Vraj nemám vyvalovať šunky, ale niečo už konečne napísať. Dobre, dobre, som superhrdina!Občas si myslím, že som super. Občas sa cítim ako odpad. Občas chcem zachrániť svet. Občas potrebujem byť zachránený. Občas viem počúvať iných, no väčšinou chcem, aby som bol počúvaný. Občas chcem cítiť ľudské teplo.
To posledné „občas“ trvá už večnosť.
Túto zimu akoby všetky sýkorky odleteli do teplých krajín. Prírode už naozaj preskočilo. Celú zimu som žiadnu nestretol. Dobre, dobre, tak jednu áno, ale i tá priletela z teplých krajín a zdržala sa len pár dní. Po dlhom čase som mal sex a po ňom žiadne výčitky. Nech už niekto konečne príde na to, prečo žijem sinusoidnú krivku! Prečo prehodnocujem Filipa vždy, keď to posledné „občas“ trvá celú večnosť.
No, bol som jednoducho prekvapený, keď sa teraz sýkorky zase začali objavovať. Sledujem ich so zatajeným dychom – ráno v električke, cez obed v reštaurácii, večer v obchode a znova v em-há-dé, keď sa vraciam domov.
Sýkorky! Kua, oslovili ste ma.
3 komentáre:
to posledne obcas mozno sice trva dlho...aleeeeee....o chvilku je tu jar a sykorky uz nebudu musiet lietat z TEPLYCH krajin... mozeme spravit krmidlo na balkone a tam sa nam budu zlietat az kym ti nepolezu na nervy.
myslim, ze tuto ideu uvita aj bezpohlavny nick :)
pekne si to...
a... drahy, ne(prehod)nocuj :)
Zverejnenie komentára