A už je tu. Hneď bolo vidno, že prichádza, aj keď to trvalo. Až som skoro dúfať prestala. Vlastne nie. Do posledného puntíku som verila, že príde. Vždy prišla, keď mala. Aj keď dochvíľnosť nie je práve jej silná stránka. Ach tie ženy. Občas im nerozumiem.
Dnes bol deň D (vlastne už včera). Začal sa náramne. Ani by jeden neveril, koľko energie dodajú človeku raňajky s Reedom a Nickom. Aj keď ten druhý celou cestou do práce skuvíňal, ako je mu ťažko a že nemôže zjesť dva chlebíky, ale len jeden. Ja zase tvrdím, že kvôli jednému sa ani nôž neoplatí špiniť. Vďaka tejto rannej sešn (čítaj ako vidíš a nešpekuluj) sme prišli do práce neskôr, ako bol pôvodný plán. Ale stálo to zato.
V práci pohoda. Taká naozajstná. Žiadny hluk ani stres = šéfka mala dovolenku. Asi pôjdem skorej domov, lebo sa musím učiť. Zámienka, aby som sa s ňou mohla aspoň na chvíľu stretnúť, tak osobne, nesprostredkovane. Také ja lúbim.
Deň sa niesol v znamení piatich P. Márne hľadáš skrytý význam, žiadny nenájdeš. Tvoja logika :-)) Kde som to bola? Aha, 5P. Po prvé - skvelé raňajky. Po druhé - zistila som , že mám ešte stále dobrý vkus, teda aspoň komplimenty lietali z každej strany. No nepoteš sa. Po tretie - ranné, čisto pracovné stretnutie dopadlo nad očakávania. Okrem toho, že som predviedla svoj nový „vohoz“, konečne priletela aj sýkorka. Modré oči, tmavé vlasy a tie skvelé hodinky. Po štvrté – vlasy mi vyzerali nejako lepšie. Kukateľne. A to je už čo povedať, pretože poslednú návštevu u babky - kaderníčky som už najmenej stokrát oľutovala. Konečne po piate a najdôležitejšie - páčila som sa sama sebe! Povrchné. To je v poriadku. Nič iné sa odo mňa ani nedá čakať.
Pozitívne naladená som vyštartovala za ňou. Tešila som sa ako malá. Predstavovala som si jej typickú vôňu a zvuk, v pozadí čvirikanie vtáčikov. Asi sa z toho rozplačem. Malo to však jeden háčik. Mesto nespí. Takže som počula všetko, čo som nechcela. Štuple všetko vyriešili a mohla som si vychutnať prechádzku. Hoci dnešné topánky boli k tomu absolútne nevhodné. Nevadí. Ostatne dnes mi nič nevadí. Prečo? Deti moje osprostené. Viete? Huraaaaá, je tu jar.
11 komentárov:
kazdy prichod jari vnima inac. ktosi - asi ja - vcera povedal, ze jar sa zacina az dnes. prisla sice vcera ale to uz bola tma a nik to nevidel. ja som si prvy skorojarny den uzil s polovickou na letisku pri hluku odlietajuceho boeingu sky europe s novym naterom. boeing je fuc, jar sa este len zacala...
charlie: tak vidis :)) btw, i ja som sa vcera vytesoval (to be continued).
No ved to trvalo, konecne jar :)) a reed, comu si sa tak vytesoval? :)
Reed si stiopro našiel sýkorku s veľkým... S :D
(alebo nám všetkým povie, ako dobre mu ide to yin yangové straovanie sa;)
Charlie: ;) dík za náladku
JG > Ty len na velke S myslis :))
Ale prosím ťa... a kto nie?;)
No, nedalo mi to, keď Ríd tak koketne nás naťahuje s tým jeho... príbehom (to určite!)
na com sa vidi jar? ze fsetci maju ruju. staci, ked sa pozrieme na seba... :) ja mam aj dvihnutu hladinu adrenalinu, ale to sa vstreba.
hrosik: ja mam ruju az taku, ze....nestiham pisat, citat...ani ucit sa a abi pracovat ;)
charlie: som happt, ze si happy...simpanz :D
sita: a ja som happy, ze mas happy ruju :))))))
charlie: no, nie je to super, ako sme vsetci happy? :D
Zverejnenie komentára