V.O.N. (Bonzáčik numero dos)

V.O.N. nie je priestor nachádzajúci sa mimo interiéru. V.O.N. je skratka.

Skrátka, dobehla za mnou Charlie. Vraj hento a toto, a potom z nej vyliezlo, že potrebuje skontrolovať nejaký preklad. Vraj je to malina. Reku, ukáž dievča.

Ukázala a ja som sa skoro zložil od smiechu.

Prvý nadpis „Air Fresheners“ Charlie preložila ako „Vzduchové osviežujúce nápoje“, a tým rozpútala debatu, čo sa pod označením V.O.N. skrýva. Debata bola natoľko vášnivá, že pokračovala aj počas prestávky v divadle a ako inak, neskôr večer pri sexe (on the beach).

Výsledkom je takmer dokonalý reklamný slogan V.O.N.

Vypiješ, nafúkneš, prdneš a ofúkneš. Vzduchový osviežujúci nápoj!

Hmyz v hlave alebo Kultúra

Štvorka sa spolu s mojim drahým Johnnym vybrala do divadla. Tvárili sme sa, že to je preto, lebo náš milovaný pán Reed má sviatok (neviem, či môžem v rámci zachovania tajomnosti a anonymity tohto blogu prezradiť aký, ale ubezpečujem všetkých, že Reed sa nevolá Soňa). Tajomstvo sa nám pred ním podarilo udržať mesiac, čo je pri ukecanosti posádky našej domácnosti takmer zázrak. Predstavenie sme vybrali príznačné, nasadili sme mu totiž chrobáka do hlavy. Išlo ho roztrhnúť od zvedavosti, uchyľoval sa dokonca aj k vydieraniu. Nezabralo. Ešte aj keď sme mu odporúčali obliecť si oblek, snažila som sa ho mojimi skvelými hereckými schopnosťami presvedčiť, že ideme na pohreb. Bohužiaľ sme však asi budili skôr dojem, že ideme na nejaké supertajné stretnutie nejakej sekty.

Nápad to bol Charlottkin, a veruže to bol dobrý nápad (Ojojojooooj!). Aj to s naťahovaním Reeda. Nie na škripec, ani žiadne iné prasačiny pod týmto slovným spojením nechápte. Nick si našiel dôvod na to, aby si kúpil a potom aj ožehlil žhavú košeľu, Charlie si zadovážila skvelý zelený kabát (ktorý jej úprimne závidím a čudujem sa, že si nekúpila ružový, keďže v poslednej dome vyzerá ako chodiaci maskotík tohto blogu) a my ostatní sme si našli dôvod na to, aby sme sa cez všedný deň vyfešákovali. Dokonca sme sa aj odfotili. Klasicky na chodbe pri hajzlíkových dverách. No romantika.

Výnimočne sme na Nicka nečakali (uff) a v tom super počasí (rozumej vietor a dážď) sme cupitali na električku. Ja si dôvod na nasratie vždy nájdem, takže tento krát to bol pokazený predtým dlho a trpezlivo modelovaný účes. Naserkanie mi však dlho nevydržalo, keďže sme zasa robili divadielko celej električke. Ten ujo, čo sedel cez uličku mal z nás asi dobrú haluz, pretože kukal ako teľa na nové vráta. Teraz neviem, či nechápal, o čom to točíme, alebo nechápal, čo to mám na hlave.

Nejako sme sa cez ten víchor dopracovali k divadlu. Bolo to náročné, najmä pre mňa a Charlie. Párkrát sa mi stalo, že ten štuplík na tých nóbl topánkach nazývaný aj opätok sa mi zasekol do dierky-potvorky v dlažbe a zostala som stáť ako taký soľný stĺpik. Dorazili sme ale na miesto činu bez úrazu aj bez psychickej ujmy. Aj keď vybrať hrot z dierky je dooosť náročné. Veď to poznáte.

Sedadlá boli veľmi nepohodlné. Najmä pre našich dlhonohých krásavcov to muselo byť náročné vydržať celý čas v polohe dolámanej srnky. Ujo predo mnou mierne smrdel, teta a ujo za mnou sa stále po záhorácky rozprávali o údenej krkovičke. Podujatie na úrovni, čo vám budem hovoriť.

Na všetky vonkajšie vplyvy som zabudla, keď predstavenie začalo. Okej, tak nie na všetky, Johnnyho ruka a horúci dych sa nedali ignorovať...ehm ehm, ale nie o tom som chcela. O kultúre som chcela.

Nepamätám sa, že by som sa niekedy takto v jednom kuse rehotala (ak nerátam zmysluplné debaty s Reedom, Nickom a Charlie). Kramárovo PO.E.Í.KO (vyslovuj pojebíčko), Magálovej kotrmelce a odpadávanie a Horváthovo rýchle prezliekanie nenechalo jedny gate suché. Toto je metafora, aby ste správne rozumeli. Ono totiž bolo dosť náročné necvrknúť si od rehotu. (aj keď teraz „dva mesiace nemusíte“).

Bránice sme precvičili, nohy sa nám nakoniec dokrvili, ale pocítili sme hlad. Chceli sme na Reedovo odporúčanie navštíviť jeden super (la) parádny drahý štýlový podnik. Vliezli sme dnu, zostali asi pol minúty a vyšli sme odtiaľ ako vyúdené klobásky. POVEDZME STOP DISKRIMINÁCIÍ NEFAJČIAROV! Skončili sme samozrejme v mekáci, nažrali sme sa ako prasátka (ružovučké, čistučké mám na mysli, také, aký je tento blog) a ešte sme skočili na drink. Už z toho, čo si Charlie objednala je jasné, čo jej chýba. (Kto uhádne, aký drink si dala, vyhráva. Ale nepýtajte sa ma čo...)

Aby som to teda celé zhrnula:

Podnik s názvom La Parada kvôli doslova hustej atmosfére neodporúčam. Aj keď Reed tvrdí, že tam varia super. Ja si to celkom neviem predstaviť, papať v udiarni.

Chrobáka v hlave už reprízujú neviem koľký krát, ale stále je to super. Odporúčam. Pre tých, čo majú problémy so zadržiavaním moču odporúčam dať si dobre sajúce plienky, bude ich treba.

Bonzáčik

Nechávam sa inšpirovať Gloomyho commentom k Sitinmu článku. Práve prezradil Nicka. Chápete to? Čo si bol u neho pod posteľou niekedy? My áno.

Nicky tam má ukrytý portable harddisk. To bolo revu, keď sa mu pokazil.

Že „Reed, Reedko, však mi dáš okopčiť dáke péčko? Lebo ja som prišiel o VŠETKO!“
A nám tu vzlykal, že tam mal dáke fotky. Jasné!

Tak som mu vyhovel.

A potom sa sťažuje, že sa mu neľúbi, že sa to nedá dať tichšie! A že on je skôr na mladšie kúsky – tak kolo osemnásť, dvadsať, či ako.

Popol na moju hlavu! Jasper, now, analyse this!

Žhavenie

...keď nie je doma Reed a Charlotte, tak ako dnes.

Áno, boli sme celý večer doma sami....

...a odovzdali sme sa obaja jednej veľmi zaujímavej a vzrušujúcej činnosti. Žhavili sme to.

Nick rozpaľuje svoj nástroj a neváha ho použiť. Rozopína všetky gombíky. Jeden po druhom.

Preskúmava každý záhybček, každé zákutie. Zablúdi na hrudník, dokonca aj do podpazušia. Sem tam nahlas, ale nežne zafučí. Také úžasné „pfuu“ som už dlho nepočula. Tvári sa pri TOM veľmi sústredene a zaujato. Na čele sa mu objavuje kvapka potu.


Trvá mu to dlhšie, než mne (pretože si dáva záležať) ale nakoniec prichádza do cieľa. Síce mierne vyčerpaný, ale očividne šťastný...

...a nová košeľa je dokonale ožehlená. Nick je najsexovnejšia žienka domáca.

Hormón uzlíkov

Áááá! Jar.

Ešte tá mi tu chýbala. Dobre, chýbala. Ale tie vedľajšie účinky! Vždy na ne zabudnem, a potom sa zrazu dostavia. Som hormón uzlíkov.

Bacha na mňa, páni! (... and yet so shy)

Nečučím jak skyslá knedla

Milujem cesty s Nickom do práce. Vždy pobavíme celé osadenstvo električky. Teda nie tak úplne celé, lebo niektoré tety nemajú zmysel pre humor, ale naposledy sme našli jednu chápavú. Chúďa. Takmer som si na ňu sa(pa)dla. Ale nebolo to úmyselne! Čo si to o mne myslíte. To si vodič električky akurát dokazoval, že môže jazdiť aj vo Formule 1. Darmo, Schumacher z neho nebude.

"Prečítajme si obrázkový príbeh."
"Nick, aké infantilné. Kde ho vidíš?"
A už to išlo. Skúste niekedy vybľakovať na celú električku super ultra priškrteným hláskom, ako keby vás niekto držal za dosť citlivé miesto. Celkom prča :)

"Ja budem ona."
"Dobre, ideš."
"Oci, komu dáš 2% zo svojich daní?"

A takáto ďalej sa rozvíjajúca story. Prečítajte si, nechce sa mi to teraz hlbšie rozvádzať. Pointa bola, že z "ona" bol "on" a ešte aj mal viac textu. Zase som sa poriadne okašlala. Aspoň že sa ľudia, a najmä teta, pobavili. Nabudúce bude Nick za debila :-)

Martina, si naozaj taká blbá?

Pozeral som Aurela. Bol som vcelku spokojný. Ale keď sa objavila Šindlerka, aby si prevzala cenu za to, že je pienicou, ktorá predala najviac nosičov, mal som dosť.

Vypustila z huby niečo také, že toto je na rozdielov od ostatných aurelov super kategória, lebo to svedčí o tom, že ľudia ju žerú, lebo ju kupujú. Narážala tým na fakt, že o udelení ostatných cien aurela rozhoduje akadémia. Samozrejme, že nám to takto aj v skratke vysvetlila.

Navážala sa tým do Zdenky Prednej ako objavu roka?

Zlatým klincom Maťkinho prejavu bola gratulácia Braňovi Z. k životnému jubileu. Mal som dojem, že z aurelov som omylom prepol na Hráme jubilantom.

Martinka, ten tvoj album je posledná sračka! Na rozdiel od Prednej. Ju som si aspoň stiahol z netu. Tak sa nečuduj, keď tvoj album kupuje niekto z Hornej Dolnej (týmto sa ospravedlňujem všetkým obyvateľom Hornej Dolnej), lebo nepozná eMule, a...

škoda reči!

Akcia akcia

Akcia chystačky. Charlie si oholila nohy, Pecosita snáď tiež. Nick, čiže ja, si oholil akurát tak tvár a dlane. Chrbát nemusím, fuj, neznášam chlpy. Občas tým našim ženám závidím. Žiadne holenie tváre, snáď. Aj ja chcem. Ale zase na druhú stranu to má výhody. A tým nemyslím tú, keď mi Pecosita povedala na moje strnisko, že vyzerám po*ebateľne. Vtedy som sa veľmi rýchlo zamkol v izbe.

Akcia obliekanie. Nový párty odev, čo viac môžme chcieť, sýkorky očaríme, pokiaľ dáke budú. Holky namalované, vychystané a ja ešte stále behám v boxerkách s nálepkou na nose po byte. Vlasy neurobené, telo neoblečené. Niekedy sú na mňa rýchle. To ale tým, že ma ale vykoľajil Pecositin frajer, keď mi vliezol do sprchy.

Akcia akcia. V meste sme to roztočili, aj s Pinďom zo štvorlístka a mojimi kamošmi. Tancovačka a opíjačka do rána. Fuj, tá Havana ma donútila sa zobudiť po dvoch hodinách spánku o ôsmej ráno. Potom ďalší spánok. A potom fuj, ranný budíček o dvanástej. Hlava na roztrhanie. Fuj. No jednoducho hrozné. Tak a kedy ideme znova?

Mojich 5P

A už je tu. Hneď bolo vidno, že prichádza, aj keď to trvalo. Až som skoro dúfať prestala. Vlastne nie. Do posledného puntíku som verila, že príde. Vždy prišla, keď mala. Aj keď dochvíľnosť nie je práve jej silná stránka. Ach tie ženy. Občas im nerozumiem.

Dnes bol deň D (vlastne už včera). Začal sa náramne. Ani by jeden neveril, koľko energie dodajú človeku raňajky s Reedom a Nickom. Aj keď ten druhý celou cestou do práce skuvíňal, ako je mu ťažko a že nemôže zjesť dva chlebíky, ale len jeden. Ja zase tvrdím, že kvôli jednému sa ani nôž neoplatí špiniť. Vďaka tejto rannej sešn (čítaj ako vidíš a nešpekuluj) sme prišli do práce neskôr, ako bol pôvodný plán. Ale stálo to zato.
V práci pohoda. Taká naozajstná. Žiadny hluk ani stres = šéfka mala dovolenku. Asi pôjdem skorej domov, lebo sa musím učiť. Zámienka, aby som sa s ňou mohla aspoň na chvíľu stretnúť, tak osobne, nesprostredkovane. Také ja lúbim.

Deň sa niesol v znamení piatich P. Márne hľadáš skrytý význam, žiadny nenájdeš. Tvoja logika :-)) Kde som to bola? Aha, 5P. Po prvé - skvelé raňajky. Po druhé - zistila som , že mám ešte stále dobrý vkus, teda aspoň komplimenty lietali z každej strany. No nepoteš sa. Po tretie - ranné, čisto pracovné stretnutie dopadlo nad očakávania. Okrem toho, že som predviedla svoj nový „vohoz“, konečne priletela aj sýkorka. Modré oči, tmavé vlasy a tie skvelé hodinky. Po štvrté – vlasy mi vyzerali nejako lepšie. Kukateľne. A to je už čo povedať, pretože poslednú návštevu u babky - kaderníčky som už najmenej stokrát oľutovala. Konečne po piate a najdôležitejšie - páčila som sa sama sebe! Povrchné. To je v poriadku. Nič iné sa odo mňa ani nedá čakať.

Pozitívne naladená som vyštartovala za ňou. Tešila som sa ako malá. Predstavovala som si jej typickú vôňu a zvuk, v pozadí čvirikanie vtáčikov. Asi sa z toho rozplačem. Malo to však jeden háčik. Mesto nespí. Takže som počula všetko, čo som nechcela. Štuple všetko vyriešili a mohla som si vychutnať prechádzku. Hoci dnešné topánky boli k tomu absolútne nevhodné. Nevadí. Ostatne dnes mi nič nevadí. Prečo? Deti moje osprostené. Viete? Huraaaaá, je tu jar.

Nákupná horúčka

S Charlie sme sa vybrali na víkendové nákupy. To sme zase nakúpili. Čo máme teda nové? Ružová košela, nohavice, tričko, jeansy, sveter, bunda, kravata, spacie trenky, podtričko, topánky, ponožky, opasok k jeansom, opasok k nohaviciam a drobné aksesoársy (čítaj doplnky). To bolo moje. A Charlie, tá dve tričká so svetrom.

Ach ženy, tie toho nakúpia. Radšej nebudem rátať nákupnú rýchlosť v km/Skk.

Na vlnach internetu (bez interpunkcie)

- Si z BA?
- Ano.
- Mas zaujem sa stretnut?

- O, ano. Vies, bezne sa stretavam s ludmi, ktorych som v zivote nevidel, len aby som mal sex. Dusevne ma to naplna. Je to nadherne. Uz letim...

Pecositino tajomstvo

Myslela si, že to utají. U nás v byte? Nemožné. Včera mala telefonát od Papapecosita. Žiadne odpočúvanie neprebiehalo, nahrávka sa nám dostala zhodou náhod do rúk. Prepis telefonátu ponúkame nižšie.

Drahá dceruško,
Vidím, že ťa chytá sexuálne harašenie – vzhľadom na účty za telefón. Takže skľudni hormón a radšej si to s ním vykecaj z úst do úst.

A mimochodom, ďalšie tajomstvo. Asi sa jej vážne niečo stalo. V chladničke v jej poličke som dnes objavil tri kusy tovaru, čo tam nikdy predtým nemohli ani len minútu ostať z našich políc. Jedná sa o sójové párky a dva kusy sójových pomazánok. Poznáte dáku dobrú ľudovú liečiteľku? Všetky kontakty berieme, súrne.

RP nie je rýchla pošta

Česi sa už môžu registrovať, no nechoď sa. No nejdem, veď som hetero. Len teraz chytajte Reeda na hraniciach. Musíme mu vysvetliť, že sám so sebou sa nemôže.

Hra na auto

Ťažké to boli tieto posledné dni. Ste mali predvčerom vidieť Charlie. Predávkovala sa liekmi. Tak mierne, akurát, do zdravého delíria. Skákala po gauči, kričala „som v poriadku, nič ma nebolí, nič mi nechýba“ a podobné bláboly. Chlap chýba, to vie každý. A zub ju bolí, tak nech netrepe.

O pár minút sa ako pomätení s Reedom hrali na auto, „bŕm, bŕm“ vraveli, točili volantom a natriasali sa. To sme s Pecositou len krútili hlavou. No ja som rýchlo prestal, cestou sa zastavili aj po mňa. Dobrá jazda, alebo ako by vykríkli snowborďáci, stříkej!

Každopádne musím Charlie vysvetliť základné dávkovania určitých liekov. Aj to, že na môj Prosac a Thramalan siahať nemá. Určite nie v takom zlom pomere ako teraz. A hlavne nech vysadí všetky tie lightky ako vitamíny a iné sirupčeky. Lightky vždy škodili, aj fajčiarom, majú viac dechtu. A to nefajčím, hocičo do úst nedám. Len nechápem z čoho sa mi robí herpes. Hmm.

A včera? Soplila zase Pecosita. A tá má chúťky. Radšej zacitujem. „Ale to je dobré, že sú chlapi na chlapov, mne sa to páči, so ženou by som sex nevedela mať.“ „Ani ja, ani ja!“, povedal som a pre istotu som sa zdekoval do izby. To by mi už len chýbalo, kebyže sa na chlapa začne hrať.

N+L=VL

A je to vonku. Vedel som, že to nebude len tak... Nick je heterosexuál! Nechápem, ako sa to mohlo stať. Charlie, Pecosita, vyhlasujem krízový stav! Dúfam, že to nie je nákazlivé. Jémine!

Zas a znovu sa pýtam, ako sa to mohlo stať? Ako? Všetko sme trikrát prešli a trikrát zabezpečili. A teraz toto! Danger, danger, F4 - ozýva sa môj vnútorný homorobot. Neskoro!
Nicky sa verejne priznal v diskusii k istému článku blogosféry.

Mali sme brať vážne prvé príznaky. Boli sme slepí?

Čo s tým teraz urobíme? Zvolávam krízový štáb! Navrhujem elektrošoky! Kontaktujte Dr. Černokňažníka, snáď ho z toho nejako vylieči. Musí!

Nie, len mi nevravte, že najnovšie dáva hore aj dosku na tom našom vychýrenom vécku. Aáááá!

Záchod

Konečne sme sa ukázali ako chlapi do voza aj do koča. Problém navonok jednoduchý. Tečie záchod. No hej no, a čo s tým? O druhej v noci sa nám opraviť nič nepodarilo, a tak sme sa zhodli, že ráno je múdrejšie s raňajkami. Vlastne večera. Doplietlo ma to. Tak aj bolo.

Ráno sme obliekli montérky (túto časť reality trocha prikresľujem), zobrali náradie a šup sa do práce. Po krátkej telefónnej inštruktáži s mojim tatkom sme sa do toho pustili. Ja s Reedom, aby bolo jasné. Teraz odborný postup, ako na to, keď sa niečo podobné stane aj vám.

Vyberiete membránu s ihlou. Nájdete ju ľahko, nám sa to podarilo po asi pol hodine. Vyčistíte, zmyjete nečistoty. Avšak pozor, aby vás membrána nezaskočila tak, ako Reeda. Po stlačení vystrekne. To bolo prehovárania, aby mi ju dal. Ako u debilov. Toto všetko nasadíte na pôvodné miesto. A Je to. Tu tu tudududu tututúú.

Brum?

Dnes som si listoval v Báječnej žene z decembra minulého roka. No čo? Nuda.

Dozvedel som sa, že na polámané nechty je dobrý balzam z olivového oleja a… potom som objavil vraj čínsky horoskop. Vždy som si myslel, že som koza drevená. Podľa čínskeho horoskopu. Podľa Báječnej ženy som medvedík čistotný.

Do prdele, tá charakteristika mi sadla ako riť na šerbeľ. Brum.

Brum? E-e, ako vlastne robí medvedík čistotný?

Zistenie

Úvod do problematiky:
Choroba ma položila. Také prechladnutie: bolesť hlavy, kašeľ. Z nosa mi tečie a z očí tiež. Nič vážne, len nepríjemné. (Nie, nekŕmila som labute, vtáčia chrípka nehrozí.) Vonku strašná zima.

Rozhodnutie:
K lekárovi ísť netreba. Stačí vyležať. Dávam si na to dva dni.

Zhodnotenie situácie:
Chladnička prázdna. Hlad obrovský a nikto, kto by mi aspoň chlebík kúpil. Priateľ mimo mesta. Maminka a tatko tiež. Spolubývajúci prudko busy.

Misia JAMES DEAN:
Cítim sa ako Samantha zo Sexu v meste, keď zostala chorá sama doma a na hlavu jej spadla garníža so záclonou. Mne pre istotu na hlavu spadol môj zarámovaný plagát Jamesa Deana (ešteže je ľahučký). V najvhodnejšom možnom odeve (rozumej modré flanelové pyžamko s ružovými hviezdičkami), hlučne posmrkávajúc, chopím sa kladiva, zatĺkam háčik hneď vedľa diery, ktorú zanechal jeho predhodca. Prvá rana, tresnem si po prstoch, zahreším. Potom to už ide bezbolestne. Mission accomplished. Posteľ je opäť bezpečná. Minimálne do chvíle, kým sa Jamesovi opäť nezachce prísť ma do nej pozrieť.

Problém pretrváva:
Ešte stále som hladná. Fyzická aktivita s Jamesom môj pocit hladu len znásobila.

Riešenie:
Kradnem Reedovi štyri zemiaky a varím si ich v šupke.

Záver:
Do pekla s nezávislosťou, sebestačnosťou a single životom! Nabudúce budem viac nariekať a snáď sa niekto nado mnou zľutuje.

Happy happy šimpanz

Je to malé, milé s veľkými očami, skacká to (je jedno či na jednej, alebo na oboch nohách) a robí to také čudné zvuky, že: " Hu, hu, hu, hu..." Potom sa to začne rehotať a nahodí úsmev taký ako reklama na novú Colgate. Úsmev, čo trvá a trvá....verím, že s ním aj zaspáva. Čo je to?

Vytešený šimpanz???

Nieeeeee!!!


To Charlie úspešne splnila misiu a KONEČNE urobila prvý krok.

Teším sa z toho podobne, len neskackám a nevydávam divné zvuky. Ale....ale...JUCHUUUU!!!

CONGRATULATIONS!!!

Dilema

Včera sme mali dilemu pravopisného charakteru. Aké YI sa píše v slove zmy? Ešte skôr ako si vykrútiš hlavu poviem, ako sme dospeli k výsledku. Ja s Charlie som bol jeznoznačne za zmI. Ani nevieme prečo, ale jednoducho sa nám to tam tak hodilo, oveľa viac ako zmY. Pecosita s Reedom boli jednoznačne za zmY, že vraj pravopis, vybrané slovo, či niečím takým sa oháňali.

Zostalo to 2:2. S Charlie sme si ale povedali, že ustúpime. Predsa Pecosita musí mať pravdu. Tá teraz vie oveľa lepšie ako my, kde je tvrdé a kde nie. Len teraz uvažujem, ako to súvisí s gramatikou?

Julia, GO!!!

Konečne! Toto určite poznáte. Pocit, keď sa na niečo veľmi chystáte, tešíte, plánujete ako by to bolo najlepšie a zrazu je to tu! Ani to nebolo také ťažké, ako to na prvý pohľad vyzeralo. Ani to neskončilo fiaskom, ktorého sa bojíte asi najviac zo všetkého. Nádherný pocit. Neopísateľný. Prečo to vlastne nerobím častejšie? Aj keď ľudia v električke nemusia vždy nutne chápať, čo také úsmevné sa mi stalo, že vyzerám ako práve vypustená z blázinca pre nevyliečiteľné prípady na vychádzku, resp. na posledné „view“ sveta tam vonku pred koncom najstrašnejším v hlbinách svojich paranojí, ale šťastná. Ale nie to som chcela.

Asi to fakt potrebujem mať takto. Hektický deň, ktorý tak krásne začal. Už som spomínala, že milujem prebúdzanie sa do slnečných dní so štebotom vtáčikov s predzvesťou jari? Tak už to viete. Plán mám v hlave, len ho naplniť. Neverili by ste, ako idú veci ľahšie pod hrozbou psychickej likvidácie, nielen z mojej strany, ale najmä ako pomsta za vyhrážky fyzickej likvidácie (len sa nezľaknite, naozaj sa máme radi :-)). Takže nech žije stres. Ja už fakt nechápem, čo je na ňom zlé. Na mňa funguje lepšie ako psychiater. Mimochodom, keď si nejakého už konečne nájdem na tieto moje blablablaaaaaaaaaa a vydrží so mnou v zdraví aspoň dva týždne, podám relevantnejšiu správu. Ale nepredpokladám.

Poučenie: „Vždy využi svoju šancu, lebo naozaj nemusí prísť viackrát.“ To som síce nevymyslela ja, ale znie to dobre. Risk je zisk. „Predstav si, ako by to zahrala Julia.“ Len pozor na sny, aby ste sa nezobudili s tým, či máte správne poskladané spodné prádlo :-).