Jeden skvelý týždeň, alebo opäť raz pár ťukov

Pondelok večer, sedím doma pri počítači, snažím sa už konečne dopotiť diplomovku, ale asi ešte nemám ten správny stres, ktorý ma donúti napísať 100 strán za 10 hodín. Nevadí, veď nejako bolo, nejako bude a keďže mám písať diplomovku prípadne sa učiť na štátnice, tak vám, milí naši čitatelia, s radosťou prinášam svojich ďalších pár ťukov a postrehov z toho, čo sa dialo aj nedialo v poslednom čase v našej domácnosti, aj mimo nej.

• Tramtaradá! Môj nový supertruperskvelý vibrujúci kamarát nadobudol svoje jedinečné meno. Ďakujem za invenčné nápady všetkým zúčastneným. Rozhodovanie bolo síce veľmi ťažké, ale Jasperkovo Džu džu ma jednoducho oslovilo. Jasper vyhráva drink. Vybrať si ho môže kedykoľvek bude mať čas a chuť ( a ja nebudem práve štátnicovať, alebo tak).
  


• Posledný týždeň sa ešte stále niesol v duchu mojich narodenín. Ja som si myslela, že nemám veľmi čo oslavovať, ale prišla som na pravý opak. Keď už pre nič iné, tak pre dôvod na pitky menšieho, či väčšieho rozmeru, ako aj pre tú fúru darčekov, ktoré som si asi zaslúžila od všetkých mojich drahých priateľov aj kolegov. Nedá mi to, musím sa pochváliť, pretože som bola niekoľkonásobne potešená a Džu džu s tým potešením nemá veľa spoločného. V sobotu som zvolala do našej skvelej a úžasnej domácnosti dušičky mne blízke spolu s ich telesnými schránkami. A tak sme jedli, pili, hodovali a radovali sa. Prvý prišiel Jasper v celej svojej dvojmetrovej kráse. Od neho som dostala prírastok do mojej knižnice aj audiotéky. Samá kvalitka. Leporelo z kvalitného tvrdého materiálu s výstižným názvom Cicák (s precíteným Jasperovým prednesením predslovu v jazyku maďarskom, v ktorom je mimochodom tento kus hodnotnej literatúry pre deti a mládež napísaný od prvej až po poslednú siedmu stranu, pričom ja viem po maďarsky povedať akurát tak nem tudom) a CD, ktoré by som žánrovo mohla zaradiť do world music (rozumej úžasná česká dychovka). Od B. som dostala krásne zelené náušnice a ručne odšklbnutú kyticu orgovánu. Iggy aj s mojou druhou školskou láskou Bruníkom mi darovali veľmi užitočné antistresové hračky, ktoré si potom Jasper aj s April pol večera hádzali z jednej strany obývačky na druhú. April ma obdarovala sexi voňavkou (na obale bolo napísané, že do nej nemám pchať baterky, škoda škoda, mohla byť sranda) a telovým mliečkom v rovnakej vôni a ako čerešničku na torte som od nej dostala Príručku sexu pre pokročilých. Nuž, som rada, že má o mne takú vysokú mienku. To, že asi vyzerám tak, že sa v tejto oblasti potrebujem vzdelať dokázal aj darček od Lolkovcov, ktorí mi okrem mňam torty so sviečkami (podľa nich mám 18) dali aj Kámasutru do prírody. Juchu! Sa teším, až sa oteplí. No a jeden z ďalších zlatých klincov programu bol príchod Upííírky a samotného záhadného Disposable draka v celej svojej kráse. ĎAKUJEM VŠETKÝM za príjemnú spoločnosť aj za darčeky a vôbec nevadí, že po oslave mal Džu džu podozrivo vymlátené baterky.
  


• Oslavu mi spáchali aj kolegovia. Pizzeria v Petržalke bola len naša. Spolupracovníci prekvapivo intonačne správne zaspievali Happy Birthday a dostala som plno krásnych zelených bižu prkotiniek a zelený hrnček v zelenej taške. Vedia, čo mi svedčí. Kvak! Vodka bola skvelá, jeden kolega je Dídžej a domov som sa vrátila nad ránom dosť slušne vyskackaná.
  


• S Aprilkou a Upííírkou sme si v sobotu naplánovali intelektuálne raňajky spojené s burzou kníh. Upííírku sklátila choroba, tak sme si v sobotu s Aprilkou privstali a strávili krásny deň v meste. Asi to začneme praktizovať častejšie. Sobotňajšie doobedie sa totiž dá využiť aj príjemnejšie než dospávaním piatkového flámu. To naše sa pretiahlo do neskorého popoludnia, ale nevadí. Navštívili sme našu obľúbenú obuv (ak máte niekto navyše tri litríky, tak som sa zaľúbila do jedných úžasných topánočiek), prehrabovali sme sa starými knihami na burze, posedávali na námestí popíjajúc hnusné mojito a vyhrievajúc sa na slniečku a preberali všeličo možné aj nemožné. Mňa síce nechránený styk so slnečnými lúčmi stál mierne spálený noštek a o niečo viac spálený dekolt, ale stálo to za to. Reed s Nickom mi teraz s obľubou a škodoradostným úškrnom hovoria: „Pecositka, daj si už dole ten červený podbradník.“ A ja si hovorím, že čo, keby bol výpadok dodávky plynu, tak si môžem spraviť volské oko na vlastnom dekolte.
  


• Neviem, či je to vekom, alebo len tou diplomovkou, ale asi som sa nakazila sklerózou. Príklad: Pečiem mozzarelovú pizzu, vytiahnem mozzarelovú pizzu, spapám mozzarelovú pizzu. Mňam. Potom si dám šlofíka a po ňom pokračujem v písaní toho skvostu ekonómie nazývaného diplomová práca. Zrazu ťuk ťuk na dvere. Nick: „Moja a ty pečieš neviditeľný koláč?“ No, takže tak. Aspoň, že si ešte pamätám, ako sa volám a kde bývam.
  


• Nickie, chúďatko naše malinké a krásne je choručké. Reed sa o neho ale vzorne stará, takže sa nie je čoho báť. Aj tak by ho ale určite potešila zbierka farebných tabletiek hocijakého druhu, nejaké ovocie, čokoládky a iné hodnotné podarúnky. Takže ak máte chuť, viete, kde bývame. A ak neviete, tak škoda.
  


• Už od prvého apríla sa snažím prísť na chuť novému Fun radiu a asi sa toho prídenia nedočkám. To teda riadne (s prepáčením) posrali. Fakt ma už nebaví počúvať dookola takmer v tom istom poradí tie isté songy. Nebaví ma zaspávať s odrhovačkou v hlave a ráno sa s ňou prebudiť a po zapnutí rádia zistiť, že ju hrajú znova (alebo ešte stále???). Vyzerá to tak, že preladím, len vážne neviem kam.
  


• Za posledných sedem dní som sa zoznámila s troma úžasnými ľuďmi, s ktorými by som dokázala kecať od rána do večera a od večera do rána o veciach vážnych aj menej vážnych. Odporúčam všetkým. Je to osviežujúce, obohacujúce, potešujúce a celkovo nádherné.
  


• Už chcem, aby bolo 24. mája. Dúfam, že budem otitulovaná a nehorázne opitá.