Sľúbil som, že niečo napíšem. Niečo...

Ale keď mne sa tak strašne nechce! Lenivá voš sa usídlila v mojom mozgu a zväzuje moje nervové zakončenia do jednej veľkej guče. Sedí si tam obklopená šedou kôrkou (mozgovou) a štrikuje. Keďže už nemá čo zamotať, rozhodla sa pre nadstavbu a tak mojim nervom všetko dlho trvá. Moje nervy! Konečne ide Veľká noc. Už zasa? Konečne z hľadiska pracovného nasadenia. Už zasa z pohľadu plynutia času.

V sobotu sa počasie zlepšilo, tak sme vybehli von. Pecosita, Nick a ja. Skočili sme na obed do doliny, kde sme stretli Ivetu. Mala zase prehnaný mejkup a afekt. Akoby nestačilo, že sa vytáča vo verejnosprávnej. Ešte aj na obed nám ju servírovať! Museli sme to stráviť a tak sme si tľapli na prechádzku na hrad.

Chápete to? Vybehli sme na hradný kopčok a... Komín! Ten vychcaný komín vidno fakt odvšadiaľ. Vidím ho z práce, vidím ho z mesta, vidím ho z hradu. Sita a Nick sa mi už smejú, keď ho spomeniem. Verím, že twin city ten hrozný komín v čo najkratšom čase prevalcuje, lebo ja ho FAKT nemôžem už ani cítiť. Provokuje. Rovnako ako ten skvost priemyselnej architektúry – Gumonka.

Okrem prechádzky sme si s Pecositou tľapli i na to, že odteraz budem ja priberať za to, čo ona zje. Peco, tuším držíš od soboty pôst, lebo nebyť mojich vlastných stravovacích návykov, tak neviem-neviem. No, ale dnešný obed bol teda brut! Ešte teraz som v tom. To by ma teda vážne zaujímalo, čo všetko musím stráviť okrem toho, čo som sám pojedol...

Po hrade sme zapustili kotvy en el café en la esquina de la calle, v kaviarni na rohu ulice. Za obeť nám padli dve kávy, jeden čaj a tri zákusky. Jediné, čo na tom bolo harmonické, bolo naše klebetenie. A už len to stačí, či?

Na Hviezdoslavovom námestí boli veľkonočné mini-trhy. Kúpili sme nakladané syry, kraslice a kvetináče. Môžete nás prísť okúpať. Sme pripraveni! S Nickom sme to všetko niesli ako Pecositine gorily. Tety v stánku boli namôjveru mimo z tohto prekvapivého ataku nasmerovaného na ich sortiment. Vtipkovalo sa a nakupovalo. A tak to má byť. Ešte keby sa nenakupovalo za svoje, zavládol by ideálny stav ducha a tela.

A novinky na záver? Začali sme so španielčinou. Sme za triednych klaunov. Bavíme sa statočne. V piatok zábava končí – ide sa na návštevu k svokrovcom. Predtým nás však čaká ešte jedna iná návšteva v Trdelníkove. Dúfame, že Trdelníča rastie ako z vody, samo nám otvorí potom, čo k dverám pribehne svojim, pozorovaním naučeným krokom, a privíta nás frázou v plynulej hebrejčine, ktorú sa naučilo používať počúvaním hacknutých súborov z vatikánskej knižnice... Jaj, aby to zase neznelo, že máme na genialitu toho dieťaťa príliš veľké nároky! Tak teda, ktorú sa naučilo používať počúvaním bezplatných podcastov od itunes.