Definícia

Aprilka pozvala menšiu partičku na dedinku k bazéniku čľapkať sa. Veziem teda jednu čast osádky, v kufri mi tancujú polku dva pri ceste nakúpené megamelóny a my pospevujeme s Fun rádiom, keď zaznie "úžasný song", v ktorom sa spieva: "...mám byť celý bez seba, že si taká bezbrehá."

Zamyslím sa (to sa mi niekedy stáva) a zadrem otázku do pléna:"Bezbrehá? To som akože aká?"

Ňuňu pohotovo odpovedá:"No, že nemá z teba ako vyjsť."

Nuž, tak už viem.

Keď sa neviem dokopať

Už asi mesiac, či dva sa snažím dokopať k niečomu zmysluplnému a napísať sem myšlienky výriace mi hlavou. Nejde to. Nemám chuť. A tak radšej ako nič, zhrniem udalosti posledných dní do bodov, inak by mi hlavu potrhalo a to by sa Reed nepotešil.

• V prvom rade chcem poďakovať dobrákovi, ktorý mi prepichol obe predné pneumatiky. Fakt si frajer, keď niečo také dokážeš pod rúškou tmy. Si makač, darmo, nabudúce sa mi podpíš kľúčom na lak, to bude ešte väčšia frajerina. Každopádne tých 5tisíc korún škody čo si spôsobil viem investovať aj lepšie. Vieš niekto sa aj snaží čo to v živote dosiahnuť, platí leasing, hypotéku, a nie malú, ale tak čo už, snáď to za tú tvoju srandu stálo. Dík.
  
  
• Brat doniesol pred par týždňami domov offroad. Chápete to, offroad a ja sa vozím len na španielke Karen. Offroad, 4x4 v kolónkach na vysvedčení. Offroad ako vyšitý.
  
  
• Pred mesiacom som prekročil magickú hranicu a už mám štvrťstoročie za sebou. Človek by očakával depresiu, ale veď preboha prečo. Mám všetko po čom som v živote túžil.
  
  
• S Reedom sme strávili úžasný víkend. Boli sme u svokra, a tak sme aj s Reedovym bratom a jeho frajerkou trávili dni oddychu tak ako sa patrí. Oddychom, vínkom, športom, no a pravdaže aj kaderníčkou. Tak máme nové účesy obaja, ja teda štandardku ale Reed, tss, to budete kukať.
  
  
• Dopozerali sme Will & Grace. Aby som sa vyhol patetickým kydom, tak poviem len, že mi bude za nimi smutno. Dáko som sa s nimi zžil. Chcem ale zagratulovať tvorcom: David Kohan a Max Mutchnick. Taktiež nemôžem opomenúť herecké výkony všetkých hercov. Zaujímavé ale je, že tento seriál v Európe nikdy nezožal taký úspech ako v USA. Čím to je?
  
  
• Politickú situáciu by som už komentovať nemal ale nedá mi. Je mi zle z toho, čo sa na Slovensku deje. Je mi zle, čo sa v mene solidárnosti a sociálnej politiky robí. Je mi ešte horšie, keď niekto siaha na moje ťažko zarobené peniaze len preto, že som podnikateľ, v preklade Fica “nepriateľ štátu”. Je mi ešte horšie keď vidím, kam ide Slovensko a kde by mohlo byť. Smutné. Kedy už inteligentná Slovač pozdvihne svoj hlas? Či pri našom štastí sa vyserie aj na voľby prezidenta, ktoré by mohli byť predzvesťou zmeny.
  
  
• Situáciu okolo práv homosexuálov okomentujem tiež. Nedávny útok na pochod homosexuálov v Brne, taktiež i v Budapešti ma zarazil. Je smutné ak niekto v mene svojej pravdy šliape po ľudských právach hlava nehlava. Je smutné, že sme sa stále nepohli ďalej od urážok z deviácie a iných slov, ktoré ublížia viac než si myslíte. Platíme dane? Platíme odvody? Platíme zdravotné poistenie? Platíme, tak čo robíme inak ako heterosexuáli, keď nemôžeme dostať rovnaké práva? Srať na to, nech platia ďalej, čo?

To je aj všetko čo som nateraz chcel, tešíme sa na Pecositu ako porozpráva zážitky z dovolenky a taktiež aj na Charlotu, ktorá zdá sa iba pracuje, alebo sa muchluje? Uvidíme...

Cau blogisko,

kurnik, zase si ma k sebe nejako pritiahol. Kukam, ze co mas noveho a tak…
U mna stale vela prace a kazdy vikend nabity. Minulu sobotu sme boli s Nickom a Pecositou (poznas, tiez sem pise) u Nickovej rodiny na opekacke vo volnej prirode. Bolo velmi fajn. Tusim okolo 20 ludi. Strielalo sa zo vzduchovky (Pecosita ziskala najviac bodov) a hadzalo sa sipkami (v mojom pripade o hadzani nemohla byt rec). Hrali sme volejbal a bandbinton - ci ako sa to pise. Futbal som ja nehral, ale Nick ano, trafili mu loptou taku supu do ruky, ze zapastie uuplne v prdeli. V pondelok skoncil u lekara a na roentgene. No, nastastie to nema zlomene, len brutalne narazene, tak dostal taku dlahu z neoprenu na suchy zips.
Inak, ked mu to v nedelu opuchlo, tak sme sa trosku prelakli a pre istotu zabehli na pohotovost na Kramare. Kokooos, sme tam dosli o pol desiatej vecer a informantka nam povedala, ze tam este cakaju ludia, co prisli o siestej. [Peep]! Tak sme sa otocili a sli do lekarne na Racko kupit octanovu mast a dake lieky proti opuchu. Proste sila.
V nedelu sme boli v divadle Astorka. S Lolkovcami a Pecositou. Hralo sa predstavenie v ramci projektu One day in Europe. Rozni herci z roznych europskych divadiel hrali spolu jednu hru. Boli skveli, ale ta hra bola desna, same symbolicke vyjadrenia, z ktorych sme pochopili asi dve-tri. Boli sme dost sklamani.
V utorok sme boli v NTC na "Spirit of Broadway". Dostali sme listky od Ranye D., lebo ona nemohla ist. Mala to byt show, pozostavajuca z najlepsich muzikalovych hitov. Ale bolo to jedno velke foajé. V prvom rade to bolo velmi zle ozvucene, znelo to, akoby revali, kricali, bliakali. Staci ti? A take to bolo vsetko divne. Nemalo to ziadneho ducha. Takze no spirit. A davali skor (pre nas) nezname songy. Nechapem preco... Pripadalo mi to ako cirkus krizeny s travesty show. Odisli sme po prvom polcase.
No, a vcera sme zase boli v Astorke. Pred 2 tyzdnami som tam videl hru "Zlomatka" so Zuzanou Kronerovou v hlavnej ulohe (a tiez s J. Hrckom) a strasne to bolo dobre. Perfektny bol aj Alberto (P. Oszlik) - inak, velmi smacny mlady muz. Tak som kupil sedem listkov a boli sme taka slusna grupa, pridali sa napr. Charlotte a Merien. A bolo to rovnako dobre ako prvykrat. Skvela hra! Skvelaaaa.
Dnes sa mi teda vooobec nechce pracovat. Este, ze sa ochladilo, bo tu bola dobra sauna posledne dva dni.
Inak, uz ma premieru Sex v meste - oddnes. Akurat nahovaram Nicka, aby zmizol z prace skor a aby sme si to 15:50 isli kuknut. Este tam boli dake volne listky, som kukal teraz na nete. Je super, ze sa listky do kina daju kupit cez internet. Zaplatim kreditkou a listky si potom len dam vytlacit v automate v kine. Parada. Ziadne cakanie v rade, ziadne chodenie pol hodky vopred, aby mi nezrusili rezervacku.Ale sila, ze kino stoji 170 korun a divadlo v Astorke 150. Neporovnatelne! Jasne, ze divadlo, co sa zazitku tyka, vedie.
To je asi tak vsetko odo mna. Tak zatim, a sa ozvi.
Ciao a posielam velky cmukac,

Enchanted: I´ve been dreaming of a true love´s kiss

Bývať v jednoizbovom byte, hoci s človek, ktorého milujete, niekedy potrebujete tie „štyri“ steny len pre seba. Nick je dnes na akcii z práce, a keďže je poúčtované, čo sa za ten mesiac nazbieralo, vydalo aj na Enchanted.

Dnes som sa v knižke od Violy Vyholenej-Šípivej začítal do časti o duplikátoch a triplikátoch.

Som triplikát.

Pracant, detailista, seriózny zástupca, šéfko a reportista, dodržiavač termínov.

Nadržanec, sexista, zvedavec a obkukávač, hmatateľ, dotýkač a dráždič, experimentátor, doťahovač a preťahovač, túžiaci po dobrej jebačke, podvolenec.

A potom... I´ve been dreaming of a true love´s kiss. Roztápam sa. Snívam, spievam, tancujem. Teatrálne naivný. Romantik.

Ani jeden z tých troch nemôže byť označený za hlavného, ani jeden za alter ego. Všetci sú ja, a ja som všetci.

A tak práve teraz, keď sa konečne našiel čas na Enchanted... How do I know that he really truely loves me?

Pracant a detailista. Hmatateľ a dráždič. Citlivka. Bývať v jednoizbovom byte, hoci s človekom, ktorého milujete... hoci je triplikát.

That´s how I know!

...a mám ďalší obľúbený film. Snáď to seriózny zástupca a nadržanec dokážu pochopiť.

Pecosita by sa mala ospravedlniť

Všetci určite veľmi dobre poznáme upútavku na rannú šou funrádia, v ktorej sa Adela a Sajfa ospravedlňujú za to všetko, čo narozprávali a narozprávajú.

Pecosita by si z nich mala brať príklad.

Keď niekomu sláva stúpne do hlavy, nechá sa vyfotiť a zavesiť nad pisoár na pánske záchody ako s lupou kuká chlapom na pipíky.

Keď niekomu sláva stúpne do hlavy, nechá sa odfotiť na zelenej lúke so sedmokráskou v rukách a začne si plniť sny.

Sajfa a Adela boli na Aurelovi nechutne vulgárni. Sajfa netušiac, že ho nahrávajú, zahlásil, že ho bolí brucho, že sa posere, a musí zvierať riť. Jedno z najserióznejších slovenských tlačených médií ho vyzvalo k ospravedlneniu.

Hoci nie sme tlačení, vyzývame Pecositu, aby sa pridala k Sajfovi.

Slová ako nadhľad, odbavovať sa, Maslow, a homosexuáli do žiadneho mesačníka nepatria! Tôbož nie, ak je predajný aj maloletým a na jeho obálke nie je ani jedna červená hviezdička alebo čierny rámček, ktoré by prekryli označenia ako „svojský život“ alebo „časopis pre ženu tretieho tisícročia“.

Je nechutné predstavovať si pocity, obavy a skúsenosti, nie to ešte nejakých homosexuálov.

Týmto sa verejne dištancujeme od akýchkoľvek aktivít vlastnej sestry živočíšnosti a adoptívnej dcéry skrytého smútku.

Pecosita by sa mala ospravedlniť! My nie sme žiadni ho... ho... homosesuales!

Reed & Nick a.k.a. Rick

...nemám čas

Uff, to už je máj? Ale áno, všimla som si, veď som stará (doslova) známa (to už menej doslova) romantička (nech tá nadávka znamená čokoľvek). Slniečko, žlté polia, zelená trávička. Všimla som si to dnes o jedenástej ráno, keď som s kruhmi pod očami, ofinou pricapenou na bledom (vzhľadom na ročné obdobie príliš nepehavom) čele šoférovala k našim, aby ma nevydedili. Myslíte, že som do rána flámovala? Jasné. V office som tancovala odzemok a od bezradnosti a únavy som si trhala vlasy. Plešinky snáď budú jedného dňa v móde. A že tá jar už trvá pár týždňov? A že či som úplná brzda? Je to možné, nosím iný kabát. Alebo len priveľa pracujem.

No dobre, tak áno, priveľa pracujem. Nič si nepamatám, netuším, koľkého je a už mesiac v kufri auta vozím biele sako, ktoré treba odniesť do čistiarne. Nemám pravidelný režim a mám z toho žalúdočné problémy a o zmenách na postave radšej nebudem pokračovať. Za posledný mesiac som spala viac krát v hoteloch ako vo vlastnej posteli.

Že frflem? Že sa sťažujem? Niééé, to sa len zdá. Som len unavená. Inak som rada, že nie som obeťou stereotypu. Že prekonávam prekážky. Že sa veľa učím. Že spoznávam úspešných a zaujímavých ľudí z rôznych oblastí. Že cestujem. Že sa mi darí.

Kurník, ale potrebujem čas na prechádzku pri Dunaji, na kávičku v meste, na behanie, na čítanie, na flirtovanie, na výlety, na čistiareň, na zubára, gynekológa, kaderníka, manikúru, pedikúru, na pravidelnú stravu, na privedelnejší sex (alebo aspoň na nejaký). Ale tak, malo by to byť dočasné, spôsobené jednou dôležitou návštevou niekoho dôležitého. A vraj sa za prácu schovávam, lebo sa mi nechce ísť domov a nemať komu variť.

Čiže čo som tým všetkým chcela povedať? Time management! Základ úspechu v biznise, (tak včera hovoril šéf) a v mojom prípade aj v osobnom živote. A môj otec vraví, že si mám nájsť konečne poriadneho a hlavne dospelého chlapa, čo ma bude vedieť rozpáliť a keď treba tak aj riadne schladiť... Že mi to pomôže stíhať veci lepšie, rýchlejšie a hlavne mi dá dôvod zatvoriť notebook, nechať ho v robote a ísť si užívať. Tak teraz neviem. Kúpim knihu typu Time management for dummies, alebo vyrazím do ulíc zháňať kandidáta na pána Konečne Normálneho? Ako sa tak poznám, neurobím ani jedno... nemám na to čas.

Sľúbil som, že niečo napíšem. Niečo...

Ale keď mne sa tak strašne nechce! Lenivá voš sa usídlila v mojom mozgu a zväzuje moje nervové zakončenia do jednej veľkej guče. Sedí si tam obklopená šedou kôrkou (mozgovou) a štrikuje. Keďže už nemá čo zamotať, rozhodla sa pre nadstavbu a tak mojim nervom všetko dlho trvá. Moje nervy! Konečne ide Veľká noc. Už zasa? Konečne z hľadiska pracovného nasadenia. Už zasa z pohľadu plynutia času.

V sobotu sa počasie zlepšilo, tak sme vybehli von. Pecosita, Nick a ja. Skočili sme na obed do doliny, kde sme stretli Ivetu. Mala zase prehnaný mejkup a afekt. Akoby nestačilo, že sa vytáča vo verejnosprávnej. Ešte aj na obed nám ju servírovať! Museli sme to stráviť a tak sme si tľapli na prechádzku na hrad.

Chápete to? Vybehli sme na hradný kopčok a... Komín! Ten vychcaný komín vidno fakt odvšadiaľ. Vidím ho z práce, vidím ho z mesta, vidím ho z hradu. Sita a Nick sa mi už smejú, keď ho spomeniem. Verím, že twin city ten hrozný komín v čo najkratšom čase prevalcuje, lebo ja ho FAKT nemôžem už ani cítiť. Provokuje. Rovnako ako ten skvost priemyselnej architektúry – Gumonka.

Okrem prechádzky sme si s Pecositou tľapli i na to, že odteraz budem ja priberať za to, čo ona zje. Peco, tuším držíš od soboty pôst, lebo nebyť mojich vlastných stravovacích návykov, tak neviem-neviem. No, ale dnešný obed bol teda brut! Ešte teraz som v tom. To by ma teda vážne zaujímalo, čo všetko musím stráviť okrem toho, čo som sám pojedol...

Po hrade sme zapustili kotvy en el café en la esquina de la calle, v kaviarni na rohu ulice. Za obeť nám padli dve kávy, jeden čaj a tri zákusky. Jediné, čo na tom bolo harmonické, bolo naše klebetenie. A už len to stačí, či?

Na Hviezdoslavovom námestí boli veľkonočné mini-trhy. Kúpili sme nakladané syry, kraslice a kvetináče. Môžete nás prísť okúpať. Sme pripraveni! S Nickom sme to všetko niesli ako Pecositine gorily. Tety v stánku boli namôjveru mimo z tohto prekvapivého ataku nasmerovaného na ich sortiment. Vtipkovalo sa a nakupovalo. A tak to má byť. Ešte keby sa nenakupovalo za svoje, zavládol by ideálny stav ducha a tela.

A novinky na záver? Začali sme so španielčinou. Sme za triednych klaunov. Bavíme sa statočne. V piatok zábava končí – ide sa na návštevu k svokrovcom. Predtým nás však čaká ešte jedna iná návšteva v Trdelníkove. Dúfame, že Trdelníča rastie ako z vody, samo nám otvorí potom, čo k dverám pribehne svojim, pozorovaním naučeným krokom, a privíta nás frázou v plynulej hebrejčine, ktorú sa naučilo používať počúvaním hacknutých súborov z vatikánskej knižnice... Jaj, aby to zase neznelo, že máme na genialitu toho dieťaťa príliš veľké nároky! Tak teda, ktorú sa naučilo používať počúvaním bezplatných podcastov od itunes.

Hádanka

Minule som písala o tom, aký je Iggy romantik, a že našej Mo kupuje každý týždeň ruže. Včera mali výmesačie (inak fakt fasa slovo, vážne). Čakali sme romantiku najväčšiu, ale Mo od neho tento krát dostala toto:
Iggy mi túto vecičku ukázal s tým, že jemne brnkal do tej guľôčky, čo je hore, ehm. Nech na to pozerám ako chcem, tak moja predstavivosť v tomto výtvore vidí ehm...no, nebudem ovplyvňovať a týmto vyhlasujem ďalšiu súťaž. Táto sa volá: "Hádajte, čo je na obrázku?"

Že čo a ako?

V poslednom čase dostávam pomerne často otázky typu, ako žijem, čo robím, s kým bývam, ako sa býva a či som spokojná. Ďakujem za záujem aj napriek jemnému zakapaniu tohoto blogu (čo chlapci určite čoskoro napravia, však?). Tak teda, že čo a ako? No, takto:

Žijem si veľmi fajn, aj keď sa dosť badateľne teším na jar (to ale asi všetci). Som asi divná, lebo chodím rada do práce, aj keď sa z nej vraciam dosť vyšťavená. Ale to nie je tá podstatná informácia, ktorú chcem týmto postom sprostredkovať. Bývala som s fajn partiou, a teraz bývam tiež s fajn partiou (aj keď úplne iného druhu). Dovoľte mi, aby som vám predstavila členov mojej novej domácnosti.

Iggy je náš chlap. Preto ho musím spomenúť ako prvého. Už ste si tu o ňom mohli čo to prečítať. A stále je rovnako skvelý. Ideál (sám o tom často a rád hovorí). Vie nás dostatočne schladiť, keď sme až príliš ženské a riešime. A vie nás aj dostatočne povzbudiť, keď treba. Po novom už aj pre mňa aktívne balí chlapov v krčme... No nekúpte ho. Teda pardón, neľúbte ho.

Iggyho ľúbime všetci, ale najviac Mo. Mo je jeho nádherná a šikovná okatá priateľka a naša spoločná spolužiačka z výšky. Prvá, ktorá chápe, že sme s Iggym kamaráti (zdá sa že nežiarli) a prvá, ktorá si ho (podľa môjho skromného názoru) zaslúži. Najviac ma berie jej veta smerovaná k Iggymu: "Nabudúce, keď pôjdeš byť vtipný, upozorni ma vopred."

Iggy a Mo sú prototyp harmónie a romantiky v praxi. Ruže minimálne raz za týždeň, prekvapenia, raňajky a večere v posteli. Šampanské vo vani. Čo vám budem hovoriť. Mňa zvyknú ľudia obviňovať, že som romantička. Na toto sa ale fakt nechytám. Ja už ani nemusím telku a romantické filmy pozerať. Mám to doma a naživo (otázne je, či to neskresľuje moju predstavu o realite, ale nech). Hurá! A nezabúdajú ani na zvyšok našej domácnosti. Keď som sa naposledy vrátila zo služobky, (Valentín strávený osamote vo veľkej prázdnej posteli nóbl hotela s výhľadom na more) na stole ma čakalo čokoládové srdiečko a lístoček s vyznaním. Potešilo neskutočne.

Liblinček náš je Ivanko. Ivanko má nádherne chytľavý smiech, veľké srdce a dar perfektnej nedochvíľnosti v osobnom živote. Mešká úplne vždy. Vstáva prvá a všetkým nám varí kafe a pripravuje raňajky. Praktizujeme dlhé nočné rozhovory s pohárom vína, plechovkou piva alebo hrncom čaju v mojej posteli. Jaj a zabudla som poznamenať. Ivanko je žena. A nie len tak nejaká. Ale žena skvelá, dospelá, ale správne šľahnutá (šibnutosť máme spoločnú). A ešte k tomu pozorná. V jedno ráno mi volala do práce: "Čau Pecositka, mám pre teba darček, nepoviem čo. Maj sa pekne." Tak a bolo. Chrobák v hlave, že čo to akože má byť? Do večera však chrobák zaspal. Keď som sa vracala domov, mrzlo. Nepotešila ma predstava namrznutých okien na vozítku vzhľadom na fakt, že som lenivá ako voš a namiesto toho, aby som si kúpila škrabku na zamrznuté okná za pár korún, chodím každé ráno z domu s fľašou horúcej vody, aby som mala aspoň aký taký priezor a nenabúrala zasa (o tom inokedy). Celkom sranda je, keď sa doma nenájde plastová fľaša a ja potom vodu nosím vo vínových a tie skladujem na zadnom sedadle. Ale späť k historke. Prišla som domov, Ivanko akurát dačo kuchtila. V tom sa chrobák zobudil a pýtal sa na darček. Ivanko elegantne vytiahla krásnu zelenú škrabku so slovami: "To aby si už ráno nechodila ako agent s teplou vodou..."

Takže takto si ja žijem, takto si bývam a takto sa teším z maličkostí. A čo vy? Čo a ako?

Once- alebo návod na to, ako sa dobre vyplakať

Keď vás štve všetko okolo a najviac neznášate sami seba. V práci brutálny stres. Osobný život jedna veľká komplikovaná katastrofa. Serie vás mužská ješitnosť a všadeprítomné ego. Nechápete ako to, že nechápu. Nemôžete spávať a celé noci pozeráte do stropu premýšľajúc nad sebou a nad ľuďmi, ktorí si to vonkoncom nezaslúžia. Ráno sa budíte ako po preflámovanej noci a kocovina je takmer permanentná. Vtedy je dobré a zdravé, poriadne sa vyrevať.

Návod ako na to:
Odveziete sa z práce domov, odparkujete auto. Nastúpite na autobus. Odveziete sa do nemenovaného nákupného centra. Tam si s April dáte tri (alebo štyri...?) suché Martini. Pridá sa k vám Lolek s Bolekom a idete do kina, kde to celé zaklincujete pivom. Potom už len sedíte v posledom rade prázdnej sály, chrúmete kilo popcornu a pozeráte a hlavne počúvate tento film:


Výsledok:
Minimálne hodina čistého času čístenia slzných kanálikov, svedomia a duše. Ráno síce jemne napuchnuté oči, ale zdravo opláchunté.

Bonus:
Chápavý charizmatický kolega vám poskytne celý soundtrack, čím zaručí, že kedykoľvek budete mať chuť na trochu nostalgie, melanchólie, či soli na lícach... stačí pustiť do uší...

Kolegialita v praxi

Ja a moji kolegovia zvyčajne zabávame spolucestujúcich vo výťahu. Už mi to nepríde ako niečo výnimočné. Príjemné spestrenie pracovného dňa a cibrenie ostrovtipu. Bonusom je, že v našej budove je pomer mužov a žien cca 500:1. A teraz príklad z praxe:

Po obede. Dve kolegyne, ja a kolega Marek. Všetci pekne napapaní, nie veľmi nadšení z povinnosti vrátiť sa do kanclíka. Vyparádila som sa, lebo sa mi chcelo byť pekná. Nové šatičky s celkom normálnym výstrihom (všetko v rámci vkusu a slušnosti). Nastúpime do výťahu, kam už pred nami nastúpilo asi päť (na tunajšie pomery použiteľne vyzerajúcich) chlapov. Prikladám Marekovi na čelo studenú plechovku Pepsi, čo som si kúpila, veď nech sa zobudí, nie? A tu zrazu moja obľúbená kolegyňa s vážnosťou v hlase sebe vlastnou zahlási: "Ale no tak. Stiahni tie kozy, nech sa môžu zavrieť dvere."

Poviem vám, toľko očí v jednom momente na mojom výstrihu ešte nespočinulo a asi som sa v živote tak strašne nečervenala.

PS: Veď počkaj, milá kolegyňa, ja ti to raz vrátim, keď to budeš najmenej čakať. Muhehe!!!

Nový rok, nové predsavzatia

Začať článok spôsobom „po dlhšej odmlke sa ozývam“ radšej nebudem. Potom by to vyzeralo, že som často nepíšem a to nechcem. Vlastne ono to je aj pravda, tak ale prečo to zdôrazňovať, že. Skúsim to typickým slovenským. Šťastné Vianoce, pretože už boli veselé, tak teraz sú už len šťastné a veselý nový rok, ktorý bude teda poriadne veselý a tým pádom aj šťastný. Stratili ste sa? Ja tiež.

Nový Rok prináša opäť nové predsavzatia. Jedno z nich je, že si ju budem konečne poriadne a častejšie umývať. (Hmm, ako to tak po sebe čítam, tak to znelo celkom úchylne. Chcem pokračovať slovom Pecosita a to bude znieť s umývaním ešte úchylnejšie, ale tak čo už.) Pecosita v predošlom článku už naznačila čo to o novej žene v mojom živote. Reed ani Jack nežiarli (tu by Susan Mayer z Desperate Housewives povedala: Oh, so there's three of you. Well that must be...cosy! A ja by som jej odpovedal: Yes... we're gay Mormons.), prečo by aj na moju krásnu španielku Karen! Krásna, hladká, čierna, no čo vám budem rozprávať. Treba si chytiť. (Ak niektorý stále nevedia, o čom rozpráva, tak potom musím vyzerať v ich očiach ako poriadny úchyl.)

Ďalšie predsavzatie už z minulého roka ostáva rovnaké. Konečne musím začať opäť niečo robiť pre svoje telo a nemyslím tým nič podobné ako http://www.shaveeverywhere.com/ (čo je inak veľmi dobre spravený a najmä zábavný web, v sekcii body si môžete dať zaspievať pesničku o holení sa všade). Som ako omáčka bolognese. Au tu ma bolí ruka, au tu ma bolí noha. Au, tuším mám seknuté v krku, au, au, au a au. Au, to je ale otravné keď stále niečo bolí a nemuselo by. A tak začínam nový rok s odhodlaním cvičiť. Diplomat na správnom mieste, s odhodlaním.

Predsavzatia všetky. A čo nás tento rok čaká a na čo sa s Reedom tešíme? A čo na to Mojsejovci? To mi je u riti, ale nás čaká opäť jedno sťahovanie s Reedom s ktorým nám Norika naozaj nepomôže. Ale už posledné, čiže sa tešte na kolaudáciu koncom roka. Ďalej dovolenka niekde v slnkom neopustenej krajine, a ešte snáď aj krátky roadtrip po Európe smer Mníchov, Gent. A ostatným sa už necháme prekvapiť.

To sú všetky moje predsavzatia a plány. Celkom ma zaujímajú tie vaše. Ha? Pochlapte sa, či požeňte. Hmm, teraz až chápem tie feministky.

...po rozchode

Mesiac po „rozchode“ F4 sme sa s chalanmi stretli. Ja, Reed, Nick a aj Jasper a Lolek. Príjemné stretnutie to veru bolo. Preto aj ten rozchod v úvodzovkách. Pretože podľa mojich skúseností je príjemný večer medzi rozídenými možný najskôr tak o pol roka ( ak vôbec). Napríklad môjho bývalého teraz stretávam denne, keďže pracuje o poschodie vyššie ako ja, a nemôžem povedať, že by to boli nepríjemné stretnutia. Čas ozaj vylieči všetko a a po tých rokoch odkedy som od neho odišla s pár kuframi a očami plnými sĺz musím povedať, že ho dokonca ráno vo výťahu vídavam rada. Stále má pekný úsmev a to som ho mesiac po nemohla ani cítiť.

Chlapci vyzerajú byť veľmi spokojní. Verím. Reed môže teraz chodiť po byte bezstrestne (a bezostyšne) nahý. A Nick dokonca rád žehlí, alebo také niečo spomínali (možno som ja zle pochopila). Čo majú nové snáď napíšu oni. Čo mám nové ja napíšem ja (kokos, fakt duchaplná veta).

Stále nie som vybalená. Zistila som,že mám viac kníh a rôznych hovadín (tým nechcem povedať, že knihy=hovadiny, to ani náhodou, skôr naopak), ako som si myslela. Musím kúpiť poličky. Kto ide so mnou?

Denno denne absolvujem školu parkovania. Niet lepších lekcií ako v Petržalke po ôsmej večer. Iggy (áno, s ním teraz bývam) ma naučil hrať tetris s autami. Vyzerá to tak, že prídete večer na parkovisko, idete rýchlosťou asi 10m/h a tŕpnete, aby ste nešuchli toho nablýskaného Touarega, okolo ktorého prechádzate. Nájdete aký taký voľný flek, ale zistíte, že prístup k nemu je znemožnený iným vozidlom, parkujúcim pred daným miestom (resp. pravdepodobne do tejto polohy posunutý niekým, kto túžil zaparkovať niekedy predo mnou). Tak to tu chodí. Autá sú všade, parkujú bez ručnej brzdy a tak je vyššie spomenutý tetris základom úspešného parkovania. Takže zastavíte, vystúpite a začnete s posúvaním. Najprv samozrejme treba posunúť prvé auto v kolóne, potom druhé a tak ďalej. Včera som tak posunula 8 áut, a potom som ešte 20 minút cúvala na onen vytúžený parkplatz. Úspešne. Prosí si niekto lekcie? Za jedno varené vínko na vianočných trhoch poskytnem. A možno vám aj ukážem moje nové bicepsy.

Bola som na stretávke zo strednej po piatich rokoch. Niektoré veci sa nemenia. Tí, čo boli milí a ktorých mám rada, sú stále takí. A tí druhí sú tiež stále rovnakí. Všetci sme krajší ako vtedy. Celkom ma ale zaráža, že niektorí ľudia so ešte stále pamätajú krivdy a rozbroje z oných pubertálnych čias. Ja si z toho pamätám naozaj málo, a asi som už fakt úplne inde, keď necítim potrebu to teraz po piatich rokoch riešiť. Nuž, každý máme to svoje.

Práca ma baví. Veľmi. Nie je to vždy sranda. Zodpovednosť, málo času, stresujúci klienti. Niekedy mám chuť sa zavrieť na záchod a tam sa vyplakať a vykričať, ale zvyčajne skončím bláznivým rehotom. Ale inak to sranda je. A dosť veľká. Hlavne v piatok, keď nám všetkým svorne zadrbkáva. Kolega Marek to včera natočil na video. Povedal: "Šéfka, zaspievaj." A šéfka zaspievala. Pravdepodobne je to v rámci zachovania duševného zdravia divákov nepublikovateľné, ale aspoň ma bude môcť o pár rokov vydierať. Marek je skutočne šikovný chalan a vie robiť sushi. A máme šéfa, ktorý v piatok zvykne chodiť po office a rapovať. A máme druhého šéfa, ktorý mu do toho spieva. Už sa teším na vianočné karaoke, keď to naša spevavá firma rozbalí. Hm, asi by sme mali iniciovať výrobu novej relácie, kde budú namiesto puberťákov spievať celé firmy.

Teraz niečo, čo nemám nové ja, ale niekto mne veľmi blízky. Teda dvaja blízki. Majú nového Olivera. A je krásny. Dokonalé črty a keď spinká, tak vôbec neplače. A ja pre neho snáď budem dobrá teta Pecka, ktorá mu bude kupovať pekné darčeky a vyvádzať s ním to, za čo ma jeho mamka pravdepodobne zachloští.

Dúfam, že som úspešne prekonala porozchodové ticho, a že sa nabudúce dozvieme niečo o novej dáme v Nickovom živote. Však Nick?

Rozchod. F4 končí!

Titulok hodný nového času. A práve ten prichádza.

F4 sa rozchádza na tri svetové strany! Už to ďalej spolu nezvládajú.

Kua, skúste napísať o tomto článok! Nemal by byť patetický, ale zase ani suchý. Chcelo by to spomenúť, že nie je koniec ako koniec a kde niečo končí, tam niečo začína. Dobré klišé! Kto to bude čítať?

31. októbra uplynie trojmesačná výpovedná lehota a štvorkáči rýchlo odchádzajú. Pecosita vzala nohy na plecia včera. Nick a Reed sa poberú najbližšiu sobotu. Charlie... O Charlie presne nevieme, lebo je ešte na dovolenke a ani nevieme, či už má náhradné ubytovanie. Možno skončí na ulici! Ohrdnutá! Vykašlali sa na ňu jej ešte pred nedávnom najlepší kamaráti?

Chcelo by to niečo super od srdca, no určite treba spomenúť aj všetky tie fakty, čo k tomu viedli. To, že sa viem geniálne pohádať s Pecositou a potom nás to oboch serie, hoci sa tvárime, že sme nad vecou. To, že by sme sa s Charlie občas najradšej prefackali, ale napriek tomu do seba zas a znovu spolu cpeme obed. To, že by som Nicka z času na čas od lásky zamordoval, keď musí mať stále pravdu, veľa spánku a ešte viac... spánku. Do paže, tak ako na to?

Arabelin svokor drankal stále viac a viac peňazí. Komunikovať s ním bolo čoraz tažšie. Medzi členmi F4 sa začínali prejavovať následky viac než ročného spolužitia. Vytvárali sa tábory, z ktorých každý mal svoj vlastný názor. Niektorým ich názor nejde z huby, iným zas až priveľmi dobre. „Veci každodenné vnímate intenzívnejšie, ako keď niekoho vidíte raz do týždňa niekde vonku pri drinku,“ snaží sa obhájiť svoje počíňanie jeden zo štvorkáčov. V prípade kolízie zanikajú hviezdne systémy. Toto nie sú meteority, toto sú kométy!

No čo? Tak to chodí. Všetkým sa menia priority. Kedysi sme mali rovnaký cieľ, rovnaký život. Všetci singles, všetci končiaci školu alebo začínajúci prácu. Takmer všetci nakazení blogovaním. We did it, so what? Časom sa to zmenilo. Blogovanie sa dostalo na druhú koľaj, školy sa skončili, práce sa zmenili. Podiel singles na spoločnej domácnosti sa zo dňa na deň znižuje. Tretina štvorky začína hniezdiť.

Podľa ich vlastných slov dospeli do štádia, kedy má ich vzájomné bývanie viac nevýhod ako výhod, a tak sa rozpŕchnu z ich doterajšieho hviezdneho hniezda. Toľko oficiálne vyjadrenie. Ale čo bude ďalej?

To vám rozpovieme hneď... Pravé priateľstvo nejaké sťahovanie len tak nezabije. A spomienky na všetky tie skvelé situácie, akcie, hlášky a hádky budú vždy slúžiť ako geniálny argument. Nezabudnite, že sme (sa) všetci (s)prisahali. Ha! Aj mnohí z vás, naši vyvážení čitatelia. Doklad z otrasnej párty spred roka s vašimi krvavými odtlačkami prstov sa stáva súčasťou rozsiahleho archívu štvorčlennej fanty.

Uvidíme. Keď s niekym žijete takmer dva roky v spoločnej domácnosti, žijete s jeho veľkými láskami, prekvapivými stratami, nepríjemnými pádmi, vzrušujúcimi úspechmi, (ne)chcenými tajomstvami. A práve na tie sme najviac zvedaví! Takže, ak máte nejaké informácie o štvorkáčoch, sem s nimi! Vašu angažovanosť radi odmeníme.

Len aby sa nezabudlo. Dignity always dignity!

A čo bude s blogom? GAME OVER? Nuž, ten toho znesie asi zo všetkých najviac. Tak, snáď ním druhý level neotrasie.

O vyzliekacích ponožkách

Vzhľadom na to, že už dlhý čas neboli na verejnosť vypustené žiadne nové informácie z nášho súkromia (za čo sa Vám pravdaže neospravedlňujem), trochu Vás poinformujem. Predsa len sa musíme dáko zviditeľniť. Čo iné nám ostáva, keď o nás nechce písať ani Nový čas. Že vraj majú lepšie titulky, ako písať o džu džu na výlete. Ha! Tak to chcem vidieť aké! Neviem či „Bača, na túto bacha“, alebo „Trest pre Kušnírovú! Pila z tejto fľaše?“ je to pravé, tak ale vkus je vkus. A predsa len podľa niektorých to je najobjektívnejšie súkromné médium. Ehmm...

Nevadí, môj dedko mal také silné tabletky na srdce. Trikrát denne odporúčam dve tablety. K čomu to pomôže? To neviem, ale malo to účinky aj proti demencii, tak skúšam všetko, ako doktor House, čo môže pomôcť.

Aké sú teda tie novinky o nás? Neviem ako u Vás, ale u nás je pred týždňom bola pekelná zima. Najmä v noci. A teplárne nie a nie zakúriť. Týmto pravdaže nemyslím Áčko, či Barbaros, to sú trocha iné bratislavské teplárne a z nich by som teda teplo doberať nechcel. A to ani nebudem taký nechutný a nebudem rozoberať, kam sa pichá prípojka z týchto teplární! Fuj, radšej zimu mať. Ale teraz vážne. Nekúria nám.

V tomto bol super rodičovský dom. Trocha dymu vo vlasoch, ale to teplo stálo za to. A tu? Tu si môžem dať akurát teplú sprchu, aj to teplá voda tečie po štvrť hodine. Vyzerá to že sa sťažujem? Tak to je dobre, lebo sa aj sťažujem! Neznášam zimu, ani vajcia, a tristokrát to opakovať nemienim! Som teplomilný, tak to bude a tak to ostane!

Trocha som tú zimu ale ojekabátil. Spávam s ponožkami. Teda s Reedom a s ponožkami, ale to už asi viete. Reed ako vyhrievacie teleso nie je úplne ideálny, aj keď teplý je. Tak som pristúpil aj na spanie s ponožkami.

Ponožky, ideálny partner do postele. Slogan tejto jesene. Ja mám ale vyzliekacie, ha! Vždy keď sa ráno zobudím, tak som bez nich. Ako je toto možné? Vysvetlí mi to niekto? Je to pomsta ponožiek za to, že ich každé ráno uložím pod vankúš k vrecúšku s levanduľou? Mal by som ich prať častejšie ako raz do mesiaca? Kde je problém?

P.S.: Nabudúce už skúsim o niečom záživnejšom a tak snáď bližšie popíšem naše obedové teórie s kolegami o limitovanej edícii automobilu Renault Aneta, o jeho výbave, ale i kožušinke okolo znaku. Predsa len sa nevolá Aneta len tak. Alebo možno nabudúce naznačím aj to, že Jackino bude mať o necelé dva mesiace partnerku.

Zmŕtvychvstanie, Aleluja, Aleluja! (A sme všetci v pyžame)

PECOSITA: A odpovieme na všetky?
NICK: Spravíme dáky výber, nie?
CHARLIE: Ráno vstávam o šiestej. Tak máme čas.
NICK: Tak hádam 60 zmákneme...
REED: (mlčí, bo píše)
PECOSITA: Vieš vôbec, kde to máš hľadať?
REED: Do paže, ja som išiel do blogera. Som zabudol, že tie otázky sú v admine.
ALL: (Hromadný rehot. Padol vtip z Nickovej studnice o tete Záhoračke. Reprodukcia je na čitateľovu škodu nemožná.)

ALL: Ideme od najnovších po najstaršie, lebo hneď ten prvý je pecka...

JA: to je taka pica stranka toto, ze taku picu som este nezazil :D fuj fuj fuj a este raz fuuuuuuuuj

REED: Piču? Fuuuuuuuj, FUUUUUUJ! To som teda ešte fakt nezažil.
PECOSITA: To si ešte nevidel.
NICK: To som ešte nepočul. Aj som sa spotil pri tom slove.
CHARLIE: Ha-ha-haaaaa
PECOSITA: Charlie povedala, že ha-ha-haaaa?
CHARLIE: Ty si ma tam dal, ze ha-ha-haaaa?
REED: Lebo teraz si sa smiala!

KARASKA: heeej! žijete?

PECOSITA: No, dobrá otázka.
NICK: Ogh.
PECOSITA: Nie, pijeme.
CHARLIE: Glo-glo-gloooo...
NICK: Pijem, teda som.
CHARLIE: Robí zo mňa debila.
PECOSITA: A seba daj, že ťuk-ťuk-ťuk.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.

UZOFFKA: Kde ste zakapati?

PECOSITA: Hirošima Nagasaki.
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať. Hm, zakapati.

JIRKA (TEN ISTÝ): Těšíte se? ;-)

PECOSITA: A vy ste sa tešili?
REED: A vy sa tešíte?
CHARLIE: Moja kolegyňa už prenáša štyri dni.
NICK: Čo? Krabice?
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.

FANATICGAY: Je ti teplo dievčička????

PECOSITA: To niekto provokuje, kto vie, že tu máme kosu.
CHARLIE: Buzo-tému vám nechám.
NICK: To sa termoška pýta...
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.

REVO: ako vyzera ta baba, co u vas radi?

REED: Tá by sa ti ľúbila. Hrala vo filme. Superstar to je! V Mrázikovi...
NICK: Pamätáš si Nastenku? Tak tá to nie je.
CHARLIE: Schválne, či uhádneš, že ku mne čelom, k Ivanvi chrbtom.
PECOSITA: Mmm, mmmh, to je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.

HROCH: preco mi slnko pecie na chrbat a nefunguje klima?

PECOSITA: Lebo už je september.

FILOSS: Prečo celé týždne neviem, čo sa Vás spýtať?

PECOSITA: Zjavne, nemá problema. No! (pohrdavo) Gratulujem! (este pohrdavejsie)
CHARLIE: Au, ma zapchlo!
NICK: To čo je?
CHARLIE: Pichlo, to bude z tých zastavených vetrov.
PECOSITA: Espumisan na to pomáha, vyprdíš sa, dovi-dopo.
CHARLIE: Ale to nemôžem v robote.
REED: Dojdi k nám. Ako vidíš, u nás neustále rozoberáme najhorúcejšie témy a otázky. Čo tam po druhom pilieri! Charliene vetry sú dôležitejšie.

FANATICGAY: No tak co bude s tym DZU DZU kamosom???? Vsak od zvedavosti doma uz ani nespavame.

CHARLIE: Džu-džu kamoš bol na výlete.

REVO: prečo je také teplo?? nepozná niekto perinbabu?

REED: Ty furt len na nejaké baby sa pýtaš. Jedna lepšia ako druhá!
PECOSITA: Poznáme tvoj vkus, zlatík.
NICK: (sekaný smiech)

HROCH: preco ludia akceptuju pozvanku na meeting a potom nepridu?

PECOSITA: Prišla neskoro na polhodinové stretnutie. Ako? Čo? Lebo ťa nechcel vidieť. Ale my ťa chceme a na fotky z Austrálie čakáme už pol roka.
REED: Svrbí ma tuna. Tuna nie je po anglicky.

ONDREJ: Preco mi nepodakoval, ked som mu k narodeninam zablahozelala??

CHARLIE: Ty si Ondrej alebo Ondreja?
PECOSITA: Ináč, to je vážna otázka. Milá Ondrej... mám nové náušnice.
REED: Po lopate zaspievané: We are living in a material world...
NICK: ... and I am a material girl!

FANATICGAY: A naozaj ich treba ocikat? Nestaci ked si to donesiem v nejakej nadobe a vychrstnem to?

NICK: Pissing, just pissing.
PECOSITA: A to je nejaká morská riasa?
CHARLIE: Musím vyskúšať.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk... Po lopate zaspievané: „Juuust piss!“

UPIRKA: odpoved pre grgu: hned vedla tvojich okuliarov boli zalozene

NICK: A Grga pýtal čo?
REED: Neviem, čo Grga pýtal.

RR: fantastická štvorka je akési krkolomné spojenie slov: fanta, stick a športka?

PECOSITA: Tomu teda FAKT hovorím slovná hračka!
NICK: A ako tam píšeš tento tón, ktorým to povedala?
REED: To nepochopia...
NICK: Napíš, ze dramatický tón.
REED: Gramatický?
PECOSITA: Ha, ha, hluché delo!

EINSTEIN: ako vyzerá ocikaný holetz? a treba potom spláchnuť? :-O

REED: Rozdiel pred a po?
Skúsenosti mladej tínedžerky: Mne sa to ľúbilo.

MARCELKO: preco sa Pec tolko stresuje? Ved je to len blby dokument a este blbsie preskusanie este vacsim blbom, nie?

PECOSITA: Áno, bolo to tak, ale skoro som sa posrala teda.
NICK: Napíš, že pokakala.
REED: Ale ona to tak povedala.
PECOSITA: Nerob zo mňa vulgárnu.

GRGA PITIC: Kde boli cez zimu zalezene vsetky tie jebatelne stetky, ktore teraz na uliciach sposobuju starsim panom srdcovu arytmiu?

REED: Tak toto vtedy pýtal.
NICK: Asi mali výpredaj v Baumaxe. Maliarske potreby.
CHARLIE: Kedy ťa pustili z nemocnice?

REVO: neexistuje vibrator na dynamo?

PECOSITA: Mne by to prospelo...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... keďže odkedy som ho dostala...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... mi nefungujú baterky.
CHARLIE: Čo je dynamo? A ja furt neviem, čo je dynamo!
NICK: Nevieš, tak nemôžeš mať Džu-džu.
PECOSITA: Keď máš bycikel a máš tam svetlo, a tam sú pripojené také srandy a na tom kolese to tak.
REED: A čo je to teda to dynamo?

DISPOSABLE: preco sa vo vibratoroch vybijaju baterky ? :)

PECOSITA: To by som aj ja rada vedela.
NICK: Viď. dynamo, dokúp bicykel.
PECOSITA: To je len taký nenápadný detail.

MARTHEEN: To bol hľod dňa, že Paris Hilton spieva?

PECOSITA: Táto reklama je pekná.
NICK: Ja som niečo o Paris písal.
PECOSITA: Toto je hrozné.
REED: Ľudia! K veci!
NICK: Ja by som tam dal ten preklad.
REED: Prišla, pogŕcala sa, čo chceš prekladať?

GERMA: Majú aj vtáky jarnú únavu?

REED: Nickov nikdy!

LILITH: Preco niekto vyhodil mileho cistotneho plysoveho medvedika? A s nim este asi tonu knih? :-(

PECOSITA: Lebo to tak chodí.
CHARLIE: To sa po rozchode robí.
NICK: No, tak pekne ho obradne roztrhať.
PECOSITA: Toho môjho bieleho maca určite nie. Jediné pekné, čo mi po ňom ostalo.
NICK: Okrem týchto dvoch vrások. Inak, tu je napisané, že George Clooney vďačí za svoju fyzickú kondíciu bicyklu. Toľko k dynamu....

ROSA: Prečo si v pondelok myslím, že je streda?

NICK: Lacné drogy.
REED: Pri drahých by si už nemyslela.
PECOSITA: Zase mám prázdny pohárik.
REED: Čo to zase vyťahuje z chladničky?
NICK: No víno, nie?
CHARLIE: My by sme potrebovali svadbu každý týždeň!

MERCERY: Preco vo Svajci (rozumej Svajciarsku) strasia deti velkonocnymi zajacmi nadzivotnej velkosti?

REED: Do prčic, začína dr. House, už sme dopísali...
CHARLIE: Lebo nemajú Morenu.
REED: Alebo Fica.
NICK: Alebo Tomanovú.
REED: Kua, taká Tomanová v nadživotnej veľkosti...
NICK: By som sa posral... teda pokakal.
PECOSITA: Ale ide nám dneska...

UPIRKA: preco existuje iba jeden protimonopolny urad?

PECOSITA: To je príliš vážna otázka.
NICK: Tému politiky sme vyčerpali.
CHARLIE: A potvrdili pokutu pre Microsoft...

DISPOSABLE: preco Lizardik nemal ako muz moznost vyskusat venusine gulicky? ;-)

PECOSITA: Prečo si dal mňa na prvé miesto (v odpovediach)?
REED: Lebo som čakal, že povieš, že „lebo u mňa ešte neprenocoval“.
PECOSITA: Okay, jeho frajerka ma zabije.
CHARLIE: Ona to číta?
NICK: Myslel... počkaj, to nebude vtipné.
REED: Myslel? Nick?
CHARLIE: Eh?
REED: Takže ešte niečo k Lizardíkovi a jeho guličkám?
PECOSITA: To mi pripomína, že by som mu mala zavolať asi.
NICK: Tak, teraz ju zabije určite. Muheheee!

GIRL WITH UMBRELLA: prečo tu ešte sedím, keď už tu nemám sedieť?

PECOSITA: Tak sa postav.
CHARLIE: Ešte stále sedíš?
NICK: Hádam si nesedíš na guličkách!
PECOSITA: Venušine by sa minuli účinku, keby si na nich sedela.
REED: Vstaň a choď! (pod vplyvom dr. Housa)

GERMA: Prečo ľudia vlastne súťažia?

REED: Už sme dobrí, už sme na devätnástom marci pomaly.
CHARLIE: Sme produktívni.
NICK: Vieš, koľko je v lotte?
PECOSITA: Ale už to niekto vyhral.
CHARLIE: Ale to bolo bez prémie. Teraz si ja musím podať s prémiou, aby som to vyhrala. La-la-la-laaa-la.
REED: A prečo ľudia vlastne súťažia?
NICK: Mne to je jedno. Hlavne, že som prvý.

ELISABETH: Preco sa ucitelia vyberaju z komunity, ktora absolutne neznasa decka?

PECOSITA: To by aj mňa zaujímalo.
NICK: Vždy som chcel byť učiteľom.
PECOSITA: Nebudes krstný otec mojich detí.
NICK: Ale vraha už máš.
Dr. HOUSE: Spýtame sa pána Boha alebo ho posleme na rezonanciu?
REED: Prečo sa decká vyberajú z komunity, ktorá absolútne neznáša učiteľov?
NICK: Charlie, dopi!
CHARLIE: Stačííí!

HROŠICA: Prečo nemajú žienky domáce trinásty plat a odmeny? Prečo nedostanú príplatok, úplatok a doplatok?

CHARLIE: Tento rok dostanú. Tomanová rozdáva.
PECOSITA: Napíš jej, nech zavolá Tomanovej.
REED: A to kde berú žienky domáce dvanásť platov, keď by mali dostávať aj trinásty? Idem za žienku!
CHARLIE: Domácu!
NICK: Nalej!

K.: Preco vzdy, ked do toho riadku tam hore pisem vasu adresu, tak napisem FANATICKA stvorka namiesto fantasticka?

REED: To bude tou ružovou.
CHARLIE: Fanatická, fantastická. Fun a tick. Akože zábavný tik?
REED: Hehe, skôr Nick alebo Rick. Daj si nás do záložky a máš po probléme.

LUSIANIA: Preco ste styria?

CHARLIE: Pretože nie sme piati ani traja.
REED: Ako štyria mušketieri.
NICK: A rýchla rota, aj keď tých bolo päť (a toto sa nedá reproduktovať, ale Nick tu práve rukami ukazuje, ako vyzerá každý člen rýchlej roty, a najlepšie mu ide Bzučo! Mu-he-he-he...)
REED: Nemám už dych, štím kosoštvorce. Au!
PECOSITA: Alebo kocky kosoštvorcom.

RANYITA DILAHOVÁ (NIE OLASKÁ CIGÁNKA): Prečo sú cyklistické preteky, cyklistický maratón, cyklisti na cestách, keď predsa jazdia na bicykloch a nie na cykloch? Toto mi objasnite...:)

REED: A tebe niečo hovorí cyklická otázka?
PECOSITA: Môj cyklus je rozhodený.
NICK: Odpoveď jak sviňa.
REED: „Odpoved jak sviňa“, píšem to sem, to si akože povedal ty, nick, ok? Charlie, čo si akože povedala ty?
CHARLIE: Mám mušku v pohári.
PECOSITA: Aby to bolo kratšie...
CHARLIE: Bicyklistické preteky na bicyklistickom maratóne na bicyklistických cestách jazdia bicyklisti, keby povedali, tak sa im zauzlí jazyk.
REED: Ako mne prsty, keď som to písal.

FANATICGAY: Preco mi zamestnavatel neposiela prachy na ucet len tak? To mu nestoji za ten dobry pocit ako mi pomaha???

NICK: Výplatný termín sme mali 15-teho. Doteraz nie sú peniaze na účte.
CHARLIE: Kontrolovala som, nie sú.
NICK: Zajtra nerobím, som povedal.
PECOSITA: Aj mne mešká, dva mesiace teraz.
REED: Ups, to je dosť vážne.
REED: Zamestnávateľ pomáha? To on kde žije?
CHARLIE: V ríši Tomanovej.

LOTA: Preco sa mi stava, ze sa pripijem, len tak sama, pri nejakom filme (Roman pre zeny, napriklad) a potom sa mi ziada otvorit okno a kricat do tmy? (pozn.: Nikdy to neurobim, byva podo mnou moja mama)

PECOSITA: Presťahuj sa, moja.
NICK: Let´s go to the ocean and drink some lunch...
CHARLIE: A tam môže aj vrešťať.
REED: Peco, nezaspávaj, odpovedaj.
PECOSITA: Mh. Chrrrrrrrrrrrr...

JANKA: Vcera mi zubar trhal zub, upozornil ma, ze si nemam ranu drazdit, nemam par hodin jest a take klasicke upozornenia. Nakoniec dodal, ze sa mam vyhýbat, pokial sa to nezahoji, oralnemu sexu, lenze na vikend príde moja partnerka. Myslel to aj takto? pls help! uz mam len dva dni!

PECOSITA: Už sa jej to asi zahojilo.
CHARLIE: Aký bol sex?
Štyria z piatich stomatológov: Orálny sex podporuje životnosť vašich plômb.

GERMA: Napísala som si niečo do kalendára a neviem po sebe prečítať. Čo s tým?

CHARLIE: To sa stalo aj mojej kolegyni a teraz nevie, či má ísť na meeting.
REED: A Hroch ešte stále čaká...

APRIL: Ked Reed a Nick su Rick, bude Charlotte a Pecosita Charlosita alebo Pecolotte? Lebo keby ste nedajboze nakoniec spustili to VeCe, tak Charlositta je skvele meno pre novu telenovelu ;)

PECOSITA: Prečo si myslia, že sme lesby?
REED: To sa pýta April!
PECOSITA: Tým duplom.
NICK: Videli ich fotky?
CHARLIE: Chceš mať pokojné sny, Nick? Nezabúdaj, že...
PECOSITA: Ja som inak dávno nevidela žiadnu telenovelu.
CHARLIE: Strácame prehľad.
REED: Pecolotte znie ako dáka porno star.
NICK: Trikrát latte!
PECOSITA: Ešte chodia električky?
CHARLIE: Ešte je len pol jedenastej.

DANTO: Ok, tak ako v rebricku hodnot zoradit nasledujuce: laska, kariera, prachy, IQ, rodina. A nie ze zacnete s laskou na prvom mieste...romantici...

ALL: Kuaaaa, to je tažké. Uvedomte si, že to čítajú naši :)

PECOSITA: Rodina=láska (hihihi), IQ, kariéra=prachy
REED: Rodina=láska, IQ=prachy, kariéra
NICK: Rodina=láska, IQ, kariéra=prachy
CHARLIE: IQ=kariéra=prachy, rodina=láska

Naše otázky: Čo je kariéra? Môžeš mať prachy bez IQ? Kariéru bez prachov? Prachy bez kariéry?

GERMA: Načo sem píšeme tie naše otázky, keď poradňa aj tak nefunguje?!

NICK: Naše heslo...
PECOSITA: Do roka a do dňa!
CHARLIE: How the time flies, hm.

FANATICGAY: Preco ludia pocuju vzdy to co chcu a nie to co im hovorite?

REED: Ale nooo, nepreháňaj, ale tak dík. Nooo, keď to tvrdíš, tak musíme byť dobrííí.
NICK: A to je úžasný záver.

Nasleduje TEASER na ďalšiu časť odpovedí v rámci našej poradne... Čakajú Vás otázky a odpovede typu:

JEAN BAPTISTE GRENOUILLE: Ako voní bradafka?

NICK: Uuuu, to sa zase spotím.

GIRL: milujem eF švorkáčov, je to legálne???

REED: Sú také košíčky, že eF päť?

HROŠICA: Prečo sa po pichnutí, stane vpich opuchnutým vpichom?

PECOSITA: A čo som ja akože odborník na pichanie?

JIRKA (MHM, FURT TEN STEJNÝ): Nehorí mi sviečka. Teraz! Čo mám robiť?

CHARLIE: Tak. Teraz! Už nič...

Svadbenie

Absolvovala som dve svadby v priebehu jedného týždňa. Každá úplne iná. Obe čarovné.

Jedna na Bojnickom zámku.V Zlatej sále, s polnočným ohňostrojom, nočnou prehliadkou zámku, hodinovým blbnutím na autodróme o jednej v noci , svadobnou kyticou, čo mi padla rovno pod nohy (našťastie ju zdvihla iná slobodná slečna) a ďalšími dobrodružstavmi.

Druhá v zahraničí, v spoločnosti celej Štvorky. V parku. Pod stromom. Ženíchov brat behal maratón po lúke, než všetci potrební našli cestu k miestu obradu. Nevesta krásna, ženích šarmantný ako vždy. Podväzok, čo sme zohnali s April bude aj na fotkách (ktoré snáď čoskoro uvidíme, všáááák?). Oslava neformálne príjemná. Pieklo sa prasa a čapovalo dobré české pivo. Dozvedeli sme sa, že Reed je čarodejník z jednej kreslenej rozprávky, a že nás pozvali, okrem iného, lebo potrebovali zabezpečiť zábavu. Nuž, neviem, či sme toto očakávanie splnili, ale...ja som bola dojatá a neskôr do vesela pripitá a doteraz mám nutkanie pripíjať na mladomanželov. Sršala z nich láska rovnako (ak nie viac) ako na začiatku a...juj, nejaká som z toho rozcítená a celkovo rozhodená už týždeň. Kytica sa našťastie nehádzala. Tešíme na vaše nadchádzajúce podujatie, zlatí naši ;). Ste vzor a nádej, okrem iného.

Budúcu sobotu sa vydáva moja kedysi najlepšia kamarátka. O ďalších sobášoch počúvam zo všetkých strán.

Ide jeseň, začínam farebne ladiť s prírodou, resp. ona so mnou, ale mám pocit, ako keby sme tu mali máj. Všetkým mladomanželom, aj dlhšie zosobášeným a aj nezosobášeným (a zatiaľ neregistrovaným) prajem, nech im lásky čas nikdy neskončí.

Kratučko v krátkej skratke

• Som doma. Cesta bola OK, ešte stále mám svalovicu z ťahania tašky po rakúskych staniciach. Nabudúce zbalím nejakého svalovca, čo bude mojím nosičom, lebo ten napučaný biceps na mojej pravej ruke naozaj vyzerá nebezpečne a ja nechcem strašiť ľudí viac, než je nevyhnutné (a na to mi stačí rozzúrené háro v kombinácií s mojou tvárou).
  
• Padajú kamene. Predovšetkým zo srdca a to nie len môjho. Zistenie, že "we all can feel" a schopnosť to vyjadriť, tej lavíne padajúcich kameňov zásadne dopomohla opustiť nebezpečné stanovisko na strmom svahu, a stabilne zakotviť pod kopcom, kde snáď zasa na dlhý čas nikoho neohrozí.
  
• F4 odo mňa dostala magnetky. Ja som dostala magnetku od Ricka. Znamená to, že sme magnetickí? A ešte som mala od nich štamperlík Metaxy. Inak už nepijem. Odteraz.
  
• Charlie sa učí parkovať a ide jej to. Ťapkám jej.
  
• Nick a Reed sú opálení, oddýchnutí a nechce sa im makať. Kto povedal, že dovolenka nabíja človeka novou energiou, ktorú môže využiť na prácu? Ja teda nie.
  
• Mám stres. Ale len tak trochu. Nový job. Prvý fulltime. Držť palce poprosím.
  
• Charlie má pekné očiská a charizmu. Nepýtajte sa ma, kto to povedal. Krycie meno: "Misia M." Viac nepoviem, aby som nezakríkla, každopádne držím palce.
  
• V poslednom čase som dostala veľa čokolády. Vyzerám, že ju potrebujem? No dobre, tak áno...
  
• Kto chce Mozartove gule? Mám ich obe v ozdobnej škatuľke. Vymením za nejakú inú časť ktoréhokoľvek skladateľa z obdobia klasicizmu.
  
• To je všetko. Ako sa máte vy?

Pecosita v Salzburgu 3.: Ein Paar Fotos

Malá ochutnávka z atmosféry mesta. Prajem dobrú chuť.


Terasky pekne upravené. Kafíčko mňamkoidné. Posadím sa do kaviarne s knihou, ktorú otvorím, ale nečítam a nasávam atmosféru. Obsluha je letne pomalá, ale totálne príjemná, za návštevu poďakuje dva krát. Tomu hovorím pohodka.








Pán Wolgang Amadeus Mozart v nadživotnej veľkosti osobne. Cez víkend pred jeho sochou stojí verklikár a krúti kľukou ako o život. Niekedy sa obávam, žemu ručička odpadne a tiež sa obávam o psychické zdravie jeho aj ľudí sediacich v blízkej kaviarni. Ono verklikované melódie sú príjemné tak prvých päť minút. Všetko nad tento časový limit je dosť otravné, ale tak... kultúrou aj o rozum rada prídem.









V parku pri záhradách Mirabell sa fajne oddychuje, zdá sa, že aj tento stromček si dal šlofíka.







Záhrady Mirabell s výhľadom na hrad. Veľkosťou podobné prezidentskej záhrade v Bratislave, ale to je čo sa týka podobnosti asi tak všetko. Záhradný architekt z čias už neviem ktorého cisára sa vyšantil. Dosť vyčačkané, ale kupodivu nie odpudivé. Práve naopak.

















Toto je kamenný koník. Jeho mamička ale asi mala pletkys nejakým vtákom. Ehm...










Pohľad z mosta do prosta, teda nie do prosta ale na Altstadt. Viac asi netreba dodávať.











Jazdia tu takmer výlučne hypernové kabriolety, ale sem tam sa nájde aj nejaký ten veteránik.








B. je lepšia fotografka ako ja. Ak mi poskytne fotečky, čo urobila, keď ma bola cez víkend navštíviť, možno sa bude konať ochutnávka číslo dva. Každopádne musím konštatovať, že Salzburg je mesto síce trošku drahé ( a to tvrdia dokonca aj domáci), ale má svoje čaro. Škoda, že Mozartov festival začína až keď ja odídem. Nahodila by som sa do promočných šiat, na hlavu by som nasadila trblietavú čelenku a išla by som na koncert. Cítila by som sa ako princezná... Nuž, teraz to nevyjde, ale možno raz...

Pecka v Salzburgu 2.

Nedeľa 8.júla 2007

S B. sa mi spalo skvele. Ten jej vlastnoručne vyrobený vankúš by si mala dať patentovať a predávať za ťažké prachy prostredníctvom Teleschoppingu. Určite by mal väčší úspech ako matrac Dormeo. Raňajky sme dali v centre v mekáči. Viem, žiadna romantika ani invenčnosť, ale tak...raz za čas môžeme byť neoriginálne. Treba skonštatovať, že pomalšiu obsluhu v pobočke (či ako sa správne nazýva táto jednotka vo franchisingovom jazyku) „umasteného koncernu“ sme ešte nezažili. Kočka pri pokladni jednoducho mala čas. Veď nedeľa, nie? Väčšina Rakúšanov nemaká, tak sa ani ona nepretrhne. Asi by som tam mala poslať na stáž Duška. By ich naučil...

Vlak do Salzburgu bol narvaný na prasknutie. Prešla som ho od začiatku takmer do konca. Nakoniec som našla voľné miesto. S úľavou som usadla a tešila sa, ako si užijem cestu a dočítam Bestiář. Moja radosť však veľmi rýchlo zašla. A to konkrétne v momente, keď si ujo sediaci vedľa mňa zapálil svoju prvú cigaretu (prvú asi z desiatich) a ja som si všimla, že sedím vo fajčiarskom vozni. Stáť sa mi dve hodiny nechcelo, tak som si povedala, že to vydržím. Ale asi som sa mala radšej postaviť, lebo potom si zapálila aj zamračená kočka s veľmi zlou pleťou sediaca vedľa mňa z druhej strany zajedajúca každý šluk mastným rezňom zabaleným v alobale aj týpek, čo sedel oproti nej. Z vlaku som vyskočila, keď ešte ani nestál, vyúdená ako fajná maďarská klobáska. Keď hovorím o našich južných susedoch, nedá mi nespomenúť: Ešte počas raňajok mi zavolal Roland, maďarský kolega, ktorému som vyzdvihla kľúče, ale akosi mi nedal vedieť, kedy ráči doraziť. Nuž a dorazil asi tak štyri hodky predtým, než som mala doraziť ja do Salzburgu. Nevadí. Nakoniec sme sa stretli na intráku zistiac, že o hodinku máme byť kdesi nevedno kde na zápise. Mali sme len adresu, v nedeľu bolo okolie internátu ako aj intrák samotný vcelku vyľudnené. Roland našťastie prišiel autom, tak ma doň naložil, po ceste sme vyzdvihli ešte dvoch Slovákov (Janku a Miška) a začala pravá sranda. Blúdili sme. Točili sme sa dookola ako psík, čo naháňa svoj vlastný chvost. Tesne, ale predsa sme ten zápis stihli. Išlo o to, že si nás potrebovali odfajknúť, že sme teda dorazili. Trvalo to asi tak päť sekúnd, ale tak, za tú srandu a Rolandovo hlasné bázmekovanie to stálo.

Pondelok 9. júla 2007

Roland bol milý. Zaviezol nás do školy, kde nás mali otestovať, aby nás mohli zaradiť do skupín. Dosť dobre hovorí po nemecky, cítim sa pri ňom ako najväčší jazykový lúzer na svete.

Test bol zaujímavý. Sto otázok. Prevažne gramatika. Niečo som po tých miliónoch rokov, čo sa nemčinu učím vedela, niečo som tipla. Asi 80 ľudí potom podľa testu rozdelili do ôsmich skupín. Skoro som odpadla, keď moje meno prečítal milý starší profesor medzi prvými. Nie, prvú nemenovali skupinu úplných začiatočníkov, ale práve naopak, grupu najlepšiu. So mnou v skupine sú aj Miško a Janka. Asi mali pri opravovaní slabosť pre Slovákov (Aj keď skôr mám pocit, že na našich školách sa jednoducho výborne naučíte gramatiku, o hovorenom jazyku radšej pomlčím, teda najmä v mojom prípade. Také koktanie, aké som ja schopná zo seba dostať, keď sa mám vymáčknuť po nemecky ste asi ešte nezažili.) Prekvapko číslo dva bolo, keď sme zistili, že Roland, ktorý melie nemecky ako keby sa tu narodil, je v skupine o stupeň nižšej. Myslím, že aj on sa v duchu smial, keďže mal predtým tú česť so mnou skúšať v nemčine komunikovať.

Stále prší.

Streda 11.júla 2007

Dnes začalo pršať až o deviatej večer. Skvelé. Nemusela som vyťahovať môj dáždnik po babke (ella, elláááá). Včera sme s Jankou zmokli pri prechádzke v meste. Moje čierne lakované topánočky sú síce fakt pekné, ale voda sa im nepáči. Pustili farbu a moje nožičky teraz vyzerajú ako keby som pol roka len po sadziach chodila. Kom kom kominár... Ale keď tak na to teraz kukám, tak to vyzerá skôr tak, že sa mi smola lepí na päty...Cez víkend sa má vyčasiť a majú byť tropické horúčavy. To bude skutočne krásne vyzerať. Nové takmer neviditeľné zlaté sandáliky a v nich čierne prsty. Skúšala som všetko možné. Pleťovú vodu s obsahom alkoholu, krémy, píling, pemzu, nič nepomáha. Deriem si nohy a zajtra si asi kúpim Domestos, alebo radšej Cilit Bang. Ten zvládne všetko. Už nebudem mať problém s čiernotou. Budem mať namiesto mojich chutných bacuľatých chodidiel len pekné bielučké kostičky.

Na kurze sme dnes točili prevažne o Mozartovi. Čítali sme nejaké listy, čo písal svojej vzdialenej sesternici, do ktorej bol zaľúbený. Dozvedeli sme sa, že milý mladý Wolfgang bol teda pekné prasa. A možno to vtedy bolo v móde písať nádejným milenkám o tom, ako sa dobre (s prepáčením) vysral, a ako sa teraz najedol, tak za chvíľku bude musieť končiť, lebo sa bude musieť ísť vysrať znova. Samé Scheisse, Schwanz, Arsch a zasa Scheisse. No nádhera. Tak som si šla po hodine odfotiť jeho sochu, ktorá stojí uprostred najväčšieho námestia. Vyzerá tam elegantne.

Je pol desiatej. Sedím na posteli, pijem Radler s bazovou príchuťou (mňáááám), zapíjam ho kávou s mliekom a zajedám to broskyňou (nie, nie som tehotná a nebojte, mám vlastné WC). Premýšľam o tom, či v kuchyni kuchynisku, s ktorou mám spoločnú stenu (konkrétne tú, pri ktorej je posteľ), bude dnes v noci zasa bujará party a ja sa budem snažiť o štvrtej ráno zaspať tak, že si do uší narvem vatové tampóniky a pustím si svoju aspoň o niečo menej tuctuc muzičku a pri tom všetkom premýšľaní, zapíjaní a zajedaní zasa ťukám do offlinu.

O tunajšej byrokracií napíšem len toto: Už tri dni sa snažím vybaviť ten account, čo potrebujem na to, aby som sa na izbe mohla napojiť na net. Posielajú ma od dverí k dverám, pričom každé spomínané dvere sa samozrejme nachádzajú na opačnej strane mesta. Myslím, že tá byrokracia je nekonvenčný nástroj na spoznanie mesta. Tak ma teda posielali z úradu do úradu, až kým som sa dnes neocitla tam, kde som moju púť začínala. Vzdávam sa. Pôjdem do internet café a tam vám to postnem. Celkom srandovný je ale fakt, že tetuša, čo nám zabezpečovala ubytko mi neodpísala na mail, čo som posielala kvôli pripojeniu, ale dnes poslala E-MAIL s tým, že zmena plánu. Odubytovať sa MUSÍME o deň skôr, než bolo pôvodne povedané. Našťastie som dnes mrkla do knižnice a vo veľmi zvláštnom programe na browsovanie som si stihla mrknúť maily. Inak by ma asi prišlo vysťahovať nejaké násilné komando. No, logika mi síce uniká, ale tak...študujem Kulturunterschiede v praxi.

Začala som čítať nového Viewegha. A hneď na prvej strane píše: „Náhoda je způsob, jakým Bůh anonymně vykonává zázraky...“Pekné. Čo na to povie Matilda?

Mala by som sa asi učiť. Zajtra máme prvý priebežný test. Ha ha ha. Jáááá už som na také čosi asi fakt stará.

Štvrtok 12.júla 2007

Test bol smiešne ťažký, som to otipovala celé.

Sranda, Miško bol včera na tom istom mieste kvôli netu ako ja a jemu account vytvorili. Diskriminácia? Ale bol taký zlatý, že mi poskytol prihlasovacie údaje, takže som sem tam online. Ale nemienim to preháňať, predsa len, mám pocit, že potrebujem oddych.

Ako to tak čítam tu v blogosfére, a súdiac aj podľa toho, čo sa mi v poslednom čase stalo, mám pocit, že je o vzduchu nejaká veľká guča negatívnej energie a neviem, z čoho pramení. Ľudia sú nasratí, prevažne na seba navzájom. Nepovedia si to do očí. Šíria sa fámy rôzneho druhu. Veci sa nafukujú. Vznikajú dohady, nedorozumenia, zbytočné negatívne emócie. A potom sa nestačím čudovať, čo sa o sebe všetko nedozviem. Rozprávky tisíc a jednej noci sú šuvix. Ale chápem. robím to podobne. Bojím sa povedať, čo ma trápi, čo mi vadí, čo sa ma dotklo. Obávam sa reakcie. Nechcem zbytočne mútiť hladinu, nechcem stále riešiť, nechcem kaziť chvíľku, snažím sa brať ohľady, lenže nejako sa mi zdá, že čím lepšie niekomu chcem, tým horšie to dopadne. Asi sa na všetko vykašlem. Bohužiaľ to asi nepomôže. Problémy človeka dostihnú, nezmiznú, keď sa zametú pod koberec. Nezmiznú, keď sa tvárime, že neexistujú, práve naopak. Udrú nás priamo do tváre vtedy, keď to najmenej čakáme s intenzitou nevídanou a často neadekvátnou. Na to som prišla už dávnejšie, ale udalosti posledných dní mi tento fakt pripomenuli.

Už nikdy sa nebudem čudovať nad tým, kto preboha vymýšľa telenovely a seriály typu Beverly Hills. Realita je niekedy ešte absurdnejšia.

A ešte som prišla na jednu vec. Som jednoduchá. Som obmedzená. Totálne blbá. Prečo? Lebo asi nikdy nepochopím, prečo si ľudia robia navzájom zle. Čo im to dáva do života? Čo si z toho odnesú? Robia to vôbec naschvál, alebo je to spôsobené len rozdielnym pohľadom na veci? Prečo nie je všetko ružové, ako pozadie tohto blogu?

Zjavne tu mám priveľa voľného času. Končím s premýšľaním. Aspoň pre dnešok.

Chlapci zajtra letia do teplých krajín, teda...ehm, tak to Reed napísal v smske ;). Tak prajem šťastlivý let. Piatka trinásteho sa nebojte. Ja som tak letela kedysi dávno cez oceán a žijem ;).

Vaša Pecka