Všetko preč!
Všetko vymazané. Pred pár minútami.
Prečo tak veľmi chcem a potrebujem dostať odpovede? Prečo nie si schopný mi ich dať?
Som trápne naivná. Verím v priamosť a úprimnosť. Dúfam v to, že to, čo si povedal, je pravda...ale tú zjavne nepoznáš ani ty sám.
Posrané klamstvá pri rozchodoch! Alibistické zbabelé čičíkanie krutejšie než rany zhrdzaveným nožom do hrude!
Asi to tak chodí.
Teraz mi už zostáva len taký "detail": vymazať Teba zo seba.
Zbohom.
24 komentárov:
A bude lepsie.. cmuk :)
zlatinko, dufam, ze ano...musi byt. lebo ak nebude, tak sa zblaznim.
bude ako nebolo
Dobrý nápad. A nedvíhať telefóny. Rany sa lepšie hoja bez soli. A hoci radikálny rez viac bolí, operácia je v podobných prípadoch potrebná.
sita, som tiez za radikalne riesenie, ale... pozor pri tom vymazavani zo seba. aby si zo seba nevymazala aj ponaucenia pre buducnost. kusok toho srapnelu v sebe nechaj, nech vies, z coho je ta rana.
vurdo: no, budem musiet, kedze je schopny so mnou komunikovat (ak sa to tak da nazvat) len ked ma vypite a cez den jednoducho zrusi hovor. asi aj on voli cestu radikalneho rezu, ale v slabych chvilkach to nezvlada.
hrosik: no, to je jasne, ja som uz tak poucena, ze aj keby som chcela vymazat to pocuenie, tak nemozem ;)
pecositka: vymaz, maz kolko chces, neboj, seba nevymazes
ja neviem nenavidiet, invaderko, toho a nebojim. ja len musim teraz na chvilk uplne zabudnut a to je tazke. potom uz bude dobre.
medenka: to sa neda :D dakujem.
nikdy ho nevymažeš navždy .. zostane pregumovaním zošúchaný papier, alebo nevygumovateľná čiara ... ale zato tam príde niekto ďalší a lepší ... držím palce
vymazat ako v Eternal sunshine of the spotless mind? Keby to tak slo:) Kazdopadne drzim palce.
steph: no, to mi je jasnae...ved to ani nechcem, uplne...staci tak, aby to nebolelo. dakujem, pusinka
Adela: no, kiez by to slo, ale tam to tiez nedopadlo bohvieako
cosita: guma sa raz minie... ale potom ju uz nikdy nebudes potrebovat. ja viem, som snilek, ale verim. I BELIEVE IN LOVE!
fiha, niekedy tak nevyzeras, zlato. ale jasne, ja tiez verim. verim, ale teraz gumujem, aspon to najnutnejsie. a potom...mozno...snad, budem vediet zasa doverovat naplno. aj ked teraz sa mi to zda velmi nepravdepodobne. dakujem, pusinka.
cositta, nikdy som to nevedela urobit, vzdy som sa tvarila, ze vypinam telefon, ze mazem adresy, dokonca som to aj niekomu hrdinsky oznamila, aby som mala svedkov :))) a potom som ten telefon potajomky zapinala s busiacim srdcom a sklamanie, ked tam nebola sprava, ma prezradzalo...
az raz, raz som to urobila...
vymazala som schranky, zmenila telefonne cislo...
a vies, ze nie kvoli nemu?
ale kvoli sebe...
jasne, ja som zatial len vymazala, tiez len a len kvoli sebe, aby som nemala nutkanie volat, pisat, aby som nevidela, kedy je online a ignoruje ma.
nie je to lahke, tiez sem tam zapinam telefon s tou bolestivou nadejou, ale dufam, ze raz zmizne.
zlato, to je len polovicne mazanie... podla mna treba zmenit cislo, odstrihnut droty veduce od neho k tebe...
takto si len nahovaras, ze nepozries, ze nenapises, ze ty uz nie...
a predsa cakas, ze sa on ozve...
milacik nesudim ta, ja som to nikdy, nikdy nedokazala...
len raz v zivote... strasne to bolelo... ale nakoniec som pochopila, ze to bola jedina cesta...
nebudem menit cislo, stratila by som tak kontakt s mnohymi ludmi, a tak zle na tom zasa nie som. uz som to zazila niekolkokrat a dokazala som to aj bez zmeny cisla, zvladnem to aj teraz.
tvoja situacia asi bola predsa len ina.
mozno zavolam, napisem, niekedy...a mozno zasa dostanem facku ako naposledy, ked mi rano nezdvihol po tom, co mi v noci pripity volal.
teraz na noc vypinam mobil, a som prilis hrda na to, aby som volala niekomu, kto ma bez mihnutia oka zrusil. ak niekedy za sto rokov zavola on (aj ked myslim, ze sa to nestane) a bude schopny vysvetlit mi, co sa to vlastne naozaj udialo, tak uvidim, ci budem chciet pocuvat, alebo nie. predpokladam, ze to uz budem niekde uplne inde.
mamička čo nechce a synček, čo chce len to nechcenie...
Pescosita, utekaj od neho na hony. A už sa ani len trolinku neobzri. Ani slovíčkom, ani myšlienkou. A už nehovor, že je to ťažké. Teš sa, že to prišlo.
silviah: kiez by to islo tak lahko, ale pojde to, citim to. nastval ma ;) tym nechcenim.
Nič, čo sme hoci len chvíľku považovali za celý svet, nie je ľahko vymazať. Ak sa však ten svet zdemoloval vlastnou váhou, je šťastím, že doňho už nepatríme.
pekne napisane.
:-)
Občas sa podaria pekné myšlienky. Úplne naj bude, ak splnia svoju úlohu (ak pomôžu ľuďom, kvôli ktorým prišli na svet - tá "pekne napísaná" vznikla kvôli Tebe).
pecosita: mas silu, ktoru ja nie... ja stale davam sancu... a vzdy to potom olutujem... klamstva nase kazdodenne............ preco?
Vsetko raz pominie...aj bolest...na dobre a pekne veci sa dlho caka a tak aj na ten pocit pokoja a bezstarostnosti si obcas musime pockat...
Zverejnenie komentára