Týmto sa dáva na známosť, že F4 sa dňa 28. októbra 2006 o jedenástej hodine dopoludnia rozrástla o piateho člena.
Po niekoľko-týždňových útrapách a následnej časovo a peňažne náročnej operácii sa na svet a do úzkeho rodinného kruhu der Fantastischen Vier dostáva Francúz.
Tam-ta-da-dááám!
Francúz má 1 025 kg a úctihodnú dĺžku 3,822 m. Kuká na nás svojimi športovo podsvietenými ciferníkmi a hovorí ľubozvučným rádiom s cd prehrávačom Panasonic cez štyri reproduktory. Na dotyky nie je Francúz vôbec skúpy – pán Mistral prišiel s hliníkovým packom...
Neustále ohmatávam jeho úžasnú páku.
Cestou do práce pradie ako najatý v rytme 1,4. A keď ho nechtiac priškripnem, tak sa mi pri vystupovaní odmení ľahkým elektrošokom pri dotyku s jeho karosériou.
Mmmm, tá karoséééria. Tmavomodrá, ako inak? I shall not deny my significant colour!
Krstiny sa konali na dve etapy, lebo Pecosita nebola doma, keď Francúz dorazil. Pyšný papa (to akože ja) ho oblial vínom značku Grauburgunder, ktoré sme následne dorazili my (akože F4). Na zdravie!
A aby sa nezabudlo, Francúz dostal americké meno... Jack.
Tak sorry, Nick. I am into Jack!
pondelok 30. októbra 2006
štvrtok 26. októbra 2006
Víkend v krtke a ústrižkoch, alebo Nickov receptár
Matilda k nám na víkend zavítala aj s tým svojim. Videl som ho prvý krát, vtipálek to je. Veď bodaj by nie. Po tej jablkovici, čo doniesli a pár pohárikoch vína. Ale musíme dáko bojovať proti vírusom, čo nežná časť štvorky domov doniesla. Čajíčkujú, popíjajú, liečba ako má byť. Akoby som sám recept napísal. Teda ja by som pripísal ešte krabičku ibuprofenu či paracetamolu.
Matilda na návšteve znamená jednu zásadnú vec. Nakazí vás známym vírusom Breptocil. Také najväčšie perly z jej návštevy sú „nevesta so závejom“, „rovnaká krvná škrupina“, či aj „vybielené brucho“. Fakt nákazlivé. Ale takú návštevu ozaj odporúčam. To bude na druhom recepte.
Na treťom bude reality show. Tá o tancovaní. Keď má Adela svoj deň, tak to ide. „Samičky sa našuchorili“ bol asi výrok víkendu. A vlastne nie, výrok víkendu patrí Pecosite. Po zhliadnutí tancujúceho Golonku povedala. „Ja ho asi ogrciam.“
Recept číslo štyri, ďalšia reality show. Víkend u štvorkáčov. To by bola cena pre víťaza. A súťaž? Tá možno príde neskôr. No upútavku na STV2 nám už Hroch vymyslel. „Príbehy zo života štyroch mladých ľudí, ktorí zdieľajú spoločnú domácnosť. V sobotu o 22:00 na dvojke.“ Dovidenia!
Matilda na návšteve znamená jednu zásadnú vec. Nakazí vás známym vírusom Breptocil. Také najväčšie perly z jej návštevy sú „nevesta so závejom“, „rovnaká krvná škrupina“, či aj „vybielené brucho“. Fakt nákazlivé. Ale takú návštevu ozaj odporúčam. To bude na druhom recepte.
Na treťom bude reality show. Tá o tancovaní. Keď má Adela svoj deň, tak to ide. „Samičky sa našuchorili“ bol asi výrok víkendu. A vlastne nie, výrok víkendu patrí Pecosite. Po zhliadnutí tancujúceho Golonku povedala. „Ja ho asi ogrciam.“
Recept číslo štyri, ďalšia reality show. Víkend u štvorkáčov. To by bola cena pre víťaza. A súťaž? Tá možno príde neskôr. No upútavku na STV2 nám už Hroch vymyslel. „Príbehy zo života štyroch mladých ľudí, ktorí zdieľajú spoločnú domácnosť. V sobotu o 22:00 na dvojke.“ Dovidenia!
pondelok 23. októbra 2006
Sebaľútosť, pravda o druhom rande a niečo málo o hovenku
Sebaľútosť
Vôbec to nie je tak, ako sa zdá. Zvyšok štvorky nevymrel. Ja píšem momentálne veľa, lebo...lebo sa mi nechce robiť nič iné. Charlie je chorá a unavená a chlapci naši milí majú presne to obdobie, kedy blogeri veľmi nepíšu. S Aprilkou sme sa zhodli, že ľudia v superšťastných fázach nemajú potrebu o tomto šťastí písať a podeliť sa. Prišli sme aj na iné, vážnejšie veci, ale fakt sa mi momentálne nechce premýšľať. Hlava ma bolí aj bez toho. Choroba zmohla aj mňa (a nehovorte, že to máme s Charlottkou z toho, že sa túlame po nociach). Som úplne nezábavná, vyzerám ako čmochta (permanentne) odetá v župane, smetný kôš mám plný použitých vreckoviek, smrkám, kýcham, nalievam sa čajom a trpím. Ach!
Vôbec to nie je tak, ako sa zdá. Zvyšok štvorky nevymrel. Ja píšem momentálne veľa, lebo...lebo sa mi nechce robiť nič iné. Charlie je chorá a unavená a chlapci naši milí majú presne to obdobie, kedy blogeri veľmi nepíšu. S Aprilkou sme sa zhodli, že ľudia v superšťastných fázach nemajú potrebu o tomto šťastí písať a podeliť sa. Prišli sme aj na iné, vážnejšie veci, ale fakt sa mi momentálne nechce premýšľať. Hlava ma bolí aj bez toho. Choroba zmohla aj mňa (a nehovorte, že to máme s Charlottkou z toho, že sa túlame po nociach). Som úplne nezábavná, vyzerám ako čmochta (permanentne) odetá v župane, smetný kôš mám plný použitých vreckoviek, smrkám, kýcham, nalievam sa čajom a trpím. Ach!
V sobotu v noci mi napísal môj veľmi dobrý známy, že ako to myslím, že som chorá. Bojí sa o mňa, lebo v utorok mám prísť pokecať s jeho študentmi na jednu prednášku, vlastne na dve. Normálne sa cítim dôležitá. (A mám trému ako hrom, ale o tom možno potom). Pýtal sa, ako mi môže pomôcť, či má priniesť ovocie a med. To teda vystihol! Toto je v mojom momentálnom stave asi jediný dôvod, prečo by som chcela mať frajera. Nemá mi totiž kto ani mandarínky priniesť a pohladkať ma po hlave a pomojkať a poľutovať. Smrk! (Hapčí! Kuc kuc!)
Koniec sebaľútostnej časti.
(On je inak fakt gentleman, vraj keby mu ten debil v piatok nerozbil auto, tak by tie mandarínky zohnal a prišiel by. (Bolo pol jednej v noci). Heh, mohol si vziať aj taxi, takže až tak mu na tej prednáške nezáleží.)
Pravda o druhom rande
Tak sme tak rozoberali všeličo, čo kto máme nové. A on, ako obyčajne vypustil niekoľko úžasných myšlienok, intelektuál jeden. Okrem „skrytých“ komplimentov typu: „Neverím, že nemáš nikoho na mandarínky, veď o TAKÚ, ako ty sa určite chlapi bijú.“ (Jasné, osemnásťroční pripití výrastkovia, čo mi ošahávajú zadok, mi po nociach nosia citrusové plody, aby som sa cítila lepšie.), zaperlil aj oveľa hlbšími hláškami. Za všetky odcitujem tú, ktorá ma úplne dostala. Neviem, či obsahom, alebo skôr formou: „Ako vieme my, skúsení mladi muži, keď nie je sex na prvom rande, tak bude až po par týždňoch. Sex na druhom rande je vo všeobecnosti PRUDKO nepravdepodobný.“
Keď človek stúpne do hovna...
...tak to smrdí. Sťažoval sa mi virtuálne Jasper, že ktorý oný vymyslel hovná na chodníku. Jeho image dokonalého voňavého chlapa je pošramotený. Verím, že sa z toho spamätá. Na povzbudenie som mu pripomenula, že aj Carrie v poslednej časti Sexu v meste stúpla do poriadneho výkalu (asi koníkovského). Všetko bolo akurát tak nanič. Cítila sa zle, sama v cudzom meste, vzťah na pokraji krachu, ľudia sa jej posmievali, ale potom sa všetko na dobré obrátilo. Sám Mr. Big prišiel po ňu až do Paríža. Nádhera, nie? Asi by som mala aj ja ísť na prechádzku a nájsť nejaké hovienko, veď to vraj nosí šťastie....ale až keď vyzdraviem. Obávam sa ale, že dovtedy začne mrznúť a aj tie hovná na chodníkoch už tiež nebudú, čo bývali.
Inak mám dobrú náladičku ;). A nie, tento post fakt nemá hlbšiu pointu.
Inak mám dobrú náladičku ;). A nie, tento post fakt nemá hlbšiu pointu.
PS:Pointu sice nemá, ale prišla reakcia. Swarovski sa vyburil ;).
nedeľa 22. októbra 2006
„Addams Family“
Dejstvo prvé…
Obývačka. V telke práve bežia správy.
Otec: Ale ten Slota by si mal vziať Maďarku za ženu. To by bolo gesto na es-em-ká.
Reed: Bože, aspoň netliachaj zase.
Otec: Alebo tá Malinovka. To čo nepovie minister, že a teraz všetci policajti toto budete vyšetrovať…
Reed: Aspoň prestaň. Kto to má furt počúvať? Je mi to úplne jedno…
Otec (na starkú): A ty tu nevoď furt toho farára.
Starká: Čo, taký fajný človek.
Reed (ironicky): Fajný. Fajne všetko vždy po dedine roztrúbi.
Otec: Nieže mi tu bude lobzovať po dome.
Starká (durdí sa): Tak to pojdem do Sedlákov a budem tam čakať, keď Sedláčku pojde vyspovedať.
Otec: Mu povedz na spovedi, že ma hneváš, a nech tu nebehá, že všetko je trinásta komnata.
Starká: Ale čo?
Reed (na otca): Kriste, nekrič furt.
Otec: Tak ale ty nevieš, aké sú to galeje.
Reed: Že ja som zmeškal ten autobus…
Otec: Ti musím dať ešte tých 150 korún, čo si mi dal Alici na mäso a previesť tie peniaze.
Reed: Prosím ťa, nechaj tak, si mi kúpil pizzu.
Starká: Mu prevez aj z mojich. Potom mi vráti.
Otec (smeje sa): Len ty nič nenúkaj. Čo ak ti nevráti?
Starká: No tak bude mať hriech.
Reed: Ty si expertka. Idem radšej do tej sprchy.
***
Otec (vbehne do kúpeľne): Poď. Tú starú treba zabiť… Ide v telke.
Reed (šampón v očiach): Kto tam hrá?
Otec: Taký čierny šišatý a nejaká baba.
Reed: Okay, prídem.
***
Otec: Kukaj, to je dobré.
Starká: Veru…
Reed (vchádza do obývačky, pozerá na TV): Jaj, to poznám. Na to som chcel ísť do kina.
Otec: Si to videl v kine?
Reed: Nie, som to chcel vidieť.
Starká: No, ale tá stará v tom filme je nemožná.
Otec a Reed na seba pozrú. Nikto nič nehovorí.
Otec (preruší ticho): Ticho, to je dobré.
Starká: Vidíš ho, hentých somárov.
Otec: To je vynikajúci seriál, tí Susedia. Tú starú treba zabiť (smeje sa), tam bolo.
Starká: Ktorá? To hentá hovorila?
Otec (smeje sa): Tam bolo napísané.
Starká: Idem sa vyšťať.
Otec: Nevieš povedať pekne, že na vé-cé?
Starká: Vé-cé to srať.
Reed (v kŕčoch): Ha-ha-haa.
Otec: Vieš, ako ja ju musím prevychovávať? Aby si ruky umyla, keď príde zvonka? Aby si ručník neomáčala v jedle? Že na vé-cé…
Starká: Na vé-cé to nie. To ja viem, kedy mi treba.
Všetci sa smejú.
FORTSETZUNG FOLGT
Obývačka. V telke práve bežia správy.
Otec: Ale ten Slota by si mal vziať Maďarku za ženu. To by bolo gesto na es-em-ká.
Reed: Bože, aspoň netliachaj zase.
Otec: Alebo tá Malinovka. To čo nepovie minister, že a teraz všetci policajti toto budete vyšetrovať…
Reed: Aspoň prestaň. Kto to má furt počúvať? Je mi to úplne jedno…
Otec (na starkú): A ty tu nevoď furt toho farára.
Starká: Čo, taký fajný človek.
Reed (ironicky): Fajný. Fajne všetko vždy po dedine roztrúbi.
Otec: Nieže mi tu bude lobzovať po dome.
Starká (durdí sa): Tak to pojdem do Sedlákov a budem tam čakať, keď Sedláčku pojde vyspovedať.
Otec: Mu povedz na spovedi, že ma hneváš, a nech tu nebehá, že všetko je trinásta komnata.
Starká: Ale čo?
Reed (na otca): Kriste, nekrič furt.
Otec: Tak ale ty nevieš, aké sú to galeje.
Reed: Že ja som zmeškal ten autobus…
Otec: Ti musím dať ešte tých 150 korún, čo si mi dal Alici na mäso a previesť tie peniaze.
Reed: Prosím ťa, nechaj tak, si mi kúpil pizzu.
Starká: Mu prevez aj z mojich. Potom mi vráti.
Otec (smeje sa): Len ty nič nenúkaj. Čo ak ti nevráti?
Starká: No tak bude mať hriech.
Reed: Ty si expertka. Idem radšej do tej sprchy.
***
Otec (vbehne do kúpeľne): Poď. Tú starú treba zabiť… Ide v telke.
Reed (šampón v očiach): Kto tam hrá?
Otec: Taký čierny šišatý a nejaká baba.
Reed: Okay, prídem.
***
Otec: Kukaj, to je dobré.
Starká: Veru…
Reed (vchádza do obývačky, pozerá na TV): Jaj, to poznám. Na to som chcel ísť do kina.
Otec: Si to videl v kine?
Reed: Nie, som to chcel vidieť.
Starká: No, ale tá stará v tom filme je nemožná.
Otec a Reed na seba pozrú. Nikto nič nehovorí.
Otec (preruší ticho): Ticho, to je dobré.
Starká: Vidíš ho, hentých somárov.
Otec: To je vynikajúci seriál, tí Susedia. Tú starú treba zabiť (smeje sa), tam bolo.
Starká: Ktorá? To hentá hovorila?
Otec (smeje sa): Tam bolo napísané.
Starká: Idem sa vyšťať.
Otec: Nevieš povedať pekne, že na vé-cé?
Starká: Vé-cé to srať.
Reed (v kŕčoch): Ha-ha-haa.
Otec: Vieš, ako ja ju musím prevychovávať? Aby si ruky umyla, keď príde zvonka? Aby si ručník neomáčala v jedle? Že na vé-cé…
Starká: Na vé-cé to nie. To ja viem, kedy mi treba.
Všetci sa smejú.
FORTSETZUNG FOLGT
štvrtok 19. októbra 2006
No toto!
S Charlie sme vyrazili bez našich chlapcov na beániu jednej fakulty, jednej univerzity. Táto fakulta má vraj najväčši podiel chlapskej populácie na danej univerzite. Tak čo by sme nešli? Posledný rok so statusom študentský, si treba užiť naplno.
Iggy nás vyzdvihol doma a priniesol...ehm, štartér. To ďalej rozoberať nebudem, bo som sa dopočula, že tento blog sem tam navštívi aj moja drahá mamička.
Takí naštartovaní sme sa dovalili na miesto činu. Bavili sme sa celkom statočne a bolo to vidno. Dav bol dosť hustý a zažiadalo sa nám niečoho tekutého. Iggy ma teda zdrapil za paprčku a prerážal ten virvar svojim mužným telom a ja som oddane cupitala za ním. Charlie kamsi zmizla. Neviem už ani čo to bolo, ale niečo nás v dobrodružnej ceste za kofolou (ako inak, mami) pribrzdilo, tak sme mierne spomalili.
Zrazu cítim niečiu ruku na mojom zadku. Skontrolujem Iggyho, či mu náhodou neprerástla zábava cez hlavu, alebo chcel skúsiť, či sú tie nové rifle kvalitné, ale on to nebol. Jednou rukou razil cestu, druhú mal strčenú v mojej dlani. Pomyslela som si: " To sa asi niekto pomýlil." Vtom však daná ruka pravú polovičku môjho neprehliadnuteľného pozadia citelne stisla. Otočila som sa a tam bokom ku mne stojí mladíček vyzerajúci ešte mladšie než môj mladší brat, ruka natiahnutá, dlaň na mojom zadku a drzo mi hľadí do tváre. Nemá problema. To ma už ale Iggy ťahal smerom k baru.
WTF?
Iggy nás vyzdvihol doma a priniesol...ehm, štartér. To ďalej rozoberať nebudem, bo som sa dopočula, že tento blog sem tam navštívi aj moja drahá mamička.
Takí naštartovaní sme sa dovalili na miesto činu. Bavili sme sa celkom statočne a bolo to vidno. Dav bol dosť hustý a zažiadalo sa nám niečoho tekutého. Iggy ma teda zdrapil za paprčku a prerážal ten virvar svojim mužným telom a ja som oddane cupitala za ním. Charlie kamsi zmizla. Neviem už ani čo to bolo, ale niečo nás v dobrodružnej ceste za kofolou (ako inak, mami) pribrzdilo, tak sme mierne spomalili.
Zrazu cítim niečiu ruku na mojom zadku. Skontrolujem Iggyho, či mu náhodou neprerástla zábava cez hlavu, alebo chcel skúsiť, či sú tie nové rifle kvalitné, ale on to nebol. Jednou rukou razil cestu, druhú mal strčenú v mojej dlani. Pomyslela som si: " To sa asi niekto pomýlil." Vtom však daná ruka pravú polovičku môjho neprehliadnuteľného pozadia citelne stisla. Otočila som sa a tam bokom ku mne stojí mladíček vyzerajúci ešte mladšie než môj mladší brat, ruka natiahnutá, dlaň na mojom zadku a drzo mi hľadí do tváre. Nemá problema. To ma už ale Iggy ťahal smerom k baru.WTF?
utorok 17. októbra 2006
Bull-Wahr
Áno, sme multijazyční. Veď Reed je okrem veľkého pána právnika aj pán učiteľ, ja mám štátnice zo všelijakých jazykov a v zásade pozeráme bezduché seriály a prudko hlboké filmy v pôvodnom znení. Keby som mohla mať aj štátnice zo vševedenia, bolo by fajn. To by som sa potom mohla vyvyšovať, a bolo by mi zo seba strašne dobre. Škoda len, že väčšinou tí, čo vedia všetko, vedia hovno. Ale nie o tom som chcela. Dnes to bude jednoduchšie, bezduchejšie a tak. Pravdepodobne sklamem jedného milého pána, lebo pravdepodobne v tomto článku spomeniem slovko sex, ale dúfam, že mi to odpustí.
To be a metla or not to be a metla?
Dnes ma potešilo niekoľko maličkostí. Napríklad to, že som zistila, že aj keď moje vlasy dnes ani náhodou nezaostávali za svojou povesťou rozzúreného zmetáka, v škole (príliš) plnej prváčok, ktoré samozrejme rešpektujú momentálny módny trend nevkusu, som sa necítila divne. Asi som už fakt stará. Je mi jedno, že som out. A vlastne, keď tak nad tým premýšľam, tuším mi to bolo jedno vždy, len teraz som na to aj patrične hrdá. Nejako sa totiž nazdávam, že mám aspoň štipku vkusu a teda ružové čižmy, zelené pančucháče, modrá sukňa (alebo to bol opasok?) fialové tričko a k tomu červená čelenka (chýba už len žltá kabelka), nebudú to pravé orechové pre mňa. Škoda, že na to musím denne čučať. Sú toho totiž plné ulice. Ja zaujmem strapatým neskrotiteľným három, aspoň nie som jedna z milióna rovnakých pipušiek.
Kolegynka Marika (jasné, že sa tak v skutočnosti nevolá), hneď ako ma zbadala povedala: „Pec, ty dnes vyzeráš akosi free.“ Tak neviem, či som sa mala uraziť, alebo potešiť. Ale ani o tom som vlastne nechcela. Tuším prechádzam z hlbokých úvah o múdrosti k úplne plytkým žvástom o móde a hairstylingu. Ach, mám to ja ale zaujímavú všestrannú osobnosť.
Záhada s krycím menom „Pizza“
Ráno mi píše Reed s akousi nástojčivosťou v písmenkách: „Nedá sa ti dovolať, ty trdielko.“ Hm, no, to sa mi síce nestáva často, ale bolo to na tú chvíľku celkom príjemné, že som bola nezastihnuteľná. Vymysleli s Nickom habaďúru. Teda, prekvapenie. Pôjdeme na prudko parádnu véču do jednej prudko žiadanej pizzerky, už urobili rezerváciu. Charlottkina paranoja zafungovala a preniesla sa aj na mňa. Hneď sa obávala, že Nick s Reedom sa chcú odseparovať a buď nás vyhodiť z bytu, alebo sa odsťahovať. Darmo, ona bola vždy „optimistka.“ Najprv nás tí dvaja namotkávali, že ide o oslavu zásnub ( a týmto je hádanka vyriešená), ale to pre nás nebola žiadna novinka. Takže čo to....? Veď sa uvidí večer.
„Pec, to ti chýba sex.“
...zadrela dnes pri varení kafe v kuchynke moja (inak veľmi nevinne a krehko pôsobiaca) kolegyňa ako odpoveď na moju otázku: „Kurník, prečo som v poslednom čase permanentne nasratá?“ No, a mám, teraz už viem. Ja sa viem fakt debilne pýtať.
No, ale skúste si predstaviť toto: začína deň zazvonením budíka o 5:45. Vonku tma ako v rohu. Po pamäti so zatvorenými očami (ešte k tomu s dioptriami +4,5) sa odšuchcete do kúpeľne. Reed deň predtým avizoval, že potrebuje nabehnúť do spomínanej miestnosti o 6:10. Snažíte sa poponáhľať, lebo ohľaduplnosť je v spoločnej domácnosti dôležitá. Z jeho izby počujete hlasné: „hihihi, ha haha...hihihi.“ Dvojhlasne a nonstop. No bruchá ich musia bolieť veru statočne. A to až kým si neumyjete zuby, „neučešete“ rozzúrený zmeták, neurobíte aký taký mejkap. Potom sa idete obliecť, a to hihňanie sa z tej izby ozýva ešte aj vtedy, keď si obúvate topánky. No, nenasralo by vás to? (a tu si predstavte óóbrovského smajlíka)
Večer (nič lepšie mi nenapadlo)
Blicla som si zo školy, Iggy je hrdina, a spáchal podvod, resp. sfalšoval môj podpis na prezenčke. Veď som sa chcela dozvedieť, o čo teda kráča.
Žiadna záhada. Niekedy sa veci jednoducho dejú spontánne a nemusí v tom byť zádrhel. Chlapci nás jednoducho vytiahli von. Nezvyk z ich strany, a ešte takto v pondelok, ale stalo sa. Asi mali dobrý víkend. My s Charlie sme totiž neboli prítomné. Vínko mali v tom podniku dobré, a pridali sa k nám aj Ranya a Reedov (fakt stále viac sexi) brat. Napchali sme sa pizzou a zabávali sme celý podnik. Niektoré skysnuté žienky sa nebavili (mrchy) a krútili nad nami hlavami. Hm, asi im tiež chýba sex.
Aj električka po ceste naspať si užila svoje. Doma nás čakala bullshitná show toho....ako sa volá, jááj Vila. Belohorcka, všadeprítomný nemecký živnostník Honzík, nejaký blond (očividne gay) stylista zahraničný friend a Drobovka so zle predĺženými vlasmi blbli na nejakých intrákoch, celkom prča. Tomu ale predchádzala akože vtipná scéna v Zuzkinej spálni, kde Vilo predvádzal niečo ako sexi váľanie sa po posteli a šepkanie do mikrofónu s akože sexi pohľadom. Fakt som si nemohla odpustiť poznámku: „Pogrciam sa teraz, alebo teraz?“ Touto hláškou sa inšpiroval Reed, a použil ju v ten večer ešte raz. Vínko bolo síce veľmi chutné, a pizza tiež, ale zjavne nám to všetkým bohvieako nesadlo, a milí chlapci mi prišli o polnoci ťukať na dvere, že či aj mne je zle a či nechcem minerálku s bublinkami, vraj sa z nej dobre...ehm, no, uľaví.
Neodchádzajte, pokračujeme a dokonca ani reklama nebude.
PS1: Keby ste si náhodou neboli istí, alebo vám ten očividný fakt unikol: Áno, Nick a Reed sú pár. Už niekoľko týždňov, či mesiacov? Nejako to rýchlo ubieha, najmä preto, lebo väčšinu času ich nevidno, keďže sú niekde zalezení ;). S Charlie sme skonštatovali, že sme asi jediné singles v okolí. Každý nám naznačuje, že sa máme dať dokopy. Zatiaľ touto ideou nie sme príliš nadšené, ale....človek nikdy nevie.
PS2:Dahpnee is back! Tak, a teraz poprosím všetkých mužských hetero čitateľov prečítať jej nový ( a dlho očakávaný) článok. A vlastne aj ženy. Skvelý článok. Len premýšľam, je Daphnee žena?
PS3:Hurá!!! Jedna mne veľmi blízka žienka (podľa mojich očakávaní a prianí) stále prežíva úžasné šťastie. A nielen to. To šťastie graduje, graduje...len tak ďalej! Držím palce, ja aj zvyšok domácnosti. Nech graduje donekonečna. Je skvelé vedieť, že TO existuje.
To be a metla or not to be a metla?
Dnes ma potešilo niekoľko maličkostí. Napríklad to, že som zistila, že aj keď moje vlasy dnes ani náhodou nezaostávali za svojou povesťou rozzúreného zmetáka, v škole (príliš) plnej prváčok, ktoré samozrejme rešpektujú momentálny módny trend nevkusu, som sa necítila divne. Asi som už fakt stará. Je mi jedno, že som out. A vlastne, keď tak nad tým premýšľam, tuším mi to bolo jedno vždy, len teraz som na to aj patrične hrdá. Nejako sa totiž nazdávam, že mám aspoň štipku vkusu a teda ružové čižmy, zelené pančucháče, modrá sukňa (alebo to bol opasok?) fialové tričko a k tomu červená čelenka (chýba už len žltá kabelka), nebudú to pravé orechové pre mňa. Škoda, že na to musím denne čučať. Sú toho totiž plné ulice. Ja zaujmem strapatým neskrotiteľným három, aspoň nie som jedna z milióna rovnakých pipušiek.
Kolegynka Marika (jasné, že sa tak v skutočnosti nevolá), hneď ako ma zbadala povedala: „Pec, ty dnes vyzeráš akosi free.“ Tak neviem, či som sa mala uraziť, alebo potešiť. Ale ani o tom som vlastne nechcela. Tuším prechádzam z hlbokých úvah o múdrosti k úplne plytkým žvástom o móde a hairstylingu. Ach, mám to ja ale zaujímavú všestrannú osobnosť.
Záhada s krycím menom „Pizza“
Ráno mi píše Reed s akousi nástojčivosťou v písmenkách: „Nedá sa ti dovolať, ty trdielko.“ Hm, no, to sa mi síce nestáva často, ale bolo to na tú chvíľku celkom príjemné, že som bola nezastihnuteľná. Vymysleli s Nickom habaďúru. Teda, prekvapenie. Pôjdeme na prudko parádnu véču do jednej prudko žiadanej pizzerky, už urobili rezerváciu. Charlottkina paranoja zafungovala a preniesla sa aj na mňa. Hneď sa obávala, že Nick s Reedom sa chcú odseparovať a buď nás vyhodiť z bytu, alebo sa odsťahovať. Darmo, ona bola vždy „optimistka.“ Najprv nás tí dvaja namotkávali, že ide o oslavu zásnub ( a týmto je hádanka vyriešená), ale to pre nás nebola žiadna novinka. Takže čo to....? Veď sa uvidí večer.
„Pec, to ti chýba sex.“
...zadrela dnes pri varení kafe v kuchynke moja (inak veľmi nevinne a krehko pôsobiaca) kolegyňa ako odpoveď na moju otázku: „Kurník, prečo som v poslednom čase permanentne nasratá?“ No, a mám, teraz už viem. Ja sa viem fakt debilne pýtať.
No, ale skúste si predstaviť toto: začína deň zazvonením budíka o 5:45. Vonku tma ako v rohu. Po pamäti so zatvorenými očami (ešte k tomu s dioptriami +4,5) sa odšuchcete do kúpeľne. Reed deň predtým avizoval, že potrebuje nabehnúť do spomínanej miestnosti o 6:10. Snažíte sa poponáhľať, lebo ohľaduplnosť je v spoločnej domácnosti dôležitá. Z jeho izby počujete hlasné: „hihihi, ha haha...hihihi.“ Dvojhlasne a nonstop. No bruchá ich musia bolieť veru statočne. A to až kým si neumyjete zuby, „neučešete“ rozzúrený zmeták, neurobíte aký taký mejkap. Potom sa idete obliecť, a to hihňanie sa z tej izby ozýva ešte aj vtedy, keď si obúvate topánky. No, nenasralo by vás to? (a tu si predstavte óóbrovského smajlíka)
Večer (nič lepšie mi nenapadlo)
Blicla som si zo školy, Iggy je hrdina, a spáchal podvod, resp. sfalšoval môj podpis na prezenčke. Veď som sa chcela dozvedieť, o čo teda kráča.
Žiadna záhada. Niekedy sa veci jednoducho dejú spontánne a nemusí v tom byť zádrhel. Chlapci nás jednoducho vytiahli von. Nezvyk z ich strany, a ešte takto v pondelok, ale stalo sa. Asi mali dobrý víkend. My s Charlie sme totiž neboli prítomné. Vínko mali v tom podniku dobré, a pridali sa k nám aj Ranya a Reedov (fakt stále viac sexi) brat. Napchali sme sa pizzou a zabávali sme celý podnik. Niektoré skysnuté žienky sa nebavili (mrchy) a krútili nad nami hlavami. Hm, asi im tiež chýba sex.
Aj električka po ceste naspať si užila svoje. Doma nás čakala bullshitná show toho....ako sa volá, jááj Vila. Belohorcka, všadeprítomný nemecký živnostník Honzík, nejaký blond (očividne gay) stylista zahraničný friend a Drobovka so zle predĺženými vlasmi blbli na nejakých intrákoch, celkom prča. Tomu ale predchádzala akože vtipná scéna v Zuzkinej spálni, kde Vilo predvádzal niečo ako sexi váľanie sa po posteli a šepkanie do mikrofónu s akože sexi pohľadom. Fakt som si nemohla odpustiť poznámku: „Pogrciam sa teraz, alebo teraz?“ Touto hláškou sa inšpiroval Reed, a použil ju v ten večer ešte raz. Vínko bolo síce veľmi chutné, a pizza tiež, ale zjavne nám to všetkým bohvieako nesadlo, a milí chlapci mi prišli o polnoci ťukať na dvere, že či aj mne je zle a či nechcem minerálku s bublinkami, vraj sa z nej dobre...ehm, no, uľaví.
Neodchádzajte, pokračujeme a dokonca ani reklama nebude.
PS1: Keby ste si náhodou neboli istí, alebo vám ten očividný fakt unikol: Áno, Nick a Reed sú pár. Už niekoľko týždňov, či mesiacov? Nejako to rýchlo ubieha, najmä preto, lebo väčšinu času ich nevidno, keďže sú niekde zalezení ;). S Charlie sme skonštatovali, že sme asi jediné singles v okolí. Každý nám naznačuje, že sa máme dať dokopy. Zatiaľ touto ideou nie sme príliš nadšené, ale....človek nikdy nevie.
PS2:Dahpnee is back! Tak, a teraz poprosím všetkých mužských hetero čitateľov prečítať jej nový ( a dlho očakávaný) článok. A vlastne aj ženy. Skvelý článok. Len premýšľam, je Daphnee žena?
PS3:Hurá!!! Jedna mne veľmi blízka žienka (podľa mojich očakávaní a prianí) stále prežíva úžasné šťastie. A nielen to. To šťastie graduje, graduje...len tak ďalej! Držím palce, ja aj zvyšok domácnosti. Nech graduje donekonečna. Je skvelé vedieť, že TO existuje.
štvrtok 12. októbra 2006
Premáha ma...
Pocit, pri ktorom hlas prednášajúceho znie ako dunivé dusivé kŕkanie žiab, keď v noci nemôžem zaspať od únavy. Rušivé. Chcem spať! (A viem, že nie som v našej domácnosti jediná.)
Tranz, v ktorom prítomnosť zadúša a budúcnosť desí. Prirodzený vývoj? Normálne v tomto období života?
Tranz, v ktorom prítomnosť zadúša a budúcnosť desí. Prirodzený vývoj? Normálne v tomto období života?
Stav, v ktorom ma nezmysly vyslovované z povinnosti pripravujú o rozum. Zbytočnosti! Preč s nimi!
Stres. Lebo nič nefunguje tak, ako má. Kompjuter štrajkuje, pošta mešká, telefón zamŕza, blogger mi toto tu formátuje všelijako, škaredo. Vrrr. Na porazenie.
Situácia, v ktorej mi strach z akéhokoľvek pocitu (jedno či dobrého, alebo zlého) bráni sústrediť sa na kohokoľvek dlhšie, než pár minút. Som srab.
Potreba iného, nového, neznámeho, neopísateľného, intenzívneho. Mieša sa s obavou práve z tohto vytúženého a pramení z nedostupného. (Kokos, aká veta.) Neuveriteľné, idem proti svojim zásadám. Prekvapujem samu seba. No a čo?
Hnev nad premrhanými hodinami vďaka zdanlivo (???) nedôležitým žvástom. Nie hodiny, nie dni, ale roky.
Úzkosť z možnosti nevyužitia potenciálu na maximum. Vidím ho využitý, tak na pol percenta. Energia na viac akosi chýba.
Únava z rutiny, z toho, že sa skôr stmieva, z vidiny hrubých svetrov, z toho, že žijem s tými, ktorých stretávam len na pár hodín za týždeň. Lepšie už to asi nebude, k tomu totiž spejeme. Potvorsky prirýchly svet dospelých. Padajú mi vlasy. pomalicky. Jeden za druhým.
Neistota. Čaká ma úspech? Neúspešne úspešná samota? Úspešne dokafrané zdravie a nervy nadranc?
Premôže ma?
Dajte mi, prosím, viac odvahy, menej strachu z držkopádu a stohodinový deň.
Keď nie hneď, tak aspoň na Vianoce.
Ďakujem vopred. (Len mi neporaďte, že mám napísať radšej Ježiškovi.)
Stres. Lebo nič nefunguje tak, ako má. Kompjuter štrajkuje, pošta mešká, telefón zamŕza, blogger mi toto tu formátuje všelijako, škaredo. Vrrr. Na porazenie.
Situácia, v ktorej mi strach z akéhokoľvek pocitu (jedno či dobrého, alebo zlého) bráni sústrediť sa na kohokoľvek dlhšie, než pár minút. Som srab.
Potreba iného, nového, neznámeho, neopísateľného, intenzívneho. Mieša sa s obavou práve z tohto vytúženého a pramení z nedostupného. (Kokos, aká veta.) Neuveriteľné, idem proti svojim zásadám. Prekvapujem samu seba. No a čo?
Hnev nad premrhanými hodinami vďaka zdanlivo (???) nedôležitým žvástom. Nie hodiny, nie dni, ale roky.
Úzkosť z možnosti nevyužitia potenciálu na maximum. Vidím ho využitý, tak na pol percenta. Energia na viac akosi chýba.
Únava z rutiny, z toho, že sa skôr stmieva, z vidiny hrubých svetrov, z toho, že žijem s tými, ktorých stretávam len na pár hodín za týždeň. Lepšie už to asi nebude, k tomu totiž spejeme. Potvorsky prirýchly svet dospelých. Padajú mi vlasy. pomalicky. Jeden za druhým.
Neistota. Čaká ma úspech? Neúspešne úspešná samota? Úspešne dokafrané zdravie a nervy nadranc?
Premôže ma?
Dajte mi, prosím, viac odvahy, menej strachu z držkopádu a stohodinový deň.
Keď nie hneď, tak aspoň na Vianoce.
Ďakujem vopred. (Len mi neporaďte, že mám napísať radšej Ježiškovi.)
utorok 10. októbra 2006
Politická tlačenka
Aj sme sa tak zhodli na ďalšom tlačenkovom vyhlásení. Rozhodli sme sa byť trochu politickí. Treba uznať, že takto to už ďalej nejde. Ficovada na čele s Robom nám už pomaly pije krv. Správy sa nedajú pozerať. Niekedy tak premýšľam, či ten človek naozaj tomu verí, čo vraví, alebo len tak zo srandy vedome klame. U Vlada mi to bolo jasné, ale u Roba neviem. Miestami mám pocit, že je naozaj tak hlúpy a nevie si zrátať dve a dve. Vlastne vie, vždy mu to dá päť.
Čiže nemá zmysel komentovať zníženú sadzbu DPH na lieky, zníženie poplatkov u lekára a v lekárni a pritom zvýšiť zdravotné odvody o percento. Pretože dva a dva je päť. Nemá zmysel komentovať zrušenie špeci súdu, ako ani nemá zmysel komentovať štedré sociálne dávky a trináste dôchodky. Ako aj tzv. milionársku daň od 47 600 Skk. Pretože dva a dva je päť. A to je stále viac ako štyri.
Týmto vyzývame pána Roba, aby i naďalej šetril našimi peniazmi ako doteraz. Tak ako aj chce zosobniť finančnú škodu spôsobenú nerokovaním vlády v kaštieli Betliar. Sme radi, že si sám uvedomil, že on bol ten, čo rokovanie presunul, keď prípravy boli v plnom prúde. Sme radi, že si vie priznať chybu. Dúfame však, že zákon padajúceho hovna nepadne na tetu sekretárku s hrubou mesačnou mzdou 10-tisíc Skk. Veď spravodlivosť musí byť. A vinník je každému jasný. Čo na to povieš Robo?
A tak by som to slušne (vopred sa ospravedlňujem za nedostatočne vystihujúci vulgarizmus) uzavrel spoločnou výzvou známou z minulosti. Dosť bolo kokotov, ďakujeme, odíďte.
Čiže nemá zmysel komentovať zníženú sadzbu DPH na lieky, zníženie poplatkov u lekára a v lekárni a pritom zvýšiť zdravotné odvody o percento. Pretože dva a dva je päť. Nemá zmysel komentovať zrušenie špeci súdu, ako ani nemá zmysel komentovať štedré sociálne dávky a trináste dôchodky. Ako aj tzv. milionársku daň od 47 600 Skk. Pretože dva a dva je päť. A to je stále viac ako štyri.
Týmto vyzývame pána Roba, aby i naďalej šetril našimi peniazmi ako doteraz. Tak ako aj chce zosobniť finančnú škodu spôsobenú nerokovaním vlády v kaštieli Betliar. Sme radi, že si sám uvedomil, že on bol ten, čo rokovanie presunul, keď prípravy boli v plnom prúde. Sme radi, že si vie priznať chybu. Dúfame však, že zákon padajúceho hovna nepadne na tetu sekretárku s hrubou mesačnou mzdou 10-tisíc Skk. Veď spravodlivosť musí byť. A vinník je každému jasný. Čo na to povieš Robo?
A tak by som to slušne (vopred sa ospravedlňujem za nedostatočne vystihujúci vulgarizmus) uzavrel spoločnou výzvou známou z minulosti. Dosť bolo kokotov, ďakujeme, odíďte.
piatok 29. septembra 2006
Romantická hádanka alebo Trošku staršia novinka alebo Odhalenie (?)
Dnes tu nenájdete žiadne konkrétnosti, žiadne odpovede, žiadne klepy ani iné novoty. Budete si ich totiž musieť domyslieť sami. Nápovedou nech sú tieto dve dôkazové fotky.
Otázky teda znejú:
Kto je na fotkách?
Kto to dielo vytvoril?
Prečo ho vytvoril?
Čo z toho vyplýva?
Chytí sa toho bulvár?
Je to záväzné alebo je to zo srandy?
Odpovede sa možno dozviete a možno nie. Za najkreatívnejšie prípadne najviac sa približujúce odpovede a dohady uverejnené vdiskusií MOŽNO aj niečo vyhráte, prípadne MOŽNO niekedy nabudúce zverejníme celú pravdu.
Kto je na fotkách?
Kto to dielo vytvoril?
Prečo ho vytvoril?
Čo z toho vyplýva?
Chytí sa toho bulvár?
Je to záväzné alebo je to zo srandy?
Odpovede sa možno dozviete a možno nie. Za najkreatívnejšie prípadne najviac sa približujúce odpovede a dohady uverejnené vdiskusií MOŽNO aj niečo vyhráte, prípadne MOŽNO niekedy nabudúce zverejníme celú pravdu.
štvrtok 28. septembra 2006
Tlačenka ohľadom Hviezdoslavovho námestia
Sme proti. Sme proti zlému návrhu riešenia americkej ambasády na Hviezdoslavovom námestí. Ako môže normálne rozmýšľajúci človek postaviť protitankové stĺpiky len tak na námestí, aby ich tanky videli? Och. Navrhujeme vysadiť živý plot, a tým stĺpiky dostatočne skryť. Za živým plotom odporúčame vykopať vodnú priekopu. Prekvapenie zaručené. Aj pre všetky nepriateľské tanky bežne sa premávajúce po Bratislave.
Neviem, čo mali za bezpečnostného analytika, ale bezpečnosti sa venujem už zopár rokov. Do kúpelne chodím zásadne v protišmykových jarmilkách. Dotyčný bezpečnostný analytik ale zabudol na zásadnú vec. Čo bude chrániť ambasádu v prípade útoku vrtuľníkom? Ale Lajči, nezúfaj, aj na to máme riešenie. Navrhujeme cez celé námestie rozprestrieť nepriestrelnú oceľovú sieť hrubú pol metra. Na okolitých strechách protivzdušnú raketovú ochranu a iné drobné nepostrehnuteľné vylepšenia nekaziace estetický dojem celého námestia.
No ale musím končiť, lebo mám pocit, že je za rohom paranoja. Áá, nie, už je pri mne. Ale aby som nezabudol. Sme proti takýmto amatérskym riešeniam. Sme proti. Aj proti tomu, že sa chudák Hviezdoslav teraz musí v hrobe obracať. Tak sa potom nečudujme, ak bude jeho socha horeznačky.
Koniec tlačenky.
Neviem, čo mali za bezpečnostného analytika, ale bezpečnosti sa venujem už zopár rokov. Do kúpelne chodím zásadne v protišmykových jarmilkách. Dotyčný bezpečnostný analytik ale zabudol na zásadnú vec. Čo bude chrániť ambasádu v prípade útoku vrtuľníkom? Ale Lajči, nezúfaj, aj na to máme riešenie. Navrhujeme cez celé námestie rozprestrieť nepriestrelnú oceľovú sieť hrubú pol metra. Na okolitých strechách protivzdušnú raketovú ochranu a iné drobné nepostrehnuteľné vylepšenia nekaziace estetický dojem celého námestia.
No ale musím končiť, lebo mám pocit, že je za rohom paranoja. Áá, nie, už je pri mne. Ale aby som nezabudol. Sme proti takýmto amatérskym riešeniam. Sme proti. Aj proti tomu, že sa chudák Hviezdoslav teraz musí v hrobe obracať. Tak sa potom nečudujme, ak bude jeho socha horeznačky.
Koniec tlačenky.
streda 27. septembra 2006
Reklamácia
Začali sa nám množiť reklamácie. Nie, nedistribuujeme vadné výrobky. Problém je skôr v tom, že nedistribuujeme žiadne. Články myslím.
Decká, písať by aj bolo o čom...
Napríklad o tom, ako sme s Charlie navrhli dopravnému podniku, aby prepravoval cestujúcich za polku (alebo valčík, či tango). Alebo o tom, ako sme s Cositou a Nickom urobili tlačové vyhlásenie ohľadom Hviezdoslavovho námestia. Či o tom, ako som sa rozpísal (viac prezradiť nemôžem, má to byť hádanka).
Len toho času je akosi pomenej...
Ženskej časti F4 (teraz myslim Charlie a Pecositu) začala tento týždeň škola. Vhupli do toho rovnými nohami, diplomovka klope na dvere a popritom stíhajú ešte aj pracovať a behať v údolí (ale len po druhú neónovú lampu, lebo by ich mohol niekto v tej tme nebodaj znásilniť).
Charlie len toť prišla z Kánarov opálená ako čokoládka. Kanárika nedoniesla, za to sa jej však začala šúpať pokožka medzi poprsím. Vyzerá to ako dáky sektársky znak. Sorry, Cha.
Pecosita sa rozšupla chodením von – asi nám chce ísť príkladom. Tento týždeň bola otrokom „o“ a včera vygruntovala celé naše obydlie.
Pánska časť F4 pokračuje vo full-time-ovom zvyšovaní DPH (ako hovorím ja, lebo som Polepetko) a muchlovaní.
Nick chrlí vtipy, ktorým nikto nerozumie (naposledy miesto toho, aby sa uložil, sa uložil ako) a programuje, až sa mu z kečky parí a keď už nevie ako ďalej (ako napríklad včera a dnes), tak jednoducho skonštatuje, že tam má asi chybu, aby následne prišiel na to, že to nie je jeho chyba.
Ja sa hrabem v paragrafoch (človek sa každý deň naučí čosi nové) a zase učím, behám (aj za druhú lampu, lebo človek nikdy nevie) a žehlím košele (toho človeka, čo ušil prvú košeľu a vynašiel žehličku, navrhujem verejne popraviť).
A preto, z hore uvedených dôvodov, nedistribuujeme momentálne žiadne články. Ale ako sa hovorí pánu farárovi, keď vyzve k oľutovaniu hriechov, vynasnažím(e) sa polepšiť...
Decká, písať by aj bolo o čom...
Napríklad o tom, ako sme s Charlie navrhli dopravnému podniku, aby prepravoval cestujúcich za polku (alebo valčík, či tango). Alebo o tom, ako sme s Cositou a Nickom urobili tlačové vyhlásenie ohľadom Hviezdoslavovho námestia. Či o tom, ako som sa rozpísal (viac prezradiť nemôžem, má to byť hádanka).
Len toho času je akosi pomenej...
Ženskej časti F4 (teraz myslim Charlie a Pecositu) začala tento týždeň škola. Vhupli do toho rovnými nohami, diplomovka klope na dvere a popritom stíhajú ešte aj pracovať a behať v údolí (ale len po druhú neónovú lampu, lebo by ich mohol niekto v tej tme nebodaj znásilniť).
Charlie len toť prišla z Kánarov opálená ako čokoládka. Kanárika nedoniesla, za to sa jej však začala šúpať pokožka medzi poprsím. Vyzerá to ako dáky sektársky znak. Sorry, Cha.
Pecosita sa rozšupla chodením von – asi nám chce ísť príkladom. Tento týždeň bola otrokom „o“ a včera vygruntovala celé naše obydlie.
Pánska časť F4 pokračuje vo full-time-ovom zvyšovaní DPH (ako hovorím ja, lebo som Polepetko) a muchlovaní.
Nick chrlí vtipy, ktorým nikto nerozumie (naposledy miesto toho, aby sa uložil, sa uložil ako) a programuje, až sa mu z kečky parí a keď už nevie ako ďalej (ako napríklad včera a dnes), tak jednoducho skonštatuje, že tam má asi chybu, aby následne prišiel na to, že to nie je jeho chyba.
Ja sa hrabem v paragrafoch (človek sa každý deň naučí čosi nové) a zase učím, behám (aj za druhú lampu, lebo človek nikdy nevie) a žehlím košele (toho človeka, čo ušil prvú košeľu a vynašiel žehličku, navrhujem verejne popraviť).
A preto, z hore uvedených dôvodov, nedistribuujeme momentálne žiadne články. Ale ako sa hovorí pánu farárovi, keď vyzve k oľutovaniu hriechov, vynasnažím(e) sa polepšiť...
pondelok 18. septembra 2006
Naprogramovaná?
Čítam, čo som napísala zhruba pred rokom. Doslova to vystihuje moju náladu minulého týždňa. Mám pocit, že v posledných rokoch žijem v akýchsi ročných cykloch. Nie všetky udalosti sa dejú každoročne, ale ak sa udejú, tak zvyčajne v rovnakom období roka.
Zaľúbim sa väčšinou v januári.
Prácu mením zvyčajne v marci.
Najšťastnejšia bývam v apríli.
Rozchádzam sa obvykle v júni.
V auguste zažívam nezáväzné sexi dobrodružstvá.
V septembri mávam obvyklú jesennú depku bez udania dôvodu.
A dnes sa nebojím priznať, že sa už teším na január...
štvrtok 14. septembra 2006
Hubov výrok dňa
Môj najukecanejší kolega, volajme ho Huba, včera naozaj perlil. Rozprávali sme sa o nejakom dievčati, načo sa kolegyňa spýtala, že či rozprávame o mojej frajerke. V tom Huba zahlásil. „Ale veď Nickie má určite chalana, že Nickie.“ Skoro ma prekotilo.
Reed to uzavrel tým, že som si nemal obliekať teplý outfit. Hneď som ho vyviedol z omylu, keďže už druhý týždeň nenosím nič biele, ani ružové. Nechápem len to, ako na to prišiel. Ja a ho-ho-homosexuál? Boh ma ochraňuj.
Reed to uzavrel tým, že som si nemal obliekať teplý outfit. Hneď som ho vyviedol z omylu, keďže už druhý týždeň nenosím nič biele, ani ružové. Nechápem len to, ako na to prišiel. Ja a ho-ho-homosexuál? Boh ma ochraňuj.
utorok 12. septembra 2006
Senzácie, šuškandy a iné bulvárne útvary
Niektoré momenty majú svoje čaro. Sú momenty, ktoré získajú to svoje práve vtedy, keď na ne myslím v čase, kedy dnes už nie je dnes, ale zajtra ešte nie je zajtra. Napríklad tieto.
No dobre, tak toto bol fakt trápne poetický začiatok. Stop. Znovu:
Keďže si uvedomujem, že nás žeriete, a nemôžete sa dočkať toho, aby ste sa dozvedeli, čo je u nás nové, nech sa páči. Trochu bulváru.
(Upozornenie: tento článok obsahuje niekoľko, ehm...dosť, výkričníkov. Napriek tomu, že ja osobne ich nemám rada, nedalo sa inak. Za pochopenie vopred ďakujem.)
F4 CORNER
Reed nás opustil...
Sme z toho všetci smutní. Veľmi smutní. Neprišlo to ale ako rana z čista jasna. Akosi sme to očakávali. Okolnosti tomu nasvedčovali. Pobalil si svoj batôžtek a je fuč.
Až do nedele. Odviezol sa ďáááleko preč, lebo sme mu už liezli na nervy.
Teda vlastne nie. Išiel navštíviť kamarátku do Mníchova. A pýtal sa, čo mi má odtiaľ priniesť. V poslednej dobe som dosť brzda, nič originálne mi nenapadlo, tak som zo seba vydolovala nechutné klišé: „Co ti frnkne do nosu...“ Tak dúfam, že mi donesie nejaké orechy, v ktorých budú fasa handry, na ktoré zbalím princa na koni a príde fucking happy end alebo nejaký iný druh vyvrcholenia. Tak ako dnes, keď sme s Charlottkou dali spoločný SEX. Ale o tom neskôr.
Hovadsky nepríjemná sitjuešn...
...nastala, keď nám v robote vypli vodu. Úplne. Bez varovania. Jednoducho zrazu netiekla. A čo to znamená? No, to, že hajzlíky nesplachovali, nemohli sme si ani ruky umyť a nebolo z čoho variť kafe. Tragédia!
Najprv to bola celkom sranda, ale tri hodky po obede všetci tak nejako ozelenievali. Plné močové mechúre (aj iné ústrojenstvá) bojovali s nevôľou použiť wécka s tým, že nebude možné spláchnuť.
Rozmaznaní sme. Ono je to ale fakt rozdiel používať suché záchodky napríklad na festivale, alebo na horskej chate, než v kancelárií plnej kolegov.
Bonznem teraz niečo.
Pripravení? Tri štýýýri! ( a tu si predstavte palcový titulok, hociaký)
Charlottka papala necelozrnné cestoviny a potoooom....si dala aj zákusok.(!!!!!!!!) Tam, kde minule. Ale majú tam nového čašníka. Treba ísť okuknúť. Vyzerá ale tak na 17. Charlottka po ňom aj kukala, ale Nick sucho skonštatoval: „Milá moja, darmo sa usmievaš. Fúkol mu do ucha ten druhý fešák.“ Tak, a potom, že človek má mať nádej.
CELEBRITY CORNER
Osud, alebo náhoda?
Stretla ho! Už druhý krát. V električke! Sympatického moderátora hlavných správ verejnoprávnej telky. Prvý krát to bolo tuším v nedeľu. To sme boli prítomní všetci a klasicky sme v električke perlili, ako vždy, keď sa my štyria stretneme v nejakom prostriedku MHD. Vtedy sa sympatický moderátor dosť podozrivo uškŕňal najmä na Charlottiných hlodoch. Veď bodaj by nie. Kto by už zadržal smiech, keby naša krehká okatá Charlie na plné ústa v električke zarevala: „ Nick, mal si si oholiť tie metrové fúzy, šak ti na to stúpim!“
Osud, alebo vyššia moc (kto z koho?) zariadlil, že dnes sa stretli znova. Reed dostal domácu úlohu nabudúce hrať (hhahaha) očividného homosexuála, aby tým Charlottke neskazil šancu. A teraz príde senzácia! Ready?
Charlottka sľúbila, že ak to osud zariadi tak, že sa stretnú opäť (ach), tak mu dá.....svoje telefónne číslo!
Drahí naši čitatelia, týmto vás prosím o poskytnutie akýchkoľvek informácií o súkromnom živote tohto usmiateho sympaťáka. Ženatý? Deti? Milenka? Farba spodného prádla? Gay? Všetko chceme vedieť pre dobro milovanej Charlie. Veď on bol celý zladený! Je to jej osudový muž! Zmilujte sa!
Vopred ďakujem.
Superstar or lost....?
Dnes sme mali celkovo šťastie na „mediálne známe“ osbnôstky aj celkom milé celebRITKY. Nebudem teraz spomínať, že sme stretli pár finalistov Vyhulených...ehm, Vyvolených, alebo víťazku Štetky, ehm, pardón Nevesty pre svetríkového Honzu. To je úplne nepodstatné a bežné! Pravda je taká, že sme stretli našu „kamošku“ Zdenku. Išli sme totiž pozrieť Reedovho bračeka (ktorému týmto odkazujeme, že tá briadka, ehm...radšej nie. Strnisko je viac sexi.). Je zamestnaný v jednom veľmi nóbl podniku. A ona tam prišla! Zdenka! Krásna je, treba uznať. A potom sa to stalo! Pozrela na nás. Ako keby pokrútila hlavou. Pamätá si...Nie, to isto nebolo preto, lebo sme obchytkávali tú briadku Reedovho bračeka....a.....
...nespoznala nás. Hm. Divné.
Sklamanie sme chceli s Charlie vybehať, tak sme sa navliekli do teplákov a šup šup na tradičnú trasu. Dnes však nebola tradičná, ale netradičná. Našli sme totiž ďalšieho finalistu Superstar. A to rovno za domom. On bol chudáčik stratený, ale celkom milý. Išiel oproti nám vyzerajúc zmätene. Najprv sme ho nezaregistrovali, ale ako sme prechádzali popri ňom, oslovil nás. Áno, samotný Tomáš Zababku...ehm Bezdeda. Pýtal sa na cestu a my, sme mu, ako správne žienky, ktoré bežia vždy rovnakou trasou veľmi poradiť nevedeli. Teda vedeli, ale on chcel poznať skratku...a to my teda fakt akože neovládame, skratky. Chápeš cica moja? A nechceli sme, aby sa ešte viac stratil, a on to nechcel risknúť, zjavne sme boli zmätené viac ako on. Potom sa nás spýtal, či chodíme takto večer behať. A my sme prikývli. Odpovedal: „Aj ja by som mal,“ tľapkajúc sa po celkom slušnom pupku. Že by sa k nám chcel nabudúce pridať?
THE SEX CORNER
Isto ste nezabudli. Sľúbila som, že detailnejšie popíšem, ako sme dali s Charlottkou spoločný SEX po behu. Táááákže, tu to máte:
Prišli sme domov upachtené a po ničom inom sme netúžili, len sa oddať SEXU. Spoločne. Uvoľniť napätie z celého dňa. Dnes naposledy. Charlottka odchádza na dovolenku.
A tak sme si ho dali. Bolo to také zvláštne iné ako po minulé razy. Plné napätia, uvoľnenia, aj slzička nejaká z očka vytiekla. Naplno sme sa sústredili len naň. Úplne nás pohltil.
Posledná časť nášho dušu hojaceho seriálu nám padla ohromne vhod. Všetko dobre skončilo.
THE END
No dobre, tak toto bol fakt trápne poetický začiatok. Stop. Znovu:
Keďže si uvedomujem, že nás žeriete, a nemôžete sa dočkať toho, aby ste sa dozvedeli, čo je u nás nové, nech sa páči. Trochu bulváru.
(Upozornenie: tento článok obsahuje niekoľko, ehm...dosť, výkričníkov. Napriek tomu, že ja osobne ich nemám rada, nedalo sa inak. Za pochopenie vopred ďakujem.)
F4 CORNER
Reed nás opustil...
Sme z toho všetci smutní. Veľmi smutní. Neprišlo to ale ako rana z čista jasna. Akosi sme to očakávali. Okolnosti tomu nasvedčovali. Pobalil si svoj batôžtek a je fuč.
Až do nedele. Odviezol sa ďáááleko preč, lebo sme mu už liezli na nervy.
Teda vlastne nie. Išiel navštíviť kamarátku do Mníchova. A pýtal sa, čo mi má odtiaľ priniesť. V poslednej dobe som dosť brzda, nič originálne mi nenapadlo, tak som zo seba vydolovala nechutné klišé: „Co ti frnkne do nosu...“ Tak dúfam, že mi donesie nejaké orechy, v ktorých budú fasa handry, na ktoré zbalím princa na koni a príde fucking happy end alebo nejaký iný druh vyvrcholenia. Tak ako dnes, keď sme s Charlottkou dali spoločný SEX. Ale o tom neskôr.
Hovadsky nepríjemná sitjuešn...
...nastala, keď nám v robote vypli vodu. Úplne. Bez varovania. Jednoducho zrazu netiekla. A čo to znamená? No, to, že hajzlíky nesplachovali, nemohli sme si ani ruky umyť a nebolo z čoho variť kafe. Tragédia!
Najprv to bola celkom sranda, ale tri hodky po obede všetci tak nejako ozelenievali. Plné močové mechúre (aj iné ústrojenstvá) bojovali s nevôľou použiť wécka s tým, že nebude možné spláchnuť.
Rozmaznaní sme. Ono je to ale fakt rozdiel používať suché záchodky napríklad na festivale, alebo na horskej chate, než v kancelárií plnej kolegov.
Bonznem teraz niečo.
Pripravení? Tri štýýýri! ( a tu si predstavte palcový titulok, hociaký)
Charlottka papala necelozrnné cestoviny a potoooom....si dala aj zákusok.(!!!!!!!!) Tam, kde minule. Ale majú tam nového čašníka. Treba ísť okuknúť. Vyzerá ale tak na 17. Charlottka po ňom aj kukala, ale Nick sucho skonštatoval: „Milá moja, darmo sa usmievaš. Fúkol mu do ucha ten druhý fešák.“ Tak, a potom, že človek má mať nádej.
CELEBRITY CORNER
Osud, alebo náhoda?
Stretla ho! Už druhý krát. V električke! Sympatického moderátora hlavných správ verejnoprávnej telky. Prvý krát to bolo tuším v nedeľu. To sme boli prítomní všetci a klasicky sme v električke perlili, ako vždy, keď sa my štyria stretneme v nejakom prostriedku MHD. Vtedy sa sympatický moderátor dosť podozrivo uškŕňal najmä na Charlottiných hlodoch. Veď bodaj by nie. Kto by už zadržal smiech, keby naša krehká okatá Charlie na plné ústa v električke zarevala: „ Nick, mal si si oholiť tie metrové fúzy, šak ti na to stúpim!“
Osud, alebo vyššia moc (kto z koho?) zariadlil, že dnes sa stretli znova. Reed dostal domácu úlohu nabudúce hrať (hhahaha) očividného homosexuála, aby tým Charlottke neskazil šancu. A teraz príde senzácia! Ready?
Charlottka sľúbila, že ak to osud zariadi tak, že sa stretnú opäť (ach), tak mu dá.....svoje telefónne číslo!
Drahí naši čitatelia, týmto vás prosím o poskytnutie akýchkoľvek informácií o súkromnom živote tohto usmiateho sympaťáka. Ženatý? Deti? Milenka? Farba spodného prádla? Gay? Všetko chceme vedieť pre dobro milovanej Charlie. Veď on bol celý zladený! Je to jej osudový muž! Zmilujte sa!
Vopred ďakujem.
Superstar or lost....?
Dnes sme mali celkovo šťastie na „mediálne známe“ osbnôstky aj celkom milé celebRITKY. Nebudem teraz spomínať, že sme stretli pár finalistov Vyhulených...ehm, Vyvolených, alebo víťazku Štetky, ehm, pardón Nevesty pre svetríkového Honzu. To je úplne nepodstatné a bežné! Pravda je taká, že sme stretli našu „kamošku“ Zdenku. Išli sme totiž pozrieť Reedovho bračeka (ktorému týmto odkazujeme, že tá briadka, ehm...radšej nie. Strnisko je viac sexi.). Je zamestnaný v jednom veľmi nóbl podniku. A ona tam prišla! Zdenka! Krásna je, treba uznať. A potom sa to stalo! Pozrela na nás. Ako keby pokrútila hlavou. Pamätá si...Nie, to isto nebolo preto, lebo sme obchytkávali tú briadku Reedovho bračeka....a.....
...nespoznala nás. Hm. Divné.
Sklamanie sme chceli s Charlie vybehať, tak sme sa navliekli do teplákov a šup šup na tradičnú trasu. Dnes však nebola tradičná, ale netradičná. Našli sme totiž ďalšieho finalistu Superstar. A to rovno za domom. On bol chudáčik stratený, ale celkom milý. Išiel oproti nám vyzerajúc zmätene. Najprv sme ho nezaregistrovali, ale ako sme prechádzali popri ňom, oslovil nás. Áno, samotný Tomáš Zababku...ehm Bezdeda. Pýtal sa na cestu a my, sme mu, ako správne žienky, ktoré bežia vždy rovnakou trasou veľmi poradiť nevedeli. Teda vedeli, ale on chcel poznať skratku...a to my teda fakt akože neovládame, skratky. Chápeš cica moja? A nechceli sme, aby sa ešte viac stratil, a on to nechcel risknúť, zjavne sme boli zmätené viac ako on. Potom sa nás spýtal, či chodíme takto večer behať. A my sme prikývli. Odpovedal: „Aj ja by som mal,“ tľapkajúc sa po celkom slušnom pupku. Že by sa k nám chcel nabudúce pridať?
THE SEX CORNER
Isto ste nezabudli. Sľúbila som, že detailnejšie popíšem, ako sme dali s Charlottkou spoločný SEX po behu. Táááákže, tu to máte:
Prišli sme domov upachtené a po ničom inom sme netúžili, len sa oddať SEXU. Spoločne. Uvoľniť napätie z celého dňa. Dnes naposledy. Charlottka odchádza na dovolenku.
A tak sme si ho dali. Bolo to také zvláštne iné ako po minulé razy. Plné napätia, uvoľnenia, aj slzička nejaká z očka vytiekla. Naplno sme sa sústredili len naň. Úplne nás pohltil.
Posledná časť nášho dušu hojaceho seriálu nám padla ohromne vhod. Všetko dobre skončilo.
THE END
nedeľa 10. septembra 2006
Tlamine lastúrniky
Kedysi dávno, pradávno v krajine, kde sa piesok preosievať nemusel, lebo bol ako hladká múka 00 extra špeciál, a voda klasifikovala ako pitná, keďže podiel aktívneho chlóru zodpovedal STN 75 7111, žila Tlama.
Tlama pochádzala z rodiny miestneho podnikateľa, ktorý sa zaoberal produkciou, odchovom, chovom, sádkovaním, zberom a dovozom živých lastúrnikov. Tlamina mama vlastnila reštauráciu „LastÚRNIK“, ktorá bola v celej krajine vychýrená svojimi kulinárskymi špecialitami pripravovanými z Pošvovky (Ensis directus), Vŕtačky lodnej (Teredo navalis), Rozďavy obrovskej (Tridacna gigas), sestier jedlých – Ustrice a Slávky, a iných lastúrnikov.
Tlamin otecko bol veľmi zaneprázdnený muž. Okrem toho, že v celej krajine prevádzkoval jediné zariadenie, kde sa lastúrniky vhodné na konzumáciu prijímali a finalizovali – odstraňoval sa z nich kal, nečistoty, blato a sliz, musel v zmysle nariadenia vlády č. 318/2003 Z.z., ktorým sa ustanovujú minimálne opatrenia na tlmenie určitých chorôb lastúrnikov, uchovávať záznamy o živých lastúrnikoch a pozorovanej abnormálnej mortalite.
Bolo na dennom poriadku, že Tlamin tatko odišiel i na niekoľko dní do zahraničia, či už do Stredomoria, Indie, Dánska alebo napríklad do Maroka, kde na príslušnom úrade Direction de l´élevage (Riaditeľstvo pre chov zvierat) vybavoval overenia a potvrdenia, že živé lastúrniky spĺňajú požiadavky smernice 91/492/EHS. Odchádzajúc, vzal do náručia svoju jedinú Tlamu, vtlačil jej pusu na pusu a podal ju svojej manželke so slovami: „Drž Tlamu.“ A ona držala.
Tlama rástla s lastúrnikmi a na lastúrnikoch. Kým jej spolužiaci čítali v „Prírodovede pre 3. ročník ZŠ, diel 1., ISBN 80-7158-286-7“ o párnokopytníkoch, Tlama už dávno vedela, že lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity.... že párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody... že gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán a k oplodneniu dochádza vo vode a... že vývin je nepriamy cez larvu typu veliger a u Unionoidea cez glochídium. Tlama mala Filipa a povolanie vopred isté.
A tak sa Tlama celý svoj život venovala otcovým lastúrnikom. A možno sa im venuje až doteraz, ak medzitým nepomreli – či už lastúrniky alebo Tlama.
Tlama pochádzala z rodiny miestneho podnikateľa, ktorý sa zaoberal produkciou, odchovom, chovom, sádkovaním, zberom a dovozom živých lastúrnikov. Tlamina mama vlastnila reštauráciu „LastÚRNIK“, ktorá bola v celej krajine vychýrená svojimi kulinárskymi špecialitami pripravovanými z Pošvovky (Ensis directus), Vŕtačky lodnej (Teredo navalis), Rozďavy obrovskej (Tridacna gigas), sestier jedlých – Ustrice a Slávky, a iných lastúrnikov.
Tlamin otecko bol veľmi zaneprázdnený muž. Okrem toho, že v celej krajine prevádzkoval jediné zariadenie, kde sa lastúrniky vhodné na konzumáciu prijímali a finalizovali – odstraňoval sa z nich kal, nečistoty, blato a sliz, musel v zmysle nariadenia vlády č. 318/2003 Z.z., ktorým sa ustanovujú minimálne opatrenia na tlmenie určitých chorôb lastúrnikov, uchovávať záznamy o živých lastúrnikoch a pozorovanej abnormálnej mortalite.
Bolo na dennom poriadku, že Tlamin tatko odišiel i na niekoľko dní do zahraničia, či už do Stredomoria, Indie, Dánska alebo napríklad do Maroka, kde na príslušnom úrade Direction de l´élevage (Riaditeľstvo pre chov zvierat) vybavoval overenia a potvrdenia, že živé lastúrniky spĺňajú požiadavky smernice 91/492/EHS. Odchádzajúc, vzal do náručia svoju jedinú Tlamu, vtlačil jej pusu na pusu a podal ju svojej manželke so slovami: „Drž Tlamu.“ A ona držala.
Tlama rástla s lastúrnikmi a na lastúrnikoch. Kým jej spolužiaci čítali v „Prírodovede pre 3. ročník ZŠ, diel 1., ISBN 80-7158-286-7“ o párnokopytníkoch, Tlama už dávno vedela, že lastúrniky sú pôvodne gonochoristy, no vyskytujú sa aj hermafrodity.... že párové gonády v primitívnejších prípadoch ústia do metanefrídií, u fylogeneticky vyšších majú vlastné vývody... že gonády nemajú žiadne akcesorické zariadenia ani kopulačný orgán a k oplodneniu dochádza vo vode a... že vývin je nepriamy cez larvu typu veliger a u Unionoidea cez glochídium. Tlama mala Filipa a povolanie vopred isté.
A tak sa Tlama celý svoj život venovala otcovým lastúrnikom. A možno sa im venuje až doteraz, ak medzitým nepomreli – či už lastúrniky alebo Tlama.
piatok 8. septembra 2006
Piatkove ranne njuzy
Dobre rano stvorka,
sice keby bolo na mne, tak napisem rovno zle rano, lebo nic krajsie sa na zaciatok tohto dna ani povedat neda. Ale ako povedal moj kolega, praje sa vzdy dobre bez ohladu na poveternostnu situaciu.
1. v noci sa zobudim o 3:15, lebo musim ist na zachod..neznasam chodit na zachod v noci, kukam do Nickovej izby ci sa v noci odstahoval, kedze boli pootvorene dvere..vstanem o siestej a tma!!! fuci a do tohto mam ist von?!
2. neviem co si obliect, kedze VRAJ ma byt PEKNE, asi tak 29°C :) tomu by ani dieta neuverilo a vonku fuci, prsi a okolo slnka to ani neutekalo..
3. otvorim vchodove dvere, nasledne dazdnik, ktory mi hned otoci opacne, stahujem a nez dojdem na zastavku, mam rozfukane a zmoknute vlasy a to som si rano pred zrkadlom hovorila, ako dobre dnes vyzeram..zabudnite, jak manuska..
4. aby toho nebolo malo, pred nosom mi odisla 12, takze som nestihla 70ku o 7.15, nez prisla dalsia, som sa drkotala viac ako 5 minut na zastavke a potom este aj na druhej, kedze sme dosli 2 minuty po tom, co odisla 70ka..a potom poslali MALU!!! natrepana do popuku a kedze prsalo, moc otvorenych okien nebolo..zadus sa alebo vystup a chod peso..to su mi moznosti...
5. dazdnik nevydrzal napor vetra, ked som ho na tie 3 sekundy otvorila a pokrutila sa jedna palicka a druha sa roztrhla, takze budem musiet prisivat tycku k tej ciernej latke alebo kupit novy dazdnik..snad nebudem chodit s takym potrhanym...
ach, to je rano a este dojdem do kuchynky v praci a nejaka mala holka si pouzila moju vodu!! to je ta dnesna mladez..
dufam, ze mate lepsie rano..podelte sa aj ked nie
prajeme si lepsi den
idem robit
Charlie
sice keby bolo na mne, tak napisem rovno zle rano, lebo nic krajsie sa na zaciatok tohto dna ani povedat neda. Ale ako povedal moj kolega, praje sa vzdy dobre bez ohladu na poveternostnu situaciu.
1. v noci sa zobudim o 3:15, lebo musim ist na zachod..neznasam chodit na zachod v noci, kukam do Nickovej izby ci sa v noci odstahoval, kedze boli pootvorene dvere..vstanem o siestej a tma!!! fuci a do tohto mam ist von?!
2. neviem co si obliect, kedze VRAJ ma byt PEKNE, asi tak 29°C :) tomu by ani dieta neuverilo a vonku fuci, prsi a okolo slnka to ani neutekalo..
3. otvorim vchodove dvere, nasledne dazdnik, ktory mi hned otoci opacne, stahujem a nez dojdem na zastavku, mam rozfukane a zmoknute vlasy a to som si rano pred zrkadlom hovorila, ako dobre dnes vyzeram..zabudnite, jak manuska..
4. aby toho nebolo malo, pred nosom mi odisla 12, takze som nestihla 70ku o 7.15, nez prisla dalsia, som sa drkotala viac ako 5 minut na zastavke a potom este aj na druhej, kedze sme dosli 2 minuty po tom, co odisla 70ka..a potom poslali MALU!!! natrepana do popuku a kedze prsalo, moc otvorenych okien nebolo..zadus sa alebo vystup a chod peso..to su mi moznosti...
5. dazdnik nevydrzal napor vetra, ked som ho na tie 3 sekundy otvorila a pokrutila sa jedna palicka a druha sa roztrhla, takze budem musiet prisivat tycku k tej ciernej latke alebo kupit novy dazdnik..snad nebudem chodit s takym potrhanym...
ach, to je rano a este dojdem do kuchynky v praci a nejaka mala holka si pouzila moju vodu!! to je ta dnesna mladez..
dufam, ze mate lepsie rano..podelte sa aj ked nie
prajeme si lepsi den
idem robit
Charlie
streda 6. septembra 2006
Hlúpa?
Nedávno som mala celkom zaujímavú msnkovú debatu s kamarátom, ktorý žije v UK. Neviem, ako sme sa k tomu dostali, ale spomenul nejakú svoju známu, ktorá naletela sobášnemu podvodníkovi a ten ju potom obral o všetky ťažko zarobené peniaze. Vyjadrila som ľútosť nad dotyčnou. Muselo to byť pre ňu strašné, keď zistila, že človek, ktorému verila a myslela si o ňom, že mu na nej záleží, je len peňazí chtivý sviniar. Sebavedomie v prdeli a ešte aj švorc.Kamarát mi oponoval, že veď je to to isté, ako keď obchodníci presvedčia zákazníka, aby kúpil aj to, čo v skutočnosti nechce. Využijú jeho hlúposť. Aj ona bola hlúpa a nechala toho týpka túto skutočnosť využiť, aby dosiahol zisk. Zarazilo ma to, ale v istom zmysle mal pravdu. Obchodníci hrajú na city, a hľadajú slabé miesta v človeku. Lenže predsa len, je trochu iné nechať niekoho veriť v lásku a potom ho odkopnúť a ešte obrať, než ho presvedčiť, aby si kúpil nejakú nepotrebnú haraburdu, alebo službu, ktorú nikdy nevyužije.
Kamarát potom utrúsil poznámku, ktorá mnou mierne zatriasla: „No, jasné, že bola hlúpa. Keby si ju videla, došlo by ti to. Veď má doma zrkadlo, malo jej to dôjsť. Ako mohla uveriť, že sa mu páči?“
No, mohla a veľmi jednoducho. Chcela uveriť. Chcela spoznať ten pocit, že ju má niekto rád. Nepochopiteľné? Pre mňa nie. Keď niekto hovorí, že ma má rád, a aj sa tak správa, mám pochybovať? Dokedy? Čo je dôkazom toho, že takéto slová nevypúšťa len s nejakým zištným úmyslom? Ktoré slová treba brať vážne a ktoré sú len kaleráby? Treba nabehnúť na amícky systém a podpisovať premanželské zmluvy?
Skúsenosti môžu za to, že sa voči slovám stávame odolnejšími. Získavame nadhľad. Filtrujeme. Pochybujeme. Chránime sa, ale zároveň prichádzame o krásnu eufóriu a pocit šťastia z vlastnej výnimočnosti a opätovaného (?) citu.
Je človek, ktorý túži byť milovaný hlúpy? Je naivný, keď uverí, že je výnimočný a hodný lásky? Je žena, ktorá síce nikdy nevyhrá súťaž krásy, úplne mimo realitu, keď uverí, že pre niekoho by krásnou byť mohla?
utorok 5. septembra 2006
Predražený účes
Návštevu u rodičov v mojom rodnom mestečku zvyknem využiť aj na návštevu kaderníčky. Je dobrá, bo je telepatka a dokáže pretaviť moju predstavu vo vlasatú realitu. Okrem toho, oproti tým bratislavským salónovým expertkám má aj značne nižšie ceny. Dostanem kvalitu za rozumnú cenu.Minule som to však neprešpekulovala až tak dokonale. Vybrala som sa ráno do salónu, všetko prebehlo hladko, s účesom som bola veľmi spokojná. Vyžehlené vlasy sú pre mňa vždy zážitok, pretože rovnosť je za normálnych okolností pre moje vlny doslova nedosiahnuteľný stav. Mám potom tendenciu stále si tie rovné chaluhy chytať. Po ceste naspäť som nemohla spustiť oči z mojej ofiny v spätnom zrkadielku. Žena za volantom.
Moje rodné okresné mestečko, napriek tomu, že je to tak trochu diera, zažíva denne dopravnú situáciu, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani hlavná dedina v čase rannej špičky. Funguje to tam tak najmä odvtedy, čo akosi divno zmenili systém naskakovania zelenej a červenej na semafóroch hlavnej (a jedinej) svetelnej križovatky.
Chcela som sa vyhnúť brutálnej zápche, tak som si to švihla, tak ako zvyčajne, bočnou uličkou. Bohužiaľ, odkedy som tam bola naposledy túto uličku zmenili na
jednosmerku. Tak som sa ocitla zoči voči pánom policajtom. Zlízla som parádnu pokutku. Nepomohol ani nový účes, ani vystrašený pohľad, ani môj argument, že veď ešte nedávno tu tá blbá jenodsmerka nebola, ani to, že som chudobný študent (aj keď môj účes na to nevyzeral) a ani to, že nemám hotovosť. Je mi jasné, že strážcom poriadku a dodržiavania dopravných predpisov som to hovoriť nemusela. Číhali tam totiž zjavne naschvál na rodákov, mne podobných, ktorí už po meste jazdia tak akosi automaticky a značky si veľmi nevšímajú. Najmä také, ktoré by človek na niektorých miestach skutočne nečakal a ešte k tomu dobre skryté pod stromami. Policajt bol však aspoň slušný a to ani netušil, že to je moje tenkrát poprvé. Teda...čo sa pokút týka.
Ostrihanie ma síce vyšlo o niečo (dobre, tak o dosť) drahšie, než som mala pôvodne v pláne, myslím ale, že celková suma sa na „vychytené“ salóny mesta Bratislavy ešte stále nechytá.
pondelok 4. septembra 2006
Pokoj a bratská láska
Včera som bol dobrovoľne nasilu na omši svätej. Dočasne som usúdil, že poslednýkrát.
Dozvedel som sa napríklad, že sa nemám čudovať, keď sa ľudia doma vadia, ak svoj dom stavali v nedeľu. Vraj všetko sa nám vráti. Dobro sa dobrom a zlo zlom opláca. Hovorili pán farár o karme?
Jediné, čo mi pozdvihlo náladu bol akt podávania si rúk.
Následne som bráchovi musel vysvetliť, že jeho pocit spájajúci podávanie si rúk s komunizmom je viac než hlúpy. Napriek tomu trval na svojom a navrhol túto činnosť vyškrtnúť z liturgie omše svätej. Tým by ma znechutil ešte viac, nebyť istej ženy, ktorá sedela o dve lavice predo mnou.
Doma sme ju vždy volali „krstná mama“, hoci nemám páru komu tou krstnou je, či bola. Počas podávania rúk so slovami „pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ sa otočila ku mne a keďže som bol priďaleko na to, aby mi podala ruku, len perami naznačila slová „bratská láska“.
A mne sa pred očami objavila jej sestra žijúca v Bratislave, s ktorou sa „krstná mama“ už roky nerozpráva kvôli majetkom a iným hlúpostiam...
Pokoj a bratská láska...
Dozvedel som sa napríklad, že sa nemám čudovať, keď sa ľudia doma vadia, ak svoj dom stavali v nedeľu. Vraj všetko sa nám vráti. Dobro sa dobrom a zlo zlom opláca. Hovorili pán farár o karme?
Jediné, čo mi pozdvihlo náladu bol akt podávania si rúk.
Následne som bráchovi musel vysvetliť, že jeho pocit spájajúci podávanie si rúk s komunizmom je viac než hlúpy. Napriek tomu trval na svojom a navrhol túto činnosť vyškrtnúť z liturgie omše svätej. Tým by ma znechutil ešte viac, nebyť istej ženy, ktorá sedela o dve lavice predo mnou.
Doma sme ju vždy volali „krstná mama“, hoci nemám páru komu tou krstnou je, či bola. Počas podávania rúk so slovami „pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ sa otočila ku mne a keďže som bol priďaleko na to, aby mi podala ruku, len perami naznačila slová „bratská láska“.
A mne sa pred očami objavila jej sestra žijúca v Bratislave, s ktorou sa „krstná mama“ už roky nerozpráva kvôli majetkom a iným hlúpostiam...
Pokoj a bratská láska...