Keď vás štve všetko okolo a najviac neznášate sami seba. V práci brutálny stres. Osobný život jedna veľká komplikovaná katastrofa. Serie vás mužská ješitnosť a všadeprítomné ego. Nechápete ako to, že nechápu. Nemôžete spávať a celé noci pozeráte do stropu premýšľajúc nad sebou a nad ľuďmi, ktorí si to vonkoncom nezaslúžia. Ráno sa budíte ako po preflámovanej noci a kocovina je takmer permanentná. Vtedy je dobré a zdravé, poriadne sa vyrevať.
Návod ako na to:
Odveziete sa z práce domov, odparkujete auto. Nastúpite na autobus. Odveziete sa do nemenovaného nákupného centra. Tam si s April dáte tri (alebo štyri...?) suché Martini. Pridá sa k vám Lolek s Bolekom a idete do kina, kde to celé zaklincujete pivom. Potom už len sedíte v posledom rade prázdnej sály, chrúmete kilo popcornu a pozeráte a hlavne počúvate tento film:
Výsledok:
Minimálne hodina čistého času čístenia slzných kanálikov, svedomia a duše. Ráno síce jemne napuchnuté oči, ale zdravo opláchunté.
Bonus:
Chápavý charizmatický kolega vám poskytne celý soundtrack, čím zaručí, že kedykoľvek budete mať chuť na trochu nostalgie, melanchólie, či soli na lícach... stačí pustiť do uší...
štvrtok 24. januára 2008
štvrtok 17. januára 2008
Kolegialita v praxi
Ja a moji kolegovia zvyčajne zabávame spolucestujúcich vo výťahu. Už mi to nepríde ako niečo výnimočné. Príjemné spestrenie pracovného dňa a cibrenie ostrovtipu. Bonusom je, že v našej budove je pomer mužov a žien cca 500:1. A teraz príklad z praxe:
Po obede. Dve kolegyne, ja a kolega Marek. Všetci pekne napapaní, nie veľmi nadšení z povinnosti vrátiť sa do kanclíka. Vyparádila som sa, lebo sa mi chcelo byť pekná. Nové šatičky s celkom normálnym výstrihom (všetko v rámci vkusu a slušnosti). Nastúpime do výťahu, kam už pred nami nastúpilo asi päť (na tunajšie pomery použiteľne vyzerajúcich) chlapov. Prikladám Marekovi na čelo studenú plechovku Pepsi, čo som si kúpila, veď nech sa zobudí, nie? A tu zrazu moja obľúbená kolegyňa s vážnosťou v hlase sebe vlastnou zahlási: "Ale no tak. Stiahni tie kozy, nech sa môžu zavrieť dvere."
Poviem vám, toľko očí v jednom momente na mojom výstrihu ešte nespočinulo a asi som sa v živote tak strašne nečervenala.
PS: Veď počkaj, milá kolegyňa, ja ti to raz vrátim, keď to budeš najmenej čakať. Muhehe!!!
Po obede. Dve kolegyne, ja a kolega Marek. Všetci pekne napapaní, nie veľmi nadšení z povinnosti vrátiť sa do kanclíka. Vyparádila som sa, lebo sa mi chcelo byť pekná. Nové šatičky s celkom normálnym výstrihom (všetko v rámci vkusu a slušnosti). Nastúpime do výťahu, kam už pred nami nastúpilo asi päť (na tunajšie pomery použiteľne vyzerajúcich) chlapov. Prikladám Marekovi na čelo studenú plechovku Pepsi, čo som si kúpila, veď nech sa zobudí, nie? A tu zrazu moja obľúbená kolegyňa s vážnosťou v hlase sebe vlastnou zahlási: "Ale no tak. Stiahni tie kozy, nech sa môžu zavrieť dvere."
Poviem vám, toľko očí v jednom momente na mojom výstrihu ešte nespočinulo a asi som sa v živote tak strašne nečervenala.
PS: Veď počkaj, milá kolegyňa, ja ti to raz vrátim, keď to budeš najmenej čakať. Muhehe!!!
štvrtok 3. januára 2008
Nový rok, nové predsavzatia
Začať článok spôsobom „po dlhšej odmlke sa ozývam“ radšej nebudem. Potom by to vyzeralo, že som často nepíšem a to nechcem. Vlastne ono to je aj pravda, tak ale prečo to zdôrazňovať, že. Skúsim to typickým slovenským. Šťastné Vianoce, pretože už boli veselé, tak teraz sú už len šťastné a veselý nový rok, ktorý bude teda poriadne veselý a tým pádom aj šťastný. Stratili ste sa? Ja tiež.
Nový Rok prináša opäť nové predsavzatia. Jedno z nich je, že si ju budem konečne poriadne a častejšie umývať. (Hmm, ako to tak po sebe čítam, tak to znelo celkom úchylne. Chcem pokračovať slovom Pecosita a to bude znieť s umývaním ešte úchylnejšie, ale tak čo už.) Pecosita v predošlom článku už naznačila čo to o novej žene v mojom živote. Reed ani Jack nežiarli (tu by Susan Mayer z Desperate Housewives povedala: Oh, so there's three of you. Well that must be...cosy! A ja by som jej odpovedal: Yes... we're gay Mormons.), prečo by aj na moju krásnu španielku Karen! Krásna, hladká, čierna, no čo vám budem rozprávať. Treba si chytiť. (Ak niektorý stále nevedia, o čom rozpráva, tak potom musím vyzerať v ich očiach ako poriadny úchyl.)
Ďalšie predsavzatie už z minulého roka ostáva rovnaké. Konečne musím začať opäť niečo robiť pre svoje telo a nemyslím tým nič podobné ako http://www.shaveeverywhere.com/ (čo je inak veľmi dobre spravený a najmä zábavný web, v sekcii body si môžete dať zaspievať pesničku o holení sa všade). Som ako omáčka bolognese. Au tu ma bolí ruka, au tu ma bolí noha. Au, tuším mám seknuté v krku, au, au, au a au. Au, to je ale otravné keď stále niečo bolí a nemuselo by. A tak začínam nový rok s odhodlaním cvičiť. Diplomat na správnom mieste, s odhodlaním.
Predsavzatia všetky. A čo nás tento rok čaká a na čo sa s Reedom tešíme? A čo na to Mojsejovci? To mi je u riti, ale nás čaká opäť jedno sťahovanie s Reedom s ktorým nám Norika naozaj nepomôže. Ale už posledné, čiže sa tešte na kolaudáciu koncom roka. Ďalej dovolenka niekde v slnkom neopustenej krajine, a ešte snáď aj krátky roadtrip po Európe smer Mníchov, Gent. A ostatným sa už necháme prekvapiť.
To sú všetky moje predsavzatia a plány. Celkom ma zaujímajú tie vaše. Ha? Pochlapte sa, či požeňte. Hmm, teraz až chápem tie feministky.
sobota 24. novembra 2007
...po rozchode
Mesiac po „rozchode“ F4 sme sa s chalanmi stretli. Ja, Reed, Nick a aj Jasper a Lolek. Príjemné stretnutie to veru bolo. Preto aj ten rozchod v úvodzovkách. Pretože podľa mojich skúseností je príjemný večer medzi rozídenými možný najskôr tak o pol roka ( ak vôbec). Napríklad môjho bývalého teraz stretávam denne, keďže pracuje o poschodie vyššie ako ja, a nemôžem povedať, že by to boli nepríjemné stretnutia. Čas ozaj vylieči všetko a a po tých rokoch odkedy som od neho odišla s pár kuframi a očami plnými sĺz musím povedať, že ho dokonca ráno vo výťahu vídavam rada. Stále má pekný úsmev a to som ho mesiac po nemohla ani cítiť.
Chlapci vyzerajú byť veľmi spokojní. Verím. Reed môže teraz chodiť po byte bezstrestne (a bezostyšne) nahý. A Nick dokonca rád žehlí, alebo také niečo spomínali (možno som ja zle pochopila). Čo majú nové snáď napíšu oni. Čo mám nové ja napíšem ja (kokos, fakt duchaplná veta).
Stále nie som vybalená. Zistila som,že mám viac kníh a rôznych hovadín (tým nechcem povedať, že knihy=hovadiny, to ani náhodou, skôr naopak), ako som si myslela. Musím kúpiť poličky. Kto ide so mnou?
Denno denne absolvujem školu parkovania. Niet lepších lekcií ako v Petržalke po ôsmej večer. Iggy (áno, s ním teraz bývam) ma naučil hrať tetris s autami. Vyzerá to tak, že prídete večer na parkovisko, idete rýchlosťou asi 10m/h a tŕpnete, aby ste nešuchli toho nablýskaného Touarega, okolo ktorého prechádzate. Nájdete aký taký voľný flek, ale zistíte, že prístup k nemu je znemožnený iným vozidlom, parkujúcim pred daným miestom (resp. pravdepodobne do tejto polohy posunutý niekým, kto túžil zaparkovať niekedy predo mnou). Tak to tu chodí. Autá sú všade, parkujú bez ručnej brzdy a tak je vyššie spomenutý tetris základom úspešného parkovania. Takže zastavíte, vystúpite a začnete s posúvaním. Najprv samozrejme treba posunúť prvé auto v kolóne, potom druhé a tak ďalej. Včera som tak posunula 8 áut, a potom som ešte 20 minút cúvala na onen vytúžený parkplatz. Úspešne. Prosí si niekto lekcie? Za jedno varené vínko na vianočných trhoch poskytnem. A možno vám aj ukážem moje nové bicepsy.
Bola som na stretávke zo strednej po piatich rokoch. Niektoré veci sa nemenia. Tí, čo boli milí a ktorých mám rada, sú stále takí. A tí druhí sú tiež stále rovnakí. Všetci sme krajší ako vtedy. Celkom ma ale zaráža, že niektorí ľudia so ešte stále pamätajú krivdy a rozbroje z oných pubertálnych čias. Ja si z toho pamätám naozaj málo, a asi som už fakt úplne inde, keď necítim potrebu to teraz po piatich rokoch riešiť. Nuž, každý máme to svoje.
Práca ma baví. Veľmi. Nie je to vždy sranda. Zodpovednosť, málo času, stresujúci klienti. Niekedy mám chuť sa zavrieť na záchod a tam sa vyplakať a vykričať, ale zvyčajne skončím bláznivým rehotom. Ale inak to sranda je. A dosť veľká. Hlavne v piatok, keď nám všetkým svorne zadrbkáva. Kolega Marek to včera natočil na video. Povedal: "Šéfka, zaspievaj." A šéfka zaspievala. Pravdepodobne je to v rámci zachovania duševného zdravia divákov nepublikovateľné, ale aspoň ma bude môcť o pár rokov vydierať. Marek je skutočne šikovný chalan a vie robiť sushi. A máme šéfa, ktorý v piatok zvykne chodiť po office a rapovať. A máme druhého šéfa, ktorý mu do toho spieva. Už sa teším na vianočné karaoke, keď to naša spevavá firma rozbalí. Hm, asi by sme mali iniciovať výrobu novej relácie, kde budú namiesto puberťákov spievať celé firmy.
Teraz niečo, čo nemám nové ja, ale niekto mne veľmi blízky. Teda dvaja blízki. Majú nového Olivera. A je krásny. Dokonalé črty a keď spinká, tak vôbec neplače. A ja pre neho snáď budem dobrá teta Pecka, ktorá mu bude kupovať pekné darčeky a vyvádzať s ním to, za čo ma jeho mamka pravdepodobne zachloští.
Dúfam, že som úspešne prekonala porozchodové ticho, a že sa nabudúce dozvieme niečo o novej dáme v Nickovom živote. Však Nick?
pondelok 22. októbra 2007
Rozchod. F4 končí!
Titulok hodný nového času. A práve ten prichádza.
F4 sa rozchádza na tri svetové strany! Už to ďalej spolu nezvládajú.
Kua, skúste napísať o tomto článok! Nemal by byť patetický, ale zase ani suchý. Chcelo by to spomenúť, že nie je koniec ako koniec a kde niečo končí, tam niečo začína. Dobré klišé! Kto to bude čítať?
31. októbra uplynie trojmesačná výpovedná lehota a štvorkáči rýchlo odchádzajú. Pecosita vzala nohy na plecia včera. Nick a Reed sa poberú najbližšiu sobotu. Charlie... O Charlie presne nevieme, lebo je ešte na dovolenke a ani nevieme, či už má náhradné ubytovanie. Možno skončí na ulici! Ohrdnutá! Vykašlali sa na ňu jej ešte pred nedávnom najlepší kamaráti?
Chcelo by to niečo super od srdca, no určite treba spomenúť aj všetky tie fakty, čo k tomu viedli. To, že sa viem geniálne pohádať s Pecositou a potom nás to oboch serie, hoci sa tvárime, že sme nad vecou. To, že by sme sa s Charlie občas najradšej prefackali, ale napriek tomu do seba zas a znovu spolu cpeme obed. To, že by som Nicka z času na čas od lásky zamordoval, keď musí mať stále pravdu, veľa spánku a ešte viac... spánku. Do paže, tak ako na to?
Arabelin svokor drankal stále viac a viac peňazí. Komunikovať s ním bolo čoraz tažšie. Medzi členmi F4 sa začínali prejavovať následky viac než ročného spolužitia. Vytvárali sa tábory, z ktorých každý mal svoj vlastný názor. Niektorým ich názor nejde z huby, iným zas až priveľmi dobre. „Veci každodenné vnímate intenzívnejšie, ako keď niekoho vidíte raz do týždňa niekde vonku pri drinku,“ snaží sa obhájiť svoje počíňanie jeden zo štvorkáčov. V prípade kolízie zanikajú hviezdne systémy. Toto nie sú meteority, toto sú kométy!
No čo? Tak to chodí. Všetkým sa menia priority. Kedysi sme mali rovnaký cieľ, rovnaký život. Všetci singles, všetci končiaci školu alebo začínajúci prácu. Takmer všetci nakazení blogovaním. We did it, so what? Časom sa to zmenilo. Blogovanie sa dostalo na druhú koľaj, školy sa skončili, práce sa zmenili. Podiel singles na spoločnej domácnosti sa zo dňa na deň znižuje. Tretina štvorky začína hniezdiť.
Podľa ich vlastných slov dospeli do štádia, kedy má ich vzájomné bývanie viac nevýhod ako výhod, a tak sa rozpŕchnu z ich doterajšieho hviezdneho hniezda. Toľko oficiálne vyjadrenie. Ale čo bude ďalej?
To vám rozpovieme hneď... Pravé priateľstvo nejaké sťahovanie len tak nezabije. A spomienky na všetky tie skvelé situácie, akcie, hlášky a hádky budú vždy slúžiť ako geniálny argument. Nezabudnite, že sme (sa) všetci (s)prisahali. Ha! Aj mnohí z vás, naši vyvážení čitatelia. Doklad z otrasnej párty spred roka s vašimi krvavými odtlačkami prstov sa stáva súčasťou rozsiahleho archívu štvorčlennej fanty.
Uvidíme. Keď s niekym žijete takmer dva roky v spoločnej domácnosti, žijete s jeho veľkými láskami, prekvapivými stratami, nepríjemnými pádmi, vzrušujúcimi úspechmi, (ne)chcenými tajomstvami. A práve na tie sme najviac zvedaví! Takže, ak máte nejaké informácie o štvorkáčoch, sem s nimi! Vašu angažovanosť radi odmeníme.
Len aby sa nezabudlo. Dignity always dignity!
A čo bude s blogom? GAME OVER? Nuž, ten toho znesie asi zo všetkých najviac. Tak, snáď ním druhý level neotrasie.
F4 sa rozchádza na tri svetové strany! Už to ďalej spolu nezvládajú.
Kua, skúste napísať o tomto článok! Nemal by byť patetický, ale zase ani suchý. Chcelo by to spomenúť, že nie je koniec ako koniec a kde niečo končí, tam niečo začína. Dobré klišé! Kto to bude čítať?
31. októbra uplynie trojmesačná výpovedná lehota a štvorkáči rýchlo odchádzajú. Pecosita vzala nohy na plecia včera. Nick a Reed sa poberú najbližšiu sobotu. Charlie... O Charlie presne nevieme, lebo je ešte na dovolenke a ani nevieme, či už má náhradné ubytovanie. Možno skončí na ulici! Ohrdnutá! Vykašlali sa na ňu jej ešte pred nedávnom najlepší kamaráti?
Chcelo by to niečo super od srdca, no určite treba spomenúť aj všetky tie fakty, čo k tomu viedli. To, že sa viem geniálne pohádať s Pecositou a potom nás to oboch serie, hoci sa tvárime, že sme nad vecou. To, že by sme sa s Charlie občas najradšej prefackali, ale napriek tomu do seba zas a znovu spolu cpeme obed. To, že by som Nicka z času na čas od lásky zamordoval, keď musí mať stále pravdu, veľa spánku a ešte viac... spánku. Do paže, tak ako na to?
Arabelin svokor drankal stále viac a viac peňazí. Komunikovať s ním bolo čoraz tažšie. Medzi členmi F4 sa začínali prejavovať následky viac než ročného spolužitia. Vytvárali sa tábory, z ktorých každý mal svoj vlastný názor. Niektorým ich názor nejde z huby, iným zas až priveľmi dobre. „Veci každodenné vnímate intenzívnejšie, ako keď niekoho vidíte raz do týždňa niekde vonku pri drinku,“ snaží sa obhájiť svoje počíňanie jeden zo štvorkáčov. V prípade kolízie zanikajú hviezdne systémy. Toto nie sú meteority, toto sú kométy!
No čo? Tak to chodí. Všetkým sa menia priority. Kedysi sme mali rovnaký cieľ, rovnaký život. Všetci singles, všetci končiaci školu alebo začínajúci prácu. Takmer všetci nakazení blogovaním. We did it, so what? Časom sa to zmenilo. Blogovanie sa dostalo na druhú koľaj, školy sa skončili, práce sa zmenili. Podiel singles na spoločnej domácnosti sa zo dňa na deň znižuje. Tretina štvorky začína hniezdiť.
Podľa ich vlastných slov dospeli do štádia, kedy má ich vzájomné bývanie viac nevýhod ako výhod, a tak sa rozpŕchnu z ich doterajšieho hviezdneho hniezda. Toľko oficiálne vyjadrenie. Ale čo bude ďalej?
To vám rozpovieme hneď... Pravé priateľstvo nejaké sťahovanie len tak nezabije. A spomienky na všetky tie skvelé situácie, akcie, hlášky a hádky budú vždy slúžiť ako geniálny argument. Nezabudnite, že sme (sa) všetci (s)prisahali. Ha! Aj mnohí z vás, naši vyvážení čitatelia. Doklad z otrasnej párty spred roka s vašimi krvavými odtlačkami prstov sa stáva súčasťou rozsiahleho archívu štvorčlennej fanty.
Uvidíme. Keď s niekym žijete takmer dva roky v spoločnej domácnosti, žijete s jeho veľkými láskami, prekvapivými stratami, nepríjemnými pádmi, vzrušujúcimi úspechmi, (ne)chcenými tajomstvami. A práve na tie sme najviac zvedaví! Takže, ak máte nejaké informácie o štvorkáčoch, sem s nimi! Vašu angažovanosť radi odmeníme.
Len aby sa nezabudlo. Dignity always dignity!
A čo bude s blogom? GAME OVER? Nuž, ten toho znesie asi zo všetkých najviac. Tak, snáď ním druhý level neotrasie.
pondelok 1. októbra 2007
O vyzliekacích ponožkách
Vzhľadom na to, že už dlhý čas neboli na verejnosť vypustené žiadne nové informácie z nášho súkromia (za čo sa Vám pravdaže neospravedlňujem), trochu Vás poinformujem. Predsa len sa musíme dáko zviditeľniť. Čo iné nám ostáva, keď o nás nechce písať ani Nový čas. Že vraj majú lepšie titulky, ako písať o džu džu na výlete. Ha! Tak to chcem vidieť aké! Neviem či „Bača, na túto bacha“, alebo „Trest pre Kušnírovú! Pila z tejto fľaše?“ je to pravé, tak ale vkus je vkus. A predsa len podľa niektorých to je najobjektívnejšie súkromné médium. Ehmm...
Nevadí, môj dedko mal také silné tabletky na srdce. Trikrát denne odporúčam dve tablety. K čomu to pomôže? To neviem, ale malo to účinky aj proti demencii, tak skúšam všetko, ako doktor House, čo môže pomôcť.
Aké sú teda tie novinky o nás? Neviem ako u Vás, ale u nás je pred týždňom bola pekelná zima. Najmä v noci. A teplárne nie a nie zakúriť. Týmto pravdaže nemyslím Áčko, či Barbaros, to sú trocha iné bratislavské teplárne a z nich by som teda teplo doberať nechcel. A to ani nebudem taký nechutný a nebudem rozoberať, kam sa pichá prípojka z týchto teplární! Fuj, radšej zimu mať. Ale teraz vážne. Nekúria nám.
V tomto bol super rodičovský dom. Trocha dymu vo vlasoch, ale to teplo stálo za to. A tu? Tu si môžem dať akurát teplú sprchu, aj to teplá voda tečie po štvrť hodine. Vyzerá to že sa sťažujem? Tak to je dobre, lebo sa aj sťažujem! Neznášam zimu, ani vajcia, a tristokrát to opakovať nemienim! Som teplomilný, tak to bude a tak to ostane!
Trocha som tú zimu ale ojekabátil. Spávam s ponožkami. Teda s Reedom a s ponožkami, ale to už asi viete. Reed ako vyhrievacie teleso nie je úplne ideálny, aj keď teplý je. Tak som pristúpil aj na spanie s ponožkami.
Ponožky, ideálny partner do postele. Slogan tejto jesene. Ja mám ale vyzliekacie, ha! Vždy keď sa ráno zobudím, tak som bez nich. Ako je toto možné? Vysvetlí mi to niekto? Je to pomsta ponožiek za to, že ich každé ráno uložím pod vankúš k vrecúšku s levanduľou? Mal by som ich prať častejšie ako raz do mesiaca? Kde je problém?
P.S.: Nabudúce už skúsim o niečom záživnejšom a tak snáď bližšie popíšem naše obedové teórie s kolegami o limitovanej edícii automobilu Renault Aneta, o jeho výbave, ale i kožušinke okolo znaku. Predsa len sa nevolá Aneta len tak. Alebo možno nabudúce naznačím aj to, že Jackino bude mať o necelé dva mesiace partnerku.
Nevadí, môj dedko mal také silné tabletky na srdce. Trikrát denne odporúčam dve tablety. K čomu to pomôže? To neviem, ale malo to účinky aj proti demencii, tak skúšam všetko, ako doktor House, čo môže pomôcť.
Aké sú teda tie novinky o nás? Neviem ako u Vás, ale u nás je pred týždňom bola pekelná zima. Najmä v noci. A teplárne nie a nie zakúriť. Týmto pravdaže nemyslím Áčko, či Barbaros, to sú trocha iné bratislavské teplárne a z nich by som teda teplo doberať nechcel. A to ani nebudem taký nechutný a nebudem rozoberať, kam sa pichá prípojka z týchto teplární! Fuj, radšej zimu mať. Ale teraz vážne. Nekúria nám.
V tomto bol super rodičovský dom. Trocha dymu vo vlasoch, ale to teplo stálo za to. A tu? Tu si môžem dať akurát teplú sprchu, aj to teplá voda tečie po štvrť hodine. Vyzerá to že sa sťažujem? Tak to je dobre, lebo sa aj sťažujem! Neznášam zimu, ani vajcia, a tristokrát to opakovať nemienim! Som teplomilný, tak to bude a tak to ostane!
Trocha som tú zimu ale ojekabátil. Spávam s ponožkami. Teda s Reedom a s ponožkami, ale to už asi viete. Reed ako vyhrievacie teleso nie je úplne ideálny, aj keď teplý je. Tak som pristúpil aj na spanie s ponožkami.
Ponožky, ideálny partner do postele. Slogan tejto jesene. Ja mám ale vyzliekacie, ha! Vždy keď sa ráno zobudím, tak som bez nich. Ako je toto možné? Vysvetlí mi to niekto? Je to pomsta ponožiek za to, že ich každé ráno uložím pod vankúš k vrecúšku s levanduľou? Mal by som ich prať častejšie ako raz do mesiaca? Kde je problém?
P.S.: Nabudúce už skúsim o niečom záživnejšom a tak snáď bližšie popíšem naše obedové teórie s kolegami o limitovanej edícii automobilu Renault Aneta, o jeho výbave, ale i kožušinke okolo znaku. Predsa len sa nevolá Aneta len tak. Alebo možno nabudúce naznačím aj to, že Jackino bude mať o necelé dva mesiace partnerku.
utorok 18. septembra 2007
Zmŕtvychvstanie, Aleluja, Aleluja! (A sme všetci v pyžame)
PECOSITA: A odpovieme na všetky?
NICK: Spravíme dáky výber, nie?
CHARLIE: Ráno vstávam o šiestej. Tak máme čas.
NICK: Tak hádam 60 zmákneme...
REED: (mlčí, bo píše)
PECOSITA: Vieš vôbec, kde to máš hľadať?
REED: Do paže, ja som išiel do blogera. Som zabudol, že tie otázky sú v admine.
ALL: (Hromadný rehot. Padol vtip z Nickovej studnice o tete Záhoračke. Reprodukcia je na čitateľovu škodu nemožná.)
ALL: Ideme od najnovších po najstaršie, lebo hneď ten prvý je pecka...
JA: to je taka pica stranka toto, ze taku picu som este nezazil :D fuj fuj fuj a este raz fuuuuuuuuj
REED: Piču? Fuuuuuuuj, FUUUUUUJ! To som teda ešte fakt nezažil.
PECOSITA: To si ešte nevidel.
NICK: To som ešte nepočul. Aj som sa spotil pri tom slove.
CHARLIE: Ha-ha-haaaaa
PECOSITA: Charlie povedala, že ha-ha-haaaa?
CHARLIE: Ty si ma tam dal, ze ha-ha-haaaa?
REED: Lebo teraz si sa smiala!
KARASKA: heeej! žijete?
PECOSITA: No, dobrá otázka.
NICK: Ogh.
PECOSITA: Nie, pijeme.
CHARLIE: Glo-glo-gloooo...
NICK: Pijem, teda som.
CHARLIE: Robí zo mňa debila.
PECOSITA: A seba daj, že ťuk-ťuk-ťuk.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.
UZOFFKA: Kde ste zakapati?
PECOSITA: Hirošima Nagasaki.
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať. Hm, zakapati.
JIRKA (TEN ISTÝ): Těšíte se? ;-)
PECOSITA: A vy ste sa tešili?
REED: A vy sa tešíte?
CHARLIE: Moja kolegyňa už prenáša štyri dni.
NICK: Čo? Krabice?
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.
FANATICGAY: Je ti teplo dievčička????
PECOSITA: To niekto provokuje, kto vie, že tu máme kosu.
CHARLIE: Buzo-tému vám nechám.
NICK: To sa termoška pýta...
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.
REVO: ako vyzera ta baba, co u vas radi?
REED: Tá by sa ti ľúbila. Hrala vo filme. Superstar to je! V Mrázikovi...
NICK: Pamätáš si Nastenku? Tak tá to nie je.
CHARLIE: Schválne, či uhádneš, že ku mne čelom, k Ivanvi chrbtom.
PECOSITA: Mmm, mmmh, to je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.
HROCH: preco mi slnko pecie na chrbat a nefunguje klima?
PECOSITA: Lebo už je september.
FILOSS: Prečo celé týždne neviem, čo sa Vás spýtať?
PECOSITA: Zjavne, nemá problema. No! (pohrdavo) Gratulujem! (este pohrdavejsie)
CHARLIE: Au, ma zapchlo!
NICK: To čo je?
CHARLIE: Pichlo, to bude z tých zastavených vetrov.
PECOSITA: Espumisan na to pomáha, vyprdíš sa, dovi-dopo.
CHARLIE: Ale to nemôžem v robote.
REED: Dojdi k nám. Ako vidíš, u nás neustále rozoberáme najhorúcejšie témy a otázky. Čo tam po druhom pilieri! Charliene vetry sú dôležitejšie.
FANATICGAY: No tak co bude s tym DZU DZU kamosom???? Vsak od zvedavosti doma uz ani nespavame.
CHARLIE: Džu-džu kamoš bol na výlete.
REVO: prečo je také teplo?? nepozná niekto perinbabu?
REED: Ty furt len na nejaké baby sa pýtaš. Jedna lepšia ako druhá!
PECOSITA: Poznáme tvoj vkus, zlatík.
NICK: (sekaný smiech)
HROCH: preco ludia akceptuju pozvanku na meeting a potom nepridu?
PECOSITA: Prišla neskoro na polhodinové stretnutie. Ako? Čo? Lebo ťa nechcel vidieť. Ale my ťa chceme a na fotky z Austrálie čakáme už pol roka.
REED: Svrbí ma tuna. Tuna nie je po anglicky.
ONDREJ: Preco mi nepodakoval, ked som mu k narodeninam zablahozelala??
CHARLIE: Ty si Ondrej alebo Ondreja?
PECOSITA: Ináč, to je vážna otázka. Milá Ondrej... mám nové náušnice.
REED: Po lopate zaspievané: We are living in a material world...
NICK: ... and I am a material girl!
FANATICGAY: A naozaj ich treba ocikat? Nestaci ked si to donesiem v nejakej nadobe a vychrstnem to?
NICK: Pissing, just pissing.
PECOSITA: A to je nejaká morská riasa?
CHARLIE: Musím vyskúšať.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk... Po lopate zaspievané: „Juuust piss!“
UPIRKA: odpoved pre grgu: hned vedla tvojich okuliarov boli zalozene
NICK: A Grga pýtal čo?
REED: Neviem, čo Grga pýtal.
RR: fantastická štvorka je akési krkolomné spojenie slov: fanta, stick a športka?
PECOSITA: Tomu teda FAKT hovorím slovná hračka!
NICK: A ako tam píšeš tento tón, ktorým to povedala?
REED: To nepochopia...
NICK: Napíš, ze dramatický tón.
REED: Gramatický?
PECOSITA: Ha, ha, hluché delo!
EINSTEIN: ako vyzerá ocikaný holetz? a treba potom spláchnuť? :-O
REED: Rozdiel pred a po?
Skúsenosti mladej tínedžerky: Mne sa to ľúbilo.
MARCELKO: preco sa Pec tolko stresuje? Ved je to len blby dokument a este blbsie preskusanie este vacsim blbom, nie?
PECOSITA: Áno, bolo to tak, ale skoro som sa posrala teda.
NICK: Napíš, že pokakala.
REED: Ale ona to tak povedala.
PECOSITA: Nerob zo mňa vulgárnu.
GRGA PITIC: Kde boli cez zimu zalezene vsetky tie jebatelne stetky, ktore teraz na uliciach sposobuju starsim panom srdcovu arytmiu?
REED: Tak toto vtedy pýtal.
NICK: Asi mali výpredaj v Baumaxe. Maliarske potreby.
CHARLIE: Kedy ťa pustili z nemocnice?
REVO: neexistuje vibrator na dynamo?
PECOSITA: Mne by to prospelo...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... keďže odkedy som ho dostala...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... mi nefungujú baterky.
CHARLIE: Čo je dynamo? A ja furt neviem, čo je dynamo!
NICK: Nevieš, tak nemôžeš mať Džu-džu.
PECOSITA: Keď máš bycikel a máš tam svetlo, a tam sú pripojené také srandy a na tom kolese to tak.
REED: A čo je to teda to dynamo?
DISPOSABLE: preco sa vo vibratoroch vybijaju baterky ? :)
PECOSITA: To by som aj ja rada vedela.
NICK: Viď. dynamo, dokúp bicykel.
PECOSITA: To je len taký nenápadný detail.
MARTHEEN: To bol hľod dňa, že Paris Hilton spieva?
PECOSITA: Táto reklama je pekná.
NICK: Ja som niečo o Paris písal.
PECOSITA: Toto je hrozné.
REED: Ľudia! K veci!
NICK: Ja by som tam dal ten preklad.
REED: Prišla, pogŕcala sa, čo chceš prekladať?
GERMA: Majú aj vtáky jarnú únavu?
REED: Nickov nikdy!
LILITH: Preco niekto vyhodil mileho cistotneho plysoveho medvedika? A s nim este asi tonu knih? :-(
PECOSITA: Lebo to tak chodí.
CHARLIE: To sa po rozchode robí.
NICK: No, tak pekne ho obradne roztrhať.
PECOSITA: Toho môjho bieleho maca určite nie. Jediné pekné, čo mi po ňom ostalo.
NICK: Okrem týchto dvoch vrások. Inak, tu je napisané, že George Clooney vďačí za svoju fyzickú kondíciu bicyklu. Toľko k dynamu....
ROSA: Prečo si v pondelok myslím, že je streda?
NICK: Lacné drogy.
REED: Pri drahých by si už nemyslela.
PECOSITA: Zase mám prázdny pohárik.
REED: Čo to zase vyťahuje z chladničky?
NICK: No víno, nie?
CHARLIE: My by sme potrebovali svadbu každý týždeň!
MERCERY: Preco vo Svajci (rozumej Svajciarsku) strasia deti velkonocnymi zajacmi nadzivotnej velkosti?
REED: Do prčic, začína dr. House, už sme dopísali...
CHARLIE: Lebo nemajú Morenu.
REED: Alebo Fica.
NICK: Alebo Tomanovú.
REED: Kua, taká Tomanová v nadživotnej veľkosti...
NICK: By som sa posral... teda pokakal.
PECOSITA: Ale ide nám dneska...
UPIRKA: preco existuje iba jeden protimonopolny urad?
PECOSITA: To je príliš vážna otázka.
NICK: Tému politiky sme vyčerpali.
CHARLIE: A potvrdili pokutu pre Microsoft...
DISPOSABLE: preco Lizardik nemal ako muz moznost vyskusat venusine gulicky? ;-)
PECOSITA: Prečo si dal mňa na prvé miesto (v odpovediach)?
REED: Lebo som čakal, že povieš, že „lebo u mňa ešte neprenocoval“.
PECOSITA: Okay, jeho frajerka ma zabije.
CHARLIE: Ona to číta?
NICK: Myslel... počkaj, to nebude vtipné.
REED: Myslel? Nick?
CHARLIE: Eh?
REED: Takže ešte niečo k Lizardíkovi a jeho guličkám?
PECOSITA: To mi pripomína, že by som mu mala zavolať asi.
NICK: Tak, teraz ju zabije určite. Muheheee!
GIRL WITH UMBRELLA: prečo tu ešte sedím, keď už tu nemám sedieť?
PECOSITA: Tak sa postav.
CHARLIE: Ešte stále sedíš?
NICK: Hádam si nesedíš na guličkách!
PECOSITA: Venušine by sa minuli účinku, keby si na nich sedela.
REED: Vstaň a choď! (pod vplyvom dr. Housa)
GERMA: Prečo ľudia vlastne súťažia?
REED: Už sme dobrí, už sme na devätnástom marci pomaly.
CHARLIE: Sme produktívni.
NICK: Vieš, koľko je v lotte?
PECOSITA: Ale už to niekto vyhral.
CHARLIE: Ale to bolo bez prémie. Teraz si ja musím podať s prémiou, aby som to vyhrala. La-la-la-laaa-la.
REED: A prečo ľudia vlastne súťažia?
NICK: Mne to je jedno. Hlavne, že som prvý.
ELISABETH: Preco sa ucitelia vyberaju z komunity, ktora absolutne neznasa decka?
PECOSITA: To by aj mňa zaujímalo.
NICK: Vždy som chcel byť učiteľom.
PECOSITA: Nebudes krstný otec mojich detí.
NICK: Ale vraha už máš.
Dr. HOUSE: Spýtame sa pána Boha alebo ho posleme na rezonanciu?
REED: Prečo sa decká vyberajú z komunity, ktorá absolútne neznáša učiteľov?
NICK: Charlie, dopi!
CHARLIE: Stačííí!
HROŠICA: Prečo nemajú žienky domáce trinásty plat a odmeny? Prečo nedostanú príplatok, úplatok a doplatok?
CHARLIE: Tento rok dostanú. Tomanová rozdáva.
PECOSITA: Napíš jej, nech zavolá Tomanovej.
REED: A to kde berú žienky domáce dvanásť platov, keď by mali dostávať aj trinásty? Idem za žienku!
CHARLIE: Domácu!
NICK: Nalej!
K.: Preco vzdy, ked do toho riadku tam hore pisem vasu adresu, tak napisem FANATICKA stvorka namiesto fantasticka?
REED: To bude tou ružovou.
CHARLIE: Fanatická, fantastická. Fun a tick. Akože zábavný tik?
REED: Hehe, skôr Nick alebo Rick. Daj si nás do záložky a máš po probléme.
LUSIANIA: Preco ste styria?
CHARLIE: Pretože nie sme piati ani traja.
REED: Ako štyria mušketieri.
NICK: A rýchla rota, aj keď tých bolo päť (a toto sa nedá reproduktovať, ale Nick tu práve rukami ukazuje, ako vyzerá každý člen rýchlej roty, a najlepšie mu ide Bzučo! Mu-he-he-he...)
REED: Nemám už dych, štím kosoštvorce. Au!
PECOSITA: Alebo kocky kosoštvorcom.
RANYITA DILAHOVÁ (NIE OLASKÁ CIGÁNKA): Prečo sú cyklistické preteky, cyklistický maratón, cyklisti na cestách, keď predsa jazdia na bicykloch a nie na cykloch? Toto mi objasnite...:)
REED: A tebe niečo hovorí cyklická otázka?
PECOSITA: Môj cyklus je rozhodený.
NICK: Odpoveď jak sviňa.
REED: „Odpoved jak sviňa“, píšem to sem, to si akože povedal ty, nick, ok? Charlie, čo si akože povedala ty?
CHARLIE: Mám mušku v pohári.
PECOSITA: Aby to bolo kratšie...
CHARLIE: Bicyklistické preteky na bicyklistickom maratóne na bicyklistických cestách jazdia bicyklisti, keby povedali, tak sa im zauzlí jazyk.
REED: Ako mne prsty, keď som to písal.
FANATICGAY: Preco mi zamestnavatel neposiela prachy na ucet len tak? To mu nestoji za ten dobry pocit ako mi pomaha???
NICK: Výplatný termín sme mali 15-teho. Doteraz nie sú peniaze na účte.
CHARLIE: Kontrolovala som, nie sú.
NICK: Zajtra nerobím, som povedal.
PECOSITA: Aj mne mešká, dva mesiace teraz.
REED: Ups, to je dosť vážne.
REED: Zamestnávateľ pomáha? To on kde žije?
CHARLIE: V ríši Tomanovej.
LOTA: Preco sa mi stava, ze sa pripijem, len tak sama, pri nejakom filme (Roman pre zeny, napriklad) a potom sa mi ziada otvorit okno a kricat do tmy? (pozn.: Nikdy to neurobim, byva podo mnou moja mama)
PECOSITA: Presťahuj sa, moja.
NICK: Let´s go to the ocean and drink some lunch...
CHARLIE: A tam môže aj vrešťať.
REED: Peco, nezaspávaj, odpovedaj.
PECOSITA: Mh. Chrrrrrrrrrrrr...
JANKA: Vcera mi zubar trhal zub, upozornil ma, ze si nemam ranu drazdit, nemam par hodin jest a take klasicke upozornenia. Nakoniec dodal, ze sa mam vyhýbat, pokial sa to nezahoji, oralnemu sexu, lenze na vikend príde moja partnerka. Myslel to aj takto? pls help! uz mam len dva dni!
PECOSITA: Už sa jej to asi zahojilo.
CHARLIE: Aký bol sex?
Štyria z piatich stomatológov: Orálny sex podporuje životnosť vašich plômb.
GERMA: Napísala som si niečo do kalendára a neviem po sebe prečítať. Čo s tým?
CHARLIE: To sa stalo aj mojej kolegyni a teraz nevie, či má ísť na meeting.
REED: A Hroch ešte stále čaká...
APRIL: Ked Reed a Nick su Rick, bude Charlotte a Pecosita Charlosita alebo Pecolotte? Lebo keby ste nedajboze nakoniec spustili to VeCe, tak Charlositta je skvele meno pre novu telenovelu ;)
PECOSITA: Prečo si myslia, že sme lesby?
REED: To sa pýta April!
PECOSITA: Tým duplom.
NICK: Videli ich fotky?
CHARLIE: Chceš mať pokojné sny, Nick? Nezabúdaj, že...
PECOSITA: Ja som inak dávno nevidela žiadnu telenovelu.
CHARLIE: Strácame prehľad.
REED: Pecolotte znie ako dáka porno star.
NICK: Trikrát latte!
PECOSITA: Ešte chodia električky?
CHARLIE: Ešte je len pol jedenastej.
DANTO: Ok, tak ako v rebricku hodnot zoradit nasledujuce: laska, kariera, prachy, IQ, rodina. A nie ze zacnete s laskou na prvom mieste...romantici...
ALL: Kuaaaa, to je tažké. Uvedomte si, že to čítajú naši :)
PECOSITA: Rodina=láska (hihihi), IQ, kariéra=prachy
REED: Rodina=láska, IQ=prachy, kariéra
NICK: Rodina=láska, IQ, kariéra=prachy
CHARLIE: IQ=kariéra=prachy, rodina=láska
Naše otázky: Čo je kariéra? Môžeš mať prachy bez IQ? Kariéru bez prachov? Prachy bez kariéry?
GERMA: Načo sem píšeme tie naše otázky, keď poradňa aj tak nefunguje?!
NICK: Naše heslo...
PECOSITA: Do roka a do dňa!
CHARLIE: How the time flies, hm.
FANATICGAY: Preco ludia pocuju vzdy to co chcu a nie to co im hovorite?
REED: Ale nooo, nepreháňaj, ale tak dík. Nooo, keď to tvrdíš, tak musíme byť dobrííí.
NICK: A to je úžasný záver.
Nasleduje TEASER na ďalšiu časť odpovedí v rámci našej poradne... Čakajú Vás otázky a odpovede typu:
JEAN BAPTISTE GRENOUILLE: Ako voní bradafka?
NICK: Uuuu, to sa zase spotím.
GIRL: milujem eF švorkáčov, je to legálne???
REED: Sú také košíčky, že eF päť?
HROŠICA: Prečo sa po pichnutí, stane vpich opuchnutým vpichom?
PECOSITA: A čo som ja akože odborník na pichanie?
JIRKA (MHM, FURT TEN STEJNÝ): Nehorí mi sviečka. Teraz! Čo mám robiť?
CHARLIE: Tak. Teraz! Už nič...
NICK: Spravíme dáky výber, nie?
CHARLIE: Ráno vstávam o šiestej. Tak máme čas.
NICK: Tak hádam 60 zmákneme...
REED: (mlčí, bo píše)
PECOSITA: Vieš vôbec, kde to máš hľadať?
REED: Do paže, ja som išiel do blogera. Som zabudol, že tie otázky sú v admine.
ALL: (Hromadný rehot. Padol vtip z Nickovej studnice o tete Záhoračke. Reprodukcia je na čitateľovu škodu nemožná.)
ALL: Ideme od najnovších po najstaršie, lebo hneď ten prvý je pecka...
JA: to je taka pica stranka toto, ze taku picu som este nezazil :D fuj fuj fuj a este raz fuuuuuuuuj
REED: Piču? Fuuuuuuuj, FUUUUUUJ! To som teda ešte fakt nezažil.
PECOSITA: To si ešte nevidel.
NICK: To som ešte nepočul. Aj som sa spotil pri tom slove.
CHARLIE: Ha-ha-haaaaa
PECOSITA: Charlie povedala, že ha-ha-haaaa?
CHARLIE: Ty si ma tam dal, ze ha-ha-haaaa?
REED: Lebo teraz si sa smiala!
KARASKA: heeej! žijete?
PECOSITA: No, dobrá otázka.
NICK: Ogh.
PECOSITA: Nie, pijeme.
CHARLIE: Glo-glo-gloooo...
NICK: Pijem, teda som.
CHARLIE: Robí zo mňa debila.
PECOSITA: A seba daj, že ťuk-ťuk-ťuk.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.
UZOFFKA: Kde ste zakapati?
PECOSITA: Hirošima Nagasaki.
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať. Hm, zakapati.
JIRKA (TEN ISTÝ): Těšíte se? ;-)
PECOSITA: A vy ste sa tešili?
REED: A vy sa tešíte?
CHARLIE: Moja kolegyňa už prenáša štyri dni.
NICK: Čo? Krabice?
REED: To je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.
FANATICGAY: Je ti teplo dievčička????
PECOSITA: To niekto provokuje, kto vie, že tu máme kosu.
CHARLIE: Buzo-tému vám nechám.
NICK: To sa termoška pýta...
REED: Ťuk-ťuk-ťuk.
REVO: ako vyzera ta baba, co u vas radi?
REED: Tá by sa ti ľúbila. Hrala vo filme. Superstar to je! V Mrázikovi...
NICK: Pamätáš si Nastenku? Tak tá to nie je.
CHARLIE: Schválne, či uhádneš, že ku mne čelom, k Ivanvi chrbtom.
PECOSITA: Mmm, mmmh, to je dáka morská riasa? Musím vyskúšať.
HROCH: preco mi slnko pecie na chrbat a nefunguje klima?
PECOSITA: Lebo už je september.
FILOSS: Prečo celé týždne neviem, čo sa Vás spýtať?
PECOSITA: Zjavne, nemá problema. No! (pohrdavo) Gratulujem! (este pohrdavejsie)
CHARLIE: Au, ma zapchlo!
NICK: To čo je?
CHARLIE: Pichlo, to bude z tých zastavených vetrov.
PECOSITA: Espumisan na to pomáha, vyprdíš sa, dovi-dopo.
CHARLIE: Ale to nemôžem v robote.
REED: Dojdi k nám. Ako vidíš, u nás neustále rozoberáme najhorúcejšie témy a otázky. Čo tam po druhom pilieri! Charliene vetry sú dôležitejšie.
FANATICGAY: No tak co bude s tym DZU DZU kamosom???? Vsak od zvedavosti doma uz ani nespavame.
CHARLIE: Džu-džu kamoš bol na výlete.
REVO: prečo je také teplo?? nepozná niekto perinbabu?
REED: Ty furt len na nejaké baby sa pýtaš. Jedna lepšia ako druhá!
PECOSITA: Poznáme tvoj vkus, zlatík.
NICK: (sekaný smiech)
HROCH: preco ludia akceptuju pozvanku na meeting a potom nepridu?
PECOSITA: Prišla neskoro na polhodinové stretnutie. Ako? Čo? Lebo ťa nechcel vidieť. Ale my ťa chceme a na fotky z Austrálie čakáme už pol roka.
REED: Svrbí ma tuna. Tuna nie je po anglicky.
ONDREJ: Preco mi nepodakoval, ked som mu k narodeninam zablahozelala??
CHARLIE: Ty si Ondrej alebo Ondreja?
PECOSITA: Ináč, to je vážna otázka. Milá Ondrej... mám nové náušnice.
REED: Po lopate zaspievané: We are living in a material world...
NICK: ... and I am a material girl!
FANATICGAY: A naozaj ich treba ocikat? Nestaci ked si to donesiem v nejakej nadobe a vychrstnem to?
NICK: Pissing, just pissing.
PECOSITA: A to je nejaká morská riasa?
CHARLIE: Musím vyskúšať.
REED: Ťuk-ťuk-ťuk... Po lopate zaspievané: „Juuust piss!“
UPIRKA: odpoved pre grgu: hned vedla tvojich okuliarov boli zalozene
NICK: A Grga pýtal čo?
REED: Neviem, čo Grga pýtal.
RR: fantastická štvorka je akési krkolomné spojenie slov: fanta, stick a športka?
PECOSITA: Tomu teda FAKT hovorím slovná hračka!
NICK: A ako tam píšeš tento tón, ktorým to povedala?
REED: To nepochopia...
NICK: Napíš, ze dramatický tón.
REED: Gramatický?
PECOSITA: Ha, ha, hluché delo!
EINSTEIN: ako vyzerá ocikaný holetz? a treba potom spláchnuť? :-O
REED: Rozdiel pred a po?
Skúsenosti mladej tínedžerky: Mne sa to ľúbilo.
MARCELKO: preco sa Pec tolko stresuje? Ved je to len blby dokument a este blbsie preskusanie este vacsim blbom, nie?
PECOSITA: Áno, bolo to tak, ale skoro som sa posrala teda.
NICK: Napíš, že pokakala.
REED: Ale ona to tak povedala.
PECOSITA: Nerob zo mňa vulgárnu.
GRGA PITIC: Kde boli cez zimu zalezene vsetky tie jebatelne stetky, ktore teraz na uliciach sposobuju starsim panom srdcovu arytmiu?
REED: Tak toto vtedy pýtal.
NICK: Asi mali výpredaj v Baumaxe. Maliarske potreby.
CHARLIE: Kedy ťa pustili z nemocnice?
REVO: neexistuje vibrator na dynamo?
PECOSITA: Mne by to prospelo...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... keďže odkedy som ho dostala...
CHARLIE: Čo je dynamo?
PECOSITA: ... mi nefungujú baterky.
CHARLIE: Čo je dynamo? A ja furt neviem, čo je dynamo!
NICK: Nevieš, tak nemôžeš mať Džu-džu.
PECOSITA: Keď máš bycikel a máš tam svetlo, a tam sú pripojené také srandy a na tom kolese to tak.
REED: A čo je to teda to dynamo?
DISPOSABLE: preco sa vo vibratoroch vybijaju baterky ? :)
PECOSITA: To by som aj ja rada vedela.
NICK: Viď. dynamo, dokúp bicykel.
PECOSITA: To je len taký nenápadný detail.
MARTHEEN: To bol hľod dňa, že Paris Hilton spieva?
PECOSITA: Táto reklama je pekná.
NICK: Ja som niečo o Paris písal.
PECOSITA: Toto je hrozné.
REED: Ľudia! K veci!
NICK: Ja by som tam dal ten preklad.
REED: Prišla, pogŕcala sa, čo chceš prekladať?
GERMA: Majú aj vtáky jarnú únavu?
REED: Nickov nikdy!
LILITH: Preco niekto vyhodil mileho cistotneho plysoveho medvedika? A s nim este asi tonu knih? :-(
PECOSITA: Lebo to tak chodí.
CHARLIE: To sa po rozchode robí.
NICK: No, tak pekne ho obradne roztrhať.
PECOSITA: Toho môjho bieleho maca určite nie. Jediné pekné, čo mi po ňom ostalo.
NICK: Okrem týchto dvoch vrások. Inak, tu je napisané, že George Clooney vďačí za svoju fyzickú kondíciu bicyklu. Toľko k dynamu....
ROSA: Prečo si v pondelok myslím, že je streda?
NICK: Lacné drogy.
REED: Pri drahých by si už nemyslela.
PECOSITA: Zase mám prázdny pohárik.
REED: Čo to zase vyťahuje z chladničky?
NICK: No víno, nie?
CHARLIE: My by sme potrebovali svadbu každý týždeň!
MERCERY: Preco vo Svajci (rozumej Svajciarsku) strasia deti velkonocnymi zajacmi nadzivotnej velkosti?
REED: Do prčic, začína dr. House, už sme dopísali...
CHARLIE: Lebo nemajú Morenu.
REED: Alebo Fica.
NICK: Alebo Tomanovú.
REED: Kua, taká Tomanová v nadživotnej veľkosti...
NICK: By som sa posral... teda pokakal.
PECOSITA: Ale ide nám dneska...
UPIRKA: preco existuje iba jeden protimonopolny urad?
PECOSITA: To je príliš vážna otázka.
NICK: Tému politiky sme vyčerpali.
CHARLIE: A potvrdili pokutu pre Microsoft...
DISPOSABLE: preco Lizardik nemal ako muz moznost vyskusat venusine gulicky? ;-)
PECOSITA: Prečo si dal mňa na prvé miesto (v odpovediach)?
REED: Lebo som čakal, že povieš, že „lebo u mňa ešte neprenocoval“.
PECOSITA: Okay, jeho frajerka ma zabije.
CHARLIE: Ona to číta?
NICK: Myslel... počkaj, to nebude vtipné.
REED: Myslel? Nick?
CHARLIE: Eh?
REED: Takže ešte niečo k Lizardíkovi a jeho guličkám?
PECOSITA: To mi pripomína, že by som mu mala zavolať asi.
NICK: Tak, teraz ju zabije určite. Muheheee!
GIRL WITH UMBRELLA: prečo tu ešte sedím, keď už tu nemám sedieť?
PECOSITA: Tak sa postav.
CHARLIE: Ešte stále sedíš?
NICK: Hádam si nesedíš na guličkách!
PECOSITA: Venušine by sa minuli účinku, keby si na nich sedela.
REED: Vstaň a choď! (pod vplyvom dr. Housa)
GERMA: Prečo ľudia vlastne súťažia?
REED: Už sme dobrí, už sme na devätnástom marci pomaly.
CHARLIE: Sme produktívni.
NICK: Vieš, koľko je v lotte?
PECOSITA: Ale už to niekto vyhral.
CHARLIE: Ale to bolo bez prémie. Teraz si ja musím podať s prémiou, aby som to vyhrala. La-la-la-laaa-la.
REED: A prečo ľudia vlastne súťažia?
NICK: Mne to je jedno. Hlavne, že som prvý.
ELISABETH: Preco sa ucitelia vyberaju z komunity, ktora absolutne neznasa decka?
PECOSITA: To by aj mňa zaujímalo.
NICK: Vždy som chcel byť učiteľom.
PECOSITA: Nebudes krstný otec mojich detí.
NICK: Ale vraha už máš.
Dr. HOUSE: Spýtame sa pána Boha alebo ho posleme na rezonanciu?
REED: Prečo sa decká vyberajú z komunity, ktorá absolútne neznáša učiteľov?
NICK: Charlie, dopi!
CHARLIE: Stačííí!
HROŠICA: Prečo nemajú žienky domáce trinásty plat a odmeny? Prečo nedostanú príplatok, úplatok a doplatok?
CHARLIE: Tento rok dostanú. Tomanová rozdáva.
PECOSITA: Napíš jej, nech zavolá Tomanovej.
REED: A to kde berú žienky domáce dvanásť platov, keď by mali dostávať aj trinásty? Idem za žienku!
CHARLIE: Domácu!
NICK: Nalej!
K.: Preco vzdy, ked do toho riadku tam hore pisem vasu adresu, tak napisem FANATICKA stvorka namiesto fantasticka?
REED: To bude tou ružovou.
CHARLIE: Fanatická, fantastická. Fun a tick. Akože zábavný tik?
REED: Hehe, skôr Nick alebo Rick. Daj si nás do záložky a máš po probléme.
LUSIANIA: Preco ste styria?
CHARLIE: Pretože nie sme piati ani traja.
REED: Ako štyria mušketieri.
NICK: A rýchla rota, aj keď tých bolo päť (a toto sa nedá reproduktovať, ale Nick tu práve rukami ukazuje, ako vyzerá každý člen rýchlej roty, a najlepšie mu ide Bzučo! Mu-he-he-he...)
REED: Nemám už dych, štím kosoštvorce. Au!
PECOSITA: Alebo kocky kosoštvorcom.
RANYITA DILAHOVÁ (NIE OLASKÁ CIGÁNKA): Prečo sú cyklistické preteky, cyklistický maratón, cyklisti na cestách, keď predsa jazdia na bicykloch a nie na cykloch? Toto mi objasnite...:)
REED: A tebe niečo hovorí cyklická otázka?
PECOSITA: Môj cyklus je rozhodený.
NICK: Odpoveď jak sviňa.
REED: „Odpoved jak sviňa“, píšem to sem, to si akože povedal ty, nick, ok? Charlie, čo si akože povedala ty?
CHARLIE: Mám mušku v pohári.
PECOSITA: Aby to bolo kratšie...
CHARLIE: Bicyklistické preteky na bicyklistickom maratóne na bicyklistických cestách jazdia bicyklisti, keby povedali, tak sa im zauzlí jazyk.
REED: Ako mne prsty, keď som to písal.
FANATICGAY: Preco mi zamestnavatel neposiela prachy na ucet len tak? To mu nestoji za ten dobry pocit ako mi pomaha???
NICK: Výplatný termín sme mali 15-teho. Doteraz nie sú peniaze na účte.
CHARLIE: Kontrolovala som, nie sú.
NICK: Zajtra nerobím, som povedal.
PECOSITA: Aj mne mešká, dva mesiace teraz.
REED: Ups, to je dosť vážne.
REED: Zamestnávateľ pomáha? To on kde žije?
CHARLIE: V ríši Tomanovej.
LOTA: Preco sa mi stava, ze sa pripijem, len tak sama, pri nejakom filme (Roman pre zeny, napriklad) a potom sa mi ziada otvorit okno a kricat do tmy? (pozn.: Nikdy to neurobim, byva podo mnou moja mama)
PECOSITA: Presťahuj sa, moja.
NICK: Let´s go to the ocean and drink some lunch...
CHARLIE: A tam môže aj vrešťať.
REED: Peco, nezaspávaj, odpovedaj.
PECOSITA: Mh. Chrrrrrrrrrrrr...
JANKA: Vcera mi zubar trhal zub, upozornil ma, ze si nemam ranu drazdit, nemam par hodin jest a take klasicke upozornenia. Nakoniec dodal, ze sa mam vyhýbat, pokial sa to nezahoji, oralnemu sexu, lenze na vikend príde moja partnerka. Myslel to aj takto? pls help! uz mam len dva dni!
PECOSITA: Už sa jej to asi zahojilo.
CHARLIE: Aký bol sex?
Štyria z piatich stomatológov: Orálny sex podporuje životnosť vašich plômb.
GERMA: Napísala som si niečo do kalendára a neviem po sebe prečítať. Čo s tým?
CHARLIE: To sa stalo aj mojej kolegyni a teraz nevie, či má ísť na meeting.
REED: A Hroch ešte stále čaká...
APRIL: Ked Reed a Nick su Rick, bude Charlotte a Pecosita Charlosita alebo Pecolotte? Lebo keby ste nedajboze nakoniec spustili to VeCe, tak Charlositta je skvele meno pre novu telenovelu ;)
PECOSITA: Prečo si myslia, že sme lesby?
REED: To sa pýta April!
PECOSITA: Tým duplom.
NICK: Videli ich fotky?
CHARLIE: Chceš mať pokojné sny, Nick? Nezabúdaj, že...
PECOSITA: Ja som inak dávno nevidela žiadnu telenovelu.
CHARLIE: Strácame prehľad.
REED: Pecolotte znie ako dáka porno star.
NICK: Trikrát latte!
PECOSITA: Ešte chodia električky?
CHARLIE: Ešte je len pol jedenastej.
DANTO: Ok, tak ako v rebricku hodnot zoradit nasledujuce: laska, kariera, prachy, IQ, rodina. A nie ze zacnete s laskou na prvom mieste...romantici...
ALL: Kuaaaa, to je tažké. Uvedomte si, že to čítajú naši :)
PECOSITA: Rodina=láska (hihihi), IQ, kariéra=prachy
REED: Rodina=láska, IQ=prachy, kariéra
NICK: Rodina=láska, IQ, kariéra=prachy
CHARLIE: IQ=kariéra=prachy, rodina=láska
Naše otázky: Čo je kariéra? Môžeš mať prachy bez IQ? Kariéru bez prachov? Prachy bez kariéry?
GERMA: Načo sem píšeme tie naše otázky, keď poradňa aj tak nefunguje?!
NICK: Naše heslo...
PECOSITA: Do roka a do dňa!
CHARLIE: How the time flies, hm.
FANATICGAY: Preco ludia pocuju vzdy to co chcu a nie to co im hovorite?
REED: Ale nooo, nepreháňaj, ale tak dík. Nooo, keď to tvrdíš, tak musíme byť dobrííí.
NICK: A to je úžasný záver.
Nasleduje TEASER na ďalšiu časť odpovedí v rámci našej poradne... Čakajú Vás otázky a odpovede typu:
JEAN BAPTISTE GRENOUILLE: Ako voní bradafka?
NICK: Uuuu, to sa zase spotím.
GIRL: milujem eF švorkáčov, je to legálne???
REED: Sú také košíčky, že eF päť?
HROŠICA: Prečo sa po pichnutí, stane vpich opuchnutým vpichom?
PECOSITA: A čo som ja akože odborník na pichanie?
JIRKA (MHM, FURT TEN STEJNÝ): Nehorí mi sviečka. Teraz! Čo mám robiť?
CHARLIE: Tak. Teraz! Už nič...
sobota 8. septembra 2007
Svadbenie
Absolvovala som dve svadby v priebehu jedného týždňa. Každá úplne iná. Obe čarovné.
Jedna na Bojnickom zámku.V Zlatej sále, s polnočným ohňostrojom, nočnou prehliadkou zámku, hodinovým blbnutím na autodróme o jednej v noci , svadobnou kyticou, čo mi padla rovno pod nohy (našťastie ju zdvihla iná slobodná slečna) a ďalšími dobrodružstavmi.
Druhá v zahraničí, v spoločnosti celej Štvorky. V parku. Pod stromom. Ženíchov brat behal maratón po lúke, než všetci potrební našli cestu k miestu obradu. Nevesta krásna, ženích šarmantný ako vždy. Podväzok, čo sme zohnali s April bude aj na fotkách (ktoré snáď čoskoro uvidíme, všáááák?). Oslava neformálne príjemná. Pieklo sa prasa a čapovalo dobré české pivo. Dozvedeli sme sa, že Reed je čarodejník z jednej kreslenej rozprávky, a že nás pozvali, okrem iného, lebo potrebovali zabezpečiť zábavu. Nuž, neviem, či sme toto očakávanie splnili, ale...ja som bola dojatá a neskôr do vesela pripitá a doteraz mám nutkanie pripíjať na mladomanželov. Sršala z nich láska rovnako (ak nie viac) ako na začiatku a...juj, nejaká som z toho rozcítená a celkovo rozhodená už týždeň. Kytica sa našťastie nehádzala. Tešíme na vaše nadchádzajúce podujatie, zlatí naši ;). Ste vzor a nádej, okrem iného.
Budúcu sobotu sa vydáva moja kedysi najlepšia kamarátka. O ďalších sobášoch počúvam zo všetkých strán.
Ide jeseň, začínam farebne ladiť s prírodou, resp. ona so mnou, ale mám pocit, ako keby sme tu mali máj. Všetkým mladomanželom, aj dlhšie zosobášeným a aj nezosobášeným (a zatiaľ neregistrovaným) prajem, nech im lásky čas nikdy neskončí.
Jedna na Bojnickom zámku.V Zlatej sále, s polnočným ohňostrojom, nočnou prehliadkou zámku, hodinovým blbnutím na autodróme o jednej v noci , svadobnou kyticou, čo mi padla rovno pod nohy (našťastie ju zdvihla iná slobodná slečna) a ďalšími dobrodružstavmi.
Druhá v zahraničí, v spoločnosti celej Štvorky. V parku. Pod stromom. Ženíchov brat behal maratón po lúke, než všetci potrební našli cestu k miestu obradu. Nevesta krásna, ženích šarmantný ako vždy. Podväzok, čo sme zohnali s April bude aj na fotkách (ktoré snáď čoskoro uvidíme, všáááák?). Oslava neformálne príjemná. Pieklo sa prasa a čapovalo dobré české pivo. Dozvedeli sme sa, že Reed je čarodejník z jednej kreslenej rozprávky, a že nás pozvali, okrem iného, lebo potrebovali zabezpečiť zábavu. Nuž, neviem, či sme toto očakávanie splnili, ale...ja som bola dojatá a neskôr do vesela pripitá a doteraz mám nutkanie pripíjať na mladomanželov. Sršala z nich láska rovnako (ak nie viac) ako na začiatku a...juj, nejaká som z toho rozcítená a celkovo rozhodená už týždeň. Kytica sa našťastie nehádzala. Tešíme na vaše nadchádzajúce podujatie, zlatí naši ;). Ste vzor a nádej, okrem iného.
Budúcu sobotu sa vydáva moja kedysi najlepšia kamarátka. O ďalších sobášoch počúvam zo všetkých strán.
Ide jeseň, začínam farebne ladiť s prírodou, resp. ona so mnou, ale mám pocit, ako keby sme tu mali máj. Všetkým mladomanželom, aj dlhšie zosobášeným a aj nezosobášeným (a zatiaľ neregistrovaným) prajem, nech im lásky čas nikdy neskončí.
pondelok 30. júla 2007
Kratučko v krátkej skratke
- Som doma. Cesta bola OK, ešte stále mám svalovicu z ťahania tašky po rakúskych staniciach. Nabudúce zbalím nejakého svalovca, čo bude mojím nosičom, lebo ten napučaný biceps na mojej pravej ruke naozaj vyzerá nebezpečne a ja nechcem strašiť ľudí viac, než je nevyhnutné (a na to mi stačí rozzúrené háro v kombinácií s mojou tvárou).
- Padajú kamene. Predovšetkým zo srdca a to nie len môjho. Zistenie, že "we all can feel" a schopnosť to vyjadriť, tej lavíne padajúcich kameňov zásadne dopomohla opustiť nebezpečné stanovisko na strmom svahu, a stabilne zakotviť pod kopcom, kde snáď zasa na dlhý čas nikoho neohrozí.
- F4 odo mňa dostala magnetky. Ja som dostala magnetku od Ricka. Znamená to, že sme magnetickí? A ešte som mala od nich štamperlík Metaxy. Inak už nepijem. Odteraz.
- Charlie sa učí parkovať a ide jej to. Ťapkám jej.
- Nick a Reed sú opálení, oddýchnutí a nechce sa im makať. Kto povedal, že dovolenka nabíja človeka novou energiou, ktorú môže využiť na prácu? Ja teda nie.
- Mám stres. Ale len tak trochu. Nový job. Prvý fulltime. Držť palce poprosím.
- Charlie má pekné očiská a charizmu. Nepýtajte sa ma, kto to povedal. Krycie meno: "Misia M." Viac nepoviem, aby som nezakríkla, každopádne držím palce.
- V poslednom čase som dostala veľa čokolády. Vyzerám, že ju potrebujem? No dobre, tak áno...
- Kto chce Mozartove gule? Mám ich obe v ozdobnej škatuľke. Vymením za nejakú inú časť ktoréhokoľvek skladateľa z obdobia klasicizmu.
- To je všetko. Ako sa máte vy?
streda 18. júla 2007
Pecosita v Salzburgu 3.: Ein Paar Fotos
Malá ochutnávka z atmosféry mesta. Prajem dobrú chuť.
Terasky pekne upravené. Kafíčko mňamkoidné. Posadím sa do kaviarne s knihou, ktorú otvorím, ale nečítam a nasávam atmosféru. Obsluha je letne pomalá, ale totálne príjemná, za návštevu poďakuje dva krát. Tomu hovorím pohodka.
Pán Wolgang Amadeus Mozart v nadživotnej veľkosti osobne. Cez víkend pred jeho sochou stojí verklikár a krúti kľukou ako o život. Niekedy sa obávam, žemu ručička odpadne a tiež sa obávam o psychické zdravie jeho aj ľudí sediacich v blízkej kaviarni. Ono verklikované melódie sú príjemné tak prvých päť minút. Všetko nad tento časový limit je dosť otravné, ale tak... kultúrou aj o rozum rada prídem.
V parku pri záhradách Mirabell sa fajne oddychuje, zdá sa, že aj tento stromček si dal šlofíka.
Záhrady Mirabell s výhľadom na hrad. Veľkosťou podobné prezidentskej záhrade v Bratislave, ale to je čo sa týka podobnosti asi tak všetko. Záhradný architekt z čias už neviem ktorého cisára sa vyšantil. Dosť vyčačkané, ale kupodivu nie odpudivé. Práve naopak.
Toto je kamenný koník. Jeho mamička ale asi mala pletkys nejakým vtákom. Ehm...
Pohľad z mosta do prosta, teda nie do prosta ale na Altstadt. Viac asi netreba dodávať.
Jazdia tu takmer výlučne hypernové kabriolety, ale sem tam sa nájde aj nejaký ten veteránik.
B. je lepšia fotografka ako ja. Ak mi poskytne fotečky, čo urobila, keď ma bola cez víkend navštíviť, možno sa bude konať ochutnávka číslo dva. Každopádne musím konštatovať, že Salzburg je mesto síce trošku drahé ( a to tvrdia dokonca aj domáci), ale má svoje čaro. Škoda, že Mozartov festival začína až keď ja odídem. Nahodila by som sa do promočných šiat, na hlavu by som nasadila trblietavú čelenku a išla by som na koncert. Cítila by som sa ako princezná... Nuž, teraz to nevyjde, ale možno raz...
Terasky pekne upravené. Kafíčko mňamkoidné. Posadím sa do kaviarne s knihou, ktorú otvorím, ale nečítam a nasávam atmosféru. Obsluha je letne pomalá, ale totálne príjemná, za návštevu poďakuje dva krát. Tomu hovorím pohodka.
Pán Wolgang Amadeus Mozart v nadživotnej veľkosti osobne. Cez víkend pred jeho sochou stojí verklikár a krúti kľukou ako o život. Niekedy sa obávam, žemu ručička odpadne a tiež sa obávam o psychické zdravie jeho aj ľudí sediacich v blízkej kaviarni. Ono verklikované melódie sú príjemné tak prvých päť minút. Všetko nad tento časový limit je dosť otravné, ale tak... kultúrou aj o rozum rada prídem.
V parku pri záhradách Mirabell sa fajne oddychuje, zdá sa, že aj tento stromček si dal šlofíka.
Záhrady Mirabell s výhľadom na hrad. Veľkosťou podobné prezidentskej záhrade v Bratislave, ale to je čo sa týka podobnosti asi tak všetko. Záhradný architekt z čias už neviem ktorého cisára sa vyšantil. Dosť vyčačkané, ale kupodivu nie odpudivé. Práve naopak.
Toto je kamenný koník. Jeho mamička ale asi mala pletkys nejakým vtákom. Ehm...
Pohľad z mosta do prosta, teda nie do prosta ale na Altstadt. Viac asi netreba dodávať.
Jazdia tu takmer výlučne hypernové kabriolety, ale sem tam sa nájde aj nejaký ten veteránik.
B. je lepšia fotografka ako ja. Ak mi poskytne fotečky, čo urobila, keď ma bola cez víkend navštíviť, možno sa bude konať ochutnávka číslo dva. Každopádne musím konštatovať, že Salzburg je mesto síce trošku drahé ( a to tvrdia dokonca aj domáci), ale má svoje čaro. Škoda, že Mozartov festival začína až keď ja odídem. Nahodila by som sa do promočných šiat, na hlavu by som nasadila trblietavú čelenku a išla by som na koncert. Cítila by som sa ako princezná... Nuž, teraz to nevyjde, ale možno raz...
štvrtok 12. júla 2007
Pecka v Salzburgu 2.
Nedeľa 8.júla 2007
S B. sa mi spalo skvele. Ten jej vlastnoručne vyrobený vankúš by si mala dať patentovať a predávať za ťažké prachy prostredníctvom Teleschoppingu. Určite by mal väčší úspech ako matrac Dormeo. Raňajky sme dali v centre v mekáči. Viem, žiadna romantika ani invenčnosť, ale tak...raz za čas môžeme byť neoriginálne. Treba skonštatovať, že pomalšiu obsluhu v pobočke (či ako sa správne nazýva táto jednotka vo franchisingovom jazyku) „umasteného koncernu“ sme ešte nezažili. Kočka pri pokladni jednoducho mala čas. Veď nedeľa, nie? Väčšina Rakúšanov nemaká, tak sa ani ona nepretrhne. Asi by som tam mala poslať na stáž Duška. By ich naučil...
Vlak do Salzburgu bol narvaný na prasknutie. Prešla som ho od začiatku takmer do konca. Nakoniec som našla voľné miesto. S úľavou som usadla a tešila sa, ako si užijem cestu a dočítam Bestiář. Moja radosť však veľmi rýchlo zašla. A to konkrétne v momente, keď si ujo sediaci vedľa mňa zapálil svoju prvú cigaretu (prvú asi z desiatich) a ja som si všimla, že sedím vo fajčiarskom vozni. Stáť sa mi dve hodiny nechcelo, tak som si povedala, že to vydržím. Ale asi som sa mala radšej postaviť, lebo potom si zapálila aj zamračená kočka s veľmi zlou pleťou sediaca vedľa mňa z druhej strany zajedajúca každý šluk mastným rezňom zabaleným v alobale aj týpek, čo sedel oproti nej. Z vlaku som vyskočila, keď ešte ani nestál, vyúdená ako fajná maďarská klobáska. Keď hovorím o našich južných susedoch, nedá mi nespomenúť: Ešte počas raňajok mi zavolal Roland, maďarský kolega, ktorému som vyzdvihla kľúče, ale akosi mi nedal vedieť, kedy ráči doraziť. Nuž a dorazil asi tak štyri hodky predtým, než som mala doraziť ja do Salzburgu. Nevadí. Nakoniec sme sa stretli na intráku zistiac, že o hodinku máme byť kdesi nevedno kde na zápise. Mali sme len adresu, v nedeľu bolo okolie internátu ako aj intrák samotný vcelku vyľudnené. Roland našťastie prišiel autom, tak ma doň naložil, po ceste sme vyzdvihli ešte dvoch Slovákov (Janku a Miška) a začala pravá sranda. Blúdili sme. Točili sme sa dookola ako psík, čo naháňa svoj vlastný chvost. Tesne, ale predsa sme ten zápis stihli. Išlo o to, že si nás potrebovali odfajknúť, že sme teda dorazili. Trvalo to asi tak päť sekúnd, ale tak, za tú srandu a Rolandovo hlasné bázmekovanie to stálo.
Pondelok 9. júla 2007
Roland bol milý. Zaviezol nás do školy, kde nás mali otestovať, aby nás mohli zaradiť do skupín. Dosť dobre hovorí po nemecky, cítim sa pri ňom ako najväčší jazykový lúzer na svete.
Test bol zaujímavý. Sto otázok. Prevažne gramatika. Niečo som po tých miliónoch rokov, čo sa nemčinu učím vedela, niečo som tipla. Asi 80 ľudí potom podľa testu rozdelili do ôsmich skupín. Skoro som odpadla, keď moje meno prečítal milý starší profesor medzi prvými. Nie, prvú nemenovali skupinu úplných začiatočníkov, ale práve naopak, grupu najlepšiu. So mnou v skupine sú aj Miško a Janka. Asi mali pri opravovaní slabosť pre Slovákov (Aj keď skôr mám pocit, že na našich školách sa jednoducho výborne naučíte gramatiku, o hovorenom jazyku radšej pomlčím, teda najmä v mojom prípade. Také koktanie, aké som ja schopná zo seba dostať, keď sa mám vymáčknuť po nemecky ste asi ešte nezažili.) Prekvapko číslo dva bolo, keď sme zistili, že Roland, ktorý melie nemecky ako keby sa tu narodil, je v skupine o stupeň nižšej. Myslím, že aj on sa v duchu smial, keďže mal predtým tú česť so mnou skúšať v nemčine komunikovať.
Stále prší.
Streda 11.júla 2007
Štvrtok 12.júla 2007
Test bol smiešne ťažký, som to otipovala celé.
A ešte som prišla na jednu vec. Som jednoduchá. Som obmedzená. Totálne blbá. Prečo? Lebo asi nikdy nepochopím, prečo si ľudia robia navzájom zle. Čo im to dáva do života? Čo si z toho odnesú? Robia to vôbec naschvál, alebo je to spôsobené len rozdielnym pohľadom na veci? Prečo nie je všetko ružové, ako pozadie tohto blogu?
pondelok 9. júla 2007
I can feel
Dojem je sviňa a pocit, že niekto si o vás myslí niečo, čo nie je pravda, nie je vôbec taký zlý ako pocit, že niekto si o vás myslí niečo, o čom vy ani len netušíte!
Moja časť tohto blogu je v poslednej dobe do neba volajúca všednosť. Všednosť v tom význame, že sem napíšem pár riadkov o tom, ako fičím, čo sa darí alebo nedarí a tak... Okrem jedného vyznania, som v podstate úplne vylúčil z blogovania city. Mám totiž dojem, že článkov o rôznych duševných rozpoloženiach sem pribúda aj bez môjho pričinenia. Na druhej strane, po akomkoľvek nadpriemerne pozitívne ladenom poste nasleduje všeobecná reakcia „ty nič nevrav, ty už máš všetko, čo si hľadal, keby som na tvojom mieste, mám sa inak“.
Je čas odblogovať...
To, čo sem píšeme, vyvoláva v čitateľovi rôzne pohľady na jednotlivých členov fantastickej štvorky. Nechcem a ani nebudem odhadovať ich obsah, aj keď pohľad niektorých čitateľov mi leží na srdci.
Je zrejmé, že len ja môžem vedieť, ako sa cítim a čo ma štve, čo mi je ľúto, čo ma poháňa a na čo začínam kašlať, pretože ma to už nebaví.
Ako sa cítim
Ako keď niekto rieši niečo o mne ale bez mňa. Jeden sa chytá každého slovka, ktoré poviem, alebo ma ignoruje. Druhý mi prekáža svojím teatrálnym prístupom typu „biiiig space queen“. Tretí sa so mnou rozpráva úplne normálne, no niečo mi tam nesedí. Štvrtý si zo mňa urobí dlžníka svojej nepozornosti. A piaty hádže trápne poznámky na základe toho, čo počul od tretieho. Našli ste sa? Nevadí!
Jasné, že sú aj takí, ktorých prítomnosť a prístup ma vôbec nenúti nad niečim podobným rozmýšľať. Mám sa vzdať „prvých piatich“?
Čo ma štve
Vie ma nasrať, keď sa niekto hrá na princeznú. Vie ma nasrať, keď ma niekto volá „usadlina“ len preto, že... Vlastne ani neviem prečo. Nemienim nad tým špekulovať, lebo by sa dotyčný ešte mohol cítiť dotknutý, hoci moje city sú mu asi... ukradnuté? Vie ma nasrať, keď čísi „najlepší kamarát“ z pohľadu kamaráta „najlepšieho kamaráta“ tejto definícii nezodpovedá a ostáva len dúfať, že sa už nikto nesklame. Vie ma nasrať, keď niekto pózuje ako znalec ľudí a „každého hneď prekukne a vyzná sa v ňom“.
Čo mi je ľúto
Okrem toho, že si návzajom ubližujeme a dovoľujeme robiť zo seba sluhov, neľutujem v tomto smere nič. I tak je to príliš!
Čo ma poháňa
Berú ma ľudia, s ktorými sa poznám roky – oveľa dlhšie ako s tými prvými, druhými, či piatymi. Z ich strany takýto prístup necítim. Oni mi nešpliechajú do tváre drísty typu „zmenil si sa“, „ja som iný ako ty“ či „mám iné priority“. Poháňa ma moja citová rozhodnosť. Hoci akúkoľvek inú rozhodnosť postrádam, viem presne, kedy a kde treba zavrieť alebo privrieť tie-ktoré dvere.
Na čo začínam kašlať
Za posledný mesiac začínam rozhodne privierať dvere. „Od epochy označovanej viacerými historikmi ako „opekačka“ alebo tiež „veľký tresk“ sa datujú početné výkyvy vzťahovej krivky.“
Netvrdím, že som úžasný, nad vecou a mám absolútnu pravdu. Len prestávam brať nepriamo-úmerný ohľad. Ohľad je skvelá vec, ale nikdy by nemal mať neúnosný dopad na ohľad berúceho. Je to niečo ako prirodzený výber? Možno po určitom čase dôjdeme k bodu, kedy úplne spoznáme osobu, s ktorou sme v kontakte a v tom sa rozhodneme, či chceme alebo nechceme mať ďalej niečo spoločné. A možno nemusí prísť absolútny zlom, ale stačí zmena statusu, iný level, no určite nie upgrade.
Máte podobný pocit?
Moja časť tohto blogu je v poslednej dobe do neba volajúca všednosť. Všednosť v tom význame, že sem napíšem pár riadkov o tom, ako fičím, čo sa darí alebo nedarí a tak... Okrem jedného vyznania, som v podstate úplne vylúčil z blogovania city. Mám totiž dojem, že článkov o rôznych duševných rozpoloženiach sem pribúda aj bez môjho pričinenia. Na druhej strane, po akomkoľvek nadpriemerne pozitívne ladenom poste nasleduje všeobecná reakcia „ty nič nevrav, ty už máš všetko, čo si hľadal, keby som na tvojom mieste, mám sa inak“.
Je čas odblogovať...
To, čo sem píšeme, vyvoláva v čitateľovi rôzne pohľady na jednotlivých členov fantastickej štvorky. Nechcem a ani nebudem odhadovať ich obsah, aj keď pohľad niektorých čitateľov mi leží na srdci.
Je zrejmé, že len ja môžem vedieť, ako sa cítim a čo ma štve, čo mi je ľúto, čo ma poháňa a na čo začínam kašlať, pretože ma to už nebaví.
Ako sa cítim
Ako keď niekto rieši niečo o mne ale bez mňa. Jeden sa chytá každého slovka, ktoré poviem, alebo ma ignoruje. Druhý mi prekáža svojím teatrálnym prístupom typu „biiiig space queen“. Tretí sa so mnou rozpráva úplne normálne, no niečo mi tam nesedí. Štvrtý si zo mňa urobí dlžníka svojej nepozornosti. A piaty hádže trápne poznámky na základe toho, čo počul od tretieho. Našli ste sa? Nevadí!
Jasné, že sú aj takí, ktorých prítomnosť a prístup ma vôbec nenúti nad niečim podobným rozmýšľať. Mám sa vzdať „prvých piatich“?
Čo ma štve
Vie ma nasrať, keď sa niekto hrá na princeznú. Vie ma nasrať, keď ma niekto volá „usadlina“ len preto, že... Vlastne ani neviem prečo. Nemienim nad tým špekulovať, lebo by sa dotyčný ešte mohol cítiť dotknutý, hoci moje city sú mu asi... ukradnuté? Vie ma nasrať, keď čísi „najlepší kamarát“ z pohľadu kamaráta „najlepšieho kamaráta“ tejto definícii nezodpovedá a ostáva len dúfať, že sa už nikto nesklame. Vie ma nasrať, keď niekto pózuje ako znalec ľudí a „každého hneď prekukne a vyzná sa v ňom“.
Čo mi je ľúto
Okrem toho, že si návzajom ubližujeme a dovoľujeme robiť zo seba sluhov, neľutujem v tomto smere nič. I tak je to príliš!
Čo ma poháňa
Berú ma ľudia, s ktorými sa poznám roky – oveľa dlhšie ako s tými prvými, druhými, či piatymi. Z ich strany takýto prístup necítim. Oni mi nešpliechajú do tváre drísty typu „zmenil si sa“, „ja som iný ako ty“ či „mám iné priority“. Poháňa ma moja citová rozhodnosť. Hoci akúkoľvek inú rozhodnosť postrádam, viem presne, kedy a kde treba zavrieť alebo privrieť tie-ktoré dvere.
Na čo začínam kašlať
Za posledný mesiac začínam rozhodne privierať dvere. „Od epochy označovanej viacerými historikmi ako „opekačka“ alebo tiež „veľký tresk“ sa datujú početné výkyvy vzťahovej krivky.“
Netvrdím, že som úžasný, nad vecou a mám absolútnu pravdu. Len prestávam brať nepriamo-úmerný ohľad. Ohľad je skvelá vec, ale nikdy by nemal mať neúnosný dopad na ohľad berúceho. Je to niečo ako prirodzený výber? Možno po určitom čase dôjdeme k bodu, kedy úplne spoznáme osobu, s ktorou sme v kontakte a v tom sa rozhodneme, či chceme alebo nechceme mať ďalej niečo spoločné. A možno nemusí prísť absolútny zlom, ale stačí zmena statusu, iný level, no určite nie upgrade.
Máte podobný pocit?
sobota 7. júla 2007
Pecka v Salzburgu
Piatok 6.júla 2007
Keď som sa už zobudila, konečne som bola schopná vnímať, ako to okolo mňa vyzerá. Izba je fajn, aj keď tá farba dverí je skutočne no... mierne povedané grcná. Kúpeľňá malá, ale čistučká a nová. Keď som si spravila výpravu za infoškami o internete, skúšala som nájsť aj kuchynku, ktorú spomínali v prospektoch. Chcela som si spraviť to kafíčko. No a našla som ju. Kuchynku. Kuchynisko! Tri krát väčšiu ako celý päťizbový byt F štvorky. A taká je na každom poschodí. Šešť štvorplatničkových varičov, štyri mraziace boxy, šesť chladničiek. Skrinky z číslami izieb s funkčnými zámkami. Gauče síce nie najnovšie, ale na pohľad pohodlné a veľké jedálenské stoly. Veľké repráky, z ktorých znela dosť fajná muzička. Nikde síce ani noha, ale podľa vône som usúdila, že tam niekto nedávno niečo dobré kuchtil. Keby ste nevedeli, čomu sa čudujem, vysvetlím. V ranných študentských rokoch som totiž bývala na jednom z tých lepších intrákov v Mlynskej doline. Aj tam sme mali na každom poschodí kuchynku. Lenže tá kuchynka mala rozmery dva krát tri metre a bola v nej tak akurát jedna dvojpatnička a desaťročné plesne. Tu by sa veru robili iné palacinkové hody...
No, ale aby som sa vrátila k mojej chuti si to hodiť a nezamotala sa do spomínania na študentské časy. Tá čierna nálada sa síce sem tam dostaví, ale tak ako vždy, aj teraz to prežijem. Píšem B., že mám zlé počasie vonku aj v sebe, že mám chuť sa zbaliť a ísť za ňou. Ona duchaplne (ako vždy) odpíše, kedy mi ide vlak (keďže one nepotrebuje nejaký account z nejakého kanclu a inet jej fičí aj tak a má k dispozícií veľkú posteľ a návštevy povolené) a ja sa hneď cítim lepšie. Vypínam Smatanovú, púšťam veselšie rytmy. Risknem to znovu s tým Bestiářom. V poslednom čase siaham po knihách, v ktorých sa viac, či menej nájdem. Možno je to tým, že niektoré veci platia skutočne všeobecne. A možno je to niečím úplne iným. Napríklad toto: „ Proč mi vždy chybí muži, kteří mne zraňují? A proč mi každý normální, spolehlivý a do mne zamilovaný muž začne dřív, či později (spíš dřív!) vadit?“ No, to by aj mňa zaujímalo. A vlastne mi je to jasné. Preto, lebo chceme trpieť. Keď netrpíme, máme pocit, že necítime to, čo by sme mali. Niektorí z nás…Alebo: „Do takzvaně báječných mužů jsme zamilovány jen do té doby, dokud nepotkáme někoho ještě báječnějšího. Všechno je relativní. Ale jak přebít někoho, kdo mi dal pocit, že je nejbáječnější na světe, a přitom mi nedal šanci zjistit, že ten pocit je vlastně iluze, můj vlastní sen?“ Asi by som mala zasa začať čítať mužských autorov. Keď dočítam Nesvadbovú, príde na rad nový Viewegh, už sa teším. Andělé všedního dne ma snáď neunudia k smrti, ako jeho Báječný rok. A áno, čítam teraz mainstream (či ako to nazvať) a nejako sa za to nehanbím.
Zajtra vám to postnem z Insbrucku. Teraz idem ležať.
Sobota 7.júla 2007
V Insbrucku ma privítalo slniečko a usmiata B. Depka je ta tam. Pochodili sme mesto, dali si dobré pivko, pripiekol sa mi dekolt a teraz mi B. ako správna kamoška vyrába provizórny vankúšik tým, že mi do návliečky nastrkala svoje svetríky a vatovanú vestu. Šikulka. Je fajn mať niekoho ako je ona.
Zatiaľ sa lúčim.
Vaša Pecka
pondelok 25. júna 2007
Naozaj...
... je desné nudiť sa v práci, keď rátate minúty do konca pracovnej doby pri predstave voľného večera. Je ešte len pondelok a ja sa ešte len hodinu tvárim, že niečo robím. Hodinu preto, lebo doteraz robota bola. A keď nebola robota, bol obed. A keď nebol obed a ani robota, boli aspoň maily, ktoré už nie sú.
... sa mi nechce čítať ďalší kontrakt na dielo a vymýšľať nejaký nezmyselný koment len, aby som niečo povedal a bolo jasné, že robím aj ich agendu, nielen svoju, že celá táto šaráda má zmysel. Keby nebolo tých diét, tak ďalšie predstavenia zmetiem zo stola.
... by už mohlo prestať pršať. Zase mi bude stačiť trojminutová chôdza na zastávku autobusu, aby mi následne po päťnástich minútach v ľudským dychom vykúrenom povoze zmizli z gatí puky a vlasy sa nepoddajne zvlnili. Hm, Monika v subtrópoch sa môže schovať! Už len harfu do ruky, svätožiaru nad gebuľu, plahotku cez korpus a môžem ísť...
... už nemá zmysel prehladávať internet a dúfať v inšpiráciu. Obkladačky, podlahy, dvere, sanita, kuchynské linky. Aké je citoslovce jebnutia? Jeb... Nemám rád, keď sa niečo naťahuje. „Bude to úžasné, keď budeme mať už ten byt a budeme vyberať kuchyňu a podlahy. To už bude potom malina...“ Aááárgh! Neznášam maliny. A tieto dozrievajú sakra pomaly. (Akákoľvek súvislosť s touto, je čisto náhodná. Fakt!)
... sa nemusím po hodinovom behu a následnej sprche trepať na druhú stranu Mainu, aby som zistil, že lososa mi škrtli z menu, a potom sa trepať do Sachsenhausenu, lebo som tam videl vysvietené logo mekdonaldu (áno, pripravený zhrešiť a vypáliť si vnútornosti dákym fišom s hranolkami), aby som následne zistil, že to bola len reklama a aj napriek tomu, že som sledoval šípku na nej zobrazenú, ani po 15 minútach svižnej chôdze som sa stále nedostavil k fastfood-ovému žriedlu. Basomti! Nazostalo iné, ako si to svižnou chôdzou prejsť k najbližšej (ale napriek tomu ďalekej) stanici Sbahn-u a nechať sa zviesť... na junkfood do mesta.
... chcem sedieť v autobuse z letiska do Bratislavy, naštartovať Jacka, zhodiť vak pri posteľ, v ktorej bude podriemkavať Nick.
... chcem, aby už bola sobota a projekt na kuchyňu a obkladačky, umyvadlá, vane a iný sajrajt tiež.
... mám rád veci uzavreté, jasné a definované.
... chcem napísať úplne obludný, negatívny, stresujúci a vnútorný pokoj sťažujúci článok... ale zrazu zase začnú chodiť maily a „Bude to ok :D Nechcem nič prevratné, veď to vieš... Prevratné už mám.“ No, a potom sa ešte skúste sťažovať!
... sa to nedá :)))
... sa mi nechce čítať ďalší kontrakt na dielo a vymýšľať nejaký nezmyselný koment len, aby som niečo povedal a bolo jasné, že robím aj ich agendu, nielen svoju, že celá táto šaráda má zmysel. Keby nebolo tých diét, tak ďalšie predstavenia zmetiem zo stola.
... by už mohlo prestať pršať. Zase mi bude stačiť trojminutová chôdza na zastávku autobusu, aby mi následne po päťnástich minútach v ľudským dychom vykúrenom povoze zmizli z gatí puky a vlasy sa nepoddajne zvlnili. Hm, Monika v subtrópoch sa môže schovať! Už len harfu do ruky, svätožiaru nad gebuľu, plahotku cez korpus a môžem ísť...
... už nemá zmysel prehladávať internet a dúfať v inšpiráciu. Obkladačky, podlahy, dvere, sanita, kuchynské linky. Aké je citoslovce jebnutia? Jeb... Nemám rád, keď sa niečo naťahuje. „Bude to úžasné, keď budeme mať už ten byt a budeme vyberať kuchyňu a podlahy. To už bude potom malina...“ Aááárgh! Neznášam maliny. A tieto dozrievajú sakra pomaly. (Akákoľvek súvislosť s touto, je čisto náhodná. Fakt!)
... sa nemusím po hodinovom behu a následnej sprche trepať na druhú stranu Mainu, aby som zistil, že lososa mi škrtli z menu, a potom sa trepať do Sachsenhausenu, lebo som tam videl vysvietené logo mekdonaldu (áno, pripravený zhrešiť a vypáliť si vnútornosti dákym fišom s hranolkami), aby som následne zistil, že to bola len reklama a aj napriek tomu, že som sledoval šípku na nej zobrazenú, ani po 15 minútach svižnej chôdze som sa stále nedostavil k fastfood-ovému žriedlu. Basomti! Nazostalo iné, ako si to svižnou chôdzou prejsť k najbližšej (ale napriek tomu ďalekej) stanici Sbahn-u a nechať sa zviesť... na junkfood do mesta.
... chcem sedieť v autobuse z letiska do Bratislavy, naštartovať Jacka, zhodiť vak pri posteľ, v ktorej bude podriemkavať Nick.
... chcem, aby už bola sobota a projekt na kuchyňu a obkladačky, umyvadlá, vane a iný sajrajt tiež.
... mám rád veci uzavreté, jasné a definované.
... chcem napísať úplne obludný, negatívny, stresujúci a vnútorný pokoj sťažujúci článok... ale zrazu zase začnú chodiť maily a „Bude to ok :D Nechcem nič prevratné, veď to vieš... Prevratné už mám.“ No, a potom sa ešte skúste sťažovať!
... sa to nedá :)))
streda 20. júna 2007
Ked idú odborári mestom...
Na dnes som pripravil malú hádanku. Na priemerné IQ ľudí na nasledovnom obrázku sa pýtať nebudem, to by bolo priveľmi ľahké. Skúsim trochu ťažšiu otázku. Kto na nasledovnom obrázku z pochodu odborárov za podporu nového zákonníka práce má najväčšie IQ? Trochu som vám graficky nenápadne napovedal.
Zdroj: www.sme.skutorok 19. júna 2007
Narodeniny
Myslím, že práve teraz dozrel čas na článok o mojich narodeninách, prekvapeniu a všetkých tých vecí. Prvá vec okolo bola tá, že Reed bol odcestovaný na pár týždňov mimo domova a celkom som sa na neho tešil (to mu ale nevravte, nech si toľko nenamýšľa). Druhá vec okolo bola tá, že ostatok našej domácnosti sa tváril, že vlastne narodeniny nemám a že je obyčajný deň. A ja som im to uveril, hajzlíkom.
Kto by si to ale nemyslel, keď už prišla 23hodina a nikto nič! Charlie išla spať, Pecosita sa zabávať a Reed? Ten bol niekde na ceste z letiska domov. Super narodky, fakt. Ľahol som teda do postele s tým, že idem urazený a odutý na celý nespravodlivý a hnusný svet srať, teda späť.
Pri snahe o spánok (u mňa snaha trvá tak cca. 5-15minút, nie ako u Reeda, ktorý po necelej minúte ležania vyhlási „nemôžem zaspať“) som začul otvorenie dverí. A kto neprišiel! Reed! Vrhol sa do postele a .. nie, nie. Vstal a šiel sa vybaliť. No neroztrhajte ho. Človek sa teší na sex a on sa ide vybaľovať. A sprchovať a motať po byte, ako to len on vie. A tak čakám, čakám a konečne po polhodine sa vráti do izby.
Všade tma a ja len vidím tortu so sviečkami a kvetmi. Chápete? Ja a kvety. Moje prvé kvety v živote. A pritom som večeral, ach. No nechápal som, nečakal som, zaskočený som bol. No a potom prišiel šampus a darček, ehh.. Asi prvý darček pri ktorom som sa ozaj začervenal.
A s darčekom súvisí aj moja žiadosť na Vás. Potrebujeme vymyslieť meno pre DŽU DŽU II. Sem sa s nápadmi. Toľko k spestreniu sexuálneho života. Praktické skúsenosti opisovať radšej nebudem, aj tak to nechcete počuť. A ak by ste si ho chceli kúpiť, tak v Billa ho nekúpite. (To som sa v nedeľu poobede zobudil a cca. 14-ročné deti na ihrisku rozprávali o tom, že v Billa nekúpite vibrátor.)
Mimochodom, bola ho kupovať Charlie, ktorá je už stálym zákazníkom v seksšope a zľavu má istú. Mám pocit, že aj April bola s ňou. Kupovali aj Džu Džu 3, že vraj pre kamarátku, ha, tú imaginárnu. April, veď to nie je hanba! Vymyslíme meno aj tvojmu?
Čo mi ale nedalo spať je to, že dievčatá na mňa zabudli! Polnoc preč, narodeniny tiež a ony na mňa zabudli! Zobudil som sa a nasledoval ranný rituál, tzv. Nickov trojuholník. Záchod – kúpeľňa – šatník. Za druhým uhlom trojuholníka ale nastala zmena. Vojdem do obývačky a tam už nastúpené dievčatá, a na stole plno dobrôt, jednoducho raňajky pre kráľa, čiže mňa. Mňam, puding, praženica, pribináčik, monte od zotta, nutela od neviem koho, všetko možné a pravdaže Hubert Deluxe. Tak sme sa teda napratali. Mňam.
Toto boli prekvapenia štvorkáčov. Ďaľsie dni ma prekvapkali Lolek s Bolkom a príručkou pre pindíka a April nočným setom. To značí ponožky, vankúšik do lietadla a škraboška na oči. A to všetko v ružovom. Juchuuu...
Narodeniny ako vyšité. Len čo ja nešťastník budem robiť, Reedove sa blížia tiež.
nedeľa 17. júna 2007
Magori a iné monštrá, čo priťahujem
Fakt tomu nerozumiem. Mám na čele napísané: "Si magor? Skvelé! Nalep sa na mňa."? Magori, úchyláci, divné typy. Priťahujem ich. Neviem čím, neviem ako, neviem prečo.
Najprv jeden, čo mi už štyri roky vypisuje a vyvoláva, že som po troch stretnutiach jeho platonická láska, "nie" pre neho nie je odpoveď, "nechcem" tiež nie a perla "dovoľ mi ťa milovať a uvidíš, že aj ty pocítiš lásku" mi spôsobuje úsmev za sprievodu nepríjemných zimomriavok už riadne dlho. Našťastie už býva mimo Slovenska, tak sa ho veľmi nebojím.
Potom ten, čo mi z utajeného čísla voláva uprostred noci a neprestane, kým nezdvihnem. Potom zloží. Niekedy to spraví aj desať krát za sebou. S kratšími, či dlhšími prestávkami to robí už rok. Mám podozrenie, o koho ide, ale prezumpcia neviny...mi nedovolí to tvrdiť nahlas.
A teraz ďalší. Odmietla som rande. Pred dvoma rokmi. Odvtedy sa viac menej pravidelne ozýva a ja ho viac menej úspešne ignorujem, pretože nič iné na neho neplatí. Lenže teraz už zašiel priďaleko. Poslal mi fotky. V predmete správy bolo: Piatok. Fotky sú štyri. Som na nich ja a moja kamaratka B. v meste. Na rôznych miestach. To už prestáva byť sranda a ...začínam sa trochu báť. Aj keď pravedpodobne nemám čoho, len je to dosť nepríjemný pocit, že ma niekto fotil a ani som o tom nevedela a ešte ako taký riadny úchyl z amerického thrilleru mi tie fotky posiela. Akože bububu.
A teraz príde vskutku nečakaná otázka: Ako to robím?
A ešte jedna: Čo s nimi? Repelent? Poradíte nejaký spoľahlivý? A tiež poprosím návod na použitie. Vopred ďakujem.
nedeľa 3. júna 2007
Zopár otitulovaných ťukov a divný pocit
Tak som teda otitulovaná ( a aby ste boli úplne v obraze, tak aj Charlottka). Huráááá huráááá. Mám teraz plnú hlavu všeličoho, čo by som mohla napísať a neviem, kde začať. Tak to asi zhrniem mojim zopárťukovým štýlom. Snáď vás úplne neschaosím.
- Divný pocit. Mám ho už asi dva týždne. Pred štátnicami som nemohla spať, tak som pred komisiu predstúpila po troch prebdetých nociach a tak som aj vyzerala. Nezľakli sa. Snáď. A keby aj, tak je to už teraz jedno. Hneď po ohlásení výsledkov som nalačno exla pár vodiek, a v tomto duchu sa niesol zvyšok týždňa. Preto som teraz brutálne unavená, hanbím sa za seba ako pes a zaprisahala som sa, že okrem dobrého bieleho vína už nepijem. Aspoň týždeň.
- Treba podotknúť, že oslavy okrem toho, že boli alkoholicky výdatné, boli aj búrlivé a vlastne sakumprásk vydarené. To môže potvrdiť aj Nick, ktorý ma dva dni po štátniciach stretol po ceste do práce o ôsmej ráno, keď som sa konečne vracala domov po pretancovanej noci, raňajkách na schodoch parlamentu a rannej kávičke vo Vienna Cafe (btw. viete niekto o kaviarni, ktorá je v BA otvorená o piatej ráno? my sme takú nenašli, prvá otvárala o siedmej. Nie je to trapas?). Jediná čierna škvrnka je to, že nový rektor mojej alma mater dal zatrieť náš originálny a výrazný výtvor na chodníku pred školou. Asi mu tá červená hviezda v kruhu spôsobila nával paranoje, že je to nebodaj mierené proti jeho osobe.
- Jáj, a ešte sa musím a chcem ospravedlniť April a Lotke, ku ktorým som sa značne (ehm ako to nazvať?) podgurážená pridala v sobotu okolo polnoci po opekačke na intráku. Ani sa nečudujem, že ma nechali sedieť v mekáči vonku a nechceli, aby som s nimi šla kúpiť junk food. Ako som sa od Aprilky na druhý deň dozvedela, vyzerala som ako sfetovaná lesná víla, ktorú prešiel bager kominár. Vo vlasoch kadejaké lístky, po tvári sadze. Nálada povedzme vtipná, kedy sa smiech striedal s plačom a v jednom kuse som nadávala na každého, na koho som si v danej chvíli a v danom stave dokázala spomenúť. Komu sa v tú noc štikútalo, asi vie prečo. Neberte to ale osobne, v podstate som mierumilovná a mám rada každého. Takže ešte raz: Dámy, PREPÁČTE, máte u mňa mojito. Ja si dám virgin. A Aprilke ďakujem za nedeľňajšie raňajky v podobe riadnej nádielky zmrzky a vlastne za všetko.
- Ten môj divný pocit asi nesúvisí len s tým, že humpľujem svoje telo nedostatkom spánku a alkoholom. Škola skončila. Totálne zmiešané emócie mám. Hm. Nikdy by som neverila, že to poviem, ale asi mi to bude chýbať. Nie učenie, ale ten status študenta, ľudia, blicovanie, krúžkovice, posedávanie v bufete a kecanie o všeličom a istý nárok na miernu dávku nezodpovednosti... A hlavne, kurník šopa, čo ďalej? Čo teraz? Nemáte pre mňa fajný job?
- Okrem titulu mám ešte jednu príjemnú novinku. Má krásne zelenohnedé oči, mihalnice dlhšie ako ťaviatko Nick, krásne ruky, sexi hlas, príjemný humor, pevné objatie a ... veľa iného, o čom však musím mlčať, lebo mi zakázal to hovoriť, aby vraj nespyšnel.
- Ako ste si mohli všimnúť, Reed začal znovu písať. Tie služobky robia nášmu blogu dobre, škoda ale, že to, čo robí dobre blogu, nerobí dobre Nickovi, ani zvyšku F4. Predsa len nám doma chýbal. Ak to ale takto bude aj keď nabudúce vyrazí do Dojčlandu, tak možno dostanete aj odpovede na svoje závažné otázky.
- S Charlottkou a April sme zasa raz navštívili Obchod (rozumej sexshop). Džu džu sa stal populárnym, tak sme mu šli kúpiť kamošov. Ale o tom sa hádam dozviete viac z nasledujúceho Nickovho postu. K tomu poviem len toľko, že na to, ako sa Charlottka nenápadne tvári, tam chodí podozrivo často.
- Kúpila som si knihu Evy Urbaníkovej: Všetko alebo nič. Potrebovala som oddychovku po tých kvantách múdrostí a teórií, ktoré som si musela narvať do hlavy. No a môžem povedať, že je to fakt oddychovka. Celkom milá. Nie príliš hĺbavá, ale zasa ani nie príliš lacná. Len by som tam možno tak nasilu nepchala časopis Eva a rádio Okey.
- Týmto zdravím nášho nového čitateľa Misha, ktorý napísal Reedovi pekný mail o tom, akí sme super.
Dalo by sa toho poťukať oveľa viac, ale tuším som zasa unavená, tak to nebudem siliť. Dá sa niekedy dospať dvojtýždňový deficit?
Čauky čauky.
Vaša Ing. Pecosita
štvrtok 31. mája 2007
„Bruce Darnell pre chudobných“
To mi šplechla Upírka. Sa cítim poctený. (Chápete to? Som „poctený“ pôvodne napísal „podstený“!) A preto prinášam ďalšie dobrodružstvá môjho a zdá sa, že i vášho hrdinu...
Včera som zappen-il (rozumej: prepínal televízne kanály za účelom nájdenia vhodného programu) a natrafil na nášho hrdinu u J.B.Kernera v talk show na ZDF.
Hr. Darnell má 49 rokov a každý deň cvičí tak hodku a pol. Teda ani nie tak každý deň, pretože... keď je na hoteli, tak spraví takých 30-40 brušákov na posteli a basta fidli. Božský Bruce jedáva veľa, ale snaží sa to rozdeliť na celý deň a spáva tých 8 až 9 hodín denne... „a k tomu ešte treba prirátať to, čo naspí v noci,“ ako následne poznamenal show master :)
Zdá sa, že sa hanbí za výroky typu „ich werd gleich in meine Hose kaka machen“ a tvrdí, že je spontánny, čo následne dokazuje tým, že sa show mastra spýta, či môže povedať „Scheisse“ a zrazu si uvedomí, že už to vlastne povedal...
Hr. Darnell šprechuje skvele, hovorí po nemecky predsa už 25 rokov. Občasné preklepy v orálnom prejave jeho zjav a vystupovanie len a len umocňujú: „DAS HandEtasche muss lebendig sein!“. Predviesť živú kabelku nie je pre Bruca, samozrejme, žiaden problém :)
Je to fakt! Keby sa niekto iný takto odviazal, je to všeobecne považované za trapošinu, vytáčanie sa a hodnotené ako „divné“ (viď. dlhovlasý kaderník ukrajinského pôvodu z jojkárskeho wannabe celebritného kempu, ktorého tiež môžete nájsť na you.tube, ako hlási počasie štýlom „helou maj bejbi“).
Darmo, Bruce je len jeden a Germany´s Next Topmodel jednoznačne „one man show“.
Včera som zappen-il (rozumej: prepínal televízne kanály za účelom nájdenia vhodného programu) a natrafil na nášho hrdinu u J.B.Kernera v talk show na ZDF.
Hr. Darnell má 49 rokov a každý deň cvičí tak hodku a pol. Teda ani nie tak každý deň, pretože... keď je na hoteli, tak spraví takých 30-40 brušákov na posteli a basta fidli. Božský Bruce jedáva veľa, ale snaží sa to rozdeliť na celý deň a spáva tých 8 až 9 hodín denne... „a k tomu ešte treba prirátať to, čo naspí v noci,“ ako následne poznamenal show master :)
Zdá sa, že sa hanbí za výroky typu „ich werd gleich in meine Hose kaka machen“ a tvrdí, že je spontánny, čo následne dokazuje tým, že sa show mastra spýta, či môže povedať „Scheisse“ a zrazu si uvedomí, že už to vlastne povedal...
Hr. Darnell šprechuje skvele, hovorí po nemecky predsa už 25 rokov. Občasné preklepy v orálnom prejave jeho zjav a vystupovanie len a len umocňujú: „DAS HandEtasche muss lebendig sein!“. Predviesť živú kabelku nie je pre Bruca, samozrejme, žiaden problém :)
Je to fakt! Keby sa niekto iný takto odviazal, je to všeobecne považované za trapošinu, vytáčanie sa a hodnotené ako „divné“ (viď. dlhovlasý kaderník ukrajinského pôvodu z jojkárskeho wannabe celebritného kempu, ktorého tiež môžete nájsť na you.tube, ako hlási počasie štýlom „helou maj bejbi“).
Darmo, Bruce je len jeden a Germany´s Next Topmodel jednoznačne „one man show“.
streda 30. mája 2007
Designed for your pleasure
Tento príbeh (ak sa dá nazvať príbehom) je retrospektívny. Reed je ešte stále mimo vlasti a v príbehu sa opisuje bližšie nešpicifikované ráno bližšie nešpecifikovaného dňa. Toľko prológ (teraz som už múdry, keď sme si v našej ostatnej debate s Ranyou vysvetlili zásadné rozdiely).
Rána (rozumej čas medzi 0630 a 0745 hod.) boli vo štvorkovej domácnosti v poslednej dobe „poněkud tiché“ (sa ospravedlňujem všetkým bohémom, ak sa to píše inak, ale takto by sa to malo písať, tak sa to už raz naučte...), lebo Pecosita mala v tom čase práve polnoc a Charlie mala v tom čase neviem-čo, keďže sme o nej počuli akurát tak z mailov. Vieme však, čo mali Reed a Nick. Problémy so vstávaním!
Teraz sa bude bonzovať...
Obaja trdliaci (inak hlavní hrdinovia tohto postu – zatiaľ len postu, ale ich hrdinstvo bude raz docenené!) pozerávajú do noci rôzne seriáliky, počínajúc Prison Break-om (ktorý momentálne nebeží, lebo majú pauzu, ale Reeda ako vždy sklamal, lebo druhá séria skončila blivne), cez Desperate Housewives (ktoré momentálne fičia na plné obrátky, i keď Bree civilne rodí a seriálovo dovolenkuje) až po Heroes (na ktorých sa Rick brutálne namotali, dúfajúc, že časť, ktorú videli minulý týždeň, nebola poslednou v prvej sérii, pretože chcú vedieť, kto to vlastne vybuchne a či sa Sylera nejako zbavia už teraz, akoby sa patrilo a nebudú to naťahovať do trinástej série ako Akty X).
Trdliaci ráno vstali...
Je ťažké povedať (nie to ešte napísať), kto vlastne vstal skôr, ľahké však je povedať (aj napísať), kto z trdliakov je moták. Hoci motáctvo motáka sa prejavuje najmä vo večerných hodinách, keď miesto toho, aby sa už konečne(!) odobral pod sprchu, pobehuje v spodnom prádle (v tom lepšom prípade) po izbe a robí všakovaké úkony, ktoré by každý normálny(!) človek nechal na druhý či tretí deň (a možno aj na budúcu sobotu) – moták z rodu motákovcov sa nezaprie a cestou do sprchy, ktorá je dlhá asi osem mestrov a ktorú absolvuje tak za tri švrte hodiny, ešte založí dáke „dôležité“ papiere do zakladača, poškrabe sa tristopäťkrát na tých najnemožnejších miestach na tele, zabudne si vziať uterák, odskočí si do kuchyne (na úúúplne opačnú stranu bytu), aby zahodil do odpadového koša nejakú nitku, ktorú odkiaľsi vytiahol, vysmrká si nos do toaleťáka a nespláchne, lebo pôjde ešte močiť a... – motká sa i ráno.
Následne je priam zázrakom, že sa moták v takéto ráno dopravil k Jackovi, naštartoval, naložil Nicka (ktorý medzičasom stihol vysypať aj smeti) a zaradil sa do rannej zápchy, lebo zase raz nestihol odísť z domu dosť zavčasu na to, aby ju obišiel.
Ranná zápcha by bola super príležitosťou na siahodlhé rozhovory, lenže... nie je. Rick na striedačku čučia do blba. Do blba čučali aj v to ráno, ktoré sa však od iných rán odlišovalo tým, že im uštedrilo ranu, čumiac do blba. Vytáčal sa na zastávke električky.
Stačil jeden pohľad a vedeli... „Designed for your pleasure!“ Rifle na eL, tmavomodrá klasika, tenisky vykričanej značky – ležérne nasadené, asi tričko (nebolo moc vidieť), na tom kožená bundička (pochybnosti o tom, či to bol Hugo von Miletič, boli rýchlo preč). Na opasku značky DG (určite nie Drahý Goméz) sa hompáľaľ ten najtenší jabĺčkový mp3 player s displejom v ešte značkovejšom obale. Rozmýšľam, čo je zvrátenejšie – zasadiť si to na opasok alebo na rameno? V tvári mal osadené bríle podľa najnovšej módy – veľké a nápadné (pretože o pol ôsmej ráno treští slnko nevídanej sily). Už len nalepiť mu na čelo EAN.
Ostáva už len pár zásadných otázok...
Myslíte si, že také dodávajú aj v darčekovém balení? Sú náhradné diely drahé? A najmä... dá sa to prefinancovať cez americkú hypotéku?! (A toto definitívne je epilóg.)
Rána (rozumej čas medzi 0630 a 0745 hod.) boli vo štvorkovej domácnosti v poslednej dobe „poněkud tiché“ (sa ospravedlňujem všetkým bohémom, ak sa to píše inak, ale takto by sa to malo písať, tak sa to už raz naučte...), lebo Pecosita mala v tom čase práve polnoc a Charlie mala v tom čase neviem-čo, keďže sme o nej počuli akurát tak z mailov. Vieme však, čo mali Reed a Nick. Problémy so vstávaním!
Teraz sa bude bonzovať...
Obaja trdliaci (inak hlavní hrdinovia tohto postu – zatiaľ len postu, ale ich hrdinstvo bude raz docenené!) pozerávajú do noci rôzne seriáliky, počínajúc Prison Break-om (ktorý momentálne nebeží, lebo majú pauzu, ale Reeda ako vždy sklamal, lebo druhá séria skončila blivne), cez Desperate Housewives (ktoré momentálne fičia na plné obrátky, i keď Bree civilne rodí a seriálovo dovolenkuje) až po Heroes (na ktorých sa Rick brutálne namotali, dúfajúc, že časť, ktorú videli minulý týždeň, nebola poslednou v prvej sérii, pretože chcú vedieť, kto to vlastne vybuchne a či sa Sylera nejako zbavia už teraz, akoby sa patrilo a nebudú to naťahovať do trinástej série ako Akty X).
Trdliaci ráno vstali...
Je ťažké povedať (nie to ešte napísať), kto vlastne vstal skôr, ľahké však je povedať (aj napísať), kto z trdliakov je moták. Hoci motáctvo motáka sa prejavuje najmä vo večerných hodinách, keď miesto toho, aby sa už konečne(!) odobral pod sprchu, pobehuje v spodnom prádle (v tom lepšom prípade) po izbe a robí všakovaké úkony, ktoré by každý normálny(!) človek nechal na druhý či tretí deň (a možno aj na budúcu sobotu) – moták z rodu motákovcov sa nezaprie a cestou do sprchy, ktorá je dlhá asi osem mestrov a ktorú absolvuje tak za tri švrte hodiny, ešte založí dáke „dôležité“ papiere do zakladača, poškrabe sa tristopäťkrát na tých najnemožnejších miestach na tele, zabudne si vziať uterák, odskočí si do kuchyne (na úúúplne opačnú stranu bytu), aby zahodil do odpadového koša nejakú nitku, ktorú odkiaľsi vytiahol, vysmrká si nos do toaleťáka a nespláchne, lebo pôjde ešte močiť a... – motká sa i ráno.
Následne je priam zázrakom, že sa moták v takéto ráno dopravil k Jackovi, naštartoval, naložil Nicka (ktorý medzičasom stihol vysypať aj smeti) a zaradil sa do rannej zápchy, lebo zase raz nestihol odísť z domu dosť zavčasu na to, aby ju obišiel.
Ranná zápcha by bola super príležitosťou na siahodlhé rozhovory, lenže... nie je. Rick na striedačku čučia do blba. Do blba čučali aj v to ráno, ktoré sa však od iných rán odlišovalo tým, že im uštedrilo ranu, čumiac do blba. Vytáčal sa na zastávke električky.
Stačil jeden pohľad a vedeli... „Designed for your pleasure!“ Rifle na eL, tmavomodrá klasika, tenisky vykričanej značky – ležérne nasadené, asi tričko (nebolo moc vidieť), na tom kožená bundička (pochybnosti o tom, či to bol Hugo von Miletič, boli rýchlo preč). Na opasku značky DG (určite nie Drahý Goméz) sa hompáľaľ ten najtenší jabĺčkový mp3 player s displejom v ešte značkovejšom obale. Rozmýšľam, čo je zvrátenejšie – zasadiť si to na opasok alebo na rameno? V tvári mal osadené bríle podľa najnovšej módy – veľké a nápadné (pretože o pol ôsmej ráno treští slnko nevídanej sily). Už len nalepiť mu na čelo EAN.
Ostáva už len pár zásadných otázok...
Myslíte si, že také dodávajú aj v darčekovém balení? Sú náhradné diely drahé? A najmä... dá sa to prefinancovať cez americkú hypotéku?! (A toto definitívne je epilóg.)