Pozortee! Druhá súťažná otázka...

...prišiel čas STOP na druhú súťažnú otázku STOP ktorou sa môžete priamo zapojiť STOP do veľkolepej fanta-vier-súťaže STOP stačí poslať odpoveď STOP na súťažnú otázku STOP na mailovú adresu fantasticka.stvorka@gmail.com STOP spolu s vystrihnutým kupónom č. 2 STOP na korešpondenčnom lístku STOP nezabudnite uviesť heslo STOP ktoré znie „let´s súťaž“ STOP súťažná otázka znie STOP nasledovne „čo vznikne alebo ako sa v štvorkáckej domácnosti označuje výsledok pokusu o vytvorenie palacinky s kakaovým efektom, pre ktorý je charakteristické zvýšenie intenzity plynu a pridanie rastlinného oleja?“ STOP tešíme sa na vaše odpovede STOP pre informácie o súťaži STOP klikni sem STOP prvú súťažnú otázku STOP nájdeš tu STOP

Predstav si...

...že bývaš na našej ulici.

...že sa stretneme pri stánku s ovocím a ty za mňa predavačke povieš: „Kilo mandariniek si prosím.“

...že ťa vídam, keď len tak pozerám z okna, ako sa vraciaš večer domov. Ty zdvihneš hlavu k môjmu oknu a možno ma na moment uvidíš. Ale nie si si istý. Len hádaš. Usmeješ sa, lebo chceš veriť, že tam som, ale nezamávaš. A ja sa usmejem tiež. Lebo viem, že vieš.

...že prídeš len tak s fľašou šampáňa a záhadným úsmevom. Prekvapíš ma a ja nechápem: „Niečo oslavujeme?“
„Jasné, že sme tu, a že tu snáď budeme aj zajtra.“

...že vieš, kedy ráno odchádzam z domu a niekedy, keď míňam tvoj dom, pípne mi esemeska: „Dobré ránko, vyzeráš dnes pekne.“ A ja sa potom usmievam až do večera.

...že vycítim, keď sa pred polnocou cítiš sám a nerobí ti to dobre. Oblečiem si ten zelený sveter s veľkými gombíkmi, zababuším sa do šálika. Zazvoním ti pri dverách.
„Poď sa prejsť.“
„Teraz? V noci?“
„Nebodaj chceš čakať do rána?“
„Áno.“
A ja pochopím, že chceš vidieť východ slnka. Schmatneš vetrovku a ideme si naň počkať.

Zatvor oči. Len si to predstav...



...len toto. Nič viac a nič menej.

Úsmev ako prezervatív

Keďže už tu máme predvianočný čas, rozhodli sme sa aj my spraviť zbierku, ktorá pomôže ľuďom v núdzi. Tentokrát sme vybrali spomedzi veľkej vzorky nášho spoluobčana z dedinky Beňadova. Určite ho každý pozná, je to náš Martin Majda, ktorý je nielen známym čitateľom denníka SME, ale i jeho prispievateľom. Úryvky z jeho príspevku budeme radšej citovať. Bola to jeho reakcia na kondóm ako príloha v svetový deň boja proti AIDS.

„Propagácia prezervatívu je propagácia uvoľnených mravov. Ak sa dvaja ľudia poznajú a dôverujú si, nájdu iste prostriedky na skvalitňovanie svojej lásky, aj keby mali AIDS.“

„Pýtam sa, či ste si vedomí koľkým ľuďom ste takto nedovolili prísť na svet (hrubo povedané, aj o koľko nových zákazníkov ste prišli, či nevidíte ďalej, či vás zaujíma len predanie jedného čísla, myslite na roky do budúcna).“


Na základe vyššie spomenutých citátov z úryvku jeho reakcie zakladáme zbierku mozgových buniek pre Martina Majdu z Beňadova. Prosím, zasielajte svoju jednu zdravú mozgovú bunku na našu adresu a my ich už správne nasmerujeme. Dúfame, že máte pochopenie aj pre ľudí, ktorí nemôžu naplno prežívať svoj život plnohodnotne a zdravo. Ďakujeme.

Úryvky

Starká žerie Seagala
Viete, toho herca. A prečo? „Nepotreboval ani pištoľ, ani nič. Kriste, keď ich chytal, len tak padali.“

Stiskem vypni, tahem zapni
Taký je nápis na vypínači snežného dela. Prečo sa teda v reklame téčkového mobilného operátora zapne snežné delo, keď doň trafia snehovou guľou?

Som vychcaný perfekcionista
A tiež detailista. Jackovi praskla taká umelohmotná prkotina na kufri, ktorá sa dá vymeniť šmahom ruky a mňa to tak vytočilo, že som bol dve hodiny nepríčetný. Prečo? Lebo pred tým šmahom treba podstúpiť orácie reklamácie v servise.

Pokúša ma šuška
Tato kúpil fúkané figúrky na stromček. Hypnotizuje ma so šuškou plnenou likérom. Hompáľa mi ju pred nosom. Občas narazí do nosa. Len nech nenarazí do úst! Ako dlho ešte vydržím?

Paradoxxx
Pred pár rokmi som nad svoju kajutu v podkroví napísal, že neznášam country hudbu. Keď prišla Brzda na jednu z jej mnohých návštev, v nestráženej chvíľke dopísala, že to bola len fáza, vraj to nemyslím vážne. Je Brzda „sibyla“? Večer som zaspával so žuvačkovým jabĺčkom v ušiach. Vyhrávali Texas Lightning – No, no, never.

Gee, finally! Reed found a new anthem! It might eventually be a happy ending. So what's the difference between „finally“ and „eventually“? What's the difference...

Teraz o tom vašom: Tentokrát viac menej jazykové okienko

Rubrika Teraz o tom vašom slúži na to, aby sme vám pomáhali s vašimi životne dôležitými problémami. Veľmi nás teší, že vás tak veľmi trápi slovenčina, reč naša rodná, a nemáte vážnejšie dilemy. Dovoľujeme si vás však, naši drahí čitatelia a priatelia, upozorniť na fakt, že skutočne nemáme žiadne príbuzenské vzťahy s pánom Ľ. Štúrom, ani so žiadnym z jeho slovenčinomilných kolegov a preto výklad niektorých slov je tak trochu neexaktný. Dúfam, že nás za to nebude jazykový ústav súdiť.

Ďakujeme za všetky otázky a predovšetkým za dôveru, ktorú ste nám ich zadaním preukázali. Vzhľadom na ich veľký počet sme odpovedali len na istú časť. Pokračovanie príde čoskoro...
Enjoy.

Lolek: Moj frajer ma dnes pobozkal, mozem otehotniet?
Preboha, nie! Neboj sa, v tomto prípade to možné nie je.
Ale na tvojom mieste by sme si dávali pozor... keď ťa už dnes bozkáva, čo budem potom chcieť zajtra?! V prípade, že budeš mať ešte nejaké otázky ohľadom, akoby sme to... no, ohľadom kvietkov a včeličiek, určite sa ozvi, dobre? Nemusíš sa hanbiť, si veľký chlapec. Nerobíš nič zlé, len je to možno na teba prirýchle. Nezabúdaj, že aj „nie“ je odpoveď.

Grga Pitic: Preco mam coraz viac chlpov v susnoch?
Lebo si starý chren. Začínaš plešatieť od nosa. O chvíľu ti začnú padať aj chlpy z chrbáta. Tešíš sa? Aspoň niečo. Nemusíš chodiť na depiláciu a ani si strihať chlpy v nose. Každý vek má svoje pozitíva.

Justin: ištenem, ta kvazi fotka co mate hore, neni to tam nejak az moc heteracky poparovane? no a este fuj ta dievcina napravo (teraz neviem ci Pecosita alebo Charlotte) s tou ofinkou zahadne pcha ruku tej druhej do...le :)
Burarrum, tak buď sme heterácky popárovaní alebo jedna dievčina pchá ruku druhej. Sa rozhodni! A potom... potom sa k tebe prihlásime buď na kurz homosexuálnej vektorovej fotogragie v 21. storočí alebo školenie pchania ruky na spoločensky prijateľné miesta, v závislosti od toho, pre ktorý z variantov sa rozhodneš.

Germa: Na našom kopci sa stále zdržiavajú bociany. Znamená to, že ešte budeme mať bábo?
Nie, skôr kopec bocianieho trusu. Odporúčame pátrať po bližšej príčine bocianieho zdržiavania sa na vašom kopci. Možno si maličký zavaril...
Ekosystematická zložka konzília F4 by ťa tiež rada upozornila na fakt, že bociany s obľubou osídľujú aj staré odmureté duby. Preto radíme, vyťať čokoľvek a čomukoľvek podobnému z vašej lúky v zmysle hesla „pozor na neželaných stravníkov“. Kolónie bocianov často so sebou prinášajú aj celoeurópsky ohrozených chrapkáčov poľných a iných vtákov. Ako varovanie nech ti slúži prípad Marcheggských bocianov, ktorí síce obývajú rakúsku stranu rieky, no stravujú sa na slovenských lúkach. Jedine, že by si sa potešila každému novému vtákovi... Vtedy nepodnikaj vôbec nič.

Hroch: Su klokany masozrave? Ak ano, ako sa pred nimi mam najlepsie v australskom bushovi chranit? Poradte prosim nejaky vhodny prostriedok. Dakujem.
Nezáleží na tom, kto čo žerie, ale aké má srdce! Ach...
Ak aj sú klokany mäsožravé a budú sa tváriť nepriateľsky, odporúčame zinscenovať v austrálskom bushovi nájdenie veľkého ložiska ropy a americký busho príde zneškodniť kohokoľvek, kto bude v blízkosti. V tom prípade však zabezpeč, aby si v tej blízkosti nebol ty.
A čo ak nevieš inscenovať? – pýtaš sa určite práve teraz. Nuž, aj v takom prípade máme pre teba dobre mienenú radu: Ak nevieš inscenovať, podhoď agresívnym klokanom jedného zo svojich spolucestovateľov (najlepšie toho najživenejšieho a s vysokou nutričnou hodnotou, aby si mal dosť času na...) a zdrhaaaj (na toto!).

Karaska: Ked bociany donesú germe bábo, vybavíte aby mi ho dala?
Chceš poznačiť svojou výchovou ešte jedno nevinné indivíduum? Nestačí, že to jedno, čo už máš, chce piť vodu ožužlanú veveričkou? A ešte sa pýta!

Adela: Má pes tvár alebo nemá tvár, keď je nemá tvár?
Nemať nemú tvár neznamená mať tvár. Čo je to tvár? Tvár je výrazový tvar. Nemá tvár je tvár v tvare vyjadrujúcom nemú tvár. Nemá tvár je tvar, teda tvár. Na výzvu netváriť sa, sa každý tvárime, že sme sa netvárili. Z toho vyplýva, že nemá tvár je tvár a keď má pes nemú tvár, má tvár, lebo tvári tvárou tvar v tvare tváre, v jeho prípade nemej.
Na ilustráciu nasleduje real story by Nicky: Na dovolenke s rodičmi sa jeho mladší brat bál jedného psa, čo stále chodil popri nich. Na otázku, prečo sa ho bojí, odpovedal: „Lebo sa bojím o guľky.“

April: Ma tien tien?
Na otázky v plynulej čínštine neodpovedáme. Uniká nám ich obsah.

Germa: Vznikla opica z opíc alebo opice z opice?
Čo do (o)pice? Však to bolo pred 25 miliónmi rokov! Kto si to má pamätať? Radšej sa spýtaj, kedy sme mali naposledy sex... Ups, to nie je dobrý príklad.
Btw, Pecosita chodí s opicou aj do divadla, takže má s opicami celkom blízke vzťahy, či však ide o vzťahy príbuzenské, necháme na zváženie.

Germa: keď súložia starí rodičia, je to ešte sex, alebo už nekrofília?
Nevieš sa zaradiť, hm... Buď pokojná, bolo to to prvé, no dúfame, že to nebolo naposledy.

Lizardik: Otázka č.1: Prečo Nick tak prahne po mojej nahatej fotke? Otázka č.2: Ak ju dostane, k akému účelu ju použije? Otázka č.3: Ak pošlem Nickovi svoju nahatú fotku, bude Reed žiarliť? :-)
Ad 1) Lebo je úchylák. Ad 2) Na úchylné činnosti. Ad 3) Nie, lebo úchylák k úchylákovi sadá.

Germa: Keď niekto formátuje, je z neho hneď formát? Ako sa ním stanem, keď neviem formátovať?
Formát neformátuje sám seba, ale je formátovaný. Ten, kto formátuje nemusí byť formát. Formát je následok, nie príčina. Formát nemusí vedieť formátovať, nestáva sa formátom pod vplyvom vlastného formátovania, ale formátovania inými. Takže pre vlastný formát je dôležité, aby vedeli formátovať tí druhí. Všetko v zmysle hesla: Nebodaj potrebuješ sformátovať?

Stephen-Woolf: Hodí sa prasaťu viac manikúra, alebo pedikúra?
Prosím ťa, maniKURA a pediKURA sú pre hydinu. V tomto prípade sa jedná o vecne nesprávnu otázku. Prosím, neklaďte nám otázky vecne nesprávne ani otázky v čínštine.

Bezo: Mam dve. Prva: Kolko bodnych ran potrebujem na to aby som fyzicky zlikvidoval celu f4? Druha: Charlotte uz niekto fyzicky zlikvidoval, alebo ste uz len f3-ka?
Ad 1) Celú? Podľa toho, kam budeš bodať a čím! Nie je bod ako bod. Ad 2) Nie, Charlie nikto nebodol, hoci by to potrebovala.

Je to tu! Prvá superskveláfantastickáúžasná súťažná otázka

Trošku sme vás ponaťahovali a teraz by sme mali prejsť k vážnym veciam. Keďže sa nám otázky v "Teraz o tom vašom" značne nahromadili, budeme potrebovať viac času, aby sme ich mohli fundovane, zodpovedne a odborne zodpovedať (konzílium si musí naplánovať niekoľkodňové sedenie, aby sa dostalo na všetky otázky).

Druhou najvážnejšou vecou tohoto blogu je v súčasnosti naša súťaž. Prečítajte si o nej viac a potom už len stačí zodpovedať moju nie celkom jednoduchú otázku a odpoveď spolu s vystrihnutým kupónom poslať na adresu fantasticka.stvorka@gmail.com.



Moja otázka má takpovediac faktografickú časť a kreatívnu časť. Takže hor sa do toho!

Fakty fakty:
Čo znamená skratka VG?
Kreativita podmienkou:
Na aké príležitosti sa to, čo skratka VG symbolizuje, hodí najlepšie, prípadne, má používanie onej vecičky nejakú súvislosť s mojou nespavosťou?

Veľa šťastia a zábavy pri získavaní odpovede a strihani kupónu. Tešíme sa na vašu korešpondenciu. Prosíme vás, aby ste odpovede nepísali do diskusie. Dôvody sú logické ;)

Zvedavá volebná komisia

Bol som si splniť svoju občiansku nepovinnosť a radosť zároveň, keďže ženská časť F4 to úplne zanedbala. Bol som voliť. Osem krúžkov, hotovo. Vyzerá to jednoducho, ale to človek musí prejsť volebnou komisiou. Teraz to trochu znie, ako keby som šiel cez dáku komisiu k pripusteniu k možnému šlachtenému chovu. Ale volebná je tiež veľmi náročná.

Sedelo ich tam zo päť. Aspoň toľko som na jednej ruke narátal. Blbé by bolo, ak by som ich na tej jednej narátal šesť. Takže asi päť členov volebnej na mňa uprelo zrak, a snažili sa identifikovať Nicka, teda mňa. Podarilo sa. Prvá teta ma na zozname našla, druhá zatiaľ nie. Prvá teta sa spýtala: „Tak máš už chlapca?“

Vyvalil som okále, že čo do riti sa to pýta. Nechápavo a s rozpakmi som sa usmial (to radšej nebudem opisovať tváre mojich rodičov) a bez slov som ostal stáť. Cítil som tento krát ako pred maturitnou komisiou po vytiahnutí otázky číslo 23, Ján Kostra. Čiže nechápavo a s otvorenými ústami.

V tom sa ozvala druhá teta: „Už ho mám!“

Som naozaj rád, že sa zhovárali medzi sebou. A som ešte radšej, že ma prvá teta našla skôr, ako som do toho zase niečo „veľmi vtipné“ stihol povedať.

Teraz o tom vašom: zoologické okienko a iné dôležité záležitosti

Konzílium F4 vzhľadom na naliehavosť jednej otázky o ušiach a svokre zasadlo predčasne. Prinášam vám odb/porné odpovede na všetky sváry vaše i tohoto sveta. Nech sa páči. Čakáme na ďalšie.

Vurdo: Ja len že ako pekne ste vynovili, to som tuším jeden z prvých, či nie?
Konzílium po trojhodinovej búrlivej diskusii rozhodlo o nasledovnej odpovedi: Áno.

Karaska: Kde zväčšujú a zmohutňujú uši? A koľko to asi tak stojí? (Vurdo: Že "zmohutňujú uši". Kto to tak asi tuší?)
Vzhľadom na závažnosť a urgentnosť tejto otázky sme si pozvali veľvyslanca z Ferengi (foto).



Ten sa zatváril blažene a jediné, na čo sa zmohol bolo nasledujúce varovanie: zmohutnené uši sú extra senzitívne na dotyk, rozumej veľmi vzrušivé. Masážou ušných lalokov možno dospieť k búrlivým orgazmickým nezvládateľným stavom, ktoré sú sprevádzané zvláštnou hlasnou zvukovou kulisou (jedným slovom: sakra dobrá erotogénna zóna. Dobre, to nebolo jedno, ale päť slov, teda štyri.) Ferengi sa tak rodia, tvoja svokra si bude musieť dať pomôcť, napríklad tu. Cenník nájdeš na uvedenej stránke.

Germa: Nepoznáte krotiteľa mačiek?
Poznáme v prvom rade krotiteľku. Volá sa Germa, ale tá jej krava ju zjavne veľmi neposlúcha, preto sa konzílium rozhodlo, že by Germa svoju krotiteľskú kariéru mala povesiť na klinec a obrátiť sa na profíka, ktorý ju buď krotiteľstvu naučí, alebo neposlušnú mačku skrotí sám. Písala o ňom Soňa Karvayová takto: "Krásnym príkladom Tieňa je pre mňa môj bulharský kamarát Kristián. Flautista, skladateľ, ladič hárf a pián, gurmán, krotiteľ mačiek a Princezien. Vždy, keď sa ozve, to stojí za to. "

Hroshica: Čo/kto alebo kde je "strieborná hus"?
Pamätáš si tú hus, čo mala Fantagiró? Tak to nie je ona. A poznáš tú trafenú, čo je na Šafku a kde majú skvelé pivo? To tiež nie je ona. Pamätáš gunára Martina, ktorý vozil mladého Holgersona? To tiež nebola ona. A vieš, tá hus, čo mal včera Nick na obed s kapustou a knedľou? Tú si poznala? Nie? Tak to bola ona!

Branko: Prečo som sa neožral ako normálny človek pekne v piatok alebo v sobotu, ale v nedeľu? A už druhú po sebe?
Lebo si masochista ako Pecosita. Inak na túto otázku nevieme fundovane odpovedať, lebo všetci okrem Pecosity sa ožierajú ako normálni, ona trochu inak a potom sa vracia domov na druhý deň o desiatej ráno vo veľmi čudnom stave. Pre fundovanú radu z úst odborníka na danú tému na slovo vzatého, prosím kontaktuj Beza. Povie ti aj o ostatných dňoch, a nie len o dvoch trápnych nedeliach.

Maia: A preco ste vy svine, chuda Peco prehlasovali dali sem Deda Mraza? Ved ona z toho ochorela, vy bezcitaci ruzovi...
Preto, lebo sme natoľko demokratickí, že u nás majú aj bezcitné ružové svine platné hlasovacie právo. Kroch.

Kinder Surprise – tri v jednom

“Besameeee! Besameee mučo…” – ozýva sa z TV. Tomáš práve tancuje s Mirkou a baby to nevidia. Išli sa kultúrne vyžiť na živo, do divadla. Pecosita šla s maminou a opicou. Charlie sa vybrala sama a s Lolkovcami.

Páni (t.j. ja a Nick) ostali doma. Sedia na gaučiu v sušiarni prádla (t.j. obývačka po opraní bieleho na štyridsatke a uterákov na šesťdesiatke) a doľaďujú prekvapenie. Keď budete toto čítať, bude už po všetkom. Bude po nekonečných hodinách brainstormingu v rámci štvorky, po extrémnych výmenách kreatívnych názorov a dlhých nociach upravovania, tvorenia a programovania.

(Ďalej čítaj hlasom hlásateľky slovenského rozhlasu z roku ´84 pri novej grafike.)

Vitajte vo vynovenom svete fantastickej štvorky, milí návštevníci!

Po vašej ľavej strane sa môžete pokochať pohľadom na našu kvetinovú záhradu. Hocí každá zelina u nás dochne a len s veľkým prekvapením sledujeme, že “rodinné šťastie” v kuchyni ešte ako-tak prežíva, týmto farebným slniečkam sa tu snáď bude dariť. Prosím, kvetinovej výzdoby sa nedotýkajte, zavlažovanie je výlučne v rukách otroka O.

Po pravej strane naďalej figuruje naša spoločná fotografia. Mmmm, ist es nicht unheimlich romantisch, Kinder? Pod ňou sa vyníma notová osnova. O hudobnom sluchu štvorky niet pochýb a pre hudobne nadaných odporúčame prehrať si notový záznam na gitare, citare, organe, či flaute. Organom myslíme hudobný nástroj (nijaký iný). Klik na noty podstatnej farby(!) vás, milí návštevníci, prekvapí na plné repráky.

A už prechádzame nižšie a od „pod obraz zmaľovaného“ Mikuláša (ktorý lahodne pôsobí k dotváraniu vianočnej nálady) sa dostávame k novej obrazovej úprave jednotlivých sekcií stránky. Let´s scroll!

Spomedzi nových rubrík sa najprv bližšie zoznámme so sekciou „Hľod dna“. Tu sa nám na náhodnej báze bude zobrazovať reality replika zo života štvorky. Na naše požiadanie Štatistický úrad SR vykonal prieskum na svorke ľudí a zistil, že 99% ľudí by privítalo zavedenie tejto rubriky so slovami: „No zbohom.“ Po zverejnení tejto informácie, server Štatistického úradu SR záhadne padol.

Ďalej dávame do pozornosti genitálnu poradňu „Teraz o tom vašom“. Špeciálne, odborné, namakané, premakané a vymakané konzílium štvorky sa rozhodlo, že si svoje pre túto spoločnosť vo svojich dôsledkoch zásadné poznatky a riešenia už viac nemôže nechávať len a len pre seba. Z tohto a ešte iných maxi-ultimatívne nezištných dôvodov je vám od dnes k dispozícii priestor na našej stránke, kde môžete položiť otázku štvorke. Štvorka zasadne, hodí brainstorming a nájde odpoveď, poradí, usmerní, či odkáže.

(Disclaimer: Otázky do rubriky „Teraz o tom vašom“ podliehajú schváleniu najvyššieho admina a na stránke sa objavia, hneď po jeho veľkom kliku.)

Skôr než sa znavení novinkami a vyčerpávajúcimi informáciami vrhnete do zadávania otázok konzíliu štvorky, radi by sme vás, milí návštevníci, upozornili na rubriku „Let´s súťaž!“

Pam-pa-da-daaaa!!!

Fantastická štvorka týmto vyhlasuje súťaž v štyroch kolách. V každom kole jeden z členov štvorky položí jednu súťažnú otázku a uverejní súťažný kupón. Odpovede na súťažné otázky spolu s vystrihnutým kupónom z aktuálneho kola súťaže :-) zasielajte na našu korešpondenčnú adresu: podľa nasledovného obrazového návodu.

Vyhodnotenie súťaže bude zverejnené na stránke štvorky. Prvá cena je obdivuhodná, závideniahodná a namôjveru nevídaná. Absolútny víťaz súťaže bude pozvaný na slávnostnú gala večeru do hviezdneho hniezda štvorky, kde mu budú po celý večer servírované gala jedlá od výmyslu sveta, ukuchtené samotnými členmi štvorky. Jednoducho bude sa piť a hodovať tak, ako sa na víťaza patrí.

A ešte niečo...

(„Ešte niečo?!!“ – kričia násťroční groupies, hádžuc na obrazovku svojho počítača spodné prádlo a iné zvyšky svojho odevu, akoby toho ešte nebolo dosť.)

Veru tak. Ešte niečo. A toto niečo je absolútne najsamlepšie prekvapenie. Od istého, bližšie neurčeného dňa, sa na stránke štvorky objaví reality show v priamom prenose. Bude to koniec anonymity štvorky a prejav jej maximálneho exhibicionizmu – web camera!

Takže nezabudnite, súťaž začína už čoskoro prvým kolom, ktoré bude mať pod palcom Pecosita!

Prekvapkanie (len aby sa nezabudlo)

Vážení a milí,
vieme, že kvôli zvedavosti a očakávaniu nášho avizovaného prekvapenia ani nespávate, nepapapáte, ani intímne nežijete.

Dovoľte mi upokojiť vás a upozorniť na fakt, že sa už čoskoro dočkáte. Čoskoro znamená skôr, než si možno myslíte... a možno aj neskôr.

Tiež by som rada dementovala niektoré milé dohady, ktoré kolujú v kuloároch blogosféry:

• Nie, Nick a Reed sa nechystajú spečatiť svoju nehynúcu lásku a porozumenie a všetko s tým súvisiace nejakým oficiálnym lajstrom (zatiaľ).
  
  
• Vlastne, nikto sa neoženil, nevydal, ani žiadnym iným spôsobom neprišiel o slobodu.
  
  
• Aj keď niektorí z nás boli nedávno na pár sekúnd v telke (mňa akosi vystrihli), a tým pádom sa z nich stávajú celebrity, nebudú účinkovať v ľadovej revue ani inej show, kde sa "známi" ľudia učia nejakému umeniu (či ako to nazvať). Dokonca ich nepozvali ani ako účinkujúcich do nejakej prudko zábavnej akože súťažnej relácie. Tie telky fakt nevedia, o čo prichádzajú.
  
  
• Charlie nezačala jesť mäso.
  
  
• Nedala som sa na vyvážený a harmonický život.
  
  
• Skutočne nežijem v celibáte, ale ani nečakám potomka.
  
  
• Nick sa nerozišiel s Reedom, lebo žiarli na Jacka. Aj keď Jack už je skoro taká superstar ako Mrňa (aj keď bol označený za nesprávny typ Francúza).

Riešenie tanečnej krízy

- Ten Bača to snáď vyhrá takýmto štýlom!!!
- Mi povedzte, kto mu posiela hlasy?
- Jasné, že babenky nadržané.
- Budúcu nedeľu odovzdáte mobily.
- Ale ony môžu tie smsky posielať celý týždeň.
- Tak odovzdajú mobily HNEĎ!

Ako som sa so susedou Sklerózou skamarátil

Časť prvá - výčitky

Ľudová modrosť vraví, nie každé ráno je ránom dobrým. Po obvyklom zobudení sa na Reedov budík, opätovnom zaspaní, zobudení sa na môj budík, nespoznaní sa v zrkadle, umytí sa v umývadle, vyzlečení sa v izbe, oblečení sa v izbe, naraňajkovaním sa v kuchyni a následnom nechcenom a pomalom odchode som konečne zavrel vchodové dvere a zamykal. Stereotyp je sviňa. Aj keď občas medzitým aj na záchod skočím, ale to snáď bližšie popisovať netreba. Pri nerušenom stereotype zamykania na mňa jedno ráno vybehla teda suseda Skleróza a vynadala mi so slovami: „Kto to preboha stále tak búcha dverami, vždy ma to zobudí. Až z postele nadhodí!“ Obvykle robím lepší prvý dojem, no nie vždy sa zadarí. A ešte k tomu takéto nehorázne obvinenia. Ešteže mám doma právnika.

Časť druhá - zblíženie

Ďalšia ľudová modrosť vraví, nehádž flintu do žita. Ani som nehodil. Nie preto, žeby som bol pacifista, ale skôr preto, že žiadnu nevlastním. A predsa všetci vieme, že je to myslené len akože. Ako metafora.

Včera bol ten deň, kedy nastal veľký obrat. Susedku Sklerózu som stretol už pri vchodových dverách domu. Slušne som pozdravil, ako aj ona mňa so slovami cestou po schodoch: „Vy bývate na treťom, tak to sme sa ešte nevideli ani. Ja chodím každý deň na záhradku, ráno môžem vyspávať, veď viete, dôchodkyňa som. Tak vás ani ráno nikdy nemôžem stretnúť. No už sme tu, pekne sa mi majte, dovidenia.“ Dovidenia teta.

Časť tretia, poučenie na záver

Budovanie ľudských vzťahov je vec najdôležitejšia. Aj s týmito postaršími vyrývačmi. Pamäť majú krátku a senilitu v pokročilom štádiu. A z toho vyplýva posledná ľudová modrosť. Ak ťa nespoznajú po čine, nikdy sa nepriznaj.

PS: ta aby še nezabudlo

Už čoskoro bude veľmi veľké prekvapkanie, ako už predomnou Pecosita spomenula. Takže sledujte, čakajte, tešte sa. Máte sa aj prečo. Muhehe

Doplňujúce prkotinky k pondelňajším njúzom o víkende

Náš milovaný Reed síce napísal podrobné njúzy o víkende, ale keďže väčšinu toho posledného predĺženého strávil mimo našej domácnosti (a taktiež spoločnosti) považujem za nutné vyčerpávajúce informácie o jeho činnostiach skromne doplniť o pár drobných pikošiek z víkendu zvyšku štvorky.

Čaro hlavnej stanice a nočných šprintov

Vzácna návšteva, Matilda aj s jej Šťastím, dorazili vo štvrtok večer každý zvlášť. Tak som šla sama, samučičká (lebo zvyšok štvorky mal neodkladné povinnosti: Nick spánok, Charlie musela práve v ten večer začať písať diplomovku a Reed učil) najprv vyzdvihnúť Matildu. Stanica bola plná vskutku zaujímavých ľudí, niektorí na mňa dosť divne pozerali. Neviem prečo. Vlak, ktorý ju mal dopraviť do hlavnej dediny samozrejme meškal, tak som si staničnú atmosféru užila naplno. Keď konečne dorazila, mali sme niečo vyše hodinky len pre seba, kým ďalší vlak neprivezie jej Šťastie. Tak sme si dali taký nežný šprint zo stanice na Obchodnú, kde sme rýchlo spráskali pizzu a jednu vzali do ruky. Chlapi bývajú po cestovaní hladní. Potom s pizzou a záhadnou igelitkou, ktorú Matilda nechcela pustiť z ruky, sme uzavreli okruh a druhou stranou šprintili naspäť na stanicu. Beh je zdravý, škoda len, že moje módne čižmičky naň neboli uspôsobené. Párkrát som sa šarmantne pošmykla a niekoľkokrát som koketne zakopla spôsobom, že keby som trošku stratila balanc, tak by som si asi parádne odrela moju nežnú tváričku rozplaštením sa na nie celkom hladkom chodníku.

Šťastie dorazil práve včas, inak by sme asi úplne docapkali sklo výkladu toho gýčikovitého obchodíku, ktorý stojí v strede stanice. Tam sme dospeli k úžasnému zisteniu, že všetky plyšové zvieratká, okrem prasiatka majú psíkovské nosy.

Nebudem to naťahovať, takže v skratke: záhadná igelitka obsahovala už spomínané trdelníky, ktoré padli veľmi vhod najmä na raňajky. Šťastíčko vyťahoval z vrecka roztopenú mentolovú čokoládu a láskyplne ňou kŕmil Matildu čudujúc sa, prečo si ja nechcem dať. Na zastávke električky sa pokúsil mobilom natočiť, ako rýchlo viem žmurkať a robiť riasami prievan. Doma sme uvarili víno a viedli dvojzmyselné reči o všelijakých nezmysloch.

Ležérne, inteligentne, pripitučko

Sviatočný piatok sme strávili ležérne. Dlhým pyžamovým vysedávaním, skvelou večerou v červenom podniku, kde sa k nám pripojil aj voňavý M., ale aj nie až takým skvelým nákupom v Tescu, kde ma obchádzali mrákoty. Skutočne to asi nie je miesto pre človeka, ktorý omdlieva už pri náznaku davu. Tam sme kúpili ingrediencie na bavoráčik a raňajky a pádili domov. Otestovali sme sa spoločne, Nick konzultoval s Reedom cez ICQ (darmo, ani diaľka ich neoddelí), Charlie po vyhodnotení chytila depku, bo zistila, že nie je bezchybná. Pomaly pri tom chlipkali bavoráčiky, až sme zistili, že v tej fľaši fernetu (ktorý sme kúpili čisto kvôli žalúdočným problémom ako medicínku) už toho veľa nezostalo. Dokázala to aj dych vyrážajúce informácia, ktorú mi podala Matilda, keď na otázku: „Vyzerám strašne?“ odpovedala: „Nieee, vyzeráš hebko a prítulne.“ To už bol neklamný signál na odjazd do postieľok. Moju hebkosť a prítulnosť si mohla vychutnať nočná návšteva, ktorá za mnou prichádza spravidla o polnoci (nie, nie je to upír, aspoň myslím).

Kutlúra a iné intelektuálne záležitosti

Udialo sa ešte veľa zaujímavých vecí, ale to by bolo na pikantný román, tak preskočím priamo k sobotňajšiemu večeru. Po divadle nás chlapci opustili, pretože chceli stihnúť večerníček. Zostali sme s Charlottkou a Naelkom, navštívili sme jeden smradľavý fast food a potom sme sa presunuli do baru Za operou. Bol to hold tematický večer, od činohry nie je k opere až tak ďaleko. Majú tam také divné stoličky, ktoré vyzerajú ako kráľovský trón.

Zišla sa spoločnosť veru vyberaná, poznali sme len Naelka. Bola to teda výborná možnosť spoznať pár nových zaujímavých ľudkov, podebatiť o dvojkovej sústave a význame matematiky pre rovnováhu vesmíru a tiež sa dozvedieť niečo málo nového o sebe. Keďže Naelko bol práve ten spájajúci prvok, ktorého poznali asi všetci, tak sme ho poverili predstavením každého na spôsob Bridget Jones: o každom pri predstavovaní povedať pár slov. Tak sme sa dozvedeli, že s nami pri stole sedia dvaja kameramani, novinárka a zároveň bojovníčka za práva menšín, mediálna guru, grafik makrobiotik milujúci obchod Kaktus bike (áno, existuje viac harmonických ľudí než dva kusy, s ktorými žijem v domácnosti).

O Charlottke a mne povedal aj to, čo sme ani my samotné netušili. Tak sme sa dozvedeli, že Charlie je bankárka a ja som skvelá milovníčka. Neviem, kto bonzoval, ale...čo je pravda, nie je hriech ;). Tiež sme sa od grafika makrobiotika (ktorého by podľa môjho skromného názoru mala Charlie minimálne z praktických stravovacích dôvodov zbaliť, pretože dotyčný sa nechal počuť, že by nám aj navaril...a je aj fešný) dozvedeli, že my dve sme ako manželia po dvadsiatich rokoch. Tak sa stále doťahujeme a dopĺňame. A spýtal sa dokonca, či nie sme pár. To sme to teda dopracovali! Nie len, že bývame s dvoma chlapmi, ktorí sú si partnermi navzájom, ale ešte aj my dve pôsobíme ako párik. Sme síce neštandardná domácnosť, ale toto by už asi bolo fakt prisilné kafe.

Off topic

Týmto sa dáva na známosť, že vás, našich milých priateľov a čitateľov už čoskoro čaká úžasné prekvapenie! Táto moja poznámka má vo vás vyvolať príjemné očakávanie a zvedavosť, ktorá ale v žiadnom prípade nebude ukojená skôr, než príde ten správny čas.

Pondelkové njúzy o víkende

001

Víkend začal vo štvrtok. Odložil som odchod na rodnú hrudu, aby som zočil váženú návštevu. Vážená návšteva doniesla trdelník – ktorý tentoraz nezabudla doma (keďže ho doniesla – to dáva logiku), ktorému neodolal ani taký zarytý harmonický stravník ako som ja. Pri kuchynskom stole sa návšteva rozkoktala (hold, je to stôl začarovaný) a na sporáku sa rozbublalo varené víno. Voňalo po celom byte.

002

V piatok sa vstávalo nevrelo. Už samotný fakt, že človek dobrovoľne vstáva nasilu vo voľný deň, je zničujúci. Jack priadol ako zmyslov zbavený, moja spolujazdkyňa rozprávala k veci a v prehrávači sa vytáčal Justín (rozumej Timberlake), len čo dohral soundtrack „Step Up“. Domov som dorazil na obed, rozpradeného Jacka som odmenil dlho očakávaným kúpeľom a profesionálnu starú mamu na plný úväzok na dôchodku prednáškou o tom, aby išla otcovi z cesty a kuchyne, keď sa pokúša variť, lebo inak ho počuť moralizovať na celú ulicu. Darmo, hlasivky máme v rodine odjakživa silné.

003

Piatkový večer opečiatkoval test národa. Bráchova priateľka kukala s nami. Ale že jaká kukučka. Konečne som si s nejakou z tých jeho „kamarádok“ sadol. Brašule sa na nás statočne šťavil. A keď som ešte nažhavil notebook, horiac nedočkavosťou správnych odpovedí a zároveň komunikujúc s Nickom cez icq, dalo sa hovoriť už o posadnutosti. Večer to bol príjemný a do postele sme líhali all dead.

004

Ráno ma zase čakalo vstávanie – k tomu pozri bod 002 vyššie :) Najprv som bol nakúpiť famílii neschopnej vykonať túto činnosť samostatne. To musí prísť synátor z hlavnej slovenskej dediny, aby nakúpil, pravda. Z obchodu, kde som si vo fronte odstál svoje, som s Jackom upaľoval na cintorín. Na hrobe nebol snáď od vše svätých nik. Trošku som to tam obriadil, vyhodil nepotrebné, iné nepotrebné pridal a tak, u know. Ku kadernici som prišiel LTT („len tak tak“). Potešila ma. Zase presne vedela, čo a ako chcem. Urobila ma do dvoch hodín. Najprv som si posedel s pozlátkami od čokolády Milka na hlave – tento rituál obrany proti mimozemským silám si nikdy neodpustí. Potom som si vypočul prednášku „pamätáš si, keď si sem došiel prvýkrát, taký du-bá-čččik“. Nakoniec sme to zabili žehličkou a „krémikom na hemoroidy“, aby bola štica vláčna. Vonku som si ešte podal miestnych pracantov za to, že mi akýmsi sajrajtom zasrali Jacka, a zamieril späť do hôr.

005

Poštárka už čakala. Vysávala o stošesť. Nasadla do Jacka, Jack vycúval (a to píšem „Jack“, lebo ja som to určite nebol, pretože vycúvať v takej uličke, v akej býva poštárka, to by som ja nikdy nedokázal), a upre mango na poštu. V sobotu je zavretá, a tak som sa objednal. Okrem pošty som si vyzdvihol aj plnú moc, aby mi rodič mohol preberať poštu. Poštárka predsa nie je na špagátiku a Jack nemôže stále cúvať za mňa. Teátro átro pokračovalo po vysadení poštárky pri jej rodnom vysávači. Tentoraz som cúval ja (a to píšem „ja“, lebo som to ja určite bol, pretože vycúvať v takej uličke, v akej býva poštárka, to by som ja nikdy nedokázal) a drcol Jacka o múrik. Chápete to? Zaprašťal a ja s ním. Kvílenie hodné prsteňovej príšery. Ten plot bol ďaleko a múrik bol blízko. Ten plot som videl, múrik nie. Z rodnej hrude som odchádzal nasratý ako pes s Jackom priškretým – trochu, ale predsa, i keď takmer na neviditeľnom mieste.

006

V Bratislave som sa vo dverách stretol s odchádzajúcou návštevou, vybalil pakšamenty, prebalil sa do obleku a vyrazil so štvorkou kultúrne sa vyžiť na „Stratégie a rozmary“. Očičky mi klipkali a pri srdi hriala vidina dobrej komédie so Zuzou (Fialovou). Pred divadlom sme sa stretli pekná hŕstka – Hroch s rodičkou, Ranya s rodičkou, Nael (Lolek v tom čase „rímoval“) a ešte jeden párik očividne rómsky vreckárov, lebo do divadla chodia predsa iba bohatí, ne? Dejová línia hry plytká. Herci prehrávali a my sme vyhrali pocit, že to nebolo zlé, ani veľmi dobré. Môžem hovoriť len za seba. Nie sú to vyhodené peniaze, ale raz stačilo. Ranya odhadla celú situáciu a keď po skončení predstavenia prišlo na gratuláciu k 60ke Františka Kovára, došlo nám, prečo je tam toľko známych ľudí (označeniu „celebrita“ sa vyhýbam). Darmo, vždy vymákneme v divadle nejakú špeciálnu príležitosť.

007

V nedeľu ma oslovil Bond. James Bond. A tiež prepadlo nutkanie, vyriešiť situáciu s oškretým Jackom. V abecednom poradí má prednosť Bond, a tak...

Konečne jeden, na ktorého sa dá po prdeli namotať. Filmovo i postavovo. Nalanáril som Nicka, aby sme si ho šli omrknúť na vlastné oči i nohy (keďže som odmietol ísť na Jackovi z dôvodu odbúrania tukových buniek, prevetrania oboch strán pľúc a prekrvenia orgánov, ktoré sme v ten deň ešte nepoužili a to boli vlastne všetky až na jeden). Bol to zatiaľ jediný Bond, ktorý sa mi zdal byť človekom, a ktorý bol dejovo a vizuálne zaujímavý. Bavil ma, vyhlasujem čestne a dobrovoľne. Zhodli sme sa najmä na tom, že úvodná scéna s naháňačkou po rozostavaných budovách, lešeniach a iných oku stavbára lahodiacich zákutiach bola premakaná a pritom dôveryhodná. Trošku ma rozladil pretiahnutý koniec, ale celkový dojem bol dobrý.

Dojem nebol dobrý pri skúmavom pohľade na Jacka. Čekoval som viaceré autá na ulici a aj Jackov dobrý kamoš, pri ktorom často parkujeme, mal podobný šrám na rovnakom mieste. V brašulovej hlave skrsla myšlienka pretreť Jackovu boľačku lakom na nechty. Zostávalo nájsť tú správnu farbu. „Tento vyzerá presne ako tvoj,“ zahlásil Nick v drogérii pri polici s lakmi na nechty. „Trdlo, nehovor to tak, akoby som si doma pravidelne lakoval nechty.“ Nakoniec sadol skoro ako riť na šerbeľ. Trošku sme zalakovali aj Nickiho nový Sony Ericson, keď mi svietil na zalakovávané miesto (tá modrá mu sekla, no nedal sa presvedčiť). Dnes ráno som videl výsledok, pretože včera bola počas akcie „zet“ tma. Som spokojný. Odtieň je takmer ten istý. Rozdiel voľným okom z bežnej vzdialenosti nevidno. A ešte aj zostalo, laku myslím, takže sa pokojne môžeme ďalej oškierať. Ale len na zle viditeľných miestach. I keď dúfam, že ten lak použijem najbližšie až na nejakej fašiangovej zábave alebo halloweenskej party. Ak máte záujem, požičiam... modrú č. 411.

Môj naj šport

Čakáme si tak na televízne noviny a Charlie si čakanie spríjemnila pozeraním futbalu. Super, že. Ešte začne grgať a prdieť a premena bude dokonalá. Na chvíľu si odbehla do kuchyne, a práve vtedy začali kričať v televíznom prijímači všetci gól. Pridal som trocha dramatična a zakričal tiež, že zmeškala skvelý gól. Ktorý som v podstate ani nevidel a ani ma to nezaujímalo. Dobehla s otázkou, či naši (asi myslela Slovákov) dali gól. Pozerám na ňu s nechápavým výrazom a vravím: „Tam tí v modrom, čo sa na seba váľajú“.

Pre rovnako skúsených v tomto krásnom a mne najneobľúbenejšom športe môžem povedať áno, boli to naši. Aspoň tak mi Charlie povedala. Snáď ma neoklamala. Lebo to zradím cestovinám.

Včera večer a dnes ráno

...egičko, ego, EGISKO... Tak takto nejako mi rastie.

Pecosita dnes blicuje. Večer mi povedala jedno slovo: "Ahoj." Do noci písala seminárku. Normálne v stredu ráno vstáva, tuším, o šiestej. Dnes chrapkala. Nech sa z toho vyspí - chorobu myslím.

Ja som dnes chrapkal tiež - skoro som zaspal do práce a to si chcem dnes nadrobiť, aby som zajtra mohol vypadnúť už poobede. Plán, na ktorom si zakladám, je totiž taký, že večer s Jackom vyrazíme na rodnú hrudu. Žiaľ, takto zase miniem vzácnu to návštevu - už je to až trápne. Aj toho M. som už chcel konečne na vlastné oči omakať. Vraj je milý, pekne vonia a je hebký na dotyk, ale nemám to som písať, lebo sa zľakne. Ups...
Modlime sa: nech je dnes Reedov deň aspoň tak pracovne nevyťažený ako ten včerajší, lebo Reed si dnes do práce vzal čítanie na voľné chvíle (ako povedal Nicky: "... justičná revue je fakt lacný žáner").

Nicky včera dokukával aktuálne stiahnuteľné časti Galacticy (bóóóže, to je nudááá!) a dnes len zašomral čosi ráno. Podotýkam, že normálne fasujem aj pusu :(

Charlie šla chrapkať relatívne skoro, lebo sa bála pozerať Nočného stopára na prvej verejnoprávnej - vraj má potom nočné mole, či vlastne more (jáááj, jak by som ja šiel niekam k moru) a ľaká sa tieňov v šatníku. Ráno ešte odfukovala ako jej fitlopta, ktorej momentálne neviem prísť na meno. Moja sa volá Dagmar (podľa bývalej šéfky z reštiky v Dojčlande) - ale ako sa volá jej? Snáď z toľkého chrapkania nebude dnes prichrapkaná.

Hm, toto mal byť pôvodne koment, je z toho však post. Samé cudzie slová...

Teraz by som mal ešte hodiť dáku lacnú poéziu, ako to nazval Vurdo. Nehodím :)

Uplne nesúrodý súbor nepodstatných noviniek, blboviniek a tipov na ďalšie blbovinky

• Treba omrking Vurdovu novú obývačku. Klikajte a sadnite si presne tam, kam my všetci nadržaní ;). Myslím, že som našla novú skvelú zábavku. Toľko serepetičiek a pekných obrázkov sa len tak nevidí. A hlavne chat s hviezdnou účasťou má svoje čaro. Kde inde by ste mohli stretnúť Karasku?
  
  
• Z Reeda sa stal básnik. Ostrovanku z toho (snad ne)klepne.
  
  
• Angína prichádza. Cítim ju. Škrabká mi hrdielko. Od nežného škrabkania prešla už do vášnivého škrabania. Au, nemôžem poriadne prehĺtať (vážení páni, tu nemá vaša predstavivosť miesta) a asi sa budem musieť vzdať aj jogy. To svet nevidel! Reed mi radí vysadiť mandarinky a nasadiť šalviu. Neviem neviem. Myslím, že doktorát z medicíny ešte nemá (aj keď u neho je všetko možné)...tak poraďte!
  
  
• Že Kelion je celkom fajn čajovňa som vedela. Aj, že má dosť spoločné s Banášovie rodinkou, ale že už Adele vydáva aj knihy, to som netušila. Vy áno?
  
  
• Tešíme sa na štvrtok! Lebo v štvrtok sa stane čo? No predsa príde Matilda! Obohatíme náš slovníček breptov. Reed zasa nebude doma. Dúfame, že to Matilda neberie osobne, a isto pochopí, že keď je Reed objednaný ku kaderníčke, tak musí ísť ku kaderníčke. Už sa na neho nedá kukať (asi sa dnes v noci zamknem v izbe, lebo ma za moje výroky z posledného týždňa zaškrtí nechápajúc, že to ja z čistej lásky ho stále spomínam) ;). Rovnako sa nedá kukať na mňa a na Charlie. My ideme ku kaderníčke svorne spolu o desať dní, keby ste chceli vedieť. Dúfam, že nedostanem pokutu ;). Z toho mi vychádza, že jediný, na koho sa kukať dá je Nick. Prídite sa kuknúť.
  

Čaro komunikácie, Jack full of toilet paper a horúčka sobotňajšej noci

Ja som nočný vtáčik, prečo teda musím vstávať tak skoro ráno? (Reed si isto odpustí poznámku o tom, že on vstáva ešte skôr.) V piatok desiateho novembra som bola špeciálne grogy. Utorňajší výlet za Germou spôsobil celkom slušný spánkový deficit. Ráno zvonil budík pre mňa až hriešne skoro. V piatok mám totiž o siedmej ráno nemčinu. Už som dvakrát vynechala, a tak som sa premohla a ako námesačná som sa s trpiteľským výrazom v tvári vyhrabala z postele a nejako sa dopravila do práce. Prebrala ma až ranná sprcha. „Usmialo“ sa na mňa totiž šťastie. Keď som vychádzala z domu, tak v našej časti mesta svietilo slniečko, a teda som si nevzala dáždnik firemných farieb ani žiadny iný. Ako náhle som vystúpila z busu, začalo liať ako z krhly, a ako som dobehla pred vchod do budovy, prestalo. Niekto tam hore ma má asi fakt rád, alebo chcel obšťastniť kolegov pohľadom na moju divú kučeravo strapatú hrivu. Nevadí, že som sa doma na moje pomery v námesačnosti dosť dlho česala. (Pozorný čitateľ si práve uvedomil, že som posadnutá svojimi vlasmi a pravdepodobne sa ani veľmi nemýli. Tie sú totiž to, čo ma na prvý pohľad odlišuje od šedého priemeru, teda okrem neprehliadnuteľného zadku.)

Aj s dvoma kolegami sme sa stretli v kuchyni v podobnom zúboženom stave a varili kávové smrťáky. V zasadačke sme ich chlipkali a dúfali, že nemčinárka dorazí živá a zdravá. Po pol hodinke čakania a frflania na skoré vstávanie, na počasie a celkovo na nespravodlivosť sme sa odhodlali lektorke zavolať. Tá, chúďatko zodvihla ešte polomŕtva a v polospánku. Dozvedeli sme sa, že je chorá, a že chorá je už týždeň, a že dala do firmy vedieť. Skoro nás všetkých troch na mieste porazilo (Reed by povedal: „Mňa trkne!“) . Je úžasné, ako niekedy funguje vnútrofirmená komunikácia. Tak sme si teda ešte trošku pošomrali, ale potom sme sa už len rehotali, pretože sme najprv niesli horúcu kávu z jedného poschodia po chodbe po schodoch na nižšie poschodie, a teraz sme zasa šľapali so studenou kávou hore schodmi, no prsty sme už mali obarené z cesty nadol. No nezabav sa, keď môžeš.

Toaleťáku nie je nikdy dosť

V práci som sa mierne zdržala, na Charlottkin workoholický rekord sa však stále nechytám. Doma ma teda čakali tri mrcinky a tieto mrcinky sa rozhodli, že pôjdeme vyvetrať Jacka a vezmeme ho na nákup. To padlo vcelku vhod, keďže moja polička v chladničke zíva prázdnotou už celkom dlho. Chudák Jack mal po nákupe určite dosť negatívne myšlienky, veď mal plný kufor na prasknutie. Zásoby sme nakúpili statočné, najmä čo sa toaleťáku týka. Štyrikrát osem kusov. Nick celý čas, čo sme sa prechádzali po hypermarkete vykrikoval: "Charlotte, už máme dosť papiera, tak už nevadí, že ťa preháňa.“ Ona chúďa už ani neprotestovala, zvyknúť sa dá zjavne na všetko. Vybaľovanie nákupu trvalo dosť dlho, ale nakoniec sme ho zvládli bez ujmy na zdraví a podaktorí z nás išli veľmi skoro spať.

Saturday night fever

V sobotu ráno sme sa s Charlie prekonali a vstali sme už pred deviatou, aby sme stihli jogu. Po sto rokoch sme sa zasa rozhodli urobil niečo pre naše telo aj myseľ. Naše telo sa nám za krkolomné pózy odvďačilo parádnou svalovicou, ktorú ešte posilnilo nočné bujnenie po kluboch. Naši páni sa k nám po dlhom čase pridali a spolu s Lolkovcami, Duškom a Jasperom sme vyrazili do ulíc. Náš obľúbený podnik nás privítal vľúdne a dokonca aj hudba nám vyhovovala.

Charlie sa na pár hodín odpojila, tak som tam zostala ja so šiestimi fešákmi na pohľadanie, ktorí vedia úžasne tancovať. Cítila som sa skvele. Po čase sme sa rozhodli zmeniť lokál a ísť omrknúť nový gay klub. Boli sme už príjemne v nálade, keď sme sa motali ulicami mesta. Mne a Reedovi v hlavinkách zostala posledná melódia, ktorú v našom obľúbenom podniku hrali a tak sme si skackali po Obchodnej držiac sa pod pazuchami spievajúc: „We are family....a dydydydy dydydy dy!“ Našu neprehliadnuteľnosť dokázala aj mne príchodivšia sms od môjho veľmi fešného známeho, ktorého sme vraj stretli, ale nejako som ho napriek jeho úžasnému zjavu a veľkej postave nezaregistrovala.

Ten nový klub má fakt štýl, hudba bola skvelá, drinky celkom ok, moji tanečníci ešte skvelejší a príjemným osviežením bolo najmä to, že som mohla s kýmkoľvek tancovať telo na telo bez toho, aby sa vzápätí pokúsil strčiť mi jazyk až do žalúdka. To však má aj svoje nevýhody, lebo toľko krásnych chlapov tam bolo a všetci čučali akosi pomimo mňa a Charlottky, ktorá sa k nám neskôr pripojila. Trochu nezvyk, odhliadnuc od toho, že babenky na nás mohli oči nechať.

Máme sa z čoho regenerovať. Horúčka sobotňajšej noci sa prejavila naplno, dúfam ale, že sa v pondelok okrem svalovej horúčky neprejaví aj poriadnou angínou. Neviem, neviem, či by mi zasa niekto doniesol mandarínky.

Ďalší výlet v seriáli "služobky"

Časť štvorky, čiže ja a ja a Pecosita a ja, sa rozhodla sprevádzať Reeda na jeho služobnej ceste do ďaleka a neznáma. /To značí, že nás bolo päť a Jack bol plný. Ako aj ja, pretože som mal večer kopu domáceho majonézového šalátu, čo asi ale nikoho nezaujíma. To len aby sa nezabudlo a informácie boli kompletné./ Výlet sme spojili aj s niečim príjemným. Nie žeby výlet s Jackom a Reedom príjemný nebol, ale predsa len niečo navyše bolo. /Fú, skoro som sa zamotal. To by bolo doma potom./

Pokiaľ nerátam frky po ceste. /Frky nie je moje slovo, no čo to som od Reeda nachytal už./ Keď už začalo byť ráno /naozaj netuším prečo sa im tá veta nepáčila/ sa Pecosita konečne zobudila. Reed práve rozprával o vyhlásenej súťaži „Kto vymyslí, ako spracovať ďalej odpad z hliníka, či jeho ďalšie využitie“. Pecosita neváhala a dostala ideu, žiarovka zasvietila a: „Na lyžovanie“! /A žiarovka zhasla./ Reed si najprv myslel že na vleky, ale zjazdovka mu nedošla. /U neho žiarovka ani neblikla, nevadí./

Po malom blúdení sme dorazili na miesto. Nasledovalo hľadanie súdu. Nenašli sme a tak sme sa popýtali okoloidúcej tety. Usmiala sa ukázala na budovu pred ktorou sme stáli. Taktiež nevadí. Tam sme sa stretli už aj ihneď zaraz zrazu s Germou. Nasmiali sme sa, podebatili, i čo to popili. Skvelú domácu. Aj kabát sme kúpili. Že vraj pekný, ale toľko hanby mi v obchode narobili. Ešte že ma už nikdy neuvidia. Ale o tom už viac Germa napísala.

Najväčší zážitok sme ale mali asi z Germinho mačiatka. Krásne. Najkrajšie bolo, keď mu Germa povedala: „Klára, ty krava.“ Tak teraz neviem, čo to bolo za zver, ale bolo TO krásne.

Dnes...

Chcem byť v saune. Teplo prehreje skrehnuté telo, neúprosne prestúpi jemnou bledou pokožkou až ku kostiam. Zohreje aj dušu? Vypotím zo seba všetok horkoslaný humus dnešného dňa, ktorý ma opäť pošpinil trochou prebudenia? Vanish ma tej škvrny nezbaví.

Strácam nadhľad, guráž a zdravý rozum. Narážam na zmrznuté obranné hradby a pošahané pravidlá vojny pohlaví. Tie svojim chladom zabíjajú každý náznak kvapky prichádzajúceho citu. Na čo by nám bol? Citový stredovek. Obdobie temna. Stačí si prečítať strohý návod na obsluhu a fičím. Po prvé, po druhé, po tretie. So easy. Poruším postup, končím. Nedosiahnem ďalší level. Too bad.

Závislosť na potrebe byť potrebovaná, silná, vytúžená, výnimočná, tá správna, je únavná. Nepoučiteľná masochistka so zmyslom pre všednú realitu so štipkou romantiky. Snívajúca.

Chcem nechcieť, nepočuť, nevnímať, nevidieť, nepremýšľať, netriezvieť. Fucking hard.

Zrkadielko, zrkadielko, povedz že mi, ktože je dnes najviac cool v tejto malej zemi?
Ten, čo si neváži životy iných a len tak sa zahráva?
Ten, čo pretiahne všetko, čo nepretiahne jeho?
Ten, ktorý sa tvári, že mu na vlastnom živote nezáleží a preto si môže dovoliť všetko?
Ten, kto sa prechlastá až k utíšeniu zvyškov svedomia?
Ten, čo ospravedlňuje hovadiny, ktoré robí, vlastným nešťastím?
Ten, čo sa tým všetkým chváli a očakáva obdiv?
Srab. Magor. Á, pardon, hrdina! Pokloňme sa!

...

Zavýjanie vetra straší zošúverené žlté listy premrznutých stromov. Vzdajú to, odovzdane spadnú na chladivú zem, kde budú podupané a potom zhnijú. Ešte pred pár dňami dýchali za iných. Tak im treba, mali sa starať len o seba.