Moje detské sny

Neviem, či niekto z Vás rozmýšlal nad tým byť slávny už vo svojom detstve. Lebo ja áno. Niekto chcel byť kozmonautom, iný zase lekárom či právnikom. Ja som vždy chcel byť spevákom. Škoda len, že môj hlas znie ako štartovanie eletrickej píly. Preto v zásade škriekam doma osamote a v karaoke bare robím maximálne křoví. Ale zase aj taká Paris Hilton nemá príliš vábny hlas a spievať spieva. Konkrétne ma zaujali jej spevácke výkony ocenené kritikom v nemenovanom časopise. "She gets up on the stage, pukes, leaves. . . I find the music business charming." Ja tiež.

Keď som si to ale so spievaním po čase rozmyslel, či musel rozmyslieť, dal som sa na sen herca. Nie porno herca, bo to by vyznelo tak, že som sa len snažil byť lacnou kópiou Paris Hilton. No nie je tomu tak. K tomu mi chýba oveľa viac elegancie, obtlstlý pes v kabelke a iné módne doplnky. Ale nechajme už túto skrachovanú pornoherečku, o snoch rozprávajme.

Keďže na herectvo mám príliš málo sebavedomia, som musel časom zavrhnúť aj túto možnosť. Potom prišiel sen modela. Len tak chodiť po cudzích krajinách, mólach a spoznávať kultúru a podobné kraviny. To by bolo niečo pre mňa. No zistil som, že ľudia nemajú radi púder na nose, teda okrem Naomi Campbell. A potom by som si pudroval a pudroval a už by sa o mne šírili vtipy ako o Jackovi Nicholsonovi v podaní Ellen Degeneres (to je mimochodom tá, čo uvádzala tohtoročných Oskarov, či tá, ktorá hrala v úžasnom filme If These Walls Could Talk 2). V monológu po Oskaroch vraví o svojej tréme tesne pred vystúpením na pódiu a o tom, čo sa jej odohrávalo v hlave.

„What if you don’t talk? What if you don’t remember anything? What if you just come out and .. robbydoubidadada. And then Jack Nicholson is the only one who understands me and says: Robbydoubidadada.“ (celý monológ)

Ale späť k snom. Ako dieťa som bol v slepej uličke. Nevedel som, čo ďalej. Čo by som ešte chcel robiť? Po čase som na to prišiel. Ešte by ma bavilo byť návrhárom! A tu som sa dostal k pointe. Vždy som chcel byť vlastne Madonnou. Spievať, hrať, navrhovať vlastné šaty, adoptovať si deti v Afrike, aby mi mal kto šiť moje najnovšie modely. Dobre to má vymyslené. To je podnikateľský zámer, to je ono!