Zopár otitulovaných ťukov a divný pocit

Tak som teda otitulovaná ( a aby ste boli úplne v obraze, tak aj Charlottka). Huráááá huráááá. Mám teraz plnú hlavu všeličoho, čo by som mohla napísať a neviem, kde začať. Tak to asi zhrniem mojim zopárťukovým štýlom. Snáď vás úplne neschaosím.

• Divný pocit. Mám ho už asi dva týždne. Pred štátnicami som nemohla spať, tak som pred komisiu predstúpila po troch prebdetých nociach a tak som aj vyzerala. Nezľakli sa. Snáď. A keby aj, tak je to už teraz jedno. Hneď po ohlásení výsledkov som nalačno exla pár vodiek, a v tomto duchu sa niesol zvyšok týždňa. Preto som teraz brutálne unavená, hanbím sa za seba ako pes a zaprisahala som sa, že okrem dobrého bieleho vína už nepijem. Aspoň týždeň.

• Treba podotknúť, že oslavy okrem toho, že boli alkoholicky výdatné, boli aj búrlivé a vlastne sakumprásk vydarené. To môže potvrdiť aj Nick, ktorý ma dva dni po štátniciach stretol po ceste do práce o ôsmej ráno, keď som sa konečne vracala domov po pretancovanej noci, raňajkách na schodoch parlamentu a rannej kávičke vo Vienna Cafe (btw. viete niekto o kaviarni, ktorá je v BA otvorená o piatej ráno? my sme takú nenašli, prvá otvárala o siedmej. Nie je to trapas?). Jediná čierna škvrnka je to, že nový rektor mojej alma mater dal zatrieť náš originálny a výrazný výtvor na chodníku pred školou. Asi mu tá červená hviezda v kruhu spôsobila nával paranoje, že je to nebodaj mierené proti jeho osobe.

• Jáj, a ešte sa musím a chcem ospravedlniť April a Lotke, ku ktorým som sa značne (ehm ako to nazvať?) podgurážená pridala v sobotu okolo polnoci po opekačke na intráku. Ani sa nečudujem, že ma nechali sedieť v mekáči vonku a nechceli, aby som s nimi šla kúpiť junk food. Ako som sa od Aprilky na druhý deň dozvedela, vyzerala som ako sfetovaná lesná víla, ktorú prešiel bager kominár. Vo vlasoch kadejaké lístky, po tvári sadze. Nálada povedzme vtipná, kedy sa smiech striedal s plačom a v jednom kuse som nadávala na každého, na koho som si v danej chvíli a v danom stave dokázala spomenúť. Komu sa v tú noc štikútalo, asi vie prečo. Neberte to ale osobne, v podstate som mierumilovná a mám rada každého. Takže ešte raz: Dámy, PREPÁČTE, máte u mňa mojito. Ja si dám virgin. A Aprilke ďakujem za nedeľňajšie raňajky v podobe riadnej nádielky zmrzky a vlastne za všetko.
  

• Ten môj divný pocit asi nesúvisí len s tým, že humpľujem svoje telo nedostatkom spánku a alkoholom. Škola skončila. Totálne zmiešané emócie mám. Hm. Nikdy by som neverila, že to poviem, ale asi mi to bude chýbať. Nie učenie, ale ten status študenta, ľudia, blicovanie, krúžkovice, posedávanie v bufete a kecanie o všeličom a istý nárok na miernu dávku nezodpovednosti... A hlavne, kurník šopa, čo ďalej? Čo teraz? Nemáte pre mňa fajný job?
  

• Okrem titulu mám ešte jednu príjemnú novinku. Má krásne zelenohnedé oči, mihalnice dlhšie ako ťaviatko Nick, krásne ruky, sexi hlas, príjemný humor, pevné objatie a ... veľa iného, o čom však musím mlčať, lebo mi zakázal to hovoriť, aby vraj nespyšnel.

• Ako ste si mohli všimnúť, Reed začal znovu písať. Tie služobky robia nášmu blogu dobre, škoda ale, že to, čo robí dobre blogu, nerobí dobre Nickovi, ani zvyšku F4. Predsa len nám doma chýbal. Ak to ale takto bude aj keď nabudúce vyrazí do Dojčlandu, tak možno dostanete aj odpovede na svoje závažné otázky.
  

• S Charlottkou a April sme zasa raz navštívili Obchod (rozumej sexshop). Džu džu sa stal populárnym, tak sme mu šli kúpiť kamošov. Ale o tom sa hádam dozviete viac z nasledujúceho Nickovho postu. K tomu poviem len toľko, že na to, ako sa Charlottka nenápadne tvári, tam chodí podozrivo často.

• Kúpila som si knihu Evy Urbaníkovej: Všetko alebo nič. Potrebovala som oddychovku po tých kvantách múdrostí a teórií, ktoré som si musela narvať do hlavy. No a môžem povedať, že je to fakt oddychovka. Celkom milá. Nie príliš hĺbavá, ale zasa ani nie príliš lacná. Len by som tam možno tak nasilu nepchala časopis Eva a rádio Okey.
  

• Týmto zdravím nášho nového čitateľa Misha, ktorý napísal Reedovi pekný mail o tom, akí sme super.

Dalo by sa toho poťukať oveľa viac, ale tuším som zasa unavená, tak to nebudem siliť. Dá sa niekedy dospať dvojtýždňový deficit?

Čauky čauky.

Vaša Ing. Pecosita