Hra na auto

Ťažké to boli tieto posledné dni. Ste mali predvčerom vidieť Charlie. Predávkovala sa liekmi. Tak mierne, akurát, do zdravého delíria. Skákala po gauči, kričala „som v poriadku, nič ma nebolí, nič mi nechýba“ a podobné bláboly. Chlap chýba, to vie každý. A zub ju bolí, tak nech netrepe.

O pár minút sa ako pomätení s Reedom hrali na auto, „bŕm, bŕm“ vraveli, točili volantom a natriasali sa. To sme s Pecositou len krútili hlavou. No ja som rýchlo prestal, cestou sa zastavili aj po mňa. Dobrá jazda, alebo ako by vykríkli snowborďáci, stříkej!

Každopádne musím Charlie vysvetliť základné dávkovania určitých liekov. Aj to, že na môj Prosac a Thramalan siahať nemá. Určite nie v takom zlom pomere ako teraz. A hlavne nech vysadí všetky tie lightky ako vitamíny a iné sirupčeky. Lightky vždy škodili, aj fajčiarom, majú viac dechtu. A to nefajčím, hocičo do úst nedám. Len nechápem z čoho sa mi robí herpes. Hmm.

A včera? Soplila zase Pecosita. A tá má chúťky. Radšej zacitujem. „Ale to je dobré, že sú chlapi na chlapov, mne sa to páči, so ženou by som sex nevedela mať.“ „Ani ja, ani ja!“, povedal som a pre istotu som sa zdekoval do izby. To by mi už len chýbalo, kebyže sa na chlapa začne hrať.