...nemám čas

Uff, to už je máj? Ale áno, všimla som si, veď som stará (doslova) známa (to už menej doslova) romantička (nech tá nadávka znamená čokoľvek). Slniečko, žlté polia, zelená trávička. Všimla som si to dnes o jedenástej ráno, keď som s kruhmi pod očami, ofinou pricapenou na bledom (vzhľadom na ročné obdobie príliš nepehavom) čele šoférovala k našim, aby ma nevydedili. Myslíte, že som do rána flámovala? Jasné. V office som tancovala odzemok a od bezradnosti a únavy som si trhala vlasy. Plešinky snáď budú jedného dňa v móde. A že tá jar už trvá pár týždňov? A že či som úplná brzda? Je to možné, nosím iný kabát. Alebo len priveľa pracujem.

No dobre, tak áno, priveľa pracujem. Nič si nepamatám, netuším, koľkého je a už mesiac v kufri auta vozím biele sako, ktoré treba odniesť do čistiarne. Nemám pravidelný režim a mám z toho žalúdočné problémy a o zmenách na postave radšej nebudem pokračovať. Za posledný mesiac som spala viac krát v hoteloch ako vo vlastnej posteli.

Že frflem? Že sa sťažujem? Niééé, to sa len zdá. Som len unavená. Inak som rada, že nie som obeťou stereotypu. Že prekonávam prekážky. Že sa veľa učím. Že spoznávam úspešných a zaujímavých ľudí z rôznych oblastí. Že cestujem. Že sa mi darí.

Kurník, ale potrebujem čas na prechádzku pri Dunaji, na kávičku v meste, na behanie, na čítanie, na flirtovanie, na výlety, na čistiareň, na zubára, gynekológa, kaderníka, manikúru, pedikúru, na pravidelnú stravu, na privedelnejší sex (alebo aspoň na nejaký). Ale tak, malo by to byť dočasné, spôsobené jednou dôležitou návštevou niekoho dôležitého. A vraj sa za prácu schovávam, lebo sa mi nechce ísť domov a nemať komu variť.

Čiže čo som tým všetkým chcela povedať? Time management! Základ úspechu v biznise, (tak včera hovoril šéf) a v mojom prípade aj v osobnom živote. A môj otec vraví, že si mám nájsť konečne poriadneho a hlavne dospelého chlapa, čo ma bude vedieť rozpáliť a keď treba tak aj riadne schladiť... Že mi to pomôže stíhať veci lepšie, rýchlejšie a hlavne mi dá dôvod zatvoriť notebook, nechať ho v robote a ísť si užívať. Tak teraz neviem. Kúpim knihu typu Time management for dummies, alebo vyrazím do ulíc zháňať kandidáta na pána Konečne Normálneho? Ako sa tak poznám, neurobím ani jedno... nemám na to čas.