Veľká noc, veľa vody, vibrátor a dierky

Myslím, že nebudem veľmi originálna, keď poviem, že nemám rada šibačku. Už to dávno nie je taká švanda, ako bývala, keď som bola decko. Teraz je to viac menej trápna povinnosť. V očakávaní tohto druhu doobedňajšej sviatočnej nudy som začala aj tohtoročný Veľkonočný pondelok. Pravidelní šibači odišli okolo jedenástej, ja som zostala podivuhodne suchá (ehm, teda teraz myslím moje oblečenie). Nikoho iného som nečakala, tak som zaliezla do mojej izbietky v rodičovskom dome, prezliekla sa do pohodlného s ambicióznym plánom, že pohnem s diplomovkou. Vtom zazvonil zvonec a rozprávky je ešte len začiatok.

Maminka na mňa kričala: „Pééééckaaaa, nááávšteva pre teba!“ Začudovala som sa. Kto by to tak mohol byť? Tých, čo ešte v okolí môjho rodného menšieho okresného mesta mám, som navštívila v nedeľu. „Mamíííí a kto to jeee?“ Precvičila som si hlasivky zasa ja. „No poď, budeš prekvapená, dlho si ich nevidela.“ Tak to som už vôbec netušila, kto by to mohol byť. Matilda so Šťastím sú predsa mimo republiky. Tak som sa teda zasa nahodila do nového trička, rukami prehrabla chaluhy (pre neznalých: chaluhy=moje háro) a cupitala dole schodmi. Prišla som ku dverám a kto tam nestál! F3 (F3= F4 mínus Pecka). Tu som začala šípiť nejakú habaďúru. Tak som ich pekne privítala a čakala, čo sa z toho všetkého vykľuje. Reed ma požiadal, že či by som s nimi nešla na malú prechádzku. Bolo mi to podozrivé, ale čo už. Nech je sranda. tak sme teda šli. Asi desať krokov, pred dom, kde už čakal Jack. Chalani otvorili kufor, vybrali dva zatvorené kýbliky od kyslej kapusty a na mňa aj na Charlottku vychrstli celkom slušnú dávku H2O! Reed trafil Charlottku teda statočne a ja, keďže som mala nežný tušák, čo sa chystá som sa postavila tak, že Nick svojím strelivo zasiahol síce mňa, ale zvládol aj celkom slušne umyť auto môjho tatíčka. Charlie tuším zvýskla. Ja som sa ani na to nezmohla, len som v sebe dusila rehot. A to nebolo všetko.

Aby tých prekvapení nebolo málo, Reed sa rýchlo vrátil k Jackovi a niečo z neho vytiahol a schoval si za chrbát. Potom ma chytil za ruku a pred nos mu strčil nádhernú kyticu oranžovožltých tulipánov: “Všetko najlepšiééé, trošku popredu, ale aj tak.“ Ahá, tak o toto išlo. Veď mi aj nešlo do hlavy, ako by mládenci presvedčili Charlie, aby s nimi šla k nám za tým účelom, aby bola verejne na ulici obliata. Po Reedovi prišiel na rad Nick a po prenádhernej gratulácií mi do ruky dal darčekové vrecko. Keď ma vybozkávala aj Charlie, tak prišiel čas pozrieť sa na darček. Už som tušila, čo to bude. Ani neviem ako, ale tušila.

Tramtaradá! Áno. Aj keď sú štvorkáči romantici, citlivé umelecké duše, majú zmysel pre užitočné a využiteľné praktické darčeky. Normálne som ich začala upodozrievať, že sa spikli s Upííírkou, s ktorou sme pár dní pred tým spoločne posilnené silnou nadržanosťou surfovali po internetových sexshopoch. Túto moju teóriu štvorka odmietla. Z toho mi teda vyplýva, že nedostatok sexu je na mne dosť vidieť a cítiť a preto sa rozhodli kúpiť mi vibrujúceho obšťastňovača veľmi realistického vzhľadu z kvalitného materiálu. Žiadny lacný plast, ale kvalitka. Skvelé!


Keď som uprostred ulice prestala mávať vibrátorom, pozvala som nečakanú, ale o to príjemnejšiu návštevu dnu. Usadila som ich v obývačke k môjmu vtipnému tatovi, ktorý na otázku: „Hádaj, čo som dostala?“ odpovedal: „No, dúfam, že to, čo zabezpečí, že už nebudeš taká nervózna a frflavá.“ Ehm, nuž, neviem, ako to vedel, ale zjavne vie, čo potrebujem.

Pohostenie síce nebolo harmonicky kóšer, ale snáď ma za to kamaráti neohovoria. Od mojich vtipných rýpavých rodičov sa štvorčeka na mňa dozvedela všetko možné, verím, že to nezneužije proti mne. Keď sme už mali usedené zadočky, navrhla som, aby sme si šli zastrieľať z tatovej superfasašportovej kuše. Pri garáži máme postavený provizórny terč v tvare diviaka. Nick ho trafil do chvosta, ja do zadnej nohy. Sme sadisti! Potom prišla na rad Charlottka. Natiahnuť, vložiť šíp, odistiť. Cvak! Šíp skončil v nedávno ohodenej stene novej garáže. Tato sa začal smiať, že paráda, tam dáme obraz, aspoň nebudem musieť vŕtať dierku. Smial sa aj Reed. Dosmial sa, až keď jeho strela skončila pár centi od tej Charlottkinej v rovnakej stene. No čo? Nemal byť ten diviak taký krpatý, nie? A aspoň budú obrázky na stene visieť dva, aby im nebolo smutno.

Po prehliadke domu, spapaní niekoľkých nemakrobiotických zákuskov ma štvorka naložila do Jacka a namierila si to k Charlottke a potom domov do hlavnej dediny. Doma sme si všetci náležite obzreli môjho nového kamoša na baterky, kamoši ma požiadali, aby som po vyskúšaní predniesla správu o spokojnosti a skúšali sme vymyslieť mu meno. Na nič priliehavé sme neprišli, tak by som vás, našich priateľov a kreatívnych čitateľov, chcela poprosiť, či by ste mi nepomohli vymyslieť mu meno. Totiž u nás doma to tak chodí. Keď majú meno fit lopty a bobor sídliaci na záchode, mal by mať svoje meno aj vibrátor. Najkreatívnejší nápad bude odmenený minimálne tým, že jeho výmysel bude zakomponovaný do môjho (sexuálneho) života a ak to bude možné, výhercu pozvem na drink.

PREVENTÍVNE UPOZORNENIE PRE GRGU PITIČA: "Na drink" neznamená predvádzanie vibračnej hračky v akcií.

Týmto veľmi ďakujem Charlie, Nickovi a Reedovi za prekvapko, vodu, aj darčeky, ktoré sú doslova osobné. :) Miláčiky, ste úžasní! A prepáčte, že som chlapom zabudla dať po vajci, bola som taká natešená a v šoku, že som zabudla. Tak vám posielam aspoň toto.