V skratke o tom, o čom a prečo niet času písať

V práci to mám poslednú dobu veľmi veselé. Naladili sme sa na nôtu čierneho humoru. Občas až takého brutálneho, čo by nikomu tu nebol smiešny. Tak ale o čom budeme pri obede v pizzerii. Včera sme konečne zistili, podľa čoho vymysleli tvar pizze, respektíve podľa čoho ho pizzu vyrezávajú. Neviem či to priamo súviselo s tým, že boli otvorené dvere na dámske wécé, ale asi to tomu trochu pomohlo. Apgrejd už bola pizza, ktorú keď preložíte a pricviknete doskou.. už zapaľuje? Nie? Nevadí. Calzone je správna odpoveď.

Minule nám napadlo aj také menšie vylepšenie denného menu. Namiesto zákusku by bola thajská masáž. No kto by to nebral. Masáž chrbta. „Poprosím biznis menu, nie ďakujem, zákusok nebudem, namiesto toho masérku.“ Povedal by aj taký, ehm, napríklad Hannibal Lecter. Hlad je hlad.

O inom som ale chcel písať. Poslednú dobu máme veľmi málo času. Asi to je aj vidieť na množstve nových článkov. Týmto sa pokúšam dementovať bulvárne informácii o rozhádaní sa F4, či nebodaj odsťahovaní sa určitej časti F4. A nemyslím tým jednej ruky alebo nohy. Ale keď tak uvažujem, tak kebyže zverejním fotky Pecosity a Charlie zo sprchy, tak môžem hneď písať ďalší článok s titulom „Hľadáme nové spolubývajúce“. Hmm, to si ešte nechám prejsť hlavou, no určite nie tak, ako Curt Cobain.

Vážne teraz. Veľa práce máme a dievčatá sa učia na štátnice. Teda Pecosita sa snaží. Teraz sa snaží už druhý večer s niekým niekde vonku. Práve prišla, že vraj dnes to bol pohovor, HA! Určite osobný, hehe. A Charlie sa snaží tiež. Ale orgazmus, ktorý sme jej s Reedom naordinovali nie a nie. Musíme zaobstarať Džudžu 2. A nebude to žiadne lacné pokračovanie. Ešteže sme už členské kartičky v seksšope dostali.

Dievčence sa teda učia. A čo sa udialo závažné v životoch mužskej časti F4 v posledných dňoch? V pondelok sme boli na tanečnom divadle Warhol. Odporúčam. A to nielen preto, že tam tancovali polonahí tanečníci s ultrasupernajsamlepšímeakrajšími telami. Ale aj preto, že to malo dej a úplne krásne sa dal pochopiť život Andyho Warhola. A spomínal som už tie telá?

Zdroj: www.snd.sk

Sviatok sme s Reedom strávili chodením v jednej nemenovanej lokalite s heslom „poznaj svoj budúci kraj“. Obzreli sme lenivých robotníkov, ktorí ani cez sviatok nelenili a čiže vlastne ani nie sú leniví a pracovali. Na panskom, veď za tie peniaze, kto by nerobil. Potom sme si dali dobrého švédskeho lososa a na záver konečne návšteva tety Kika. Fakt pekné kusy tam majú a tým nemyslím predavačov. Aj takú krásnu pohovku mali, čo sa najmä Reedovi páčila, pokiaľ sme nezbadali visačku so sumou 120tisíc. Naozaj bola hnusná, zhodli sme sa obaja. Fuj.

Včera sme cestou do práce stretli Reedovho spolubojovníka za zdravú stravu. Darmo, netušil som, že aj oni sú makrobiotikmi.

A týmto som dal aj nenápadne odpoveď pre Lilith, ktorá by bola rada, kebyže vydáme kuchársku knihu. Haló, Erde ruft Lilith, kto by to jedol, ha? Aj keď chápem, že kakacinky vyzerali lákavo, ale ostatné by som neriskoval. Najmä nie ryžu od Charlie a iné pochúťky z našej kuchyne.

Inak verím že sa polepšíme a aj častejšie napíšeme. A keď sa pustíme do tej 57% jabĺčkovice od svokra, tak hneď máte aj odpovede na vaše súrne otázky, na ktorých závisia životy. Prípadne ak otázky, na ktorých záviseli životy nie sú aktuálne, oznámte nám to, a my ich tak dáko s pietou a jemnejšie zodpovieme. Nesľubujeme ale.

Ku koncu už len odkaz nášmu novému čitateľovi Stefano, ktorý nemá rád anglické vsuvky a články bez logiky. Ehh, čo som to chcel týmto článkom? Hmm, neviem. Ale dont wory, bi hepi! Bude lepšie. Fakt.