tam nemá iné, a niekomu zase z pľúc, keď sa dotyčnému dvíha žalúdok, pretože stretol toho, ktorému to z teká hlavy, lebo tam nemá iné.
Po x-tom poháriku...
sisush: Kedy pôjde Nick so mnou konečne zasa raz na kávu (=víno) a čo robí Žofia v Tunise?
Pecosita: Napíš, že “nikdy”!
Reed: Keď dostanú nové martini poháre do tesca. Btw, Žofia v Tunise kŕmi tulene tuniakmi. Ak jej budeš písať email, tak má novú adresu: tufia@tunis.tu
Charlie: Kto je to Žofia?
Nick: To je taký jeden chlapec.
3/4: Keď jeden pes zje jeden deň zje jednu kosť. Koľko psov za koľko dní koľko zje kostí?
Charlie: Toľko psov za toľko dní zje toľko kostí, takže každý z toľkých psov zje jednu kosť.
Reed: Dva psy za dva dni zjedia dve kosti, ibaže by ten druhý pes bol iný ako ten prvý pes, alebo jeden zo psov ochorel, či nebodaj zomrel. V takom prípade by jeden pes za jeden deň zjedol dve kosti (a možno aj tri, ak by toho chorého, či nebodaj mŕtveho nenašli včas).
Ranya Dilah: Prečo sú dlažDičky a dlažBa a napriek tomu sa dlažBa dlážDi a nie dlažBí? to ma napadlo dnes ráno v autobuse.
Keby náS niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme kričali o pomoc!
Keby náM niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme tiež kričali o pomoc – v tomto prípade od prekvapenia.
Teraz k otázke. Tu je odpoveď: Vykop Štúra a ďakujeme za vianočné darčeky.
Incucunov dedo: Odkedy je Lukašenko ukrajinským prezidentom?
Odkedy máme rubriku „hľod dna“.
germa: Vopchala som do seba klobásu a vygrcala ju. Prečo, keď nie som tehotná?
Charlie: Asi preto, že si bola pahltná, moja.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A zjedla si tú najväčšiu, čo ste doma mali.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A ani si slintajúcemu manželovi, ani deťom, nedala ani ochutnať.
Pecosita: Jako tyyy!
Reed: Tiež chcela fugovať dlažbu v kuchyni?
Nick: Ako Charlie! :))
stephen-woolf: Čo majú spoločné nafetovaná veverička a opitá zebra?
Miestneho dílera.
maia: A prečo sa mi dnes dobre spinkalo, keď Peco nemohla spať?
Charlie: Lebo nie ste neoddelené siamské dvojičky. Zatiaľ som si nevšimla piateho člena našej domácnosti.
Reed: Lebo ty si si na rozdiel od Peco nezabudla pred spaním vytiahnuť VG.
mercery: Sú buzola a kompas v príbuzenskom vzťahu?
BUZOla? A v prípuzenskom vzťahu? Jedine tak pokrvnom. Jaaj, však príbuzenský vzťah je poväčšine pokrvný. Takže si to rozoberme... logické hľadisko: Buzola a kompas určite nie sú súrodenci, lebo nemajú rovnaké priezvisko.
Dodatok by Nick: Buzo-čo?
Charlie: Buzocop je teplý zlatokop.
germa: Prečo reed pomenoval svojho modrého jack, keď je blackjack?
Nick: Reed má modrého? A čo sa mu, preboha, stalo?!
karaska: Čo by som si mala pýtať od Ježiša?
Furreal friend pre malú. A dobrého právnika, keďže to poženieme vyššie!
germa: Keď niektorá rada dáva, je radodajka. Čo je tá, ktorá rada pije? Radopi...?
Germa!
mercery: Ako často žerú králici v zime?
Nevieme, ako často žerú, ale určite žerú, lebo serú a to vieme presne.
GrgaPitic: Prečo mi sem nejdú poslať otázky (piiip...tu bolo škaredé slovo a bolo vypípané)?
Tak vidíš, ani táto nedošla. Ups...
rieper: Je možné vždy hovoriť len tie nesprávne slová?
Slová, obyčajné slová. Slová ako výrazový prostriedok dokážu divy – v pozitívnom i negatívnom zmysle. Tak, ako niekto dokáže kvákať o ničom päť a pól hodiny, dokáže iný neustále voliť nesprávne slová.
Nasleduje krátka ukážka z praxe – situácia: zamestnanec v skúšobnej dobe nabúral firemné auto.
Zamestnávateľ: Ako sa Vám to mohlo stať?
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Človeče, nesledujete si rýchlosť na tachometri?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Vy ste opitý! Máte padáka! Hneď!
Zamestnanec: Brnkačka.
Nasleduje kontrolná otázka. Ktorý z nich dvoch hovoril vždy len tie nesprávne slová? (Táto otázka nie je súťažná.)
A teraz si ukážme, ako mal rozhovor prebiehať v prípade výberu správnych slov:
Zamestnávateľ: Preboha, nič sa Vám nestalo? Ste v poriadku? To musel byť strašný náraz!
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Tak to je zázrak, že ste ešte medzi živými… Nepamätáte si náhodou, koľko bolo na tachometri, keď sa to stalo?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Ako dobre, že ste opitý. Je predsa všeobecne známe, že opilec prežije všetko. To vysvetľuje, prečo ste stále nažive.
Zamestnanec: Brnkačka.
stephen-woolf: Je lepšia odchýlka, alebo úchylka?
Rozoberme si to… Slovo „odchýlka“ sa skladá z predpony „od-“ a koreňa slova „-chýlka“. Slovo „úchylka“ sa naopak skladá z predpony „ú-“ a z rovnakého koreňa slova, t.j. „-chýlka“. Priblížme si samotné predpony „od-“ pri odchýlke a „ú-“ pri úchylke tým, že si ich nahlas povieme: „od“ a „ú“. Prvá predpona znie tupo a krátko, naproti tomu druhá predpona „ú-“ znie varujúco a dlho. Z uvedeného vyplýva, že „úchylka“ má negatívnejší nádych, a preto nebude lepšia ako „odchýlka“. Ale v tvojom prípade je to jedno, ty máš oboje!
(Štúr vykopaný!)
odemo: Keď sa niečo zopsulo, môže sa to i ozmačkovať??
Milujeme váš zmysel pre slovné hnačky.
hroch: Prečo nejde žiadna električka mojím smerom?
Nebývaš ty v Petržalke?
Branko: 1. Je možné, že by ma práve vaša rada a odporúčanie do skupiny masochistov (pecosistov) donútili piť aj včera, t.j. utorok?! 2. Je to iba môj pocit, že sa po tejto otázke cítim ako kvalifikovaný alkoholik?
Na zdravie. (Po ďalšom poháriku.)
Misiska: Ako sa povie samec od lamy? lamac, lamar, lamiak, lamosiak, lamovec ..?
Samica je Lamica a samec Lamúr. Tieto označenia sa však veľmi plietli – pri samici Lamici s Lasicou a pri samcovi Lamúrovi s Lemúrom. Preto sa samica Lamica označuje ako Lama a samec Lamúr ako Lamec.
Traduje sa, že koncom 17. storočia toto označenie vzniklo chybou v písaní istého mnícha Tadeáša, ktorý opisoval zoologické encyklópedie v kláštore sv. Majdy v istom malom mestečku na území dnešného Katalánska. Brat Tadeáš pôvodne pracoval na kópiách pápežských enclík, no keďže to bol praprostý úchylák a na každý tvrdé “y” v texte dokreslil malý penis a kazdé “v”v jeho spodnej časti vyfarbil načierno do tvaru ženského pohlavia, preložil ho miestny opát na oddelenie encyklopédií, kde brat Tadeáš pracoval už len na kópiách encyklopédií, ktoré však tento beťárisko tiež vedel ľstivo a potmehúcky “vylepšiť”.
Po... ohooooooooo.......... uaaaaaaaaaaahhhhhhhhhhhdýáéuížťzšž.... koooooooooooooooo (dlhé ooooooooooooooooooooooo) ma.
utorok 2. januára 2007
WéCé
Keďže Vé Gé sme tu už mali /čo bola mimochodom aj prvá otázka našej úžasnej súťaže, do ktorej sa stále môžete zapojiť/, tak sme si vymysleli i WéCé, tzv. WebCamera.
Klikajte napravo v pravom zornom uhle v pravom paneli určenom pre pravé veci ako na webcameru, a už teraz môžete počuť skvelé upútavky, ktoré nám nahovoril skvelý moderátor známy pod menom Hroch /ak máte pomalé pripojenie, tak načítanie upútaviek trvá trocha dlhšie/.
Nová, skvelá, najlepšia reality show.
Priame prenosy štvorkáčov už čoskoro! Na štvorke!
Klikajte napravo v pravom zornom uhle v pravom paneli určenom pre pravé veci ako na webcameru, a už teraz môžete počuť skvelé upútavky, ktoré nám nahovoril skvelý moderátor známy pod menom Hroch /ak máte pomalé pripojenie, tak načítanie upútaviek trvá trocha dlhšie/.
Nová, skvelá, najlepšia reality show.
Priame prenosy štvorkáčov už čoskoro! Na štvorke!