Grécka taverna alebo Ako to vyzerať nemá

Konečne sa nám podarilo zmanažovať ďalšiu návštevu Matildy a jej Šťastia v našej skromnej zábavnej domácnosti. Dorazila v piatok, klasicky som ju vyzdvihla na stanici. Škoda, že tam vtedy nebola tá úžasná prehliadka našich nových nádejných modeliek v spodnej bielizni s kožušinami. Mohla som si hodiť pár zhnitých paradajok. Ak boli tie kožušiny umelé, tak beriem späť. Ale o tom som vážne nechcela.

S Reedom a Nickom sme sa dohodli, že kým príde Malitdino Šťastie, zájdeme sa spolu napapkať do novej Gréckej taverny. Stránku má fajn, jedálny lístok vyzerá lákavo dokonca aj pre zrnkopapačov. tento krát len pre Reeda, keďže Charlie odišla do teplých krajín, ehm, pardon, k rodičom na víkend. Reed meškal, tak sme si zatiaľ dali pár koliesok okolo Dulovho námestia, tavernu sme nenašli, čo svedčí o to, že sme všetci dosť dezorientovaní, pretože keď Reed konečne dorazil, zbadal ju na prvý šup. Ceduľa svietila tak, že len slepí by ju nevideli. Darmo, podaktorí z nás majú celkom vysoké dioptrie. Tým myslím seba, samozrejme.

Vkráčali sme dnu. Interiér je celkom milý, biele steny, kockované obrusy. Pri dverách nás privítal očividne Grék s typickým profilom, začínajúcou plešinkou a šarmom, že by ho mohol rozdávať na kilá. Po anglicky sa spýtal, či sme fajčiari, alebo nefajčiari a zaviedol nás ku stolu. Dovtedy bol dojem dobrý. Interiér bol veselý, hudba grécka. Katastrofa začala až neskôr.

Prišiel chalanisko odetý veľmi štýlovo. Na stôl nám prestrel papier, čím ten fešný kockovaný obrus prikryl, rozdal nám jedálne lístky hrubé ako Biblia s tým, že nám k nemu ide dať inštruktáž, tá bola stručná a nezrozumiteľná. Čiže sme nechápali, ale hneď sme pochopili, keď prišla vychrtlá blond slečna. (Viď foto. Druhá fotka odvrchu, slečna druhá sprava). Matilda aj Reed sa snažili objednať si niečo bezmäsité a zistili sme, že z hrubého jedálnička kuchyňa oplýva možno piatimi jedlami. Na to sme prišli systémom pokus-omyl, keďže každé jedlo, ktoré si niekto z nás vybral zjavne v ponuke dňa nebolo. Úžasné. A „milá“ blond slečna dokonca ani nevedela, čo dané exotické jedlo, ktoré náhodou aj majú, obsahuje. Reed si dovolil mať neuveriteľne opovážlivú požiadavku a spýtal sa, na čom sú vyprážané cukety. Tak to už bolo na slečnu priveľa, prevrátila očami, a na otázku, či by to mohla zistiť odpovedala: „ No, ak sa mi to podarí...“ A so skysnutým ksichtom odpochodovala zisťovať.

To sme sa ešte stále bohvieako nečudovali. V slovenských pomeroch je človek zvyknutý ozaj na všetko. Teda takmer na všetko. Mne, a asi ani zvyšku našej milej spoločnosti sa však ale ešte nestalo to, čo sa stalo v zapätí. A síce, slečna prišla s informáciou, že daný pokrm je pripravovaný na obyčajnom rastlinnom oleji a nie na olivovom, preto si Reed dal šalátik. Neskôr Matilda pozorovaním, ovoniavaním a ochutnávaním svojho jedla zistila, že použitý bol určite olej olivový, čo by sme vlastne od Grékov aj iné čakali? Ale to nie je ten zázrak. Zázrak bol, keď sa slečna dovalila s pitím. Do každého pohára naliala trochu nápoja, pohár strčila do ruky tomu, kto sa o daný nápoj prihlásil, a keď pohár položil, potom mu do ruky strčila aj fľašu. Nevedeli sme, či to náhodou nie je taký grécky zvyk, tak sme sa len uškŕňali a prechytávali poháre a fľašky a pokladali sme ich na stôl. Potom ale dorazil iný pán čašník s jedlom a keď Matilda napriahla ruky, že si ho teda vezme, pán sa usmial a povedal, že veď on jej ho položí. Na to ona so šarmom sebe vlastným odpovedala: „Aha, pardon, ja som si tu už zvykla, že všetko dostávam do ruky.“

Mysleli sme, že už bude všetko v poriadku. Jedlo bolo naozaj dobré, to treba uznať, ja keď porcie boli takpovediac skromnejšie. A tak sme si pochutnávali a na slečnu pomaly zabúdali. Tá sa nám však pripomenula, najprv keď prišla obslúžiť hostí sediacich za nami. Pani sa jej spýtala, či by jej mohla odporučiť niečo bez mäsa a bez cibule a cesnaku. Na to jej slečna dosť podráždeným hlasom odpovedala: „To si prečítajte, čo v tom je. Ja to nevarím.“ Nevieme, či má slečna jazykovú bariéru v komunikácií s kuchármi, alebo má nejakú inú bariéru, ale toto bolo fakt silné kafe. Zaklincovala to celé tým, keď sa dovalila po taniere. Reed ešte chrumkal svoj šalátik, keď mu zazvonil telefón. Videl, že slečna hrabe taniere ako po rodičoch, a tak si ten svoj chránil rukou a snažil sa počuť, čo mu hovorí kolega, s ktorým sa mal neskôr stretnúť. V tom milá slečna zhrabla pohúžvaný obrúsok, do ktorého Reed zamochlal aj použitý lístok z MHD (a teraz si to predstavte v spomalenom zábere) a elegantným nezastaviteľným oblúkom tento nehygienický zhúžvanec hodila Reedovi do poloplného taniera. Reedovi sa v očiach zjavilo zhrozenie, ale stále sa snažil komunikovať s kolegom. Pravdepodobne premýšľal, či má ešte chuť vôbec niečo zjesť, alebo rovno slečnu zavraždiť. Slečna uvedomiac si, čo vyviedla sa obrátila na Nicka s logickou otázkou: „Čo mám teraz robiť?“ A on jej ešte logickejšie avšak milým hlasom, abz slečna náhodou neodpadla, odpovedal: „No, teraz to už odneste...“ Rýchlo sme si vypýtali účet, zaplatili nekresťanské prachy za tú pohromu a odkráčali. Pri východe nás sympatický Grék pekne odprevadil, zamával a chalanov potľapkal po ramenách. To asi za to, že sme tú obsluhu prežili v zdraví.

Krásny príklad toho, ako dobré jedlo a celkom fajn atmosféra nestačí na to, aby bola reštaurácia dobrá. Nechcem súdiť danú slečnu. Tá totiž chuderka asi v živote v reštaurácií ani nebola, lebo inak by pravdepodobne odpozorovala, že nápoje ani nič iné sa nepodávajú hosťom do rúk, ostatné „chybičky“ radšej ani nebudem opakovať. Nuž, zvyčajne sa nám stáva, že reštaurácia, keď je čerstvo otvorená, tak je aj obsluha milá, a neskôr sa pokazí. V tomto prípade to už asi ani horšie byť nemôže. Takže moje kruté odporúčanie znie: doškoliť, alebo radšej rovno vyhodiť dotyčnú slečnu a potom z toho podniku možno niečo bude a nezavádzať budúcich zákazníkov v rámci okázalej kampane a na internetovej stránke. Keď sa totiž jedálny lístok absolútne nezhoduje s tým, čo stránka uvádza, je to trapas.

Večer nám táto katastrofa ale nepokazila. V konečnom dôsledku sme sa na tom celom dosť dobre zabávali.

Čo mi brnklo do nosa, no oriešky to neboli

- Ako inak, než opäť Gabura, ktorý tvrdí že aj v parlamente sú homosexuáli. Och, aké strašné a nečakané. Každopádne tvrdí o dákych vyliečených, opäť. Teraz neviem, či p. Gaburovi dal dáky chlap košom a robí mu to z pomsty, alebo je latentný a je z toho mimo? No snáď sa z toho vylieči.

- Fico vada chce zaviesť povinnú materskú dochádzku. Taktiež by rada odškodňovala ušlý zisk podnikateľom v Tatrách, ktorý utrpeli touto strašne teplou zimou. Na rokovaniach vlády nepretočili už 20 rokov kalendár, či čo? Za chvíľu by sme mohli odškodňovať aj ľudskú hlúposť. Aha, pardón, tú už chcú, zabudol som na nebankové subjekty a ich „obete“.

- Vladimírovi Mečiarovi operovali srdce. Vybrali ten kus kameňa a vložili normálne tkanivá a ten veľký sval. Operácia sa podarila. Som len zvedavý, ako dlho mu to srdce vydrží a neskamenie. Prirovnal by som to asi k alkoholikovi s novou pečeňou, ktorý vypije denne dve fľaše borovičky. Ako dlho teda tipujete?

- Včera sme boli svedkami dojímavej spovede Mariany Ďurianovej-Boučkovej. Chúďa, takto si musela vytrpieť, kvôli jej hnusnému manželovi Liborovi. Teraz len neviem či on obcoval s Novotným, alebo ona. Strašne sa mi to pletie. Chvíľu som mal ale pocit, že opakujú staré časti Mojsejovcov. Mohli sme sa zapojiť aj telefonicky. Mal som sto chutí zavolať: „Ehh .. ehh.. kóma.. chŕ.. chŕ.. nuda.. chŕ.“.

- V novej Eve som sa dočítal čo to o tantare, ale pravdu povediac, komu sa do toho chce, keď na to treba pár rokov, aby ste ju ovládali. To už radšej taroty, tie sú tiež na T.

- Ako aj Monika Beňová v rannej show Fun rádia spomenula, začalo snežiť a polovica šoférov je v panike, čo teraz. Moderátor dopravného spravodajstva, ktorý mimochodom úchvatne rengá, už len dodal: „V Bratislave padlo päť vločiek a každá z tých vločiek spôsobila tri dopravné nehody “. Darmo, sú to mrchy, vločky jedny.

Volajte ma najspoľahlivejšia antikoncepcia, alebo Ako som Iggymu prekazila sex

Upozornenie: V tomto poste opäť vystupuje môj skvelý kamarát Iggy, čo však NAOZAJ neznamená, že by sme boli niečo iné, než kamaráti.

Piatok bol rušný. Party našej milej Ranyi (fakt netuším, ako sa to skloňuje a týmto zodpovedne prehlasujem, že aj ja keď budem veľká, budem mať taký gauč, ako má ona) som musela predčasne opustiť a vybrať sa na opačnú stranu mesta osviežiť si pamäť a zasa raz zažiť poriadnu intrákovú chodbovicu, kde narodeniny oslavoval aj jeden z mojich kamarátov, Bruno. Prišla som, keď už zábava bola v plnom prúde. Samozrejme, že prítomný bol aj môj drahý Iggy(naozaj len kamarát pozn. autora určená ešte stále pochybujúcim aj napriek výraznému upozorneniu na začiatku postu. Áno, teba myslím Branko).

Zvítanie bolo búrlivé a zodpovedajúce tomu, že už bolo čosi pred polnocou, pričom zábava sa začala už o ôsmej. Taká vybozkávaná a vyobjímaná som už dlho nebola. Ale padlo na úžitok. Známe aj neznáme tváre, vážne aj nevážne rozhovory. Baliace reči. Jednoducho bolo tam všetko, čo k akcií tohto typu patrí. V Brunovej izbe som mala odložené veci. Potrebovala som si zavolať, tak som tam nabehla a na posteli ležal Iggy a k nemu pritúlená kočka, volajme ju Zuzka, s ktorou sme sa zoznámili niekedy už neviem kde. Sympaťáčka, táto Zuzka, treba uznať. Tak som sa ospravedlnila za neadektvátne vyrušenie a s chichotom som odplávala pokračovať v skvelej neviazanej zábave.

O pár minút ma Iggy našiel. To už som prechádzala od vyrehotaného šarmantného sexepíl rozsievajúceho štádia k štádiu sebaľútostnému. Prišiel práve včas a zbadajúc cvrčky v mojich očiach ma zdrapil, odviedol do neďalekej kuchynky, vysadil ma na kuchynskú linku a...

Viem, že niektorí si teraz predstavili, ako sa to úžasne zvrhlo a akým príjemným spôsobom ma rozveselil, ale budem musieť týchto pornochtivých čitateľov sklamať. Ja som síce sedela v optimálnej výške a on stál oproti mne, jediné, k čomu ale došlo, bol rozhovor. Doslova zoči voči. Tak sme si zasa raz po dlhej dobe povedali, aké je to úžasné, že sme takí dobrí kamaráti už toľko rokov a že tak zostaneme minimálne nafurt.

Potom z neho vypadlo: „Pecka, veď ja ťa mám tak rád, že sa ani nehnevám, že si ma obrala o skvelú príležitosť na sex.“ Znovu som sa mu ospravedlnila za ten vpád do spomínaného hniezda potenciálneho hriechu, on ma však zastavil s tým, že nie o to ide. Nechápala som, tak vysvetľoval: „Vieš, boli sme v tej izbe asi hodinu. Sympatie boli zjavné, už keď sme sa videli prvý krát vtedy na tej akcií. A vieš čo sme celú tú hodinu, čo sme tam ležali na posteli robili?“ Uškrnula som sa spôsobom sebe vlastným: „ Nó, dúfam, že niečo príjemné...“ On ale mykol pleciami a pokračoval: „...prdlajs, vysvetľoval som jej, že ja a ty spolu FAKT nechodíme.“
Krútiac hlavou som podotkla: „No, veď ale ona sa ma na to pýtala už vtedy prvý krát a som jej vysvetlila, že sme kamaráti.“ „Veď ja viem, ale ona mi to jednoducho neverila...“ No fasa, a ja som im tam ešte vpálila pravdepodobne v čase, kedy už ju mal nalomenú a bola možno ochotná pripustiť aj tú možnosť, že SKUTOČNE nie som jeho frajerka.

Nuž, čo už. Zdá sa, že vyzerám ako niekto, kto by o svojom partnerovi tvrdil, že mojim partnerom nie je, a že sme s Iggym odsúdení na život v celibáte, pretože nikto nechápe, že priateľstvo medzi mužom a ženou existovať naozaj môže. Asi nechám patentovať samu seba, ako najspoľahlivejšiu ochranu proti počatiu, pohlavným chorobám a vlastne akejkoľvek pravdepodobnosti, že by si úbohý Iggy zasúložil. A tieto ochranné služby si môžeme poskytovať recipročne.

PS: Myslím, že tretí post v poradí z môjho pera by mohol aj stačiť a týmto apelujem na zvyšok F4, aby priložili ruku k dielu, veď by bolo o čom, však Charlottka? Tak do toho, nech sa necítim ako najbeznádejnejší grafoman z našej domácnosti (čo bezpochyby som, ale takto mi tá veta znie lepšie).

Niekto o tom vie, niekto to vie aj napísať...

Viem, ešte mám čas, ale keď on (sviňa jedna hnusná) ubieha tak akosi strašne rýchlo...

A preto mám niekedy dieru v duši.

A pritom viem, že takéto sme...

...ja a možno aj vy.

Saunové rozhovory, alebo teória o raste gulí

Vzal ma do supertruperluxusného športovo-relaxačného zariadenia. Najprv mi kúpil parádne cestoviny. Baklažán, olivy, syrček, no mňam. Čašník sa venoval len nám. Narváno tam veru nemali. Potom sme sa stretli pri bazéne na supertruperluxusných ležadlách a preberali kto, s kým, kde, kedy, ako, koľkokrát. Ja a môj úžasný nemenovaný (neskôr zistíte prečo ho nebudem radšej menom spomínať) kamarát.


Na ležadlách kecáme ešte len tak lajtíkovo, v bazéne pritvrdíme, veď predsa vlhko je vlhko. Popisuje mi, ako strašne chce kočku, ktorej budúci manžel je mu už takmer ako brat a nevie, či s ňou má "len" spávať, alebo sa pokúšať mu ju prebrať úplne, lebo ona je tá pravá, on to vie. Po pár dĺžkach ideme do sauny. Keďže ide o supertruperluxusné miesto, kam chodia samí biznismeni, tak tam sú samí chlapi (s milenkami sa asi ukazovať nechcú a manželky asi práve utierajú zadočky detičkám, alebo s nimi pozerajú večerníček). Musím uznať, celkom pekné vymakané ritky tam v tej saune okolo mňa chodili. A nielen prdelky. No, musím sa priznať, asi nevedeli, že ich sledujem, dymové sklo na saune urobilo svoje a páni vychádzajúci zo zvyšných dvoch netušili, že sedím presne oproti kútu, kde na seba takí upotení s úľavou liali ľadovú vodu z takého toho kýbla, že : zatiahneš a špléééch! Svaly sa napli, iné veci sa scvrkli, ale to v danej chvíli vôbec nevadilo. Kámovi som dávala neutrálne rady typu: "Vykašli sa na to, aj tak z toho ty sám vyjdeš ako ...veď vieš čo." A nenápadne som sledovala vlnenie okolitých vypracovaných tiel. Sem tam som musela zadržať obdivný (no dobre, tak parádne nadržaný) vzdych.

Po studenej sprche sme si dopriali bublinky vo vírivke a tam padol výrok večera. Neviem už ani prečo, rozoberali sme oblečenie, prišli sme až na spodné prádlo a kámo zahlásil: "Ja ti neviem, či mi odkedy nemám frajerku narástli gule, ale všetky boxerky sú mi v tej oblasti tesné."
Áno, máme veľmi blízky vzťah a preto som mu mohla odpovedať: "Ja si skôr myslím, že odkedy sa tá tvoja ex odsťahovala, tak tie boxerky asi perieš na vyššej teplote. Alebo si pribral aj keď neviem, či aj tam sa ukladá tuk, v dnešnej dobe je všetko možné. A vlastne, keď si pribral v zadku, tak sa ti trencle viac natiahnu a preto môžeš získať pocit, že ti nenarástla prdelka, ale varlátka. Alebo ich máš jednoducho plné. S tým ti síce nepomôžem, ale ak chceš, môžem sa na to kuknúť. Aj keď je pravda, že to asi nebudem mať ako vyhodnotiť, keďže som nemala predošlý stav omakaný."

To už na neho asi bolo priveľa, tak ma radšej poslal do solárka.

PS: Ten obrázok som sem pridala, aby sme sa my, čo sme na krasnych chlapov mali na čo pozerať ;). Ach, krásny blog máme teraz.

Gabura na bicykli

Podľa pána Gaburu z KDH je život homosexuálov „spoločný život úchylných, alebo chorých ľudí bez možnosti splodenia detí. Táto skupina si to uvedomuje a má snahu sa liečiť. Ten ostatok je o nemravnosti, zvrhlosti a výstrednosti. A na to je iný liek.“ Ďalej sa nezabudol vyjadrovať k interrupciám a antikoncepcii, či vymieraní národa a "hrozbe premiešania krvi z rôznymi ázijskými národmi a ich etablovanie v našej krajine".

Zaujímalo by ma, v ktorom rade stál p. Gabura pri rozdávaní rozumu. Mám pocit, že stál v protismere. Je mi ľúto ľudí plných nenávisti a intolerancie voči „novodobým hrozbám spoločnosti“. Ako je možné, že takýto človek má priestor v dnešnej spoločnosti a dokonca ako poslanec NR SR. Tieto výroky sú z úst poslanca prinajmenšom na pováženie.

Ako raz niekto asi múdry povedal. „Toleration is the greatest gift of mind, it requires the same effort of the brain that it takes to balance oneself on a bicycle.“ Obávam sa, že p. Gabura by už mal dávno lišaj na líci, lebo bicyklovanie mu zjavne vôbec nejde.


P.S.: Konečne chápem, prečo mám tak rád ibuprofen a iné tabletky. Mám skrytý záujem sa liečiť. Do prdele, len to dáko nezaberá! Kde len robím chybu. Babo raď!

Nie je kŕmiť, ako kŕmiť

Môj kamarát Iggy je fešák, to som už písala. Písala som tiež, že sa s ním dá dobre opiť, a dobre pokecať a nikdy sme spolu nič sexuálne nemali a ani mať nebudeme, pretože by to bolo ako incest. Lenže niekedy, aj keď sme v tom úplne nevinne, tak to vyzerá všelijako.

Jedného pekného dňa, neviem, ako sa to mohlo stať, ale boli sme v škole. Obaja. Naraz. Neuveriteľné. Dôvod na oslavu! Boli sme ráno na nejakom cviku a potom sme už nevládali, tak sme nešli na prednášku, ale sme sa rozhodli, že skočíme na obed do mesta. No čistí buržuji študentskí. Iggy vtedy býval aj so svojou (teraz uz ex) priateľkou, ktorá ma samozrejme pozná, aj keď neviem neviem, či na mňa tak trochu nežiarlila. A Iggy a jeho priateľka mali mačiatko. V ten pekný deň, keď sme sa rozhodli ísť spolu na obed do mesta, Iggyho priateľka bola v práci, a preto sme ešte pred tým, než ten obed teda uskutočníme, skočili k nemu domov, lebo mačiatko potrebovalo papať.

Celkom dobre sme sa na niečom zabávali. Hihňala som sa ako nadržaná puberťáčka aj vo chvíli, keď Iggy odomykal dvere. S rehotom sme vošli dnu, myslím, že som ho aj capkala po zadku, keď spoza rohu nevykuklo mačiatko, ale Iggyho priateľka. Obaja sme stíchli, zostali sme ako zarazení. Iggy len vykoktal: "A...aaaa....aaaaahoj miláčik, nevedel som, že budeš doma....."
Priateľka sa zatvárila všelijako, premerala si ma od hlavy po päty. Iggy vycítil problém a chcel to celé uviesť na pravú mieru, tak pokračoval v koktaní: "...no ale vieš, miláčik. My sme len prišli nakŕmiť mačičku..." Ja som vypleštila oči, pretože vtedy mi došlo, ako to asi vyznelo. Mačičku??? Ešteže nie nakŕmiť mačičku kocúrikom, do kelu. Priateľka ozelenela a Iggy to zaklincoval: "No, keď si teda doma, tak my ideme na obed...pá."

No a presvedčte potom niekoho, že spolu nič sexuálne neriešime...

Ho… ho… homosexuál?

Pred pár dňami mi napísala:
“Pripadalo mi trosku vtipne, ze Ta tatko vyzval k zitiu v celibate, aj ked ono to vtedy vtipne asi nebolo, ze? Ale nakoniec sa s tym zmieri, ci chce alebo nie...ja som tuto temu nadhodila tomu mojmu a povedal, ze ak bude mat dieta homosexuala, tak sa s tym nikdy nezmieri, pretoze to bude brat ako svoje zlyhanie, nic viac.
Tak neviem, ja by som to tak asi nebrala, aj ked mozno teraz hovorim nieco ine. Ale som viac-menej o tom presvedcena, ze by to pre mna nemal byt ziaden problem. Som v tom cvicena… zas ale neviem, ako by som zareagovala v pripade dcery... ktovie, to by sa ma bytostne tykalo… aj mojho pohlavia... zenske… co ja viem... je to aj tym, ze som lesbu viac menej nezazila este tak poriadne.”


Dnes som odpísal a tiež poprosil o dovolenie zverejniť tieto úryvky:
“Co sa tyka tvojho traktatu o homosexualite vlastnych deti. Noo, silne kafe, ked sa to niekoho dotyka osobne a bytostne, ze? To, co si pisala, ze povedal ten tvoj, ze by to bral ako svoje osobne zlyhanie, je absolutne typicky pristup muza k homosexualite svojho syna.
Je to podmienene jeho predstavou o homosexualoch. Vies, co sa hovori, ze aky je typicky homosexual - zensky a promiskuitny, strka to chlapom do zadku, necha si to tam strkat (to iste plati o lesbickach - typickym stereotypom je predstava muzatky vo flanelovej koseli). A v tom je problem. NIKTO nechce mat take dieta.
Ono je to skor v konecnom dosledku o tom, ze je nutne si uvedomit nasledovne: to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je promiskutiny; to, ze niekto je heterosexual, neznamena, ze nie je svina; to, ze niekto je heterosexual neznamena, ze to nebude strkat do zadku zene, pripadne ficat na SM, ci navstevovat prostitutky. Ako svoje osobne zlyhanie moze rodic brat to, ze vychová cloveka, ktory je "nepodareny" ako osoba ci osobnost, ale nie to, ze vychová homosexuala.
A tu sa dostavame k jadru problemu a sice, ze typicky heterosexualny rodic si oznacenie "homosexual" automaticky spaja s hore uvedenym vyznamom "nepodareny".”

Teraz o tom vašom: Utorkové alkoholické okienko

Začíname piť, radiť a písať...

germa: Bolia ma kríže. Znamená to, že sa pripravujem na ukrižovanie?
Ani nie, ale je to neklamný znak toho, že už nemáš 33 :)

germa: Prečo všetci píšu otázky o gayoch? Poznáte nejakých?
Charlie: Gay? Akože to sa pýtaš mňa? Podľa mňa vôbec neexistujú heterosexuálni chlapi! Aspoň ja osobne som žiadneho poriadneho nevidela.
Nick: Neviem, spýtam sa partnerky…“Reed!“

stephen-woolf: To, že slovo gay je v tejto rubrike všade, znamená, že sme takí skvelí?
Prečo je reč o prvej osobe množného čísla, keď sa jednoznačne bavíme o tretej osobe množného čísla. Reed a Nick ti ďakujú.

maia: Čo je to gay? A ako to súvisí s fajčením cigariet? A keď fajčím iba slimky, znamená to tiež, že som gay, alebo že som fajčila gayovi?
Ty už hlavne nefajči.

Jirka (ten stejný): Kedy a kde bude archív hlodov dňa?
Nikde a nikdy. Refresh from odnevidím to donevidím.

u: Rastie mi osmička...iba sa sťažujem...
Úprimnú sústrasť. Len konštatujeme. Btw, Nickovi rastie tretie oko a nesťažuje sa.

Po druhom poháriku...

germa: Fakt ma zaujíma a dúfam, že sa neurazíte: Vadí gayovi, keď mu fajčí žena?
Jirka (však víte který): to germa - Vadí žene, keď fajčí gayovi? germa: Jirko - vieme ktorý - myslíš, že žene to nie je jedno? Cigareta ako cigareta.
branko: Fajčia ženy často gayom? (Podotázka: Stačí tvrdiť, že som gay, alebo potrebujú tie ženy aj dôkaz?)
Zjavne si vystačíte sami. Akože... čí je toto blog?!

germa: Omylom som s košeľou vyprala aj peniaze. Myslite, že je to tiež pranie špinavých peňazí?
K tomu sa ani nepriznávaj, že máš špinavé peniaze! To znamená, že máš špinavé ruky, teda že sa neumývaš! Z toho vyplýva, že verejne priznávaš, že si „špindíra”?! A ešte k tomu nemáš 33 rokov!

girl with umbrella: Prečo som celú noc prekecala s kamarátom a teraz mám neprekonateľnú chuť nechať sa "vojet"
Charlie: No jasné, kamarát…to tvrdí aj moja a Pecositina kamoška a chodia spolu vyše roka. Poznáš to, kamarát taky rád.
Nick: Aviou?
Reed: Mala si sa celú noc nechať kamarátom vojíždet a teraz by si mala neprekonateľnú chuť o tom kecať.

Po treťom poháriku...

maia: Prečo som krásna a múdra?
Chúďa žena. A to ťa kto takto strašne oklamal? (myslíme, že práve strácame popularitu)

stephen-woolf: Prečo je také ťažké vymyslieť interesantnú otázku?
Prečo je také interesantné vymyslieť ťažkú odpoveď.

swarovski: Je nick grga pitič preklep? Nemá to byť grga pičič?
Nick: Nie, Nick nie je grga pitič.
Reed: Ale toho preklepa zatiaľ nepoznám (Pecosita: to je ako Adéla, že „Zababku ešte nepoznám”)
Charlie: Myslím, že celý nick je preklep a chcelo to byť „grgá a prdí”.

stephen-woolf: Aký je rozdiel medzi dlhodobým bezvedomím a kómou?
A toto má byť tá interesantná otázka?

Po štvrtom poháriku...

Bezo: Biť, či nebiť?
Teba len biť. (Ale tam je mäkké i!).
Gramatické okienko: Ak si chcel citovať Shakespeara: „Tak ty píšeš s mäkkým? Lepšie ako utekať s tvrdým.”

nael: Prečo ste tak hrozne zhulili santu?
My sme ho nezhulili, my sme ho vyguglili.

germa: Keď sa pecka včera večer celú noc sprchovala, znamená to že je hroch?
Nick: Kto to pýta? Aký hrach?
Pecka: On ináč nie je Maďar.
Reed: Germatika!
Charlie: A to kto povedal, že sa hroch celú noc sprchuje? Kto by platil tú vodu? Pokiaľ viem, hroch je celkom uvedomelé stvorenie a takéto neekonomické výstrelky nepraktizuje.
Reed: A okrem toho robí super upútavky.

hroshica: Dieťa sa ma opýtalo: Prečo sa hovorí, že sa zuby umývajú a nie kefujú? Tak prečo?
Dieťaťu treba vysvetliť, že kefuje tak maximálne mamka s tatkom. A preto, keby sa zuby kefovali, mamka s tatkom by sa umývali, a tým pádom by žiadne dieťa nekládlo podobné otázky.

stephen-woolf: Je náročné byť celebritou formátu f4?
Pecosita: Áno (a išla rozdávať autogramy).
Reed: Náročnejšie ako byť celebritou formátu A3.
Nick: Áno, ešte ťažšie ako vymyslieť interesantné otázky.
Charlie: Veľmi náročné, až sa musím skrývať pred internetom, lebo na mňa striehne z každej strany a chce nejakú reakciu, článok alebo iné vyjadrenia. Internet je vlastne bulvár a celebrita formátu F4 už nie je nikde v bezpečí.

A po štvrtom poháriku... (To už je druhý štvrtý.)

hroch: Prečo mám ráno v ústach ako v polepšovni? Nikdy som nemal rád chuť čerstvo nalepeného koberca...
Pecosita: Ja by som dala len JEDNO slovo: NECHLASTAJ TOĽKO!

hroshica: Prečo ľudia kradnú?
Tak čo si si zase „požičala” zo susedovej schránky? Ani tebe nechodia pravidelne Bratislavské noviny a uchyľuješ sa k takému prízemnému činu ako je kradnúť noviny ZADARMO z cudzích schránok? ts-ts-ts...

karaska: Nechcel by ísť niekto z f4 robiť pangharčatu pod stromček FURREAL FRIEND - také to chlpaté zvieratko čo vydáva zvuky a hýbe sa... Niekedy v strede januára ju omrzí a môže ísť domov - hmm?
Charlie: Koľko platíš? A dá sa to robiť medzi polnocou a šiestou ráno, lebo inokedy už robím Lilo, pokémona a občas zaskakujem za Pokahontas
Následne sme jednohlasne navrhli a odklepli Pecositu, lebo je najprítulnejšia. Príde vlakom z Bratislavy o 10:35 hod. Prosíme, čakajte ju niekto na stanici, aby sa nezablatila.

misiska: Keď klamár povie, že hovorí pravdu, tak klame alebo hovorí pravdu?
Klame, ibaže by hovoril pravdu.

germa: Môže byť ľavák pravičiarom?
Charlie: Keďže to, či niekto má silnejšiu pravú alebo ľavú ruku vôbec nesúvisí s politickou (ani inou) „orientáciou”, odpoveď znie: môže ... aj ľavou.

holotrt: Kamarát ma zavolal na ples žilinských mažoretiek. Ale teraz neviem, či len tak, aby mu nebolo otupno, alebo si nemal s kým iným zatancovať. Hmm, takže: čo si mám obliecť?
Charlie: to záleží od toho, či budeš za ženu alebo za chlapa
Nick: Ale za mažoretku to neskúšaj.
Pecosita: Bikiny (bez smajlika)
Reed: Túto zimu letia strapce. Nezabudni hodiť sem-tam dáku tyčku (ako pravá mažoretka).

elisabeth: Prečo sa každou racionalizáciou pracovného postupu zvyšuje počet papierov? Prečo sa každým zjednodušením systému zvyšuje počet "nevyhnutných" rubrík? Prečo po každom presunutí kompetencií som za "to" zase zodpovedná ja?
Pecosita: Lebo život je k*rva.
Charlie: Systém padajúceho h*vna, vždy dopadne najnižšie
Reed: Ad1) Aby bolo zase čo racionalizovať a aby racionalizátor nezostal bez práce. Je to racionálne! Ad2) Aby sa zvýšil počet papierov. Následne bude zase čo racionalizovať a racionalizátor nezostane bez práce. Je to racionálne! Ad3) Eee

LOLEK: Dnes večer o ôsmej píšem skúšku z ekonómie. Rozdelili nás na dievčatá a chlapcov, lebo naraz sa do auly nezmestíme. Ako sa mám sústrediť na ekonómiu v aule plnej chlapcov??? BABO RAĎ, do skúšky je už iba necelých 5 hodín.
Zaradili ťa správne?! Zjavne už je neskoro, ale i tak radi poradíme každému, kto by sa mohol v podobnej situácii ocitnúť, či tebe pre prípad, že by sa situácia zopakovala: Ser na ekonómiu!

hroch: Sushi sa susi? Alebo musi byt mokre?
(OK, tak teda bez diakritiky.) Sushi sa nesusi, si si-si?

germa: Neviete kde mám peňaženku?
Myslíš tú hnedú, s fotkou sobášeného, čo si v nej mala 1545 korún? Tak to vážne nevieme!

germa: Kde sa berie toľko hlienov v nose? Idú z mozgu?
Ako komu, že? Niekomu to steká z hlavy, keď tam nemá iné, a niekomu zase z pľúc, keď sa dotyčnému dvíha žalúdok, pretože stretol toho, ktorému to z teká hlavy, lebo tam nemá iné.

Po x-tom poháriku...

sisush: Kedy pôjde Nick so mnou konečne zasa raz na kávu (=víno) a čo robí Žofia v Tunise?
Pecosita: Napíš, že “nikdy”!
Reed: Keď dostanú nové martini poháre do tesca. Btw, Žofia v Tunise kŕmi tulene tuniakmi. Ak jej budeš písať email, tak má novú adresu: tufia@tunis.tu
Charlie: Kto je to Žofia?
Nick: To je taký jeden chlapec.

3/4: Keď jeden pes zje jeden deň zje jednu kosť. Koľko psov za koľko dní koľko zje kostí?
Charlie: Toľko psov za toľko dní zje toľko kostí, takže každý z toľkých psov zje jednu kosť.
Reed: Dva psy za dva dni zjedia dve kosti, ibaže by ten druhý pes bol iný ako ten prvý pes, alebo jeden zo psov ochorel, či nebodaj zomrel. V takom prípade by jeden pes za jeden deň zjedol dve kosti (a možno aj tri, ak by toho chorého, či nebodaj mŕtveho nenašli včas).

Ranya Dilah: Prečo sú dlažDičky a dlažBa a napriek tomu sa dlažBa dlážDi a nie dlažBí? to ma napadlo dnes ráno v autobuse.
Keby náS niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme kričali o pomoc!
Keby náM niečo ráno napadlo v autobuse, tak by sme tiež kričali o pomoc – v tomto prípade od prekvapenia.
Teraz k otázke. Tu je odpoveď: Vykop Štúra a ďakujeme za vianočné darčeky.

Incucunov dedo: Odkedy je Lukašenko ukrajinským prezidentom?
Odkedy máme rubriku „hľod dna“.

germa: Vopchala som do seba klobásu a vygrcala ju. Prečo, keď nie som tehotná?
Charlie: Asi preto, že si bola pahltná, moja.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A zjedla si tú najväčšiu, čo ste doma mali.
Pecosita: Ako tyyy.
Charlie: A ani si slintajúcemu manželovi, ani deťom, nedala ani ochutnať.
Pecosita: Jako tyyy!
Reed: Tiež chcela fugovať dlažbu v kuchyni?
Nick: Ako Charlie! :))

stephen-woolf: Čo majú spoločné nafetovaná veverička a opitá zebra?
Miestneho dílera.

maia: A prečo sa mi dnes dobre spinkalo, keď Peco nemohla spať?
Charlie: Lebo nie ste neoddelené siamské dvojičky. Zatiaľ som si nevšimla piateho člena našej domácnosti.
Reed: Lebo ty si si na rozdiel od Peco nezabudla pred spaním vytiahnuť VG.

mercery: Sú buzola a kompas v príbuzenskom vzťahu?
BUZOla? A v prípuzenskom vzťahu? Jedine tak pokrvnom. Jaaj, však príbuzenský vzťah je poväčšine pokrvný. Takže si to rozoberme... logické hľadisko: Buzola a kompas určite nie sú súrodenci, lebo nemajú rovnaké priezvisko.
Dodatok by Nick: Buzo-čo?
Charlie: Buzocop je teplý zlatokop.

germa: Prečo reed pomenoval svojho modrého jack, keď je blackjack?
Nick: Reed má modrého? A čo sa mu, preboha, stalo?!

karaska: Čo by som si mala pýtať od Ježiša?
Furreal friend pre malú. A dobrého právnika, keďže to poženieme vyššie!

germa: Keď niektorá rada dáva, je radodajka. Čo je tá, ktorá rada pije? Radopi...?
Germa!

mercery: Ako často žerú králici v zime?
Nevieme, ako často žerú, ale určite žerú, lebo serú a to vieme presne.

GrgaPitic: Prečo mi sem nejdú poslať otázky (piiip...tu bolo škaredé slovo a bolo vypípané)?
Tak vidíš, ani táto nedošla. Ups...

rieper: Je možné vždy hovoriť len tie nesprávne slová?
Slová, obyčajné slová. Slová ako výrazový prostriedok dokážu divy – v pozitívnom i negatívnom zmysle. Tak, ako niekto dokáže kvákať o ničom päť a pól hodiny, dokáže iný neustále voliť nesprávne slová.
Nasleduje krátka ukážka z praxe – situácia: zamestnanec v skúšobnej dobe nabúral firemné auto.
Zamestnávateľ: Ako sa Vám to mohlo stať?
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Človeče, nesledujete si rýchlosť na tachometri?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Vy ste opitý! Máte padáka! Hneď!
Zamestnanec: Brnkačka.

Nasleduje kontrolná otázka. Ktorý z nich dvoch hovoril vždy len tie nesprávne slová? (Táto otázka nie je súťažná.)

A teraz si ukážme, ako mal rozhovor prebiehať v prípade výberu správnych slov:
Zamestnávateľ: Preboha, nič sa Vám nestalo? Ste v poriadku? To musel byť strašný náraz!
Zamestnanec: Nemám páru! Netuším, ako rýchlo som šiel, ale určite nie rýchlejšie ako 150.
Zamestnávateľ: 150?! Tak to je zázrak, že ste ešte medzi živými… Nepamätáte si náhodou, koľko bolo na tachometri, keď sa to stalo?
Zamestnanec: Na ktorom tachometri? Boli tam dva či tri! (Hik!)
Zamestnávateľ: Ako dobre, že ste opitý. Je predsa všeobecne známe, že opilec prežije všetko. To vysvetľuje, prečo ste stále nažive.
Zamestnanec: Brnkačka.

stephen-woolf: Je lepšia odchýlka, alebo úchylka?
Rozoberme si to… Slovo „odchýlka“ sa skladá z predpony „od-“ a koreňa slova „-chýlka“. Slovo „úchylka“ sa naopak skladá z predpony „ú-“ a z rovnakého koreňa slova, t.j. „-chýlka“. Priblížme si samotné predpony „od-“ pri odchýlke a „ú-“ pri úchylke tým, že si ich nahlas povieme: „od“ a „ú“. Prvá predpona znie tupo a krátko, naproti tomu druhá predpona „ú-“ znie varujúco a dlho. Z uvedeného vyplýva, že „úchylka“ má negatívnejší nádych, a preto nebude lepšia ako „odchýlka“. Ale v tvojom prípade je to jedno, ty máš oboje!
(Štúr vykopaný!)

odemo: Keď sa niečo zopsulo, môže sa to i ozmačkovať??
Milujeme váš zmysel pre slovné hnačky.

hroch: Prečo nejde žiadna električka mojím smerom?
Nebývaš ty v Petržalke?

Branko: 1. Je možné, že by ma práve vaša rada a odporúčanie do skupiny masochistov (pecosistov) donútili piť aj včera, t.j. utorok?! 2. Je to iba môj pocit, že sa po tejto otázke cítim ako kvalifikovaný alkoholik?
Na zdravie. (Po ďalšom poháriku.)

Misiska: Ako sa povie samec od lamy? lamac, lamar, lamiak, lamosiak, lamovec ..?
Samica je Lamica a samec Lamúr. Tieto označenia sa však veľmi plietli – pri samici Lamici s Lasicou a pri samcovi Lamúrovi s Lemúrom. Preto sa samica Lamica označuje ako Lama a samec Lamúr ako Lamec.
Traduje sa, že koncom 17. storočia toto označenie vzniklo chybou v písaní istého mnícha Tadeáša, ktorý opisoval zoologické encyklópedie v kláštore sv. Majdy v istom malom mestečku na území dnešného Katalánska. Brat Tadeáš pôvodne pracoval na kópiách pápežských enclík, no keďže to bol praprostý úchylák a na každý tvrdé “y” v texte dokreslil malý penis a kazdé “v”v jeho spodnej časti vyfarbil načierno do tvaru ženského pohlavia, preložil ho miestny opát na oddelenie encyklopédií, kde brat Tadeáš pracoval už len na kópiách encyklopédií, ktoré však tento beťárisko tiež vedel ľstivo a potmehúcky “vylepšiť”.

Po... ohooooooooo.......... uaaaaaaaaaaahhhhhhhhhhhdýáéuížťzšž.... koooooooooooooooo (dlhé ooooooooooooooooooooooo) ma.

WéCé

Keďže Vé Gé sme tu už mali /čo bola mimochodom aj prvá otázka našej úžasnej súťaže, do ktorej sa stále môžete zapojiť/, tak sme si vymysleli i WéCé, tzv. WebCamera.

Klikajte napravo v pravom zornom uhle v pravom paneli určenom pre pravé veci ako na webcameru, a už teraz môžete počuť skvelé upútavky, ktoré nám nahovoril skvelý moderátor známy pod menom Hroch /ak máte pomalé pripojenie, tak načítanie upútaviek trvá trocha dlhšie/.

Nová, skvelá, najlepšia reality show.
Priame prenosy štvorkáčov už čoskoro! Na štvorke!

Sutazna otazka cislo 3

Krasny posledny den roka. Kedze som si ista, ze uz netrpezlivo ocakavate, co bude predmetom dalsieho kola nasej skvelej sutaze o uzasnu cenu (mozem sa zapojit aj ja??? poskrabanie na hlave ako opica judy), je to tu.

Specialna silvestrovska otazka znie: Co alebo koho volam zastavkar?

Otazka je velmi jednoducha, mam totiz sucit so vsetkymi, ktori oslavuju uz cely tyzden posledny pondelok, utorok, stredu...ved viete co zapijate...az do posledneho dna :) Ved dovod na oslavu sa vzdy najde a nemusi to byt len posledny den v roku, ako by k tomu prisli tie ubohe zvysne dni?!

Ak sa vam chce a jemna motorika po opici dovoli, mozete odpovede posielat na znamu adresu: Mlynska dolina...vlastne to je kukova adresa...nasa je fantasticka.stvorka@gmail.com. Za ochotu vopred dakujeme, najlepsie odpovede budu odmene a ziskaju uz spominanu uzasnu cenu od F4. Tak nevahajte a mailujte. A v roku 2007 vam F4 zela vsetko naj :)

FLASHBACK: Slabá chvíľka

Sedím na školení. Ochrana osobných údajov. Pekná grcka, triviálne príklady.

Hlavne, že potvrdenie o zaškolení rozdali hneď po príchode. Čo tým chcem povedať? Asi len toľko, že toto školenie pre mňa skončí predčasne, a to dopísaním tohto textu. Na pláne sú nákupy zvyšných vianočných darčekov a obed v „kačke“ – niet nad harmonickú stravu, ktorá sa na tanieri ocitne šmahom ruky bez časovo náročného šaškovania vo vlastnej kuchyni.

Time goes by so slowly

For those who have to sit and wait

Until a stupid training comes to its end...

I don´t know what to do

Shall I run away or shoot the dude?

Dnes som zase neraňajkoval. Za normálnych okolností by som už v kancli sŕkal šalviový čaj a tlačil špaldový chlebík. Tu sa chrúmať nepatrí.

Mám slabú chvíľku. Slabá chvíľka je moment nič nerobenia, ktorému vládne zadumaný alebo zadubený pohľad v ústrety našej krajšej a lepšej budúcnosti, no mozog je v stave stand-by a v pamäti sa zobrazuje screen saver.

Tak, aký je ten váš screen saver? Ten môj je absolútne nezištný, nesebecký a výsostne reálny. Som superhrdina, taký zmutovaný bat-spider-Xman, metamorf a sympaťák. Trpiteľ – v dôsledku ťarchy dvojitej identity, a maskot – v dôsledku individuálnej, gandalfickej famóznosti.

Danger! Danger!

Screen saver zmizol. Dolieha ku mne hlas školiteľa: „Teraz nejaký príklad na zasmiatie. Predstavte si, že niekto od Vás požaduje údaj o Vašej sexuálnej orientácii. Ako ho overíte?“ (Empíriou predsa! Mám sa prihlásiť?) Pán sediaci vedľa mňa sa hlasno rehoce. Asi sa v príklade tiež našiel. Pozerám na neho. Čumí mi do poznámok... Ochrana osobných údajov mu nič nehovorí? Zjavne toto školenie potrebuje ako soľ!

Pauza...

A ja zdrhám.

Tutkanie

Vianočná depka ma ani tento rok neminula. Ani len teraz, keď to vonku vyzerá skôr na marec mi nedala pokoj. Nechápem, aký používa navigačný systém, ale asi to bude kvalitka. Tak sa snažím myslieť na niečo veselé, nech ide tetka depka do paže. Na um mi prišla historka, ktorú mi hovoril spolužiak Lukáš.

Na jednom nemenovanom intráku majú takého uja údržbára, ktorý je síce sympoš, ale má výraznú rečovú vadu. Minulý týždeň obiehal izby a kontroloval postele. Prišiel k Lukášovej, zistil, že je dosť takpovediac statočne rozlámaná a hovorí:
"Tak toto fom efte nevideu. Takúto uozuámanú posteu. To máš f toho, fe touko tutkáf."

Tak vám všetkým prajem príjemné sviatky, a tým, ktorí majú s kým želám:

Šťastné a veselé tutkanie ;).



(ten obrázok s tutkaním nemá nič spoločné, ale mám rada macka Pú)

Také to domáce žuvanie

Každý víkend prežúvam...

...anglinu, aby som nebol viac považovaný za „amatéra v AJ“. Začínam mať pocit, že v škole sa ma snažia využiť. Guys, I am no fucking teaching machine!

...pocit, že občas potrebujem zatiahnuť záves ako Carry, načerpať sa sebareflexie, i keď len na pár minút, a potom ho opäť odhrnúť so zistením, že stačí len chvíľka, keď celý svet je tam vonku.

...knižku od R. Dilah (to nie je autor, ale darca), na ktorú však nikdy nemám čas, hoci obsahuje to najdôležitejšie k tomu „ako pochopiť muža“. Chcem spoznať samého seba? Sokrata to doviedlo k samovražde!

...vidinu dobre napísaného článku. Tak ako kedysi, keď som ešte písal do noci, keď som mal iné hymny, keď možný vzťah sužoval, lebo chýbal vzťažník, a všetci žili šťastne, kým 2. júna 2006 nepomreli!

...ten blbý pocit, že v pondelok pôjdem zase do práce, hoci keď sa dostavím, tak ma baví. Vo vnútri tkvie obava, že nenájdem odpoveď na nečakané systémové otázky – professionalism comes first. Týmto sa priznávam k činu odsúdenia hodnému. V sobotu večer som si skontroloval svoju pracovnú mailovú schránku z domu. Amen tma!

...predsavzatie, že musím zase začať chodiť plávať, pretože behávať sa už nedá a bez pravidelného pohybu majú na mňa polysacharidy úplne opačný a nevídaný účinok. Chudnem. Pomaly ale isto.

...malinový džem, ktorý vonia akoby bol od maminej mamy, hoci je z Francúzka. Stojí deväťdesiat korún alebo v tom lepšom v prípade šesťdesiat v akcii. Je drahý a je ho za náprstok. Presne ako maminej mamy medzi nami.

...prameň života v príliš malých dávkach. Hudba sa mi vytráca pomedzi prsty. Noty znejú z diaľky a ošumelo. Z budúcnosti ku mne doliehajú ako zvuk prílivu. Prameň života pokryl prach, no prachovka visí na svojom zvyčajnom mieste. Stačí trošku teatrálnosti, otvoriť si uši a hubu.

Viem, uzatvoril som sa za barikádu práce, povinností, prázdnoty z náhlych odchodov, prekvapivého vývoja. Každú komplikáciu beriem ako tragédiu. Snáď ich už nebolo dosť? Uši mi neslúžia a ústa pokryla pavučina, cez ktorú sa von derú len sarkastické poznámky. Vyhýbam sa. Riešenie nemám, ja predsa neriešim.

Hydina pred Vianocami

Neviem prečo sa väčšina ľudí počas vianočných nákupov správa ako hydina. Asi to je trendy, asi to je IN. Asi prečítam nové číslo Adama a Evy a dakde to tam nájdem. /Mimochodom sa tam dozviete to, že novodobý James Bond je prvý, ktorý mal oholené podpazušie a iné pikošky zo sveta módy, modelingu, či swingers párty./ Ak teda chcete aj vy ostatní smrteľníci vedieť ako sa správať hydinoidne, čítajte a správajte.

• Po obchode behajte chaoticky, ako sliepky za zrnom.
  
• Je nepodstatné čo zobnete, teda nakúpite. Vždy to môžete vypľuť, vlastne vyhodiť.
  
• Zastavujte vždy len v úzkych uličkách, kde zablokujete premávku celého obchodného domu. Vtedy ale nahodte mysliteľský výraz Štefana Dubáka. „Chcel som zrno a či ovos?“
  
• Pokiaľ smerujete k váham na váženie či k rôznym pultíkom s drobným tovarom nedodržujte smer radu. To by už bolo poriadne trápne.
  
• Najhlavnejšie je ale nasadiť výraz vystrašeného kohúta. To je taký, keď kohút zrazu nevie kde má všetky sliepky a ich vajcia /metafora = darčeky/. Vystrašenejšieho kohúta spravíte najlepšie vtedy, keď sa budete báť i o vlastné.

/Pre ženy malá poznámka pod čiarou. Predstavujte si stále ,že ste kohút, inak by to s tými vajcami bol menší problém. A ak nebol, tak ten problém asi naozaj máte./

Pozortee! Druhá súťažná otázka...

...prišiel čas STOP na druhú súťažnú otázku STOP ktorou sa môžete priamo zapojiť STOP do veľkolepej fanta-vier-súťaže STOP stačí poslať odpoveď STOP na súťažnú otázku STOP na mailovú adresu fantasticka.stvorka@gmail.com STOP spolu s vystrihnutým kupónom č. 2 STOP na korešpondenčnom lístku STOP nezabudnite uviesť heslo STOP ktoré znie „let´s súťaž“ STOP súťažná otázka znie STOP nasledovne „čo vznikne alebo ako sa v štvorkáckej domácnosti označuje výsledok pokusu o vytvorenie palacinky s kakaovým efektom, pre ktorý je charakteristické zvýšenie intenzity plynu a pridanie rastlinného oleja?“ STOP tešíme sa na vaše odpovede STOP pre informácie o súťaži STOP klikni sem STOP prvú súťažnú otázku STOP nájdeš tu STOP

Predstav si...

...že bývaš na našej ulici.

...že sa stretneme pri stánku s ovocím a ty za mňa predavačke povieš: „Kilo mandariniek si prosím.“

...že ťa vídam, keď len tak pozerám z okna, ako sa vraciaš večer domov. Ty zdvihneš hlavu k môjmu oknu a možno ma na moment uvidíš. Ale nie si si istý. Len hádaš. Usmeješ sa, lebo chceš veriť, že tam som, ale nezamávaš. A ja sa usmejem tiež. Lebo viem, že vieš.

...že prídeš len tak s fľašou šampáňa a záhadným úsmevom. Prekvapíš ma a ja nechápem: „Niečo oslavujeme?“
„Jasné, že sme tu, a že tu snáď budeme aj zajtra.“

...že vieš, kedy ráno odchádzam z domu a niekedy, keď míňam tvoj dom, pípne mi esemeska: „Dobré ránko, vyzeráš dnes pekne.“ A ja sa potom usmievam až do večera.

...že vycítim, keď sa pred polnocou cítiš sám a nerobí ti to dobre. Oblečiem si ten zelený sveter s veľkými gombíkmi, zababuším sa do šálika. Zazvoním ti pri dverách.
„Poď sa prejsť.“
„Teraz? V noci?“
„Nebodaj chceš čakať do rána?“
„Áno.“
A ja pochopím, že chceš vidieť východ slnka. Schmatneš vetrovku a ideme si naň počkať.

Zatvor oči. Len si to predstav...



...len toto. Nič viac a nič menej.

Úsmev ako prezervatív

Keďže už tu máme predvianočný čas, rozhodli sme sa aj my spraviť zbierku, ktorá pomôže ľuďom v núdzi. Tentokrát sme vybrali spomedzi veľkej vzorky nášho spoluobčana z dedinky Beňadova. Určite ho každý pozná, je to náš Martin Majda, ktorý je nielen známym čitateľom denníka SME, ale i jeho prispievateľom. Úryvky z jeho príspevku budeme radšej citovať. Bola to jeho reakcia na kondóm ako príloha v svetový deň boja proti AIDS.

„Propagácia prezervatívu je propagácia uvoľnených mravov. Ak sa dvaja ľudia poznajú a dôverujú si, nájdu iste prostriedky na skvalitňovanie svojej lásky, aj keby mali AIDS.“

„Pýtam sa, či ste si vedomí koľkým ľuďom ste takto nedovolili prísť na svet (hrubo povedané, aj o koľko nových zákazníkov ste prišli, či nevidíte ďalej, či vás zaujíma len predanie jedného čísla, myslite na roky do budúcna).“


Na základe vyššie spomenutých citátov z úryvku jeho reakcie zakladáme zbierku mozgových buniek pre Martina Majdu z Beňadova. Prosím, zasielajte svoju jednu zdravú mozgovú bunku na našu adresu a my ich už správne nasmerujeme. Dúfame, že máte pochopenie aj pre ľudí, ktorí nemôžu naplno prežívať svoj život plnohodnotne a zdravo. Ďakujeme.

Úryvky

Starká žerie Seagala
Viete, toho herca. A prečo? „Nepotreboval ani pištoľ, ani nič. Kriste, keď ich chytal, len tak padali.“

Stiskem vypni, tahem zapni
Taký je nápis na vypínači snežného dela. Prečo sa teda v reklame téčkového mobilného operátora zapne snežné delo, keď doň trafia snehovou guľou?

Som vychcaný perfekcionista
A tiež detailista. Jackovi praskla taká umelohmotná prkotina na kufri, ktorá sa dá vymeniť šmahom ruky a mňa to tak vytočilo, že som bol dve hodiny nepríčetný. Prečo? Lebo pred tým šmahom treba podstúpiť orácie reklamácie v servise.

Pokúša ma šuška
Tato kúpil fúkané figúrky na stromček. Hypnotizuje ma so šuškou plnenou likérom. Hompáľa mi ju pred nosom. Občas narazí do nosa. Len nech nenarazí do úst! Ako dlho ešte vydržím?

Paradoxxx
Pred pár rokmi som nad svoju kajutu v podkroví napísal, že neznášam country hudbu. Keď prišla Brzda na jednu z jej mnohých návštev, v nestráženej chvíľke dopísala, že to bola len fáza, vraj to nemyslím vážne. Je Brzda „sibyla“? Večer som zaspával so žuvačkovým jabĺčkom v ušiach. Vyhrávali Texas Lightning – No, no, never.

Gee, finally! Reed found a new anthem! It might eventually be a happy ending. So what's the difference between „finally“ and „eventually“? What's the difference...

Teraz o tom vašom: Tentokrát viac menej jazykové okienko

Rubrika Teraz o tom vašom slúži na to, aby sme vám pomáhali s vašimi životne dôležitými problémami. Veľmi nás teší, že vás tak veľmi trápi slovenčina, reč naša rodná, a nemáte vážnejšie dilemy. Dovoľujeme si vás však, naši drahí čitatelia a priatelia, upozorniť na fakt, že skutočne nemáme žiadne príbuzenské vzťahy s pánom Ľ. Štúrom, ani so žiadnym z jeho slovenčinomilných kolegov a preto výklad niektorých slov je tak trochu neexaktný. Dúfam, že nás za to nebude jazykový ústav súdiť.

Ďakujeme za všetky otázky a predovšetkým za dôveru, ktorú ste nám ich zadaním preukázali. Vzhľadom na ich veľký počet sme odpovedali len na istú časť. Pokračovanie príde čoskoro...
Enjoy.

Lolek: Moj frajer ma dnes pobozkal, mozem otehotniet?
Preboha, nie! Neboj sa, v tomto prípade to možné nie je.
Ale na tvojom mieste by sme si dávali pozor... keď ťa už dnes bozkáva, čo budem potom chcieť zajtra?! V prípade, že budeš mať ešte nejaké otázky ohľadom, akoby sme to... no, ohľadom kvietkov a včeličiek, určite sa ozvi, dobre? Nemusíš sa hanbiť, si veľký chlapec. Nerobíš nič zlé, len je to možno na teba prirýchle. Nezabúdaj, že aj „nie“ je odpoveď.

Grga Pitic: Preco mam coraz viac chlpov v susnoch?
Lebo si starý chren. Začínaš plešatieť od nosa. O chvíľu ti začnú padať aj chlpy z chrbáta. Tešíš sa? Aspoň niečo. Nemusíš chodiť na depiláciu a ani si strihať chlpy v nose. Každý vek má svoje pozitíva.

Justin: ištenem, ta kvazi fotka co mate hore, neni to tam nejak az moc heteracky poparovane? no a este fuj ta dievcina napravo (teraz neviem ci Pecosita alebo Charlotte) s tou ofinkou zahadne pcha ruku tej druhej do...le :)
Burarrum, tak buď sme heterácky popárovaní alebo jedna dievčina pchá ruku druhej. Sa rozhodni! A potom... potom sa k tebe prihlásime buď na kurz homosexuálnej vektorovej fotogragie v 21. storočí alebo školenie pchania ruky na spoločensky prijateľné miesta, v závislosti od toho, pre ktorý z variantov sa rozhodneš.

Germa: Na našom kopci sa stále zdržiavajú bociany. Znamená to, že ešte budeme mať bábo?
Nie, skôr kopec bocianieho trusu. Odporúčame pátrať po bližšej príčine bocianieho zdržiavania sa na vašom kopci. Možno si maličký zavaril...
Ekosystematická zložka konzília F4 by ťa tiež rada upozornila na fakt, že bociany s obľubou osídľujú aj staré odmureté duby. Preto radíme, vyťať čokoľvek a čomukoľvek podobnému z vašej lúky v zmysle hesla „pozor na neželaných stravníkov“. Kolónie bocianov často so sebou prinášajú aj celoeurópsky ohrozených chrapkáčov poľných a iných vtákov. Ako varovanie nech ti slúži prípad Marcheggských bocianov, ktorí síce obývajú rakúsku stranu rieky, no stravujú sa na slovenských lúkach. Jedine, že by si sa potešila každému novému vtákovi... Vtedy nepodnikaj vôbec nič.

Hroch: Su klokany masozrave? Ak ano, ako sa pred nimi mam najlepsie v australskom bushovi chranit? Poradte prosim nejaky vhodny prostriedok. Dakujem.
Nezáleží na tom, kto čo žerie, ale aké má srdce! Ach...
Ak aj sú klokany mäsožravé a budú sa tváriť nepriateľsky, odporúčame zinscenovať v austrálskom bushovi nájdenie veľkého ložiska ropy a americký busho príde zneškodniť kohokoľvek, kto bude v blízkosti. V tom prípade však zabezpeč, aby si v tej blízkosti nebol ty.
A čo ak nevieš inscenovať? – pýtaš sa určite práve teraz. Nuž, aj v takom prípade máme pre teba dobre mienenú radu: Ak nevieš inscenovať, podhoď agresívnym klokanom jedného zo svojich spolucestovateľov (najlepšie toho najživenejšieho a s vysokou nutričnou hodnotou, aby si mal dosť času na...) a zdrhaaaj (na toto!).

Karaska: Ked bociany donesú germe bábo, vybavíte aby mi ho dala?
Chceš poznačiť svojou výchovou ešte jedno nevinné indivíduum? Nestačí, že to jedno, čo už máš, chce piť vodu ožužlanú veveričkou? A ešte sa pýta!

Adela: Má pes tvár alebo nemá tvár, keď je nemá tvár?
Nemať nemú tvár neznamená mať tvár. Čo je to tvár? Tvár je výrazový tvar. Nemá tvár je tvár v tvare vyjadrujúcom nemú tvár. Nemá tvár je tvar, teda tvár. Na výzvu netváriť sa, sa každý tvárime, že sme sa netvárili. Z toho vyplýva, že nemá tvár je tvár a keď má pes nemú tvár, má tvár, lebo tvári tvárou tvar v tvare tváre, v jeho prípade nemej.
Na ilustráciu nasleduje real story by Nicky: Na dovolenke s rodičmi sa jeho mladší brat bál jedného psa, čo stále chodil popri nich. Na otázku, prečo sa ho bojí, odpovedal: „Lebo sa bojím o guľky.“

April: Ma tien tien?
Na otázky v plynulej čínštine neodpovedáme. Uniká nám ich obsah.

Germa: Vznikla opica z opíc alebo opice z opice?
Čo do (o)pice? Však to bolo pred 25 miliónmi rokov! Kto si to má pamätať? Radšej sa spýtaj, kedy sme mali naposledy sex... Ups, to nie je dobrý príklad.
Btw, Pecosita chodí s opicou aj do divadla, takže má s opicami celkom blízke vzťahy, či však ide o vzťahy príbuzenské, necháme na zváženie.

Germa: keď súložia starí rodičia, je to ešte sex, alebo už nekrofília?
Nevieš sa zaradiť, hm... Buď pokojná, bolo to to prvé, no dúfame, že to nebolo naposledy.

Lizardik: Otázka č.1: Prečo Nick tak prahne po mojej nahatej fotke? Otázka č.2: Ak ju dostane, k akému účelu ju použije? Otázka č.3: Ak pošlem Nickovi svoju nahatú fotku, bude Reed žiarliť? :-)
Ad 1) Lebo je úchylák. Ad 2) Na úchylné činnosti. Ad 3) Nie, lebo úchylák k úchylákovi sadá.

Germa: Keď niekto formátuje, je z neho hneď formát? Ako sa ním stanem, keď neviem formátovať?
Formát neformátuje sám seba, ale je formátovaný. Ten, kto formátuje nemusí byť formát. Formát je následok, nie príčina. Formát nemusí vedieť formátovať, nestáva sa formátom pod vplyvom vlastného formátovania, ale formátovania inými. Takže pre vlastný formát je dôležité, aby vedeli formátovať tí druhí. Všetko v zmysle hesla: Nebodaj potrebuješ sformátovať?

Stephen-Woolf: Hodí sa prasaťu viac manikúra, alebo pedikúra?
Prosím ťa, maniKURA a pediKURA sú pre hydinu. V tomto prípade sa jedná o vecne nesprávnu otázku. Prosím, neklaďte nám otázky vecne nesprávne ani otázky v čínštine.

Bezo: Mam dve. Prva: Kolko bodnych ran potrebujem na to aby som fyzicky zlikvidoval celu f4? Druha: Charlotte uz niekto fyzicky zlikvidoval, alebo ste uz len f3-ka?
Ad 1) Celú? Podľa toho, kam budeš bodať a čím! Nie je bod ako bod. Ad 2) Nie, Charlie nikto nebodol, hoci by to potrebovala.

Je to tu! Prvá superskveláfantastickáúžasná súťažná otázka

Trošku sme vás ponaťahovali a teraz by sme mali prejsť k vážnym veciam. Keďže sa nám otázky v "Teraz o tom vašom" značne nahromadili, budeme potrebovať viac času, aby sme ich mohli fundovane, zodpovedne a odborne zodpovedať (konzílium si musí naplánovať niekoľkodňové sedenie, aby sa dostalo na všetky otázky).

Druhou najvážnejšou vecou tohoto blogu je v súčasnosti naša súťaž. Prečítajte si o nej viac a potom už len stačí zodpovedať moju nie celkom jednoduchú otázku a odpoveď spolu s vystrihnutým kupónom poslať na adresu fantasticka.stvorka@gmail.com.



Moja otázka má takpovediac faktografickú časť a kreatívnu časť. Takže hor sa do toho!

Fakty fakty:
Čo znamená skratka VG?
Kreativita podmienkou:
Na aké príležitosti sa to, čo skratka VG symbolizuje, hodí najlepšie, prípadne, má používanie onej vecičky nejakú súvislosť s mojou nespavosťou?

Veľa šťastia a zábavy pri získavaní odpovede a strihani kupónu. Tešíme sa na vašu korešpondenciu. Prosíme vás, aby ste odpovede nepísali do diskusie. Dôvody sú logické ;)

Zvedavá volebná komisia

Bol som si splniť svoju občiansku nepovinnosť a radosť zároveň, keďže ženská časť F4 to úplne zanedbala. Bol som voliť. Osem krúžkov, hotovo. Vyzerá to jednoducho, ale to človek musí prejsť volebnou komisiou. Teraz to trochu znie, ako keby som šiel cez dáku komisiu k pripusteniu k možnému šlachtenému chovu. Ale volebná je tiež veľmi náročná.

Sedelo ich tam zo päť. Aspoň toľko som na jednej ruke narátal. Blbé by bolo, ak by som ich na tej jednej narátal šesť. Takže asi päť členov volebnej na mňa uprelo zrak, a snažili sa identifikovať Nicka, teda mňa. Podarilo sa. Prvá teta ma na zozname našla, druhá zatiaľ nie. Prvá teta sa spýtala: „Tak máš už chlapca?“

Vyvalil som okále, že čo do riti sa to pýta. Nechápavo a s rozpakmi som sa usmial (to radšej nebudem opisovať tváre mojich rodičov) a bez slov som ostal stáť. Cítil som tento krát ako pred maturitnou komisiou po vytiahnutí otázky číslo 23, Ján Kostra. Čiže nechápavo a s otvorenými ústami.

V tom sa ozvala druhá teta: „Už ho mám!“

Som naozaj rád, že sa zhovárali medzi sebou. A som ešte radšej, že ma prvá teta našla skôr, ako som do toho zase niečo „veľmi vtipné“ stihol povedať.

Teraz o tom vašom: zoologické okienko a iné dôležité záležitosti

Konzílium F4 vzhľadom na naliehavosť jednej otázky o ušiach a svokre zasadlo predčasne. Prinášam vám odb/porné odpovede na všetky sváry vaše i tohoto sveta. Nech sa páči. Čakáme na ďalšie.

Vurdo: Ja len že ako pekne ste vynovili, to som tuším jeden z prvých, či nie?
Konzílium po trojhodinovej búrlivej diskusii rozhodlo o nasledovnej odpovedi: Áno.

Karaska: Kde zväčšujú a zmohutňujú uši? A koľko to asi tak stojí? (Vurdo: Že "zmohutňujú uši". Kto to tak asi tuší?)
Vzhľadom na závažnosť a urgentnosť tejto otázky sme si pozvali veľvyslanca z Ferengi (foto).



Ten sa zatváril blažene a jediné, na čo sa zmohol bolo nasledujúce varovanie: zmohutnené uši sú extra senzitívne na dotyk, rozumej veľmi vzrušivé. Masážou ušných lalokov možno dospieť k búrlivým orgazmickým nezvládateľným stavom, ktoré sú sprevádzané zvláštnou hlasnou zvukovou kulisou (jedným slovom: sakra dobrá erotogénna zóna. Dobre, to nebolo jedno, ale päť slov, teda štyri.) Ferengi sa tak rodia, tvoja svokra si bude musieť dať pomôcť, napríklad tu. Cenník nájdeš na uvedenej stránke.

Germa: Nepoznáte krotiteľa mačiek?
Poznáme v prvom rade krotiteľku. Volá sa Germa, ale tá jej krava ju zjavne veľmi neposlúcha, preto sa konzílium rozhodlo, že by Germa svoju krotiteľskú kariéru mala povesiť na klinec a obrátiť sa na profíka, ktorý ju buď krotiteľstvu naučí, alebo neposlušnú mačku skrotí sám. Písala o ňom Soňa Karvayová takto: "Krásnym príkladom Tieňa je pre mňa môj bulharský kamarát Kristián. Flautista, skladateľ, ladič hárf a pián, gurmán, krotiteľ mačiek a Princezien. Vždy, keď sa ozve, to stojí za to. "

Hroshica: Čo/kto alebo kde je "strieborná hus"?
Pamätáš si tú hus, čo mala Fantagiró? Tak to nie je ona. A poznáš tú trafenú, čo je na Šafku a kde majú skvelé pivo? To tiež nie je ona. Pamätáš gunára Martina, ktorý vozil mladého Holgersona? To tiež nebola ona. A vieš, tá hus, čo mal včera Nick na obed s kapustou a knedľou? Tú si poznala? Nie? Tak to bola ona!

Branko: Prečo som sa neožral ako normálny človek pekne v piatok alebo v sobotu, ale v nedeľu? A už druhú po sebe?
Lebo si masochista ako Pecosita. Inak na túto otázku nevieme fundovane odpovedať, lebo všetci okrem Pecosity sa ožierajú ako normálni, ona trochu inak a potom sa vracia domov na druhý deň o desiatej ráno vo veľmi čudnom stave. Pre fundovanú radu z úst odborníka na danú tému na slovo vzatého, prosím kontaktuj Beza. Povie ti aj o ostatných dňoch, a nie len o dvoch trápnych nedeliach.

Maia: A preco ste vy svine, chuda Peco prehlasovali dali sem Deda Mraza? Ved ona z toho ochorela, vy bezcitaci ruzovi...
Preto, lebo sme natoľko demokratickí, že u nás majú aj bezcitné ružové svine platné hlasovacie právo. Kroch.

Kinder Surprise – tri v jednom

“Besameeee! Besameee mučo…” – ozýva sa z TV. Tomáš práve tancuje s Mirkou a baby to nevidia. Išli sa kultúrne vyžiť na živo, do divadla. Pecosita šla s maminou a opicou. Charlie sa vybrala sama a s Lolkovcami.

Páni (t.j. ja a Nick) ostali doma. Sedia na gaučiu v sušiarni prádla (t.j. obývačka po opraní bieleho na štyridsatke a uterákov na šesťdesiatke) a doľaďujú prekvapenie. Keď budete toto čítať, bude už po všetkom. Bude po nekonečných hodinách brainstormingu v rámci štvorky, po extrémnych výmenách kreatívnych názorov a dlhých nociach upravovania, tvorenia a programovania.

(Ďalej čítaj hlasom hlásateľky slovenského rozhlasu z roku ´84 pri novej grafike.)

Vitajte vo vynovenom svete fantastickej štvorky, milí návštevníci!

Po vašej ľavej strane sa môžete pokochať pohľadom na našu kvetinovú záhradu. Hocí každá zelina u nás dochne a len s veľkým prekvapením sledujeme, že “rodinné šťastie” v kuchyni ešte ako-tak prežíva, týmto farebným slniečkam sa tu snáď bude dariť. Prosím, kvetinovej výzdoby sa nedotýkajte, zavlažovanie je výlučne v rukách otroka O.

Po pravej strane naďalej figuruje naša spoločná fotografia. Mmmm, ist es nicht unheimlich romantisch, Kinder? Pod ňou sa vyníma notová osnova. O hudobnom sluchu štvorky niet pochýb a pre hudobne nadaných odporúčame prehrať si notový záznam na gitare, citare, organe, či flaute. Organom myslíme hudobný nástroj (nijaký iný). Klik na noty podstatnej farby(!) vás, milí návštevníci, prekvapí na plné repráky.

A už prechádzame nižšie a od „pod obraz zmaľovaného“ Mikuláša (ktorý lahodne pôsobí k dotváraniu vianočnej nálady) sa dostávame k novej obrazovej úprave jednotlivých sekcií stránky. Let´s scroll!

Spomedzi nových rubrík sa najprv bližšie zoznámme so sekciou „Hľod dna“. Tu sa nám na náhodnej báze bude zobrazovať reality replika zo života štvorky. Na naše požiadanie Štatistický úrad SR vykonal prieskum na svorke ľudí a zistil, že 99% ľudí by privítalo zavedenie tejto rubriky so slovami: „No zbohom.“ Po zverejnení tejto informácie, server Štatistického úradu SR záhadne padol.

Ďalej dávame do pozornosti genitálnu poradňu „Teraz o tom vašom“. Špeciálne, odborné, namakané, premakané a vymakané konzílium štvorky sa rozhodlo, že si svoje pre túto spoločnosť vo svojich dôsledkoch zásadné poznatky a riešenia už viac nemôže nechávať len a len pre seba. Z tohto a ešte iných maxi-ultimatívne nezištných dôvodov je vám od dnes k dispozícii priestor na našej stránke, kde môžete položiť otázku štvorke. Štvorka zasadne, hodí brainstorming a nájde odpoveď, poradí, usmerní, či odkáže.

(Disclaimer: Otázky do rubriky „Teraz o tom vašom“ podliehajú schváleniu najvyššieho admina a na stránke sa objavia, hneď po jeho veľkom kliku.)

Skôr než sa znavení novinkami a vyčerpávajúcimi informáciami vrhnete do zadávania otázok konzíliu štvorky, radi by sme vás, milí návštevníci, upozornili na rubriku „Let´s súťaž!“

Pam-pa-da-daaaa!!!

Fantastická štvorka týmto vyhlasuje súťaž v štyroch kolách. V každom kole jeden z členov štvorky položí jednu súťažnú otázku a uverejní súťažný kupón. Odpovede na súťažné otázky spolu s vystrihnutým kupónom z aktuálneho kola súťaže :-) zasielajte na našu korešpondenčnú adresu: podľa nasledovného obrazového návodu.

Vyhodnotenie súťaže bude zverejnené na stránke štvorky. Prvá cena je obdivuhodná, závideniahodná a namôjveru nevídaná. Absolútny víťaz súťaže bude pozvaný na slávnostnú gala večeru do hviezdneho hniezda štvorky, kde mu budú po celý večer servírované gala jedlá od výmyslu sveta, ukuchtené samotnými členmi štvorky. Jednoducho bude sa piť a hodovať tak, ako sa na víťaza patrí.

A ešte niečo...

(„Ešte niečo?!!“ – kričia násťroční groupies, hádžuc na obrazovku svojho počítača spodné prádlo a iné zvyšky svojho odevu, akoby toho ešte nebolo dosť.)

Veru tak. Ešte niečo. A toto niečo je absolútne najsamlepšie prekvapenie. Od istého, bližšie neurčeného dňa, sa na stránke štvorky objaví reality show v priamom prenose. Bude to koniec anonymity štvorky a prejav jej maximálneho exhibicionizmu – web camera!

Takže nezabudnite, súťaž začína už čoskoro prvým kolom, ktoré bude mať pod palcom Pecosita!

Prekvapkanie (len aby sa nezabudlo)

Vážení a milí,
vieme, že kvôli zvedavosti a očakávaniu nášho avizovaného prekvapenia ani nespávate, nepapapáte, ani intímne nežijete.

Dovoľte mi upokojiť vás a upozorniť na fakt, že sa už čoskoro dočkáte. Čoskoro znamená skôr, než si možno myslíte... a možno aj neskôr.

Tiež by som rada dementovala niektoré milé dohady, ktoré kolujú v kuloároch blogosféry:

• Nie, Nick a Reed sa nechystajú spečatiť svoju nehynúcu lásku a porozumenie a všetko s tým súvisiace nejakým oficiálnym lajstrom (zatiaľ).
  
  
• Vlastne, nikto sa neoženil, nevydal, ani žiadnym iným spôsobom neprišiel o slobodu.
  
  
• Aj keď niektorí z nás boli nedávno na pár sekúnd v telke (mňa akosi vystrihli), a tým pádom sa z nich stávajú celebrity, nebudú účinkovať v ľadovej revue ani inej show, kde sa "známi" ľudia učia nejakému umeniu (či ako to nazvať). Dokonca ich nepozvali ani ako účinkujúcich do nejakej prudko zábavnej akože súťažnej relácie. Tie telky fakt nevedia, o čo prichádzajú.
  
  
• Charlie nezačala jesť mäso.
  
  
• Nedala som sa na vyvážený a harmonický život.
  
  
• Skutočne nežijem v celibáte, ale ani nečakám potomka.
  
  
• Nick sa nerozišiel s Reedom, lebo žiarli na Jacka. Aj keď Jack už je skoro taká superstar ako Mrňa (aj keď bol označený za nesprávny typ Francúza).

Riešenie tanečnej krízy

- Ten Bača to snáď vyhrá takýmto štýlom!!!
- Mi povedzte, kto mu posiela hlasy?
- Jasné, že babenky nadržané.
- Budúcu nedeľu odovzdáte mobily.
- Ale ony môžu tie smsky posielať celý týždeň.
- Tak odovzdajú mobily HNEĎ!

Ako som sa so susedou Sklerózou skamarátil

Časť prvá - výčitky

Ľudová modrosť vraví, nie každé ráno je ránom dobrým. Po obvyklom zobudení sa na Reedov budík, opätovnom zaspaní, zobudení sa na môj budík, nespoznaní sa v zrkadle, umytí sa v umývadle, vyzlečení sa v izbe, oblečení sa v izbe, naraňajkovaním sa v kuchyni a následnom nechcenom a pomalom odchode som konečne zavrel vchodové dvere a zamykal. Stereotyp je sviňa. Aj keď občas medzitým aj na záchod skočím, ale to snáď bližšie popisovať netreba. Pri nerušenom stereotype zamykania na mňa jedno ráno vybehla teda suseda Skleróza a vynadala mi so slovami: „Kto to preboha stále tak búcha dverami, vždy ma to zobudí. Až z postele nadhodí!“ Obvykle robím lepší prvý dojem, no nie vždy sa zadarí. A ešte k tomu takéto nehorázne obvinenia. Ešteže mám doma právnika.

Časť druhá - zblíženie

Ďalšia ľudová modrosť vraví, nehádž flintu do žita. Ani som nehodil. Nie preto, žeby som bol pacifista, ale skôr preto, že žiadnu nevlastním. A predsa všetci vieme, že je to myslené len akože. Ako metafora.

Včera bol ten deň, kedy nastal veľký obrat. Susedku Sklerózu som stretol už pri vchodových dverách domu. Slušne som pozdravil, ako aj ona mňa so slovami cestou po schodoch: „Vy bývate na treťom, tak to sme sa ešte nevideli ani. Ja chodím každý deň na záhradku, ráno môžem vyspávať, veď viete, dôchodkyňa som. Tak vás ani ráno nikdy nemôžem stretnúť. No už sme tu, pekne sa mi majte, dovidenia.“ Dovidenia teta.

Časť tretia, poučenie na záver

Budovanie ľudských vzťahov je vec najdôležitejšia. Aj s týmito postaršími vyrývačmi. Pamäť majú krátku a senilitu v pokročilom štádiu. A z toho vyplýva posledná ľudová modrosť. Ak ťa nespoznajú po čine, nikdy sa nepriznaj.

PS: ta aby še nezabudlo

Už čoskoro bude veľmi veľké prekvapkanie, ako už predomnou Pecosita spomenula. Takže sledujte, čakajte, tešte sa. Máte sa aj prečo. Muhehe

Doplňujúce prkotinky k pondelňajším njúzom o víkende

Náš milovaný Reed síce napísal podrobné njúzy o víkende, ale keďže väčšinu toho posledného predĺženého strávil mimo našej domácnosti (a taktiež spoločnosti) považujem za nutné vyčerpávajúce informácie o jeho činnostiach skromne doplniť o pár drobných pikošiek z víkendu zvyšku štvorky.

Čaro hlavnej stanice a nočných šprintov

Vzácna návšteva, Matilda aj s jej Šťastím, dorazili vo štvrtok večer každý zvlášť. Tak som šla sama, samučičká (lebo zvyšok štvorky mal neodkladné povinnosti: Nick spánok, Charlie musela práve v ten večer začať písať diplomovku a Reed učil) najprv vyzdvihnúť Matildu. Stanica bola plná vskutku zaujímavých ľudí, niektorí na mňa dosť divne pozerali. Neviem prečo. Vlak, ktorý ju mal dopraviť do hlavnej dediny samozrejme meškal, tak som si staničnú atmosféru užila naplno. Keď konečne dorazila, mali sme niečo vyše hodinky len pre seba, kým ďalší vlak neprivezie jej Šťastie. Tak sme si dali taký nežný šprint zo stanice na Obchodnú, kde sme rýchlo spráskali pizzu a jednu vzali do ruky. Chlapi bývajú po cestovaní hladní. Potom s pizzou a záhadnou igelitkou, ktorú Matilda nechcela pustiť z ruky, sme uzavreli okruh a druhou stranou šprintili naspäť na stanicu. Beh je zdravý, škoda len, že moje módne čižmičky naň neboli uspôsobené. Párkrát som sa šarmantne pošmykla a niekoľkokrát som koketne zakopla spôsobom, že keby som trošku stratila balanc, tak by som si asi parádne odrela moju nežnú tváričku rozplaštením sa na nie celkom hladkom chodníku.

Šťastie dorazil práve včas, inak by sme asi úplne docapkali sklo výkladu toho gýčikovitého obchodíku, ktorý stojí v strede stanice. Tam sme dospeli k úžasnému zisteniu, že všetky plyšové zvieratká, okrem prasiatka majú psíkovské nosy.

Nebudem to naťahovať, takže v skratke: záhadná igelitka obsahovala už spomínané trdelníky, ktoré padli veľmi vhod najmä na raňajky. Šťastíčko vyťahoval z vrecka roztopenú mentolovú čokoládu a láskyplne ňou kŕmil Matildu čudujúc sa, prečo si ja nechcem dať. Na zastávke električky sa pokúsil mobilom natočiť, ako rýchlo viem žmurkať a robiť riasami prievan. Doma sme uvarili víno a viedli dvojzmyselné reči o všelijakých nezmysloch.

Ležérne, inteligentne, pripitučko

Sviatočný piatok sme strávili ležérne. Dlhým pyžamovým vysedávaním, skvelou večerou v červenom podniku, kde sa k nám pripojil aj voňavý M., ale aj nie až takým skvelým nákupom v Tescu, kde ma obchádzali mrákoty. Skutočne to asi nie je miesto pre človeka, ktorý omdlieva už pri náznaku davu. Tam sme kúpili ingrediencie na bavoráčik a raňajky a pádili domov. Otestovali sme sa spoločne, Nick konzultoval s Reedom cez ICQ (darmo, ani diaľka ich neoddelí), Charlie po vyhodnotení chytila depku, bo zistila, že nie je bezchybná. Pomaly pri tom chlipkali bavoráčiky, až sme zistili, že v tej fľaši fernetu (ktorý sme kúpili čisto kvôli žalúdočným problémom ako medicínku) už toho veľa nezostalo. Dokázala to aj dych vyrážajúce informácia, ktorú mi podala Matilda, keď na otázku: „Vyzerám strašne?“ odpovedala: „Nieee, vyzeráš hebko a prítulne.“ To už bol neklamný signál na odjazd do postieľok. Moju hebkosť a prítulnosť si mohla vychutnať nočná návšteva, ktorá za mnou prichádza spravidla o polnoci (nie, nie je to upír, aspoň myslím).

Kutlúra a iné intelektuálne záležitosti

Udialo sa ešte veľa zaujímavých vecí, ale to by bolo na pikantný román, tak preskočím priamo k sobotňajšiemu večeru. Po divadle nás chlapci opustili, pretože chceli stihnúť večerníček. Zostali sme s Charlottkou a Naelkom, navštívili sme jeden smradľavý fast food a potom sme sa presunuli do baru Za operou. Bol to hold tematický večer, od činohry nie je k opere až tak ďaleko. Majú tam také divné stoličky, ktoré vyzerajú ako kráľovský trón.

Zišla sa spoločnosť veru vyberaná, poznali sme len Naelka. Bola to teda výborná možnosť spoznať pár nových zaujímavých ľudkov, podebatiť o dvojkovej sústave a význame matematiky pre rovnováhu vesmíru a tiež sa dozvedieť niečo málo nového o sebe. Keďže Naelko bol práve ten spájajúci prvok, ktorého poznali asi všetci, tak sme ho poverili predstavením každého na spôsob Bridget Jones: o každom pri predstavovaní povedať pár slov. Tak sme sa dozvedeli, že s nami pri stole sedia dvaja kameramani, novinárka a zároveň bojovníčka za práva menšín, mediálna guru, grafik makrobiotik milujúci obchod Kaktus bike (áno, existuje viac harmonických ľudí než dva kusy, s ktorými žijem v domácnosti).

O Charlottke a mne povedal aj to, čo sme ani my samotné netušili. Tak sme sa dozvedeli, že Charlie je bankárka a ja som skvelá milovníčka. Neviem, kto bonzoval, ale...čo je pravda, nie je hriech ;). Tiež sme sa od grafika makrobiotika (ktorého by podľa môjho skromného názoru mala Charlie minimálne z praktických stravovacích dôvodov zbaliť, pretože dotyčný sa nechal počuť, že by nám aj navaril...a je aj fešný) dozvedeli, že my dve sme ako manželia po dvadsiatich rokoch. Tak sa stále doťahujeme a dopĺňame. A spýtal sa dokonca, či nie sme pár. To sme to teda dopracovali! Nie len, že bývame s dvoma chlapmi, ktorí sú si partnermi navzájom, ale ešte aj my dve pôsobíme ako párik. Sme síce neštandardná domácnosť, ale toto by už asi bolo fakt prisilné kafe.

Off topic

Týmto sa dáva na známosť, že vás, našich milých priateľov a čitateľov už čoskoro čaká úžasné prekvapenie! Táto moja poznámka má vo vás vyvolať príjemné očakávanie a zvedavosť, ktorá ale v žiadnom prípade nebude ukojená skôr, než príde ten správny čas.

Pondelkové njúzy o víkende

001

Víkend začal vo štvrtok. Odložil som odchod na rodnú hrudu, aby som zočil váženú návštevu. Vážená návšteva doniesla trdelník – ktorý tentoraz nezabudla doma (keďže ho doniesla – to dáva logiku), ktorému neodolal ani taký zarytý harmonický stravník ako som ja. Pri kuchynskom stole sa návšteva rozkoktala (hold, je to stôl začarovaný) a na sporáku sa rozbublalo varené víno. Voňalo po celom byte.

002

V piatok sa vstávalo nevrelo. Už samotný fakt, že človek dobrovoľne vstáva nasilu vo voľný deň, je zničujúci. Jack priadol ako zmyslov zbavený, moja spolujazdkyňa rozprávala k veci a v prehrávači sa vytáčal Justín (rozumej Timberlake), len čo dohral soundtrack „Step Up“. Domov som dorazil na obed, rozpradeného Jacka som odmenil dlho očakávaným kúpeľom a profesionálnu starú mamu na plný úväzok na dôchodku prednáškou o tom, aby išla otcovi z cesty a kuchyne, keď sa pokúša variť, lebo inak ho počuť moralizovať na celú ulicu. Darmo, hlasivky máme v rodine odjakživa silné.

003

Piatkový večer opečiatkoval test národa. Bráchova priateľka kukala s nami. Ale že jaká kukučka. Konečne som si s nejakou z tých jeho „kamarádok“ sadol. Brašule sa na nás statočne šťavil. A keď som ešte nažhavil notebook, horiac nedočkavosťou správnych odpovedí a zároveň komunikujúc s Nickom cez icq, dalo sa hovoriť už o posadnutosti. Večer to bol príjemný a do postele sme líhali all dead.

004

Ráno ma zase čakalo vstávanie – k tomu pozri bod 002 vyššie :) Najprv som bol nakúpiť famílii neschopnej vykonať túto činnosť samostatne. To musí prísť synátor z hlavnej slovenskej dediny, aby nakúpil, pravda. Z obchodu, kde som si vo fronte odstál svoje, som s Jackom upaľoval na cintorín. Na hrobe nebol snáď od vše svätých nik. Trošku som to tam obriadil, vyhodil nepotrebné, iné nepotrebné pridal a tak, u know. Ku kadernici som prišiel LTT („len tak tak“). Potešila ma. Zase presne vedela, čo a ako chcem. Urobila ma do dvoch hodín. Najprv som si posedel s pozlátkami od čokolády Milka na hlave – tento rituál obrany proti mimozemským silám si nikdy neodpustí. Potom som si vypočul prednášku „pamätáš si, keď si sem došiel prvýkrát, taký du-bá-čččik“. Nakoniec sme to zabili žehličkou a „krémikom na hemoroidy“, aby bola štica vláčna. Vonku som si ešte podal miestnych pracantov za to, že mi akýmsi sajrajtom zasrali Jacka, a zamieril späť do hôr.

005

Poštárka už čakala. Vysávala o stošesť. Nasadla do Jacka, Jack vycúval (a to píšem „Jack“, lebo ja som to určite nebol, pretože vycúvať v takej uličke, v akej býva poštárka, to by som ja nikdy nedokázal), a upre mango na poštu. V sobotu je zavretá, a tak som sa objednal. Okrem pošty som si vyzdvihol aj plnú moc, aby mi rodič mohol preberať poštu. Poštárka predsa nie je na špagátiku a Jack nemôže stále cúvať za mňa. Teátro átro pokračovalo po vysadení poštárky pri jej rodnom vysávači. Tentoraz som cúval ja (a to píšem „ja“, lebo som to ja určite bol, pretože vycúvať v takej uličke, v akej býva poštárka, to by som ja nikdy nedokázal) a drcol Jacka o múrik. Chápete to? Zaprašťal a ja s ním. Kvílenie hodné prsteňovej príšery. Ten plot bol ďaleko a múrik bol blízko. Ten plot som videl, múrik nie. Z rodnej hrude som odchádzal nasratý ako pes s Jackom priškretým – trochu, ale predsa, i keď takmer na neviditeľnom mieste.

006

V Bratislave som sa vo dverách stretol s odchádzajúcou návštevou, vybalil pakšamenty, prebalil sa do obleku a vyrazil so štvorkou kultúrne sa vyžiť na „Stratégie a rozmary“. Očičky mi klipkali a pri srdi hriala vidina dobrej komédie so Zuzou (Fialovou). Pred divadlom sme sa stretli pekná hŕstka – Hroch s rodičkou, Ranya s rodičkou, Nael (Lolek v tom čase „rímoval“) a ešte jeden párik očividne rómsky vreckárov, lebo do divadla chodia predsa iba bohatí, ne? Dejová línia hry plytká. Herci prehrávali a my sme vyhrali pocit, že to nebolo zlé, ani veľmi dobré. Môžem hovoriť len za seba. Nie sú to vyhodené peniaze, ale raz stačilo. Ranya odhadla celú situáciu a keď po skončení predstavenia prišlo na gratuláciu k 60ke Františka Kovára, došlo nám, prečo je tam toľko známych ľudí (označeniu „celebrita“ sa vyhýbam). Darmo, vždy vymákneme v divadle nejakú špeciálnu príležitosť.

007

V nedeľu ma oslovil Bond. James Bond. A tiež prepadlo nutkanie, vyriešiť situáciu s oškretým Jackom. V abecednom poradí má prednosť Bond, a tak...

Konečne jeden, na ktorého sa dá po prdeli namotať. Filmovo i postavovo. Nalanáril som Nicka, aby sme si ho šli omrknúť na vlastné oči i nohy (keďže som odmietol ísť na Jackovi z dôvodu odbúrania tukových buniek, prevetrania oboch strán pľúc a prekrvenia orgánov, ktoré sme v ten deň ešte nepoužili a to boli vlastne všetky až na jeden). Bol to zatiaľ jediný Bond, ktorý sa mi zdal byť človekom, a ktorý bol dejovo a vizuálne zaujímavý. Bavil ma, vyhlasujem čestne a dobrovoľne. Zhodli sme sa najmä na tom, že úvodná scéna s naháňačkou po rozostavaných budovách, lešeniach a iných oku stavbára lahodiacich zákutiach bola premakaná a pritom dôveryhodná. Trošku ma rozladil pretiahnutý koniec, ale celkový dojem bol dobrý.

Dojem nebol dobrý pri skúmavom pohľade na Jacka. Čekoval som viaceré autá na ulici a aj Jackov dobrý kamoš, pri ktorom často parkujeme, mal podobný šrám na rovnakom mieste. V brašulovej hlave skrsla myšlienka pretreť Jackovu boľačku lakom na nechty. Zostávalo nájsť tú správnu farbu. „Tento vyzerá presne ako tvoj,“ zahlásil Nick v drogérii pri polici s lakmi na nechty. „Trdlo, nehovor to tak, akoby som si doma pravidelne lakoval nechty.“ Nakoniec sadol skoro ako riť na šerbeľ. Trošku sme zalakovali aj Nickiho nový Sony Ericson, keď mi svietil na zalakovávané miesto (tá modrá mu sekla, no nedal sa presvedčiť). Dnes ráno som videl výsledok, pretože včera bola počas akcie „zet“ tma. Som spokojný. Odtieň je takmer ten istý. Rozdiel voľným okom z bežnej vzdialenosti nevidno. A ešte aj zostalo, laku myslím, takže sa pokojne môžeme ďalej oškierať. Ale len na zle viditeľných miestach. I keď dúfam, že ten lak použijem najbližšie až na nejakej fašiangovej zábave alebo halloweenskej party. Ak máte záujem, požičiam... modrú č. 411.

Môj naj šport

Čakáme si tak na televízne noviny a Charlie si čakanie spríjemnila pozeraním futbalu. Super, že. Ešte začne grgať a prdieť a premena bude dokonalá. Na chvíľu si odbehla do kuchyne, a práve vtedy začali kričať v televíznom prijímači všetci gól. Pridal som trocha dramatična a zakričal tiež, že zmeškala skvelý gól. Ktorý som v podstate ani nevidel a ani ma to nezaujímalo. Dobehla s otázkou, či naši (asi myslela Slovákov) dali gól. Pozerám na ňu s nechápavým výrazom a vravím: „Tam tí v modrom, čo sa na seba váľajú“.

Pre rovnako skúsených v tomto krásnom a mne najneobľúbenejšom športe môžem povedať áno, boli to naši. Aspoň tak mi Charlie povedala. Snáď ma neoklamala. Lebo to zradím cestovinám.

Včera večer a dnes ráno

...egičko, ego, EGISKO... Tak takto nejako mi rastie.

Pecosita dnes blicuje. Večer mi povedala jedno slovo: "Ahoj." Do noci písala seminárku. Normálne v stredu ráno vstáva, tuším, o šiestej. Dnes chrapkala. Nech sa z toho vyspí - chorobu myslím.

Ja som dnes chrapkal tiež - skoro som zaspal do práce a to si chcem dnes nadrobiť, aby som zajtra mohol vypadnúť už poobede. Plán, na ktorom si zakladám, je totiž taký, že večer s Jackom vyrazíme na rodnú hrudu. Žiaľ, takto zase miniem vzácnu to návštevu - už je to až trápne. Aj toho M. som už chcel konečne na vlastné oči omakať. Vraj je milý, pekne vonia a je hebký na dotyk, ale nemám to som písať, lebo sa zľakne. Ups...
Modlime sa: nech je dnes Reedov deň aspoň tak pracovne nevyťažený ako ten včerajší, lebo Reed si dnes do práce vzal čítanie na voľné chvíle (ako povedal Nicky: "... justičná revue je fakt lacný žáner").

Nicky včera dokukával aktuálne stiahnuteľné časti Galacticy (bóóóže, to je nudááá!) a dnes len zašomral čosi ráno. Podotýkam, že normálne fasujem aj pusu :(

Charlie šla chrapkať relatívne skoro, lebo sa bála pozerať Nočného stopára na prvej verejnoprávnej - vraj má potom nočné mole, či vlastne more (jáááj, jak by som ja šiel niekam k moru) a ľaká sa tieňov v šatníku. Ráno ešte odfukovala ako jej fitlopta, ktorej momentálne neviem prísť na meno. Moja sa volá Dagmar (podľa bývalej šéfky z reštiky v Dojčlande) - ale ako sa volá jej? Snáď z toľkého chrapkania nebude dnes prichrapkaná.

Hm, toto mal byť pôvodne koment, je z toho však post. Samé cudzie slová...

Teraz by som mal ešte hodiť dáku lacnú poéziu, ako to nazval Vurdo. Nehodím :)

Uplne nesúrodý súbor nepodstatných noviniek, blboviniek a tipov na ďalšie blbovinky

• Treba omrking Vurdovu novú obývačku. Klikajte a sadnite si presne tam, kam my všetci nadržaní ;). Myslím, že som našla novú skvelú zábavku. Toľko serepetičiek a pekných obrázkov sa len tak nevidí. A hlavne chat s hviezdnou účasťou má svoje čaro. Kde inde by ste mohli stretnúť Karasku?
  
  
• Z Reeda sa stal básnik. Ostrovanku z toho (snad ne)klepne.
  
  
• Angína prichádza. Cítim ju. Škrabká mi hrdielko. Od nežného škrabkania prešla už do vášnivého škrabania. Au, nemôžem poriadne prehĺtať (vážení páni, tu nemá vaša predstavivosť miesta) a asi sa budem musieť vzdať aj jogy. To svet nevidel! Reed mi radí vysadiť mandarinky a nasadiť šalviu. Neviem neviem. Myslím, že doktorát z medicíny ešte nemá (aj keď u neho je všetko možné)...tak poraďte!
  
  
• Že Kelion je celkom fajn čajovňa som vedela. Aj, že má dosť spoločné s Banášovie rodinkou, ale že už Adele vydáva aj knihy, to som netušila. Vy áno?
  
  
• Tešíme sa na štvrtok! Lebo v štvrtok sa stane čo? No predsa príde Matilda! Obohatíme náš slovníček breptov. Reed zasa nebude doma. Dúfame, že to Matilda neberie osobne, a isto pochopí, že keď je Reed objednaný ku kaderníčke, tak musí ísť ku kaderníčke. Už sa na neho nedá kukať (asi sa dnes v noci zamknem v izbe, lebo ma za moje výroky z posledného týždňa zaškrtí nechápajúc, že to ja z čistej lásky ho stále spomínam) ;). Rovnako sa nedá kukať na mňa a na Charlie. My ideme ku kaderníčke svorne spolu o desať dní, keby ste chceli vedieť. Dúfam, že nedostanem pokutu ;). Z toho mi vychádza, že jediný, na koho sa kukať dá je Nick. Prídite sa kuknúť.
  

Čaro komunikácie, Jack full of toilet paper a horúčka sobotňajšej noci

Ja som nočný vtáčik, prečo teda musím vstávať tak skoro ráno? (Reed si isto odpustí poznámku o tom, že on vstáva ešte skôr.) V piatok desiateho novembra som bola špeciálne grogy. Utorňajší výlet za Germou spôsobil celkom slušný spánkový deficit. Ráno zvonil budík pre mňa až hriešne skoro. V piatok mám totiž o siedmej ráno nemčinu. Už som dvakrát vynechala, a tak som sa premohla a ako námesačná som sa s trpiteľským výrazom v tvári vyhrabala z postele a nejako sa dopravila do práce. Prebrala ma až ranná sprcha. „Usmialo“ sa na mňa totiž šťastie. Keď som vychádzala z domu, tak v našej časti mesta svietilo slniečko, a teda som si nevzala dáždnik firemných farieb ani žiadny iný. Ako náhle som vystúpila z busu, začalo liať ako z krhly, a ako som dobehla pred vchod do budovy, prestalo. Niekto tam hore ma má asi fakt rád, alebo chcel obšťastniť kolegov pohľadom na moju divú kučeravo strapatú hrivu. Nevadí, že som sa doma na moje pomery v námesačnosti dosť dlho česala. (Pozorný čitateľ si práve uvedomil, že som posadnutá svojimi vlasmi a pravdepodobne sa ani veľmi nemýli. Tie sú totiž to, čo ma na prvý pohľad odlišuje od šedého priemeru, teda okrem neprehliadnuteľného zadku.)

Aj s dvoma kolegami sme sa stretli v kuchyni v podobnom zúboženom stave a varili kávové smrťáky. V zasadačke sme ich chlipkali a dúfali, že nemčinárka dorazí živá a zdravá. Po pol hodinke čakania a frflania na skoré vstávanie, na počasie a celkovo na nespravodlivosť sme sa odhodlali lektorke zavolať. Tá, chúďatko zodvihla ešte polomŕtva a v polospánku. Dozvedeli sme sa, že je chorá, a že chorá je už týždeň, a že dala do firmy vedieť. Skoro nás všetkých troch na mieste porazilo (Reed by povedal: „Mňa trkne!“) . Je úžasné, ako niekedy funguje vnútrofirmená komunikácia. Tak sme si teda ešte trošku pošomrali, ale potom sme sa už len rehotali, pretože sme najprv niesli horúcu kávu z jedného poschodia po chodbe po schodoch na nižšie poschodie, a teraz sme zasa šľapali so studenou kávou hore schodmi, no prsty sme už mali obarené z cesty nadol. No nezabav sa, keď môžeš.

Toaleťáku nie je nikdy dosť

V práci som sa mierne zdržala, na Charlottkin workoholický rekord sa však stále nechytám. Doma ma teda čakali tri mrcinky a tieto mrcinky sa rozhodli, že pôjdeme vyvetrať Jacka a vezmeme ho na nákup. To padlo vcelku vhod, keďže moja polička v chladničke zíva prázdnotou už celkom dlho. Chudák Jack mal po nákupe určite dosť negatívne myšlienky, veď mal plný kufor na prasknutie. Zásoby sme nakúpili statočné, najmä čo sa toaleťáku týka. Štyrikrát osem kusov. Nick celý čas, čo sme sa prechádzali po hypermarkete vykrikoval: "Charlotte, už máme dosť papiera, tak už nevadí, že ťa preháňa.“ Ona chúďa už ani neprotestovala, zvyknúť sa dá zjavne na všetko. Vybaľovanie nákupu trvalo dosť dlho, ale nakoniec sme ho zvládli bez ujmy na zdraví a podaktorí z nás išli veľmi skoro spať.

Saturday night fever

V sobotu ráno sme sa s Charlie prekonali a vstali sme už pred deviatou, aby sme stihli jogu. Po sto rokoch sme sa zasa rozhodli urobil niečo pre naše telo aj myseľ. Naše telo sa nám za krkolomné pózy odvďačilo parádnou svalovicou, ktorú ešte posilnilo nočné bujnenie po kluboch. Naši páni sa k nám po dlhom čase pridali a spolu s Lolkovcami, Duškom a Jasperom sme vyrazili do ulíc. Náš obľúbený podnik nás privítal vľúdne a dokonca aj hudba nám vyhovovala.

Charlie sa na pár hodín odpojila, tak som tam zostala ja so šiestimi fešákmi na pohľadanie, ktorí vedia úžasne tancovať. Cítila som sa skvele. Po čase sme sa rozhodli zmeniť lokál a ísť omrknúť nový gay klub. Boli sme už príjemne v nálade, keď sme sa motali ulicami mesta. Mne a Reedovi v hlavinkách zostala posledná melódia, ktorú v našom obľúbenom podniku hrali a tak sme si skackali po Obchodnej držiac sa pod pazuchami spievajúc: „We are family....a dydydydy dydydy dy!“ Našu neprehliadnuteľnosť dokázala aj mne príchodivšia sms od môjho veľmi fešného známeho, ktorého sme vraj stretli, ale nejako som ho napriek jeho úžasnému zjavu a veľkej postave nezaregistrovala.

Ten nový klub má fakt štýl, hudba bola skvelá, drinky celkom ok, moji tanečníci ešte skvelejší a príjemným osviežením bolo najmä to, že som mohla s kýmkoľvek tancovať telo na telo bez toho, aby sa vzápätí pokúsil strčiť mi jazyk až do žalúdka. To však má aj svoje nevýhody, lebo toľko krásnych chlapov tam bolo a všetci čučali akosi pomimo mňa a Charlottky, ktorá sa k nám neskôr pripojila. Trochu nezvyk, odhliadnuc od toho, že babenky na nás mohli oči nechať.

Máme sa z čoho regenerovať. Horúčka sobotňajšej noci sa prejavila naplno, dúfam ale, že sa v pondelok okrem svalovej horúčky neprejaví aj poriadnou angínou. Neviem, neviem, či by mi zasa niekto doniesol mandarínky.