...
Ešte raz.
...
Keď som bol malý, vraveli mi...
...
Again.
...
Človekovia by neverili, ako je ťažké sa uviesť, predstaviť. Radšej by som uviedol ostatok ef štvorky. But back to Nick. Idem na to, obkľučkou a snáď sa dostanem k pointe. Mám rád pizzu, hranolky, leto, teplo, poriadok, optimizmus, nákupy, hudbu, tancovanie a pekných ľudí. Och aké povrchné. Pekných ľudí. A čo. Ďalej mám rád zábavu, smiech. Ten asi milujem. Nezažul som ešte deň bez smiechu. Aj keď som na dne morskom, neviem kam, čo zo sebou, usmejem sa a hneď je lepšie. Je to také klišé, ale funguje to. Aspoň u mňa, aspoň na chvíľu. Tak si to snáď nebudem kaziť.
Mám rád kura, úsmev, sýkorky (tie chodiace pekné, čo stretávam v meste), všestrannosť, spev, umenie, knihy, voľnosť, otvorenosť, úprimnosť. Ešte mám rád uhorky, pomaranče, Nicka. Inak mám rád pravdaže aj iných tvorov. Aj týchto, tu, Charlie, Reeda a Pecositu. Nie len seba, veď to by bolo tak samoľúbe. K tomu len dodať ako sa mi páči príbeh o Narcisovi v upravenej verzii v Alchymistovi. Presne takí podľa mňa ľudia sú.
A aký je teda Nick ešte aj s tým všetkým zlým? Sarkastický cynik, optimista, stále hľadajúci a dúfajúci v tú pravú lásku. Hen, ďalšie klišé. Pravá láska. Ehh, wtf? Uvidíme. E-mail máte, sýkorky píšte. Ako tak premýšľam nad negatívnymi vlastnosťami, žiadna mi nenapadá. Pýtam sa Charlie, ktorá práve teraz tiež píše svoj úvodník a ona taktiež nevie. Nie som ja náhodou dokonalý? A mám jednu. Že vraj som nerozhodný. Čo ja viem, neviem, nie som si istý. Alebo žeby? A nie, nie. Hmm, neviem.
Práve som zistil, že sa mi zjavne v zube zachytila paprika, tak idem si ich radšej umyť. Pekný deň.
Ešte raz.
...
Keď som bol malý, vraveli mi...
...
Again.
...
Človekovia by neverili, ako je ťažké sa uviesť, predstaviť. Radšej by som uviedol ostatok ef štvorky. But back to Nick. Idem na to, obkľučkou a snáď sa dostanem k pointe. Mám rád pizzu, hranolky, leto, teplo, poriadok, optimizmus, nákupy, hudbu, tancovanie a pekných ľudí. Och aké povrchné. Pekných ľudí. A čo. Ďalej mám rád zábavu, smiech. Ten asi milujem. Nezažul som ešte deň bez smiechu. Aj keď som na dne morskom, neviem kam, čo zo sebou, usmejem sa a hneď je lepšie. Je to také klišé, ale funguje to. Aspoň u mňa, aspoň na chvíľu. Tak si to snáď nebudem kaziť.
Mám rád kura, úsmev, sýkorky (tie chodiace pekné, čo stretávam v meste), všestrannosť, spev, umenie, knihy, voľnosť, otvorenosť, úprimnosť. Ešte mám rád uhorky, pomaranče, Nicka. Inak mám rád pravdaže aj iných tvorov. Aj týchto, tu, Charlie, Reeda a Pecositu. Nie len seba, veď to by bolo tak samoľúbe. K tomu len dodať ako sa mi páči príbeh o Narcisovi v upravenej verzii v Alchymistovi. Presne takí podľa mňa ľudia sú.
A aký je teda Nick ešte aj s tým všetkým zlým? Sarkastický cynik, optimista, stále hľadajúci a dúfajúci v tú pravú lásku. Hen, ďalšie klišé. Pravá láska. Ehh, wtf? Uvidíme. E-mail máte, sýkorky píšte. Ako tak premýšľam nad negatívnymi vlastnosťami, žiadna mi nenapadá. Pýtam sa Charlie, ktorá práve teraz tiež píše svoj úvodník a ona taktiež nevie. Nie som ja náhodou dokonalý? A mám jednu. Že vraj som nerozhodný. Čo ja viem, neviem, nie som si istý. Alebo žeby? A nie, nie. Hmm, neviem.
Práve som zistil, že sa mi zjavne v zube zachytila paprika, tak idem si ich radšej umyť. Pekný deň.
2 komentáre:
kde mate nejake fotky ludia, ha ???
Nedalo mi a prisiel som sa pozriet. Teraz uz viem, ze ta vynimocnost spociva v absencii pointy a presahov do anglictiny. Ze som na to neprisiel aj sam!
Zverejnenie komentára